Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-194-2012.pdf
PDF · 103.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37C/194/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
C. súd W. II, sudcom T.. W. L., v spore žalobcu: Q. X., nar. X.X.XXXX, bytom N. 9, W., právne zastúpený: Y.. G. I., advokátom, so sídlom L. XX, W., proti žalovanej: T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, W., v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Z. zamieta.
Z. zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, pretože k dohode o jeho vyporiadaní medzi nimi stranami nedošlo. Z. si v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplatnil peňažné nároky a síce sumu X.XXX eur ako polovicu z výťažku získaného predajom bytu č. 3, nachádzajúceho sa na ulici O. U. č. XX, W., v sume X.XXX eur, ktorú sumu podľa žalobcu použila výlučne žalovaná na svoje podnikanie, ďalej sumu XXX eur ako polovicu z výťažku získaného predajom motorového vozidla zn. K. L. XX SX XT, Q.: KE XXXHC, tvrdiac, že žalovaná predala predmetné motorové vozidlo za kúpnu cenu XXX eur a tiež sumu X.XXX eur ako polovicu z hodnoty zariadenia bytu a elektrických spotrebičov (uvedených v žalobe, avšak bez bližšej špecifikácie, bez uvedenia toho kedy boli nadobudnuté, bez uvedenia nadobúdacej a zostatkovej hodnoty ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov), tvrdiac, že predmetné hnuteľné veci sú v dispozícii žalovanej. Z. ďalej tvrdil, že pred uzavretím manželstva so žalovanou mu jeho rodičia darovali súpravu riadu Z. zn. X. X v hodnote XXX,XX eura, ktorá súprava po odchode zo spoločnej domácnosti zostala u žalovanej. P. z uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy XXX,XX eura, resp. alternatívne nárok na vydanie súpravy riadu Z. zn. X. 6. Z. v žalobe tiež tvrdil, že za trvania manželstva so žalovanou im vznikli spoločné záväzky, ktoré však, pokiaľ ide o ich výšku a konkrétnych veriteľov, bližšie nešpecifikoval. Z. v žalobe dal súdu do pozornosti skutočnosť, že pred uzavretím manželstva žili spolu so žalovanou XX rokov.
2. Z. sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom s návrhom žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nesúhlasila. Z. tvrdila, že bola výlučnou vlastníčkou bytu č. 3, nachádzajúceho sa na ulici O. U. č. XX, v W., že dňa X.XX.XXXX žalobcovi darovala polovicu spoluvlastníckeho podielu na predmetnom byte v súvislosti s tým, že žalobca jej pomohol vyplatiť čiastku X.XXX eur, a to z finančných prostriedkov poskytnutých mu z úveru, ktoré sa zaviazala vyplatiť bývalému manželovi po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa XX.XX.XXXX. Z. ďalej uviedla, že dňa XX.XX.XXXX bola začatá exekúcia na vymoženie dlžného výživného na syna žalobcu z predchádzajúceho manželstva, že nakoľko na predmetný byt bolo zriadené exekučné záložné právo, v obave o byt požiadala nebankovú spoločnosť T. K. o poskytnutie úveru, z
ktorých prostriedkov vyplatila dlh žalobcu vo výške X.XXX,XX eura. B. vzhľadom na to, že žalobca bol v období roku XXXX nezamestnaný a žalovaná nezvládala uhrádzať náklady na živobytie a súčasne aj splácať úver, došlo k predaju bytu realitnej kancelárii, ktorá za byt vyplatila zostatkovú cenu X.XXX eur, ktorá suma podľa žalovanej bola použitá na vyplatenie dlžného nájomného vo výške X.XXX,XX eura spoločnosti X., na úhradu nákladov na sťahovanie, zaplatenie zábezpeky v súvislosti s prenájmom bytu. K súprave Z. žalovaná uviedla, že žalobca si ju osobne prevzal dňa XX.X.XXXX. L. ide o motorové vozidlo zn. K. žalovaná uviedla, že bolo jej výlučným majetkom, keďže ho kúpila z vlastných finančných prostriedkov, ktoré jej boli darované rodinou. T. vozidlo predala za XXX eur. TV prijímač, ktorý mal XX rokov, bol pokazený a vyhodil sa. U. súpravu, obývaciu súpravu a konferenčný stolík, nakoľko ich nebolo kde dať, žalobca predal dcére žalovanej za symbolickú cenu XX eur. B. si žalobca zobral dňa XX.X.XXXX, rovnako aj spacie vaky v počte X ks. Z. uviedla, že stany v počte X ks má vo svojej dispozícii a rovnako aj horský bicykel. K nožom sa žalovaná nevedela vyjadriť, keďže nevedela o aké nože sa má jednať. P. z uvedeného žalovaná žiadala o vyplatenie sumy XX.XXX eur ako podielu z bytu a sumy X.XXX eur, v ktorej výške vyplatila žalobcov dlh na výživnom.
3. U. vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Z. a žalovaná uzavreli dňa X.XX.XXXX manželstvo, čím založili zákonný predpoklad pre nadobúdanie vecí do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. G. tunajšieho súdu č. k. XXC/ XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.XX.XXXX bolo manželstvo účastníkov rozvedené, čím došlo k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (rozsudok C. súd W. II zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. X). X. spoluvlastníctvo manželov nebolo po jeho zániku vyporiadané dohodou strán konania (nesporá skutočnosť). Z. a žalovaná ako predávajúci a zároveň ako podielový spoluvlastníci, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, uzavreli dňa XX.X.XXXX so spoločnosťou G. XXX s.r.o., so sídlom T. XX, W., N.: XX XXX XXX, ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 3, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. číslo XXX, na ulici O. U. č. XX, v W., zapísaného na LV č. XXXXX, podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, parcela číslo XXX a parcela číslo XXX, vo veľkosti podielu XXX/XXXXX. Z. stranami bola dohodnutá kúpna cena XX.XXX eur, z ktorej sumy čiastka XX.XXX eur bola vyplatená v hotovosti pred podpisom kúpnej zmluvy a zostávajúca čiastka X.XXX eur mala byť podľa zmluvy vyplatená pri vysťahovaní sa predávajúcich z bytu, najneskôr v termíne XX.X.XXXX (W. zmluva zo dňa XX.X.XXXX na č. l. X). J. časť kúpnej ceny vo výške X.XXX eur bola vyplatená žalovanej XX.X.XXXX (K. prehlásenie zo dňa XX.X.XXXX, U. zo dňa X.X.XXXX na č. l. XX a výdavkový pokladničný doklad zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX). Z. ako kupujúca a N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 5, W., ako predávajúci, uzavreli dňa X.X.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. K. L., rok výroby XXXX, Q.: KE XXXHC, za kúpnu cenu X.XXX eur (kúpna zmluva na č. l. XX). B. žalovaná predmetné motorové vozidlo predala kupujúcemu H. X., bytom L., L. XXX/X, za kúpnu cenu XXX eur (kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. XX). P. žalobcovi bolo začaté exekučné konanie Ex XXXX/XXXX-XXMK, pre vymoženie dlžného výživného na maloletého O. X., syna žalobcu, a to vo výške XX.XXX,- Sk, t. j. X.XXX,XX eura, pričom celková výška pohľadávky oprávneného a trov exekúcie predstavovala čiastku XXX.XXX,- Sk, t. j. X.XXX,XX eura (D. o začatí exekúcie zo dňa X.X.XXXX na č. l. XX).
4. Z výsluch žalovanej vyplynulo, že žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobcu, že súprava riadu zn. Z. bola výlučným majetkom žalobcu, ktorú si však žalobca prevzal dňa XX.X.XXXX. Na kúpu motorového vozidla zn. K. L. žalovaná použila finančné prostriedky, ktoré dostala od svojich starých rodičov. Z. uviedla, že starý rodičia jej poskytli čiastku X.XXX eur. Z. v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhla vyporiadať aj čiastku X.XXX eur, ktorá suma bola použitá na vyplatenie dlžného výživného na syna žalobcu, pričom na vyplatenie tejto dlžnej sumy boli použité finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalobcovi a žalovanej ako dlžníkom spoločnosťou T. K., na základe zmluvy o úvere. Vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré uviedol žalobca v žalobe, žalovaná uviedla, že boli zakúpené pred uzavretím manželstva, keďže so žalobcom žili pred uzavretím manželstva XX rokov ako druh a družka (výsluch žalovanej v zápisnici o pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX).
5. U. vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
L. ust. § 143 C. zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
L. ust. § X48 ods. 1 C. zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
L. ust. § X49 ods. 1 a ods. X C. zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
L. § 150 C. zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. W. z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. T. sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. L. určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
L. ust. § 126 C. zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
6. P. z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistenia, že žalobcom požadované vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné vykonať, keďže strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve nevlastnia žiadny spoločný majetok.
7. L. ide sumu X.XXX eur ako polovicu z výťažku získaného predajom bytu č. 3, nachádzajúceho sa na ulici O. U. č. XX, v W., v sume X.XXX eur, súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, a to každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Z. a žalovaná ako podielový spoluvlastníci previedli vlastnícke právo k predmetnému bytu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX, teda v období trvania manželstva.
8. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že spoluvlastnícky podiel predstavuje určitú majetkovú hodnotu vo výlučnom vlastníctve manžela, ktorá sa prevodom na tretiu osobu transformuje na inú majetkovú hodnotu, peniaze. Po materiálnej stránke v podstate ide o tú istú majetkovú hodnotu, mení sa len jej forma. Z tohto dôvodu preto výťažok z predaja majetku v podielovom spoluvlastníctve manželov nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
9. L. ide o to, akým spôsobom bol výťažok vo výške X.XXX eur použitý, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, keďže tak žalobca ako aj žalovaná tvrdili niečo iné, pričom na preukázanie svojich tvrdení neoznačili a ani nepredložili súdu žiadne dôkazy.
XX. Z. tvrdil, že žalovaná použila tento výťažok na svoje podnikanie, v ktorom prípade by sa jednalo o situáciu, kedy výlučný, osobný majetok žalobcu, t. j. polovica výťažku z predaja bytu, by bol použitý na podnikanie žalovanej (napr. na nákup tovaru, platenie daní a pod.), teda na oddelený majetok žalovanej. V prípade, ak by bola preukázaná pravdivosť tvrdenia žalobcu, že žalovaná skutočne použila tento výťažok na svoje podnikanie, tak tu je potrebné poukázať na ust. § 150 C. zákonníka, podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z uvedeného vyplýva, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné vykonať vyporiadanie toho, čo sa uhradilo z výlučného, oddeleného majetku jedného z manželov na výlučný, oddelený majetok druhého z manželov.
XX. V prípade, ak by bola preukázaná pravdivosť tvrdenia žalovanej, že výťažok z predaja predmetného bytu bol použitý na vyplatenie dlžného nájomného vo výške X.XXX,XX eura spoločnosti X., na úhradu nákladov na sťahovanie, zaplatenie zábezpeky v súvislosti s prenájmom bytu, išlo by v takom prípade o situáciu, kedy tak žalobca ako aj žalovaná by mohli požadovať to, čo zo svojho vynaložili na úhradu spoločných záväzkov. H. takéto skutočnosti v konaní preukázane neboli.
XX. Čo sa týka výťažku z predaja motorového vozidla zn. K. L., súd v tomto prípade vychádzal zo zistenia, že predmetné motorové vozidlo nepatrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď bolo žalovanou zakúpené a následne aj predané v čase trvania manželstva. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že iba žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, že tým, že uzavrela kúpnu zmluvu iba žalovaná, prejavila vôľu nadobudnúť motorové vozidlo do svojho vlastníctva, že kúpnu cenu zaplatila z výlučných prostriedkov, ktoré jej darovali starí rodičia, čo žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe, ako aj v rámci svojho výsluchu, pričom jej tvrdenie nebolo zo strany žalobcu spochybnené, v dôsledku čoho súd vyhodnotil túto skutočnosť ako nespornú. P. teda zo záveru, že predmetné motorové vozidlo nepatrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak aj príjem získaný z predaja motorového vozidla nemôže patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže v tomto prípade nedošlo k nadobudnutiu nového majetku ani k rozmnoženiu doterajšieho existujúceho majetku za trvania manželstva, ale došlo k zmene, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako predmetov osobného vlastníctva (Z rozboru a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov v K. socialistickej republike vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a stanoviska občianskoprávneho kolégia B. súdu K. k výkladu zákonných ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve, S. XX/XX, z 3. 2. XXXX). Na základe uvedeného nebolo možné vykonať vyporiadanie tohto výťažku z predaja motorového vozidla tak, ako to navrhoval žalobca.
XX. Z. žiadal vyporiadať aj hnuteľné veci uvedené v žalobe, ktoré však bližšie nešpecifikoval, a to ani potom, ako bol na to niekoľko krát vyzvaný súdom. Z. teda tvrdil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili aj chladnička, práčka, TV prijímač K. horský bicykel, sedacia súprava, obývacia súprava, konferenčný stolík, navigácia T., spacie vaky a nože. O. veci žalobca uviedol bez toho, aby ich bližšie špecifikoval, tak aby predmetné veci neboli zameniteľné s inými vecami, bez uvedenia toho kedy boli nadobudnuté, bez uvedenia nadobúdacej a zostatkovej hodnoty ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V každom prípade, z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchu žalovanej súd zistil, že všetky predmetné veci boli kúpené v období pred uzavretím manželstva, keďže žalobca a žalovaná žili spolu pred uzavretím manželstva XX rokov. Z. ďalej tvrdila, že za trvania manželstva takéto veci nekupovali. O. skutočnosti súd vyhodnotil ako nesporné, keďže žalobca pravdivosť tvrdení žalovanej nespochybnil, v podstate sa k ním vôbec nevyjadril. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že predmetné veci boli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jeho zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázať kedy a ako bol tá ktorá vec nadobudnutá. H. žalobca bol v konaní nečinný, pasívny, v dôsledku čoho súd nemohol prijať iný záver ako ten, že žalobcom uvedené hnuteľné veci nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého dôvodu nebolo možné vykonať ich vyporiadanie.
XX. Z. v žalobe žiadal vyporiadať aj záväzky vzniknuté za trvania manželstva. P. spoločných záväzkov je samozrejmé možné, keďže pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nejde len o vyporiadanie hnuteľných a nehnuteľných vecí (vyporiadanie v užšom zmysle), ale aj o vyporiadanie pohľadávok, dlhov a iných majetkových hodnôt nadobudnutých počas trvania manželstva (vyporiadanie v širšom zmysle). Z. však ani v žalobe a ani v priebehu konania neuviedol žiadne konkrétne záväzky, ktoré mali počas trvania manželstva so žalovanou vzniknúť, pričom žalovaná v priebehu konania netvrdila existenciu spoločných záväzkov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prvom rade je povinnosťou sporových strán splniť si povinnosť tvrdenia a na to nadväzujúcu dôkaznú povinnosť. L. žalobcu a zanedbanie povinnosti tvrdenia viedli súd k tomu, že to čo je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd posúdil len v tom rozsahu, v akom ho súdu sporové strany vykreslili svojím tvrdeniami. A keďže existencia konkrétnych záväzkov nebola tvrdená ani preukázaná, nebolo čo v konaní vyporiadať.
XX. Z. sa podanou žalobou domáhal tiež zaplatenia sumy XXX,XX eura, resp. alternatívne vydania veci, súpravy riadu Z. zn. X. 6, tvrdiac, že predmetná súprava riadu je jeho výlučným majetkom, ktorý mu darovali pred uzavretím manželstva jeho rodičia a že predmetnú súpravu riadu má u seba žalovaná.
XX. V konaní nebolo sporné, že v prípade predmetnej súpravy riadu sa jedná o osobný, výlučný majetok žalobcu. B. v konaní bolo sporné tvrdenie žalobcu, že súprava riadu bola niekedy vo faktickej moci žalovanej, resp. že je v dispozícii žalovanej.
XX. J. v súdnom konaní sa podľa bežných definícií právnej vedy rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach. J. bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v rámci konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Z. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť sporovej strany, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. XX S./XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). J. bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. G. dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať) zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná, v danom prípade § 126 C. zákonníka. P. z citovaného ust. § 126 C. zákonníka je potom potrebné konštatovať, že žalobca v konaní o vydanie veci bol povinný preukázať, že žalovaná predmetnú súpravu riadu mala vo svojej faktickej moci.
XX. Z. svojím pasívnym prístupom ku konaniu, resp. nezáujmom o presadzovanie ním uplatneného nároku, keď súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti zapríčinil, že súd dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena, ktoré žalobcu v konaní zaťažovalo, v dôsledku čoho súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
XX. Z. v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadala vyporiadať sumu X.XXX eur. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v prípade sumy X.XXX eura sa jednalo o dlžné výživné na syna žalobcu O. X. a o trovy exekúcie. Z. tvrdila, že na vyplatenie tejto dlžnej sumy boli použité finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalobcovi a žalovanej ako dlžníkom spoločnosťou T. K., na základe zmluvy o úvere. Z. s týmto tvrdením žalovanej nesúhlasil.
XX. O. v prípade preukázania tvrdení žalovanej by sa jednalo o prípad, kedy spoločné finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli použité na úhradu individuálneho záväzku jedného z manželov, v ktorom prípade vzniká povinnosť manžela nahradiť to, čo sa zo spoločného vynaložilo na úhradu jeho individuálneho záväzku. V tomto prípade, vzhľadom na rozporné tvrdenia sporový strán, bolo povinnosťou žalovanej preukázať ňou tvrdené skutočnosti. Z. predložila súdu iba listinné dôkazy, z ktorých súd zistil, že voči žalobcovi bolo vedené exekučné konanie, v ktorom sa vymáhalo dlžné výživné na jeho syna O. X. a trovy exekúcie v celkovej výške X.XXX,XX eura a listinu - doklad vkladu v hotovosti na účet (na č. l. XX) vo vzťahu ku ktorej žalovaná nevysvetlila, čo ňou chcela preukázať. Z. ďalšie dôkazy nepredložila, posledného pojednávania sa nezúčastnila a tak súdu neostalo iné ako konštatovať, že v dôsledku neunesenia dôkazného bremena nebolo možné vykonať vyporiadanie tohto nároku žalovanej.
XX. Z. v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadala vyporiadať aj jej nárok na vyplatenie podielu z bytu vo výške XX.XXX eur dôvodiac len tým, že o byt prišla pre exekúciu, ktorá bola vedená voči žalobcovi, ako aj pre jeho ľahkovážnosť.
XX. P. bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 C. zákonníka patril do bezpodielového spoluvlastníctva a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Z. je potrebné uviesť, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním o vzťahu, ktorého spôsob vyporiadania je ustanovený v § 150 C. zákonníka, a podľa ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z. si uplatnila nárok, ktorý sa týkal bytu č. 3, nachádzajúceho sa na ulici O. U. č. XX, v W., ktorý byt bol v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, a ktorý by bolo možné posúdiť, vychádzajúc pritom len zo stručného zdôvodnenia, ako nárok na náhradu škody. L. názoru súdu, takéto majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú žalobcu a žalovanej, ale ktoré nevznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, nie je možné vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, a preto na takýto nárok žalovanej súd neprihliadal.
XX. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
XX. L. ust. § 255 ods. X S., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
XX. L. ust. § 262 ods. X S., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. X S. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Z., ktorý bol v konaní neúspešný, právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovanej, v konaní úspešnej, súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.).