Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/11/2017

Potvrdené rozhodnutím 7CoPr/1/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne I. K., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v E., na ul. O. č. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Votroubkom, PhD., nar. 27.2.1979, bývajúcim v Brezne, na ul. L. Sáru č. 11, proti žalovanému Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Drieňovej č. 24, IČO: 35 914 921, právne zastúpenému JUDr. Petrom Pandym, advokátom, so sídlom v Kráľovskom Chlmci, na ul. L. Kossutha č. 99, Kráľovský Chlmec, o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18.10.2019 č.k. 9Cpr11/2017 - 605, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: I. K., J.. X.X.XXXX, G. O. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpenej splnomocneným zástupcom: S.. K. I., K.., X.. N. XX, XXX XX G. proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, právne zastúpenému: JUDr. Peter Pandy, advokát, pracovisko BUSINESS CENTRE KOŠICE, Štúrova 27, 040 01 Košice, o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Úraz, ktorý utrpel nebohý K. K., narodený XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXXX/XX, XXX XX E. dňa 18.05.2015, je pracovným úrazom.

II. Miera zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz nebohého K. K. zo dňa 18.05.2015 je v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa (vdova po neb. K. K.Á.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Humennom dňa 30.03.2017 domáhala určenia, že úraz neb. K. K. vznikol v priamej a bezprostrednej súvislosti s vykonávaním pracovných úloh vlakvedúceho, v pracovnom čase a v mieste výkonu povolania porušením o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci iným zamestnancom, jedná sa teda o pracovný úraz zavinený inou osobou a žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz neb. K. K. zo dňa 18.05.2015 v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 26.04.2017. Uznesením č. k. - 121 zo dňa 29.06.2017 Krajský súd v Prešove rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Poprad s tým, že ide o spor majúci základ v pracovnom práve - zodpovednosť zamestnávateľa za škodu. Tým, že nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi v zásade nezanikajú, nemožno pripustiť dvojakú líniu výkladu ustanovenia a za individuálny pracovnoprávny spor považovať iba spor, ktorý iniciuje samotný zamestnanec. Naopak, nároky z individuálneho pracovnoprávneho sporu môžu uplatniť aj právni nástupcovia zamestnanca ( ). (bod 20 citovaného uznesenia)

2. Žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami. Dňa 18.05.2015 v čase približne o 14.05 hod. na železničnej trati Medzilaborce - Humenné v úseku železničnej trate Udavské - železničná zastávka Kochanovce v km 70,500 na dopravnej koľaji č. 2 za výhybkou č. 1 železničnej stanice Udavské došlo za presne nezistených okolností k zraneniu a usmrteniu osoby K. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., O. XXXX/XX pri výkone zamestnania ako I. nákladného vlaku ZSSK Mn XXXXX ZSSK Cargo, a. s. tvoriaceho naftový motorový rušeň

a 13 nákladných vozňov ložených drevnou hmotou, pričom telo zostalo v koľajisku železničnej trate pod vozňami vlaku a nebohý K. K.Č. utrpel zranenia nezlučiteľné so životom a to zlomeninu lebky, hrudník a amputáciu oboch dolných končatín. Uvedený pracovný úraz bol vyšetrovaný okrem iného Policajným zborom Slovenskej republiky. Dňa 18.05.2015 začal poverený príslušník Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, odboru železničnej polície, oddelenia železničnej polície PZ Prešov, vysunuté pracovisko Humenné pod ČVS: H.-XX/Ž-E.-K.-XXXX trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa preto, že „dňa 18.05.2015 v čase 14.05 hod. počas jazdy vlaku Mn XXXXX ZSSK na železničnej trati Medzilaborce - Humenné v úseku železničnej trate Udavské - železničná zastávka Kochanovce v km 70,500 na dopravnej koľaji č. 2 za výhybkou č. 1 železničnej stanice Udavské došlo za presne nezistených okolností k zraneniu a usmrteniu osoby K. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., W.. O. Č.. XXXX/XX, ktorý pri výkone zamestnania ako I. nákladných vlakov ZSSK Cargo, a.s. Humenné bol zachytený ľavou stranou idúceho nákladného vlaku tvoriaceho naftový motorový rušeň a 13 nákladných vozňov ložených drevnou hmotou, ktorého telo zostalo v koľajisku železničnej trate pod vozňami vlaku, pričom utrpel zranenia nezlučiteľné so životom a to zlomeninu lebky, hrudníka a amputáciu oboch dolných končatín.“ V priebehu policajného vyšetrovania bolo nariadené vyšetrovanie pod spisovou značkou ČVS: Q.-XXX/X-I.-E.-XXXX a do spisového materiálu boli zabezpečené výpovede svedka - poškodeného I. K. a ďalších svedkov - pracovníkov ZSSK Cargo: Z. H. - sprievodca nákladných vlakov, D. V. - rušňovodič, X. Y. - vedúci Y. G., K. H. - H. nákladnej dopravy a pracovníci ŽSR Humenné: I. G. - dozorca výhybiek, Z. G.

- výpravca, pracovník spoločnosti U. F.. V. J., pracovníci Lesov SR: Z. N., S. W., S. W., P. Y., K. E., Z. N., Z. O. a S. G., bol zabezpečený znalecký posudok č. 024/2015, 189/2015 znalcov MUDr. Martina Kováča a MUDr. Dalibora Kállaya, znalecký posudok Ing. Petra Blaha, PhD. č. 17/2015, bola vykonaná rekonštrukcia prípadu ako aj zabezpečenia a rozbor záznamu rýchlomera HDV XXX XXX- X Č.. XXX, správa ŽSSK Cargo č. XXXXX/XXXX-Q. o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti ako aj ďalšie listinné dôkazy (OMČ a pod.) ako bolo následne nariadené vyšetrovania dozorujúcim prokurátorom Okresnej prokuratúry v Humennom vedeného pod sp. zn. ČVS: Q. XXX/X-I.-E.-XXXX. Spisový materiál sa nachádza na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Humennom. Dňa 02.03.2016 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Humennom, odbor kriminálnej polície (ďalej len „vyšetrovateľ“) vydal uznesenie pod sp. zn. ČVS: Q.-XXX/X-I.-E.-XXXX zo dňa 22.02.2016 a podľa , zastavil trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa , pričom proti predmetnému uzneseniu bola podaná sťažnosť. Dňa 19.04.2016 prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom rozhodol v zmysle o zamietnutí sťažnosti poškodenej I. K. zo dňa 07.03.2016 podanej prostredníctvom jej splnomocnenca S.. K. I., K.. (ďalej len „splnomocnenec“) proti uzneseniu vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Humenné sp. zn. Q.-XXX/ X-I.-E.-XXX zo dňa 22.02.2016 o zastavení trestného stíhania, nakoľko sťažnosť nebola dôvodná. Dňa 26.01.2017 bol spracovaný opakovaný podnet na začatie trestného stíhania, nakoľko zo znaleckého posudku č. 99001/2017 Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. ako znaleckého ústavu v odbore Zdravotníctvo a farmácia so sídlom Boženy Nemcovej č. 8, 811 04 Bratislava vyplynuli nové dôkazy a skutočnosti oprávňujúce opätovné začatie trestného stíhania vo veci prečinu usmrtenia podľa . Dňa 14.02.2017 vydal prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove pod číslom H. XXX/XX/XXXX-XX oznámenie, v ktorom uvádza, že písomným pokynom uložil prokurátorovi Okresnej prokuratúry Humenné opätovne začať vo veci trestného stíhanie. Dňa 15.06.2015 vypracoval S.. S. G., Hl BOZP (ABT) správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti zamestnanca Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia a.s., (ďalej len „CARGO SLOVAKIA a.s.“) p. K. K., ktorý sa stal dňa 18.05.2015 o 14:05 hod. počas vchodu vlaku Mn XX XXX ZSSK CARGO na 2. staničnú koľaj železničnej stanice Udavské pod č. j. XXXXX/XXXX-XX a číslom úrazu 14/2015 a ktorú ako oprávnená osoba podpísal S.. F. N. - V. Q. riadenia ľudských zdrojov ZSSK CARGO v zastúpení neznámou osobou v Košiciach so záverom, že zo strany zamestnávateľa neboli zistené nedostatky a zo strany zamestnanca boli porušené právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dňa 09.07.2015 pod číslom XXXXX/XXXX/ÚS ŽSR-SBI Košice/XXXX bola vyhotovená správa o uzatvorení vážnej nehody spol. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava - Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie so záverom, že išlo o 100 % zavinenie vlastného zamestnanca CARGO SLOVAKIA a.s.. Dňa 13.07.2015 pod číslom F.-XXX-XX- X,X/P-Z.-XX vydal Inšpektorát práce Prešov protokol o výsledku vyšetrenia príčin vzniku závažného pracovného úrazu, pričom dospel k záverom, že K. K. nedodržal o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pretože nedodržal zákaz zoskakovania z koľajového vozidla, keď je toto v pohybe. Ustanovenie a násl. -

poskytuje právny základ nároku na náhradu materiálnej ujmy spôsobenej jednotlivcom usmrtením ich blízkych osôb. V takomto prípade je daná aktívna legitimácia tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, pretože právo na súkromie je jedným zo základných osobných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj ustanovenie § 11 Obč. zákonníka. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa môže byť len preukázané zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, pričom dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa. Ten musí preukázať, že postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, že ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca, ktorý bol s týmito predpismi riadne a preukázateľne oboznámený, pričom ich znalosť zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval a uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody. V znaleckom posudku č. 99001/2017 Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. - znalecký ústav v odbore Zdravotníctvo a farmácia so sídlom Boženy Nemcovej č. 8, 811 04 Bratislava uvádza, že pri vyhodnotení všetkých podkladov prípadu nie je možné považovať železničný úraz, pri ktorom sa mal vlakvedúci K. K. ešte počas pohybu vlakovej súpravy pokúsiť vystúpiť či vyskočiť z vlaku a následne mal byť vtiahnutý pod vlakovú súpravu, za vyčerpávajúco objasnený jediný možný nehodovo-úrazový dej. Charakter a rozsah poranení môžu totiž nasvedčovať aj alternatívnemu priebehu nehodovo-úrazového deja, pri ktorom vlaková súprava najskôr stála a až následne sa pohla a zranila K. K., ktorý sa prvotne nachádzal v koľajisku úplne či čiastočne medzi koľajovými pásmi. Uvedené závery potvrdzuje aj vyhodnotenie dvojitého amputačného poranenia pravej dolnej končatiny, amputácia členka a torzná amputácia v oblasti bedra. Takýto obraz poranení totiž môže nasvedčovať aj prvotnej polohe ležmo v koľajisku pri vzniku tohto poranenia, čo podporuje verziu, že poškodený sa prvotne nachádzal v koľajisku a najskôr utrpel poranenia trupu a až následne poranenie pravej dolnej končatiny s dvojitou amputáciou. Z fotografie vykonanej pri obhliadke miesta činu vykonanej PZ pod číslom DSC_0070.jpg nasnímanej dňa 18.05.2015 v čase o 16:03 je jasne zrejmé, akým spôsobom bol členok amputovaný, pričom sa jednalo o amputáciu z vnútornej strany členku predozadne, o čom svedčí aj detailný pohľad poškodenia koženej topánky predozadne a smerom ku tibiálnej kosti a za týchto okolností jedinou polohou tela mohla byť len poloha tela v koľajisku, čo úplne vylučuje vystúpenie či zoskočenie z vlaku počas pohybu vlakovej súpravy, pretože by nemohlo dôjsť k takémuto zraneniu. Z výpovedí svedkov v rámci vykonaných dôkazov neexistuje výpoveď, ktorá by potvrdzovala vyskočenie z vlaku, nakoľko žiadny zo svedkov neb. K. K. vyskakovať z vlaku nevidel a závery policajného vyšetrovateľa ako aj bezpečnostných pracovníkov ZSR sa zakladajú iba na predpokladoch, ktoré však nie sú dôkazovo podložené a jednoducho vyvrátiteľné a jednalo sa iba o výmysly bez konkrétnych faktov, ako je to rozporované aj v sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa. Protokol o výsledku vyšetrenia príčin vzniku závažného pracovného úrazu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 13.07.2015 pod číslom F.-XXX-XX-X,X/ P-Z.-XX iba prevzal závery vyšetrovania zo správy o uzatvorení vážnej nehody spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, Bratislava - Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie. Na základe rozboru zabezpečených stôp jediným možným mechanizmom vzniku smrteľných poranení K. K. je porušenie právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci iným zamestnancom vykonávajúcim posun vlakovej súpravy v rozpore s Pravidlami železničnej prevádzky článku 484 a článku 486 predpisu Z 1 -Pravidlá železničnej prevádzky, ktorý vykonal neoprávnený posun vlakovej súpravy, pri ktorom došlo k smrteľnému pracovnému úrazu nebohého K. K..

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Výsledkom šetrenia uvedenej udalosti boli zistené nasledovné skutočnosti: Dňa 18.05.2015 prechádzal nákladný vlak obsadený vlakovou čatou v zložení vlakvedúci K. K., sprievodca Z. H. a rušňovodič D. V. zo stanice Koškovce do stanice Udavské. Ešte pred odchodom do stanice Udavské vlakvedúci vyrozumel rušňovodiča a sprievodcu o zamýšľanom posune v stanici Udavské, v zmysle ktorého malo v tejto stanici dôjsť k pripojeniu ďalšieho nákladného vozňa do súpravy a to hneď za rušeň (označovaný aj ako HV - hnacie vozidlo) a to s tým, že vlakvedúci im súčasne oznámil aj svoj zámer ísť vybaviť nákladný list do kancelárie LESY, š. p., ktorý sa nachádza pri vchode do stanice Udavské. Z rozboru záznamu rýchlomera vyplýva, že vlak po vypravení zo stanice Koškovce až do príchodu do stanice Udavské nikdy nezastavil. V priebehu tejto jazdy vlaku sa vlakvedúci nachádzal na HV pri rušňovodičovi. Rušňovodič sedí v rušni na pravej strane, kým vlakvedúci sa nachádzal na strane ľavej. V čase príchodu do stanice Udavské sledoval rušňovodič situáciu na stanici na pravej strane a následne po zastavení vlaku v stanici si uvedomil, že vlakvedúci sa už po jeho ľavici nenachádza. Následne došlo k vykonaniu zamýšľaného posunu. Posun prebehol tak, že aktuálnych 12 vozňov, ktoré vlak dopravil do stanice

Udavské, zostalo stáť nehybne na svojom mieste a došlo iba k oddeleniu rušňa, pripojeniu želaného nového vagónu a napojeniu nového vagónu s rušňom na nehybné doterajšie vozne. Následne začali zúčastnené osoby zisťovať prítomnosť vlakvedúceho, až pokým jeho telo nebolo nájdené pod pôvodným deviatym vozňom súpravy. Ďalej žalovaný uviedol, že z predložených dôkazov, berúc do úvahy všetky objektívne dané okolnosti, vyplýva iba jedna možná príčina tejto udalosti a to porušenie príslušných predpisov zo strany vlakvedúceho a to: o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci - , bod 2, písm. a), kde je uvedené, že zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený; predpis ŽSR Z 2 Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach ŽSR: čl. 154, písm. h), v zmysle ktorého v prevádzkovom priestore je zakázané naskakovať na koľajové vozidlo a zoskakovať z koľajového vozidla, keď je toto vozidlo v pohybe, okrem prípadov potreby odvrátenia hroziaceho nebezpečenstva; čl. 411, písm. c) v zmysle ktorého sprievodca (vlakvedúci vykonávajúci činnosť s povinnosťami sprievodcu) je povinný, okrem dodržiavania príslušných ustanovení tohto predpisu dodržiavať ešte nasledovné zásady: neotvárať predčasne dvere koľajového vozidla, dvere otvoriť a vystúpiť až vtedy, keď vlak zastaví; čl. 18, písm. a) dodržiavať ustanovenia bezpečnostných a prevádzkových predpisov, pokyny na zaistenie BOZP, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci ako aj zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol zrozumiteľne a preukázateľne oboznámený. Správa o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti zo dňa 15.06.2015 konštatuje porušenie menovaných predpisov zo strany zamestnanca K. K.. Správa o uzatvorení vážnej nehody kategórie A5 zo dňa 09.07.2015 spracovateľa Z. X. uzatvára nehodu na 100 % zavinenie zamestnanca K. K. a konštatuje porušenie menovaných predpisov. Protokol Inšpektorátu práce Prešov č. F.-XXX-XX-X,X/P-Z.-XX zo dňa 07.08.2015 konštatuje porušenie predpisov zo strany poškodeného K. K. a uvádza, že nebolo zistené porušenie predpisov zo strany zamestnávateľa. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná o priestory ŽSR, t. j. iného zamestnávateľa, vzniká aj pre zamestnancov ZSSK CARGO potreba rešpektovať vyššie menované predpisy ŽSR. Porušenie týchto predpisov v praxi znamenalo vystúpenie vlakvedúceho z vlaku v čase, keď vlak vchádzal do stanice a bol ešte v pohybe. Osobitne poukázal na Zápis z obhliadky miesta závažného pracovného úrazu zo dňa 18.05.2015, ktorá bola vykonaná bezprostredne po nehode, z ktorého vyplývajú nasledovné zistenia: stopa po odtlačku topánky na železničnom zvršku na ľavej strane (kde sa vlakvedúci nachádzal na HV) v smere jazdy vlaku; viditeľné stopy po vlečení osoby v dĺžke cca 4 m; nájdený trak z pracovných nohavíc; krvné stopy na HV a na prvom vozni (tento vozeň bol prvý za rušňom v čase vchádzania do stanice, po vykonaní popísaného posunu a pripojení ďalšieho vozňa do súpravy - t.j. aj v čase obhliadky bol tento vozeň už druhý v poradí); nájdenie tela pod 9. vozňom. Z ostatných predložených dôkazov vyplývajú nasledovné súvisiace okolnosti: výpoveď rušňovodiča potvrdzuje, že vlakvedúci bol na ľavej strane HV, po zastavení vlaku zistil, že vlakvedúci sa na HV už nenachádza; telo bolo nájdené pod deviatym vozňom za HV a to v mieste, ktoré sa nachádza približne v jednej osi s budovou štátnych lesov, do ktorej mal vlakvedúci ísť vybaviť nákladný list. Z uvedeného je tak podľa názoru žalovaného možné dospieť k jedinému možnému priebehu nehodového deja, ktorý spočíval v neoprávnenom vystúpení z HV vlakvedúcim počas vchádzania do stanice Udavské za účelom vybavenia nákladného listu v budove štátnych lesov, následnému zachyteniu tela hnacím vozidlom, krátkemu ťahaniu tela, až napokon zrazeniu tela deviatimi vozňami, až pokým vlak nezastavil. Ďalej vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobcom tvrdené skutočnosti o alternatívnom priebehu predmetnej nehodovej udalosti sú iba domnienkami a sú v rozpore so všetkými ostatnými priamo zistenými dôkazmi. Je vylúčené, aby sa vlakvedúci nachádzal pod súpravou vlaku a aby až následne došlo k pohybu vlaku. Ako vyplýva z predložených dôkazov, vlak od vypravenia zo stanice Koškovce až po jeho jediné a definitívne zastavenie v stanici Udavské nikde nezastavoval, po zastavení vlaku v stanici Udavské pôvodná súprava dvanástich vozňov nebola predmetom posunu a neustále stála na mieste. Je tak vylúčené, aby v priebehu posunu došlo k zrazeniu vlakvedúceho a posunu jeho tela pod deviaty vozeň súpravy. Závery žalobcom predloženého znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz č. 99001/2017 sú iba domnienkami na úrovni pravdepodobnosti spôsobu vzniku predmetných poranení. Jednotlivé skutočnosti a dôkazy je však nutné posudzovať vo vzájomnej súvislosti. Zohľadnením všetkých dostupných okolností je tak možné dospieť iba k jedinému záveru a to k porušeniu predpisov zo strany zosnulého a tým zodpovedajúcemu jeho 100 % zavineniu predmetného pracovného úrazu s následkom smrti. V ďalšom žalovaný uviedol, že v trestnom konaní vedenom na tomto skutkovom základe bolo vypracovaných viacero znaleckých posudkov, ktoré potvrdzujú ich tvrdenia. Ako to aj vyplýva zo žalobcom predloženého

uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom č. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 19.04.2016 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania znalec z odboru železničná doprava Ing. Peter Blaha, PhD. v znaleckom posudku ako príčinu smrti určil z nezistených príčin opustenie stanovišťa HDV cez ľavé dvere, kde pri zostupovaní došlo pravdepodobne k jeho pádu pod HDV a pri páde utrpel ťažké poranenia nezlučiteľné so životom. Z menovaného uznesenia tiež vyplýva, že znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdneho lekárstva MUDr. Martin Kováč a MUDr. Dalibor Kállay ustálili, že k prvému poraneniu nebohého mohlo dôjsť počas vystupovania z lokomotívy, cez ľavé predné dvere, kedy mohlo dôjsť k zachyteniu jeho pravej dolnej končatiny kolesami lokomotívy s jeho vtiahnutím medzi koľaje. Z uznesenia vyplýva, že aj napriek tomu, že znalecký posudok znalcov MUDr. Kállaya a MUDr. Kováča je obsahovo odlišný od znaleckého posudku MUDr. Nikitu Bobrova (zabezpečený poškodenou stranou) ohľadne mechanizmu vzniku zranenia nebohého, nie je potrebné priberať ústav na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, nakoľko znalecké posudky MUDr. Kállaya a MUDr. Kováča korešpondujú s vypočutými svedkami, ktorí boli prítomní v čase predmetnej železničnej nehody, vykonanou rekonštrukciou vrátane fotodokumentácie, znaleckým posudkom z odboru železničnej dopravy a inými dôkazmi. Žalovaný poukázal na a uviedol, že zamestnanec absolvoval opakované školenie s overením vedomostí podľa predpisu ŽSR Z3 na zaistenie BOZP dňa 23.06.2014 s platnosťou do 22.06.2016. Predpis Z3 stanovuje podmienky pre získanie, udržiavanie, overovanie odbornej spôsobilosti ako aj zoznam pracovných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť, kvalifikačné predpoklady na určenú odbornú spôsobilosť, podmienky a spôsob získania, udržiavania, overovania a odňatia osvedčenia o odbornej spôsobilosti, spôsobilosti z BOZP a iné. Zamestnanec absolvoval prehliadku o zdravotnej spôsobilosti na vybrané práce (nočná práca) a preventívnu lekársku periodickú prehliadku dňa 16.03.2015 s pozitívnymi výsledkami. Pre úplnosť opisu okolností žalovaný tiež uvádza, že zamestnanec vykonával prácu za jasného počasia, dobrej viditeľnosti, s dobou odpočinku 9 dní pred nehodou, ako to vyplýva zo správy o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti zo dňa 15.06.2015, č. j.: 13164/2015-O5. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesmi splnomocneného zástupcu žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov Z. H., D. V., I. G., J.. S.. Z. S., F.. X. Y., S.. S. H., F.. V. J., V. M., S.. O. U., Z. X., výsluchom znalcov MUDr. Martin Kováč, Ing. Peter Blaho, PhD., MUDr. Norbert Moravanský, PhD., MUDr. Nikita Bobrov, CSc., oboznámením s listinnými dôkazmi - Zápis z obhliadky miesta závažného pracovného úrazu v NSŽT Udavské zo dňa 18.05.2015 o 14.04 hod. na staničnej koľaji č. 2, Správa o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti zo dňa 15.06.2015, č. j.: XXXXX/XXXX-Q., Správa o uzatvorení vážnej nehody kategórie A5 zo dňa 09.07.2015 spracovateľa Z. X., č. XXXXX/XXXX/ÚS ŽSR-SBI Košice/XXXX, Protokol Inšpektorátu práce Prešov č. F.-XXX-XX-X,X/P-Z.-XX zo dňa 13.07.2015, Rozbor záznamu rýchlomera o nehode A-5 v NŽST Udavské zo dňa 25.05.2015, výkaz o skúškach, opakované školenie spôsobilosti z BOZP zo dňa 23.06.2014, zápis zo skúšobného testu, záznam o pravidelnom oboznámení zamestnanca z oblasti BOZP zo dňa 07.08.2013, posudok o zdravotnej spôsobilosti na vybrané práce - nočná práca zo dňa 16.03.2015, posudok o periodickej lekárskej preventívnej prehliadke zo dňa 16.03.2015, rozhodnutie prokurátora vydané pod č. XPv XXX/XX/XXXXXXX, oznámenie Krajskej prokuratúry v Prešove pod č. H. XXX/XX/XXXX-XX, uznesenie OR PZ v Humennom, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania Humenné zo dňa 17.12.2018 ČVS: Q.-XXX/X-I.-E.-XXXX, znalecký posudok č. 024/2015, 189/2015 zo dňa 19.06.2015, znalecký posudok č. 22/2015 zo dňa 16.10.2015 vrátane doplnenia č. 7/2017 zo dňa 27.11.2017, znalecký posudok č. 17/2015 zo dňa 22.01.2016, znalecký posudok č. 99001/2017 zo dňa 13.01.2017, odborné vyjadrenie č. 01/2018 zo dňa 25.04.2018, ďalej pripojeným vyšetrovacím spisom č. Q.-XXX/X-I.-E.-XXXX, žalobkyňou predloženými DVD nosičmi ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

5. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že keď sa to stalo, nebola doma, bola v Nemecku. Ešte v piatok bola doma a v sobotu vycestovala do Nemecka. Z práce manželovi volali, že v pondelok nastupuje do práce a ide s p. H., ktorý tam robil iba krátko, 3-4 mesiace. Manžel svojho nadriadeného pri tom telefonáte upozornil na to, že je to mladý zamestnanec, ktorý je krátko po zácviku, dva - tri mesiace, a nevenuje sa posunu pri práci. Za posledné tri týždne mohol byť niekoľkokrát mŕtvy, lebo nespojil šrubovky a bol medzi vagónmi a muž išiel za ním opraviť to čo sa stalo, teda pospájať vagóny a on dal návesť, to znamená, že rušňovodič môže potiahnuť vlak. Ale návesť mohol dať len vlakvedúci, teda jej manžel a pritom jej manžel bol medzi vagónmi, teda spájal to čo on nespojil, tie vagóny. To sa stalo niekoľkokrát.

Potom aj hadicu nespojil, ktorá na jej muža vystrelila, keď išiel okolo vagónu a tiež ho to mohlo zabiť. Na ten telefonát upozornila policajtov, aby si vytiahli záznam, že manžel upozorňoval, že už predtým mal problémy s týmto mladým zamestnancom. Ignorovali to. Čo sa týka posunu, muž robil takmer 40 rokov túto profesiu, manželmi sú 36 rokov, doma sa veľa rozprávali o jeho práci, takže má o tom prehľad. Keď bolo naložené drevo, za každý zle naložený vozeň mali prémie dole. Manžel nikdy prémie krátené nemal, stále si vozne kontroloval osobne sám. Pýtala sa, kto odvolal manžela ako vlakvedúceho z toho posunu, keď on to má riadiť, stále bol pri posune on. Nikto jej nič nepovedal, žiadnu odpoveď nedostala. Párkrát sa pýtala, prečo nie je vypracovaný rýchlomerný kotúč do 15.42 hod., ale len do 14.05 hod., keďže vybratý bol o 15.42 hod., odpoveď žiadna. Taktiež sa pýtala, prečo ak bol na mieste činu hneď prednosta stanice z E., pán U., prečo sa neporovnali časy medzi PDA a rýchlomerným kotúčom a časom výpravcu. To sú všetko veci, ktoré sa zaznamenávajú, tri rôzne veci. Tiež nedostala na to žiadnu odpoveď. Bola za znalcom MUDr. Nikitom Bobrovom, lebo bola za ním osobne, keď objednávala znalecký posudok a vysvetľoval jej, že krvné stopy tam všetky má a že to nemôže brať do úvahy, lebo to môže byť krv líšky, psa a podobne. Podľa výpovede svedka bolo to nafotené až 2 hodiny neskôr, na jeho osobný mobil a prečo nevolali hneď policajtov. Tento znalec bol policajtmi vypočutý ako svedok v trestnom konaní, kde mu boli predložené tie krvné stopy a na základe toho uviedol inú verziu než bola v znaleckom posudku, ktorý vypracoval, úplne opačne. Keď sa pýtala, ako jej dokáže, že to bola manželova krv a teda nie krv napr. nejakého zvieraťa, čo jej rozprával predtým, tak povedal, že proste nájdu vagón. Tak sa ho spýtala ako nájdu vagón, keď nemajú jeho číslo a ešte porovnávať, tak jej povedal, že spravia exhumáciu tela. Keď povedala, že s tým súhlasí a že v prípade úspechu železnice platí celú exhumáciu ona a v prípade jej úspechu chce od nich 1 mil. eur, tak jej zložil telefón. Zavolala mu naspäť a on jej už len povedal, že o akých krvných stopách sa bavíme.

6. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 07.11.2017 uviedol, že v súčasnosti sa obrátili na znalecký ústav v Českej republike, konkrétneho znalca, na možné spracovanie znaleckého posudku z oblasti forenznej biomechaniky, ktorý by mal dať odpovede na otázky, ako konkrétne nehodový dej prebehol. Je to veľmi náročný znalecký posudok a to ako po technickej tak aj po finančnej stránke, preto oni najskôr dávajú predbežné stanovisko, či na základe predložených materiálov je možné hodnoverne tento znalecký posudok spracovať. Takže čakajú na toto predbežné stanovisko a podľa jeho znenia zvážia ďalší postup a vykonanie tohto znaleckého dokazovania. Tento znalecký posudok dali spracovať z toho dôvodu, že sa chcú obrátiť na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ohľadne prešetrenia postupu prokuratúry v Humennom a obnovenie konania v predmetnej trestnej veci. Pokiaľ ide o predmetné znalecké dokazovanie v Českej republike, obrátili sa týmto smerom, pretože v Slovenskej republike neexistuje znalec v takomto odbore. Títo znalci sú len v Českej republike a čo vie, tak ešte v Nemecku. Navrhli preto zatiaľ prerušiť konanie s tým, že hneď ako budú mať relevantné informácie, oznámi súdu ďalší postup. Ďalej splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že sa plne pridržiava žalobného návrhu a čo sa týka doložených dôkazov, a to odborné vyjadrenie zo strany Znaleckého ústavu Praha, sú zrejmé tie závery, ktoré znalci uvádzajú, teda ako mohlo dôjsť k zraneniu resp. smrti nebohého. Chce súd oboznámiť, že dňa 03.05.2018 podal prostredníctvom plnej moci žiadosť o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti zo strany Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 4.9.2017. Túto žiadosť podal na základe posudku, ktorý vyšiel, čo sa týka znaleckého ústavu Praha a v zmysle príkazu generálneho prokurátora č. 6/2017. Ten príkaz v podstate hovorí o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadosti o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní. Lehota na vybavenie zo strany príslušnej prokuratúry - Krajskej prokuratúry Prešov, ktorá by to mala prejednávať - je 60 dní. Keď sa rozhodli túto záležitosť medializovať prostredníctvom TV JOJ, bolo im od ich redaktorky oznámené, že oni predsa túto udalosť majú zaznamenanú, resp. časť hneď po udalosti, keď sa mali robiť prvotné úkony. Vidno tam aj policajta, ktorý robil ohliadku, vidno tam množstvo ľudí, lebo TV JOJ im poskytla toto video. Je zaujímavé, že pán H., ktorý sa spomína, niekoľkokrát išiel okolo rušňa, kde mala byť zadokumentovaná krv, rozprával sa aj s ohliadajúcim policajtom aj s technikom, ktorý zaznamenával stopy. Keďže na takú významnú stopu ako krvnú by ho upozornil hneď na mieste, teda myslí pán H. toho policajta, príde mu nelogické, že H. si niečo fotí na svoj mobil, keď tam má celý vyšetrovací tím. Z fotiek, ktoré urobila spoločnosť Cargo, nie je možné žiadnym spôsobom vyhodnotiť, o aký vagón sa vlastne jednalo. Nevie, či tie fotky boli zámerne urobené tak, aby nebolo vidno číselné označenie, lebo na základe čísla sa dá každý konkrétny vozeň identifikovať. Vidieť tam veľký pohyb ľudí, takže nevie, ako mohli byť zaisťované poriadne stopy. Pokiaľ vie, toto video nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu. On to napádal už v rámci rekonštrukcie, ale polícii sa to zjavne nehodilo, lebo to nezodpovedalo ich

verzii. Teda, že sa skutok nestal. Má za to, že správa z inšpektorátu práce je v podstate copyright správy Železničnej spoločnosti Cargo.

7. Právny zástupca žalovaného uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasia. Pridržiavajú sa vyjadrenia. Pokiaľ ide o predložené odborné vyjadrenie vypracované na základe žiadosti žalobcu, zastávajú názor, že čím neskôr od predmetnej nehodovej udalosti je takýto dôkaz produkovaný, tým je jeho hodnovernosť nižšia. Napriek tomu, že by tieto odborné vyjadrenia, resp. znalecké posudky produkovali fundovaní odborníci, avšak s odstupom času v týchto odborných vyjadreniach, resp. znaleckých posudkoch sa autori obmedzujú iba na konštatovanie určitých teórií, vytvárajú určité hypotézy, ktoré však nedokážu potvrdiť ani vyvrátiť. Zastáva názor, že pokiaľ žalobca navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu, je nevyhnutné, aby svoje tvrdenia dokázal bez akýchkoľvek pochybností. Na druhej strane by rád uviedol, že listinné dôkazy, ktoré boli predložené zo strany žalovaného, predovšetkým správy o vyšetrovaní predmetnej nehody či už zo strany ŽSR alebo Carga, boli vyhotovené a produkované bez zbytočného odkladu po predmetnej nehodovej udalosti a navyše subjektmi, ktoré majú v predmete svojej pracovnej činnosti priamo železničnú dopravu. S poukazom aj na tieto skutočnosti navrhuje súdu, aby žalobu zamietol. Zastáva názor, že pokiaľ ide o namietané porušenie povinnosti zo strany zamestnávateľa, poukazuje aj na predložený záver inšpektorátu práce, ktorý konštatuje absenciu porušenia takýchto právnych predpisov zo strany zamestnávateľa. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, týkajúce sa údajnej sťažnosti na pána H., má za to, že v tomto konaní doposiaľ tieto svoje tvrdenia nepreukázala. Pokiaľ ide o závažné obvinenia, čo sa týka činnosti polície, resp. obviňovania znalcov, poukazuje na to, že nič žalobkyni nebráni využiť prostriedky trestného práva, ktoré ponúkajú skutkové podstaty trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti či nepravdivého znaleckého posudku.

8. Svedok Z. H. pri výsluchu uviedol, že bol kolegom manžela žalobkyne a je bývalým zamestnancom ZSSK Cargo. Od 30.06.2017 nie je zamestnancom tejto spoločnosti. K veci samej uviedol, že v stanici Koškovce ho vyrozumel vlakvedúci K. K. o plánovanom posune v stanici Udavské. Detaily už nepovie, je to už 3,5 roka. S tým, že on v Udavskom pôjde do kancelárie Lesov SR a svedok vykoná posun. Mal oprávnenie vykonávať posun v stanici, pretože mal skúšku 17.1, vedúci posunu stanice. Ako vchádzali do stanice, nepamätá si už presne, ale urobil svoju robotu, teda posun vlečky a pospájal súpravu na druhej koľaji v stanici Udavské. Ako urobil posun, začal hľadať vlakvedúceho. Volal ho do vysielačky, že kde sa nachádza, K., kde si, ale neozývalo sa nič. Tak prišiel do dopravnej kancelárie v Udavskom za výpravcom, nepamätá si, či tam už bol aj výhybkár a opýtal sa ho, či náhodou tu nie je vlakvedúci. Odpovedal mu, že nie a že tu ani nebol. Následne išiel do kancelárie Lesov SR, kde mu odpovedali takisto, že sa tam nenachádza a že účty od vagónov neboli ešte prebraté. Potom ho začal hľadať po stanici, či nešiel niekde mimo, na potrebu a podobne, ale nenašiel ho nikde. Vtedy začal mať obavy, že či ho náhodou neprešli vlakom. Išiel od konca súpravy smerom od dopravnej kancelárie k rušňu a medzi piatym, šiestym vagónom od konca našiel už len nehybné telo. Utekal na rušeň po mobil volať 112, pokiaľ mu dvihli, bol aj naspäť pri tele. Oznámil nález tela. Následne sa ho pýtali na 112, či mu vie pomôcť, ale tie zranenia boli nezlučiteľné so životom. Potom prišla záchranka, hasiči a polícia. Potom už len ostal sedieť a fajčil jednu cigaretu od druhej. V odpovediach na otázky svedok uviedol, že na detaily si už nespomína. Ten mobil, ktorým fotil, už neexistuje. Spomína si, urobil fotku tohto vozňa. Fotografie vznikli v deň nehody. Rušňovodič bol o posune vyrozumený rádiostanicou, výhybkár osobne a oni majú medzi sebou rádiostanice. Myslí tým výpravca a výhybkár medzi sebou. To mali signál len oni medzi sebou, teda výpravca a výhybkár, oni tieto frekvencie nepoužívali. Vlakvedúci ho vyrozumel v stanici Koškovce. Keď ho vyrozumel ako jeho priamy nadriadený, tak mohol vykonávať samostatný posun v stanici, pretože mal aj odbornú skúšku 17.1. Takže vykonal posun a on hovoril, že pôjde do tej kancelárie. Musí sa rozlišovať, čo je vlakvedúci a vedúci posunu v stanici. Vlakvedúci je zodpovedný za súpravu na trati a celkovo jej spísanie a všetky papiere okolo toho. Vedúci posunu v stanici je zodpovedný za to, že je zvesená šrubovka, sú zapojené hadice, sú správne dávané návesti a všetka tá manuálna práca, ktorú vykonáva vlakvedúci, vykonávajú aj oni ako vedúci posunu stanice. Fotky odovzdal Železničnej polícii v Humennom, myslí, že odbor železničnej polície, na výsluchu. Stiahli si ich do počítača. Je o tom riadne spísaný záznam, na toto si pamätá. Fotil až po zavolaní záchranného systému. Z miesta nehody odišiel až niekedy podvečer, keď bolo po všetkom. Ešte pokračoval do Humenného ako sprievodca ďalej, tam ukončil zmenu a zobral aj veci nebohého na šatňu. Naposledy videl nebohého v stanici Koškovce. Akurát keď ho vyrozumel o posune. Videl ho akurát, že vchádzal na predné stanovište k rušňovodičovi. Tam aj má byť ako vlakvedúci. Rušeň je možné opustiť po schodíkoch dole, schádzaním. Asi výška 1,5 metra. Dvere na rušní je možné otvoriť riadne,

má to kľučku aj zámok. Teda mechanicky, nie je to ovládané elektronicky a podobne. Opúšťať rušeň za chodu vlaku člena vlakovej čaty videl. Bežne sa má opustiť rušeň tak ako hovorí predpis. Nemôžu zoskakovať počas jazdy z mašiny, musí zastať. Prevádzajúci personál môže vystúpiť, až keď stojí HDV aj celá súprava vlaku. Tento predpis sa nedodržiaval. Posunovali sa smerom k mestu Humenné, čiže boli vpredu.

9. Svedok D. V. pri výsluchu uviedol, že k žalobkyni nie je v žiadnom vzťahu, u žalovaného je zamestnaný ako rušňovodič. K veci samej svedok uviedol, že práca v ten deň prebiehala bez závad. Vlak vychádzal z Medzilaboriec. Postupne zbierajú vagóny po staniciach, v Radvani, v Koškovciach, v Udavskom atď.. Po pribraní v Radvani išli vlakom do Koškoviec, tam mali asi 13 vagónov. Zastali pred dopravnou kanceláriou v Koškovciach, na čo vlakvedúci vystúpil, išiel za výpravcom. Ten im hovoril, že neuvoľnili zadný námedzník, to je námedzník pri stretávaní sa koľají, aby bol uvoľnený, aby teda náhodou nedošlo k zrážke vlaku. Výpravca im povedal, aby popotiahli vagóny, aby uvoľnili priechod pri dopravnej koľaji pre cestujúcich. Vlakvedúci prišiel, uvoľnili ten námedzník, prišiel na rušeň a vyrozumel ich o postupe prác v stanici v Udavskom, že tam budú doberať jeden vagón z vlečkovej koľaje vlečky Lesy. Po križovaní prišiel osobný vlak, po riadnej výprave išli do Udavského. Pri vchádzaní do Udavského na návesť Voľno, na hlavnom návestidle vchodovom, nakoľko na výmenách je 40 rýchlosť, tam je rýchlostník, svedok brzdil, aby znížil rýchlosť. Asi približne do tých 30 km prechádzal výmeny, lebo tam sú koľaje. Výmena je na druhú koľaj, na prvú aj na tretiu koľaj. Pri vchádzaní výpravca stál pri dopravnej, sledoval chod vlaku. Ako prešli za výmenu, svedok išiel na pravé okno a pozeral, aby uvoľnil zadnými vozňami ten námedzník. Teda aby aj zadné vozne uvoľnili koľaj, aby vyšli všetky na tú druhú koľaj, aby teda neboli na námedzníku. To okno bolo otvorené a on sa z neho vyhol, lebo len tak má výhľad. Okná boli otvorené, lebo ten deň bolo dosť teplo. Keď sa vyhol, pri vchádzaní za výmenou sa otočil a už videl, že vlakvedúceho nemá pri sebe. Vtedy zrejme počas jazdy vystúpil, keď prešli výhybky na druhej koľaji. Ďalším brzdením zastavil, po uvoľnení toho námedzníku zastavil a išiel na druhé okno sa pozrieť, že kde je vlakvedúci. Nevidel ho, tak si myslel, že ide do kancelárie Lesov, resp. že už je tam, keď ho nebolo vidno. Hneď pri zastavení posunovač H. schádzal z rušňa, nakoľko boli vyrozumení o posune. Išiel vyvesiť rušeň, výhybkár stál už pri výmenách, čakal ich, aby vykonali posun. Vlečka Lesov to je prístavná koľaj pre vlečku Lesov SR, tam nakladajú drevo. Po vykonaní posunu zašli do vlečky Lesov, zobrali dva vagóny, lebo ten prvý bol prázdny, dali do vlaku na druhú koľaj, prázdny naspäť do vlečky Lesov. Zašli s rušňom na naložené vagóny na druhú koľaj, ktoré už boli pripravené na odchod do Humenného. Čakali na príchod vlakvedúceho, lebo výhybkár hovoril, že ich chce ešte vypraviť pred vlakom do Humenného, ktorý mal príchod do Udavského, to bolo asi okolo 14.15 hod.. Výhybkár kričal posunovačovi, kde je vlakvedúci, že výpravca mu volal, že ich chce vypraviť. Svedok hovorí, že tu nie je, že na rušni nie je. Ten kričal do vysielačky, K.Ť. kde si, K. kde si. On tiež cez vysielačku kričal, kde je. Keď sa neozýval, tak im hovoril, nech idú do kancelárie vlečky Lesov, či sa tam nezdržal. Oni tam išli do tej kancelárie a mu kričal, že jeho tam niet. Tak povedal, nech sa idú pozrieť, či nie je v dopravnej kancelárii. Hovoril, že nie, tak išli popri vlaku a našli ho tam. Nevie, štvrtý vagón alebo ktorý od konca. Prišiel H., že K. je medzi vagónmi, aby tam rýchlo išiel. Myslí, že H. spolu s výhybkárom tam išli. On pribehol hneď tam, chytal vlakvedúceho, ale nejavil známky života. H. potom volal RZP a potom prišli záchranári, verejná bezpečnosť a nakoniec aj vyšetrovatelia. Svedok šiel na rušeň a oznámil to strojmajstrovi. Ten volal vedúceho do Košíc. Po príchode policajtov im dávali skúšku na prítomnosť alkoholu, s negatívnym výsledkom. V odpovediach na otázky svedok uviedol, že keď tam vlakvedúci nebol stolička bola zasunutá. Myslí, že v stanici kilometrovník nie je. Na tej pravej strane tam nebol. Zastavenie nevie posúdiť, či to bolo meter alebo dva metre od námedzníka. Pri rekonštrukcii nezastane na centimetre presne, možno to neodhadol. Z rušňa videl skákať zamestnancov, väčšinou keď im bolo treba písať vagóny. Aby sa nemuseli vracať ku vagónom. O zamýšľanom posune bol vyrozumený ešte v stanici Koškovce. Vyrozumel ich, že budú doberať jeden vagón. Po príchode automaticky robili to, na čo ich vyrozumel. Vlakvedúci vyrozumel sprievodcu, že bude vykonaný posun. Že pristavia ten jeden vagón z vlečkovej koľaje na tú druhú koľaj. Hovoril to ešte v Koškovciach. Keď popotiahli vlak v Koškovciach v stanici, lebo uvoľnili priestor pre verejnosť, tam je taký betónový priechod, boli spolu a rozprával, že v stanici Udavské vykoná posun pristavením jedného uloženého vagóna do vlaku. A že on pôjde do kancelárie vlečky Lesov po jeden nákladný list, oni tomu hovoria účet. Ale to je nákladný list. Súčasťou čaty, ktorá vykonávala posun, bol svedok, výhybkár a sprievodca. Výhybkár stál pri výmene druhej koľaje, takže asi nebol vyrozumený vlakvedúcim, že posun bude vykonávať sprievodca. A sprievodca ho vyrozumel, že zoberú jeden vagón z vlečkovej koľaje, z vlečky Lesov. Oni majú výstražné montérky. Okná boli pootvárané, bolo horúco a pri takej rýchlosti by nepovedal, že cítiť podtlak. Vysielačky mal on, vlakvedúci a sprievodca. Výhybkár má svoju vysielačku v Udavskom, výpravca má tiež vysielačku, takú istú ako výhybkár. Nie sú ale na

ich frekvencii. Zato prišiel ešte výhybkár vtedy, že ich chce vypraviť. Keď už zamykal tie výmeny aj výkoľajku, prišiel, že ich chce výpravca vypraviť ešte pred tým vlakom do Humenného. Predná resp. zadná radlica je asi 20 cm nad temenom koľajnice. Pod rušeň sa dá dostať jedine pri nádrži. Ale vliezť pod neho sa dá asi ťažko, lebo tam je brzdové zariadenie. Pri akej rýchlosti skákali, nemôže odhadnúť. Vie, že vchádza do stanice, kde je na výmenách štyridsiatka a postupne spomaľuje a nesleduje presne, pri akej rýchlosti. Skákal niekedy aj pán K.. Naposledy ho videl, keď vchádzali popri dopravnej, kde bol výpravca. Pôvodné vagóny neboli predmetom posunu. Zoskakovanie člena vlakovej čaty bolo bežné niekedy.

10. Svedok I. G. pri výsluchu uviedol, že žalobkyňu pozná len zvidenia, pokiaľ ide o žalovaného, bol zamestnancom ŽSR, od 01.07.2018 je v starobnom dôchodku. K veci samej svedok uviedol, že jeho zaradenie bolo dozorca výhybiek. Dávali na druhú koľaj nákladný vlak, číslo už nepamätá. Výpravca mu dal ísť dole na výhybku č. 5, ako prešli na druhú koľaj, tam je elektromagnetická zámka, tá štvrtá koľaj je lesácka. Dali vagón z vlečky a to predposledný, posledný bol prázdny. Dali naložený do vlakovej súpravy a prázdny naspäť do vlečky Lesov, čiže na tú štvrtú koľaj. Sprievodca volal vysielačkou vlakvedúceho, že majú už skončené. Ale sa mu nemohol dovolať, tak ho išli hľadať do Lesov. Tam bol ešte majster a hovoril, že vlakvedúci tam nebol. Naspäť išli okolo vagónov od Lesov, myslí od kancelárie Lesov. A sprievodca zbadal montérky pod vagónmi. Išiel hneď volať rušňovodičovi a rušňovodič niekoho volal, nevie koho. V odpovediach na otázky svedok uviedol, že videl, že vlak prichádza na druhú koľaj. A potom už dával pozor na elektromagnetickú zámku. Ako zastal vlak, nevidel. Výpravca mu hovoril, že ide vagón z vlečky. Že by vlakvedúci splnomocnil sprievodcu na posun nevedel, on bol odtiaľ skoro 300 metrov. Pokiaľ ide o fascikel, bol to obal nákladného vozňa, nákladný list od vozňa, čo dávali ráno na tretiu koľaj. On odovzdal tento doklad sprievodcovi. Bolo to niekoľko metrov od výhybky, rušeň bol na druhej koľaji a svedok šiel z pravej strany k rušňu, tam dal ten obal sprievodcovi. Dodal, že presne na metre a celkovú situáciu si už nepamätá. Pána K. nevidel skákať z rušňa. Iných videl skákať z rušňa. Skáču už pri malých rýchlostiach, asi 10 km/h. Rýchlosť 24km/h je dosť veľká rýchlosť. Pokiaľ ide o posun, výpravca mu uvoľnil elektromagnetickú zámku, vtedy sa rozsvieti svetlo, vtedy môže kľúč zobrať a otvoriť päťku výhybku. Tak ako uviedol, naložený vozeň pripojili a prázdny dali do vlečky. Pôvodné vagóny neboli predmetom posunu, tie boli na druhej koľaji.

11. Svedok J.. S.. Z. S. pri výsluchu uviedol, že bol vyslaný ako technik z Okresného riaditeľstva PZ Humenné na prípad do Kochanoviec, kde malo dôjsť k usmrteniu železničiara, pracovníka železníc. Po príchode na miesto tam už bol policajný orgán zo železničnej polície a po príchode na miesto robili ohliadku miesta činu. Po zadokumentovaní miesta a odfotografovaní nebohý bol pod niektorým z vagónov a ten vlak sa posunul, telo sa vybralo von, prišla čierna sanitka, ho zobrala a po zadokumentovaní prípadu odišli z miesta preč. Oni robia taký skrátený servis pri vyšetrovaní, je tam šéf skupiny, ktorý určuje čo sa robí, ako sa robí, zapisuje to. On robí ohliadku a keď sa zaistia nejaké stopy alebo sa fotí, on to zapisuje a dokumentuje celý prípad. Po zdokumentovaní prípadu sa to postupuje ďalej. Oni teda urobia tie prvotné úkony, ktoré sú potrebné na mieste samom. V odpovediach na otázky svedok uviedol, že kedy začal s fotografovaním, nevie povedať. Nevie, či v tom čase mal na fotoaparáte aktuálny čas. Nekontroluje to na každom prípade. Pokiaľ ide o stopy, on informácie nedostáva od nikoho. Vykonáva ohliadku spolu s tým policajtom, ktorý je tam. Keby mu vedúci výjazdu povedal, že má odfotiť rušeň, tak by to urobil, lebo on je šéf výjazdu, on robí ohliadku a on dáva pokyny. Ak je to odfotené, tak mu to povedal, ak nie je, tak mu to nepovedal. Kriminalistický technik zabezpečenie biologických stôp vykonáva vtedy, ak mu na to dá príkaz vedúci výjazdovej skupiny. Zabezpečiť ich môže technik a poprípade, ak technik tam nie je, môže sám skrátený vyšetrovateľ. Teda, ak je napr. nebezpečenstvo, že tá stopa by bola znehodnotená, tak to môže zaistiť aj vyšetrovateľ. Technik keď zbadá stopu, tak upovedomí vedúceho a on rozhodne, či tú stopu chce zaistiť alebo nechce. Ak chce stopu zaistiť, vtedy tam dá číslo, zafotí celkovú situáciu a potom detailne zafotí stopy. Tú stopu mu zabalí a zase odovzdá len jemu. On s tou stopou nerobí nič. Vyšetrovateľov zo železníc nepozná. Bolo tam dosť veľa ľudí. Urobili to tak, že nebohý sa nachádzal pod jedným z vagónov, to potrebovali zadokumentovať, takže posunuli ten vlak ďalej a zadokumentovali to. Nebohý bol ako keby šúchaný alebo ťahaný tým vlakom, takže to sa ešte zafotilo. Lebo na tých kamienkoch, na tom koľajisku je vidno, ako bolo šúchané. Prišla čierna sanitka, nebohého naložili, odišli preč. Keď prídu na miesto činu, tak ho zabezpečia aj tým, že sa natiahnu pásky, a toto všetko riadi na mieste činu šéf výjazdovej skupiny. Nevie, či sa tam vtedy niekto pohyboval. To si už nepamätá. Nerozprával sa na mieste nehody s nikým, jemu to neprináleží, aby s niekým debatoval. Čo mu povedia, to zafotí, zadokumentuje. Je prakticky člen

výjazdovej skupiny, ktorého niekto riadi. Keď sa robí ohliadka miesta činu, je tam nezúčastnená osoba, potom skrátený príslušník, resp. príslušník a technik, prípadne ešte nejaký iný policajt a oni spoločne to prechádzajú a zadokumentujú stopy. Kamienky po šúchaní, vlečení sa nedajú zaistiť ako trasologická stopa, iba fotograficky sa to dá zadokumentovať. Keď tak do ohliadky miesta činu to mal zapísať ten, kto robil ohliadku miesta činu.

12. Svedok F.. X. Y. pri výsluchu uviedol, že je zamestnancom žalovaného, je zamestnaný ako I. Y. G. na pracovisku v H.. Ten deň dostali oznámenie cez dispečerov Carga. Keď sa stane nehoda, má sa to hlásiť ústredným dispečerom Carga a oni podávajú ďalej buď im alebo inšpektorom bezpečnosti železničnej dopravy. Oznámenie dostal od ústredného dispečera na služobný mobil, nachádzal sa na pracovisku v Košiciach, na Železničnej 1. Čo sa týkalo obsahu oznámenia, dispečer ohlási čo sa stalo, kde sa to stalo, stručne pri akých činnostiach sa to stalo, zranené osoby, ako bolo zabezpečené poskytovanie prvej pomoci. Také informácie dostal. Nakoľko miesto, kde sa stala predmetná nehoda, to koľajisko patrí pod infraštruktúry ŽSR, takisto aj oni dostali oznámenie cez dispečerov. Z ich strany tiež dostali oznámenia a prišli na tvár miesta. On sa dostal na to miesto služobným vozidlom, pán prednosta strediska prevádzky zobral jeho, p. N., p. G. z Košíc. Došli niekedy pred pol piatou, presne na čas sa nepamätá. V tom čase došli aj bezpečnostné štruktúry vrámci ŽSR. Bol tam prizvaný aj inšpektor I. a došiel aj pán prednosta strediska riadenia trakcie H. S.. Q., ktorý je I.S. I. V.. Čo sa týkalo zahájenia šetrenia, celú tú ohliadku riadia inšpektori ŽSR, lebo to je ich pracovisko. Keď tam došli, išli k rušňu, lebo tam stáli ich zamestnanci. Rušňovodič, p. H., došiel prednosta Q., I.. Vypočúvajú a zisťujú len svojich, to čo im umožňuje . Svedok sa pýtal najprv p. H., aby mu povedal, čo sa stalo. On bol trošku zmätený, lebo bol u nich asi len tretí - štvrtý mesiac. Počas cesty dostávali informácie od prevádzkových zamestnancov, ten priebeh, čo sa týka príchodu vlaku do Udavského. Mali teda už informácie, že vlaková čata v zložení nebohý p. K. ako vlakvedúci, p. V. ako rušňovodič, p. H. ako sprievodca na predošlej stanici Koškovce sa dohodli, že aký úkon, akú prácu budú vykonávať v Udavskom. Oni sa dohodli tak, že nakoľko mali príkazový list privesiť do manipulačného vlaku jeden vysokostenný E-čkový vozeň naložený drevom zo Štátnych lesov a on vlastne povedal, ako to budú vykonávať. Vlakvedúci poveril rušňovodiča a sprievodcu, teda vlakovej čate povedal, ako budú vykonávať ten posun. On že medzitým pôjde vybaviť do Štátnych lesov ten nákladný list. Ten úkon aj urobili, p. H. odvesil rušeň od manipulačného vlaku, nakoľko išli cez výhybku, tak staničný výhybkár prestavoval tú výmenu a on má právomoci aj riadiť ten posun na tých manipulačných koľajách. Takže rušeň zašiel na piatu koľaj, prvý vagón bol prázdny, druhý vagón bol ložený drevom, ten úkon urobili, teda privesili do stojaceho manipulačného vlaku a ten prázdny vrátili naspäť na tú manipulačnú koľaj. Potom sa vrátil zase rušeň na ten stojaci vlak a p. H. zavesil ten vlak k rušňu. Nakoľko výpravca dotazoval, ako stoja s tou prácou, dali informáciu výhybkárovi, že by ich vypravil ešte pred osobným vlakom smerom na Humenné. Vtedy začali hľadať p. K., volali rádiostanicu, neozýval sa. Potom p. H. a výhybkár išli pozrieť do kancelárie Štátnych lesov, či sa tam nezdržal. Ten pán, ktorý tam bol, povedal, že tam ani nebol, tak sa vracali potom okolo stojaceho manipulačného vlaku k rušňu a počas tej cesty p. H. našiel jeho telo pod deviatym vozňom za rušňom. Utekal na rušeň, so svojím mobilom volal 112. Oznámil ešte rušňovodičovi, čo sa stalo, p. V., a on išiel pozrieť nebohého, v akom je stave, či ešte žije. Nakoľko nejavil známky života, vrátil sa späť do rušňa. Tieto informácie získali ako komisia pri vypočúvaní zúčastnených, t. j. p. H., p. V., urobila sa obhliadka miesta úrazu, samozrejme spoločne s inšpektormi železničnej prevádzky. Nakoľko rušňovodič aj H. sa zdržiavali pri rušni, tak s tou ohliadkou začali pri rušni. Pán Q. na rušni videl nejaké stopy po krvi. Na zadnom podvozku, na stupačke a potom ďalej na druhom vozni, ktorý bol prvý vozeň, keď vchádza vlak do stanice, bol teda radený ako prvý a tam tiež že boli čerstvé stopy po krvi na tých nápravách, na pružinách a na ľavej strane v smere jazdy. Teda na rušni na ľavej strane aj na tomto vozni na ľavej strane. Toto zdokumentovali, mali fotoaparáty. Ďalej sa robí obhliadka. Keď tam došli, príslušníci polície tam už neboli, ani telo tam už nebolo. Akurát to miesto bolo označené, že kde bolo telo. Potom neďaleko od toho bol trak z montérok nebohého oranžovej farby. Nakoľko inšpektori železničnej dopravy zdokumentujú polohu čo sa týka vlaku, nájdených predmetov, merania sa vykonávali. Keď sa toto udialo, z obhliadky bol urobený zápis polohy vlaku, nájdenie traku, ďalšie predmety. Pri tej obhliadke boli zistené, čo sa zadokumentovalo, stopa po bagančiach na tej strane, čo aj doložili k tej záverečnej správe policajtom a potom boli stopy po vlečení, toto všetko zadokumentovali. Závery sa prijali na základe týchto zdokumentovaných skutočností, nakoľko bol predpoklad, že nebohý zostúpil počas chodu vlaku na druhú staničnú koľaj, nakoľko vlakom sa nehýbalo a on bol nájdený pod deviatym vozňom. Nakoľko BOZP má svoje zákony, je tu zákon 514 o dráhach, všetky tie udalosti, ktoré sa stanú počas pohybu vlaku alebo vozidiel, zaistia ako nehodu a u nich sa potom táto nehoda kategorizuje v zmysle predpisu B17 a bolo skategorizované ako A5. Oni ako zamestnávateľ majú povinnosť takéto udalosti

ohlásiť prešovskému inšpektorátu práce, ktorí im oznámili, že druhý deň, toho 19. prídu na tvár miesta a začnú to šetriť. Druhý deň sa tam teda stretli. Inšpektor doniesol na druhý deň zoznam dokumentov, ktoré bude od nich vyžadovať, tieto dokumenty mu boli postupne dodané. Čo sa týkalo ďalších zistení, pri takých prípadoch zisťujú zdravotnú a odbornú spôsobilosť zamestnancov. Toto ďalej zisťovali na personálnom, ďalej teda odbornú spôsobilosť, čiže skúšky, zdravotnú spôsobilosť. Nakoľko je tlačivo pre inšpektorát práce aj pre sociálnu poisťovňu, posielajú záznam o registrovanom pracovnom úraze, kde musia byť uvedené jednotlivé skutočnosti ohľadom pracovného pomeru a stručný popis úrazu. Toto posielajú do 8 dní, ale bez záveru. Boli informovaní aj odborári a vymenovaný zástupca pre bezpečnosť. Tieto informácie podali. Nakoľko bola vymenovaná komisia, ktorá má lehotu 30 dní, toto všetko sa prejednalo a komisia prijala záver, že k závažnému pracovnému úrazu došlo počas vchodu vlaku do stanice, nebohý opustil kabínu vlakvedúceho počas chodu vlaku, čo má zakázané. To potom uviedli aj ako príčinu závažného pracovného úrazu. Bol vypočúvaný aj na polícii, bol prítomný aj pri rekonštrukcii. V odpovediach na otázky svedok ďalej uviedol, že zadný podvozok je celé ústrojenstvo aj súkolesie, nápravy, pružiny, držiaky podvozku, nevie to úplne presne zadefinovať. Náprava je súčasťou zadného podvozku. Tie stopy boli zboku podvozku, z ľavej strany v smere jazdy a na stupačke rušňa, tiež na zadnom stanovišti časti rušňa. Parametre pri stopách zadávali inšpektori železničnej dopravy ŽSR. Oni zadávali tieto polohy. Nevie vysvetliť, ako môže byť vec nebohého skôr ako odtlačok topánky. Bola viditeľná stopa jednej nohy. Boli tam také drážky na tej stope ako topánky, ktoré majú zamestnanci pracovné, protišmykové. Išlo o krvné stopy, lebo boli viditeľné a čerstvé. On nerobil nejaký rozbor, ale nebola hlásená žiadna zrážka so zverou. Nie je problém, čo sa týka čísla vozňa, lebo majú súpis vlaku. Vedia presne, aká bola zostava vlaku. Fotky robil kolega S.. Q.. Ako by vyvrátil tvrdenie, že tie fotky sú z iného vagóna, z iného vlaku, nevie odpovedať. Keď sa ide riešiť takáto udalosť, zdokumentujú sa vozne, ktoré sú tam. Podľa neho trak z pracovných nohavíc bol zachytený o podvozok rušňa, lebo je predpoklad, že spadol pod rušeň, o nejaké ústrojenstvo zadnej nápravy rušňa, resp. skôr podvozku. Počas chodu vlaku alebo rušňa sa telo človeka neporušené môže dostať len pod kolesá. V realite to nikdy nevidel, ale keď človek dostane balans, nezvládne zostup, tak sa môže dostať pod kolesá. Jedine za pohybu, nezvládne zostup a spadne. Inak nevie, nikdy takto človeka spadnúť nevidel. Nie je to tam celkom kryté, lebo je predná náprava, zadná náprava, medzi nápravami je nádrž na pohonnú hmotu a sú tam medzery. Asi je to možné, keď sa to stalo. Na miesto nehody dorazil pred pol piatou, cca 16.20 hod.. Bola vymenovaná komisia a na základe zistených skutočností, zo zápisnice zúčastnených zamestnancov, z obhliadky miesta a na základe informácie, aký úkon tam mali v Udavskom vykonávať, komisia rozhodla, že počas chodu vlaku sa to muselo stať. Vlakvedúci riadi, vydáva príkazy, ale medzi vozne nejde. Preto tam má sprievodcu, ktorý vykonáva tieto úkony, odvesuje, zavesuje a podobne. Stretol sa počas svojej praxe s tým, dávnejšie, že členovia vlakovej čaty zoskakovali z idúceho vlaku. To je tak s tou kontrolou, že oni keď vedia, že tam idú, sú prítomní pri kontrole, tak sa snažia dodržiavať pravidlá a nezoskakujú. Manipulačný vlak došiel na druhú staničnú koľaj v Udavskom s dvanástimi vozňami, zastal, urobil sa posun, teda privesenie trinásteho vozňa, s tou súpravou s dvanástimi vozňami sa nehýbalo a on bol nájdený pod deviatym vozňom. Takže nemal tam čo hľadať, žiadne pracovné úkony tam nemal. Rozbor rýchlomerného kotúča robia iní, t. j. inšpektori bezpečnosti železničnej dopravy, je tam poverený zamestnanec, ktorý to robí a toto bolo tiež doložené do policajného spisu, lebo to od nich žiadali. Ten rozbor on nerobí, ani sa v tom nevyzná, ani nemá oprávnenie na to. Na predošlej stanici v Koškovciach sa dohodli, aký úkon budú vykonávať v stanici Udavské. O tom vyrozumel vlakovú čatu a vtedy aj povedal, že kým oni dvaja urobia posun, on pôjde vybaviť písomnosti na Štátne lesy. Vlakvedúci vydá na predošlej stanici úkon vlakovej čate a v stanici môže výpravca a výhybkár riadiť posun, prevziať teda funkciu vlakvedúceho a riadiť ten posun. Umožňuje to predpis Z1, teda pravidlá železničnej prevádzky. Predpokladá, že pán H. vyrozumel a povedal výhybkárovi, aký úkon budú vykonávať, lebo on potreboval uvoľniť tú výhybku, aby mohlo dôjsť k posunu. Pokiaľ dôjde ku zrážke so zverou, rušňovodiči to hlásia dispečerom, ktorí to zaznamenávajú a ak došlo k materiálnej škode, zastaví sa vlak a zisťuje sa škoda a tieto mimoriadnosti sú zaznamenávané dispečermi centrálne. K tomuto dňu záznam nebol, ale existujú takéto záznamy k iným dňom. Pokiaľ ide o úraz, prvoradá povinnosť je poskytnúť prvú pomoc. Ale podľa situácie, aké možnosti mali tí zamestnanci. Lebo tie vysielačky čo majú pri práci, z tých nie je možnosť zavolať 112. Tam jedine komunikujú medzi sebou v pracovnej čate alebo staničný výpravca. S touto vysielačkou môže zavolať rušňovodiča alebo výpravcu a ten potom zabezpečí prvú pomoc. Rušňovodičovi je priamo nadriadený službukonajúci strojmajster, s ktorým majú vysielačky a ten strojmajster má možnosť telefonovať na pevnú linku a na 112.

13. Svedok S.. S. H. pri výsluchu uviedol, že je zamestnancom spoločnosti Cargo Slovakia, robí I. Q. F. na odbore 2, má na starosti zamestnancov pre vyšetrovanie nehodových udalostí. K veci samej svedok

uviedol, že nebol prítomný pri samotnej nehodovej udalosti, až následne na požiadanie žalobkyne a polície k zabezpečeniu rekonštrukcie. Zabezpečoval teda rekonštrukciu ako takú, hnacie vozidlo prípadne ďalšie dráhové vozne. V odpovediach na otázky uviedol, že mal na starosti sledovať, či to prebieha v zmysle zákona daných predpisov a prakticky bol pri záverečnom vyhodnotení aj so ŽSR, či boli alebo neboli porušené príslušné ustanovenia, predpisy a určenie príčiny. Po vzájomných vyhodnoteniach bolo jednoznačne dokázané, že menovaný opustil sám resp. svojvoľne hnacie vozidlo, kabínu hnacieho vozidla. Nebolo dokázané, že by ho niekto vyhodil, že by mu niekto prikázal, že má odísť z hnacieho vozidla. Došli k záveru, že opustil toto vozidlo po schodíkoch dole a pri schádzaní počas jazdy došlo k tomu, že ho stiahlo popod hnacie vozidlo. Stáva sa, že členovia vlakovej čaty ešte za chodu vlaku zoskakujú z vozidla. Boli tam zistené nejaké porušenia iných zamestnancov, ale nie v príčinnej súvislosti s danou nehodou. To znamená, že boli niektoré opomenutia alebo pozabudnutia, ale nemalo to vplyv na to, čo sa udialo počas toho chodu vlaku. Podľa výpovedí nemal dôvod sa zdržiavať medzi vagónmi. Je jeho vecou, aby bol zúčastnený pri posune, ktorý má riadiť alebo prípadne poverí niekoho iného, teda iného zamestnanca, aby vykonal a riadil tento posun. Môže poveriť vlakvedúci iného zamestnanca, ale potom by mal byť o tom informovaný aj výpravca a ostatní zamestnanci, ktorí sú účastní pri posune. To znamená posunovač, resp. druhý posunovač, výhybkár. Nevie presne, koľko ich tam bolo. Že veci boli nájdené skôr ako odtlačok topánky nevie vysvetliť. Vyhodnocoval porušenia bezpečnosti železničnej dopravy, to znamená predpisové ustanovenia, články, smernice a všetko okolo toho a nie BOZP, to znamená kontrola a sledovanie zamestnancov. Predpis Z1 je predpisom ŽSR. Ak chcete na štruktúre ŽSR jazdiť, musíte ho uznať. Je to vlastne národný bezpečnostný predpis uznaný ministerstvom. Výhybkár a výpravca sú zamestnanci ŽSR, celá tá vlaková čata (rušňovodič, sprievodca a vlakvedúci) je zamestnancom železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. A títo zamestnanci pracujú vlastne na základe tohto predpisu Z1. Ak výhybkár nebol informovaný o zmene oprávnenej osoby, ktorá bude riadiť posun, je to porušenie predpisov. Ale v danom prípade to nie je v príčinnej súvislosti. Pokiaľ ide o skákanie z idúceho vlaku, aj osobne skákal, z dôvodu ohrozenia bezpečnosti musel opustiť vozidlo. Aj videl zamestnancov, ktorí takto opúšťali vozidlo. Takýmto zamestnancom odobral preukaz BOZP a poslal ich na preskúšanie. Keď skákal, nevie aká rýchlosť vtedy bola, ale ustál to, človek musí vedieť ako zoskočiť. Vie o zamestnancovi, ktorý zoskočil aj v 100 km rýchlosti, prežil to, ale bol doudieraný. Vie o zamestnancoch, ktorí zoskakujú aj pri iných rýchlostiach, konkrétne pri akých, nevie povedať, lebo sa to nikdy nemeralo, až pri tejto udalosti. Pri zdravotnej indispozícii dolných končatín by to asi neurobil. Ale keby mi hrozilo nebezpečenstvo, tak by to urobil. Ako sa dostal pod rušeň nevie. K záveru, že skočil z rušňa, dospel na základe výpovede rušňovodiča, že keď zastavil vlak, tak vlakvedúci sa už na stanovišti nenachádzal.

14. Svedok F.. V. J. pri výsluchu uviedol, že je zamestnancom železničnej spoločnosti Cargo, je zamestnaný ako I. Y. na úseku K., N. K., K. M. I. N., t. j. úradník v H.. Každý deň ráno majú rozbor operatívnej prevádzkovej situácie za uplynulých 24 hodín a keď sa stane mimoriadnosť, tak sa to spomína. Takže eviduje, čo sa stalo. Nie je v takom pracovnom zaradení, aby chodil na miesto samé pri takejto udalosti. Nikdy tam nebol, ani neštudoval tieto veci. Len raz prišiel za ním ich inšpektor bezpečnosti, ochrany a zdravia pri práci, že je u nich policajt a chce, aby svedok prečítal nejaký výňatok z informačného systému prevádzky. To vtedy policajtovi prečítal, aj mu ukázal informačný systém, ako to graficky majú zobrazené. On urobil zápis, svedok to podpísal. Potom sa to ešte raz po nejakom čase zopakovalo, znovu s tým istým policajtom. Zase prišiel k nim a robil sa nejaký zápis. Viac k veci nemá čo dodať. Spomína si, že tam vtedy išlo o to z toho ich informačného systému, či tam bol ten pohyb zadaný v nejakom čase. Tak mu ukázal, že to zadali zo Strážskeho, čas už nevie. Majú tam osobné číslo toho, čo zadá informáciu a tam bola zamestnankyňa, ktorá to zadávala. Zoznam používateľov majú spárovaný, tak dá sa to prečítať, že kto to je. Informácia bola zadaná priamo z pevného počítača. Ak je informácia z pevného počítača, zobrazí sa aj osobné číslo, ak to ide z mobilného zariadenia, tam sa osobné číslo nezobrazí. Tam nie je možné identifikovať toho konkrétneho, kto urobil nejakú zmenu alebo zadal nejaký úkon. V odpovediach na otázky svedok uviedol, že v prehľade udalostí vlaku sú dva stĺpce. Jeden je vznik udalosti a druhý je čas záznamu. Ten čas záznamu má asi 15 hodín 22 minút a 15 sekúnd. To je moment, kedy bola do počítača vložená informácia a dá sa povedať, na kedy tá informácia platí. Dá sa to aj spätne posunúť v čase. Čiže o tomto čase 15 hodín 22 minút 15 sekúnd to tam vložil s tým, že to čo vložil, platí pre čas cca 14.05. Údaj 15.22 hovorí asi o tom, že zmena zloženia vlaku bola ukončená v tomto čase zadávateľom z počítača. Nejak lepšie by sa to dalo len s použitím počítača, lebo tam sa to dá rekonštruovať spätne v čase. Odkladajú všetky tieto informácie a vedia ich spätne zrekonštruovať v čase. PDA, to zariadenie mobilné, funguje v režime offline. Vždy medzi dvomi odosielaniami môže niečo

na ňom robiť. Tá zmena, ktorá potom trebárs sa dá premietnuť aj v tých rekonštruovaných veciach, je až vždy zmenou po odoslaní. Keď by poslal niečo, potom niečo robil medzitým, tak sa zobrazí len to niečo, čo poslal. Nie tá jeho ďalšia činnosť. Nezobrazí sa teda to, čo neodošle. Ak by začal prácu v stanici a to odvysielal na server, malo by byť poznať, že bol daný začiatok práce. Keď potom ten koniec už neodvysielal, vie k tomu istému pristúpiť, ale to bude poznať, lebo to jedno príde bez inicializácie, len vie, že z takého čísla PDA začal prácu a môže to ukončiť niekto trebárs z toho počítača ako koniec práce v stanici. Je preto nevyhnutné začať prácu v stanici, ale ju aj ukončiť, ak by sa niečo na vlaku v stanici menilo. Len tak je potom možné pokračovať ďalej. Zmenou myslí zmenu v zložení vlaku, teda vagóny, rušne, nie zmena zamestnancov. To PDA je tak prednastavené asi. Nie je technik. Majú na to firmu, ktorá robí tieto veci. A nie je ani používateľ tohto zariadenia. Príde im príchod vlaku do stanice, to zadá výpravca ŽSR. Ale oni nezávisle na tom pracujú s PDA, nie je to nijak previazané a podmienené. Nevie o tom, že by mali heslo na prihlásenie do PDA, to im dodávateľ nevedel vyriešiť. Nevie ako to konkrétne používali. Nevie o tom, že by mali každý nejaké heslo, ale nie je kompetentný sa k tomu vyjadrovať. On vie len, že kto čo zadal do počítača. Toto vedia čítať alebo identifikovať, teda spojiť s určitou konkrétnou osobou, ale pri PDA to nevedia. To by vedela vysvetliť alebo potvrdiť len tá dodávateľská firma. Celý ten systém sa volá informačný systém prevádzky, ktorý má veľa podmodulov a jeden z nich obsahuje aj takú aplikáciu Tvorba a zmeny zostavy vlaku a vrámci tejto aplikácie sa dajú tie vstupné dáta posielať buď cez pevné zariadenia alebo cez mobilné. A to slúži na to, aby vedeli potom tie zmeny zasa preposlať z ich informačného systému prevádzky do prevádzkového systému ŽSR. PDA má svoje výrobné číslo, ktoré je niekde v systéme, čiže vie sa zistiť, z ktorého PDA bola odoslaná nejaká informácia, ale nevie sa kto. Lebo nie je to tak, že do systému sa niekto musí prihlásiť. Proste počítač naštartuje a robí. Je možné, že po zadaní informácie sa táto informácia odošle a zaznamená aj neskôr, keď už bude v režime online, asi to tak funguje.

15. Svedok V. M. pri výsluchu uviedol, že uvedeného dňa, kedy došlo k nehode, bol vyslaný operačným dôstojníkom Okresného riaditeľstva PZ Humenné na nehodu v železničnej stanici Udavské spoločne s členom hliadky J.. Ľ. N.. Už pred nimi bola na mieste hliadka Obvodného oddelenia PZ Koškovce, oni potom prevzali prípad, lebo to bolo v ich služobnom obvode, železnica patrí im. Na mieste boli vykonávané prvotné úkony, kde na miesto bol privolaný aj kriminalistický technik, pričom svedok vykonával obhliadku miesta činu a technik robil fotodokumentáciu a dokumentoval, zaisťoval stopy. Po vykonaní týchto úkonov bol privolaný vedúci lekár a takisto pohrebná služba. Po tom, keď vedúci lekár nevylúčil cudzie zavinenie na mieste, bola nariadená súdna pitva a po zadokumentovaní všetkého, čo sa prípadu týkalo, odchádzali z miesta. Svedok vyhotovoval zápisnicu o obhliadke miesta činu. Na mieste činu bol rušňovodič uvedeného vlaku, sprievodca a hliadka, o ktorej hovoril. Na mieste už nikto iný nebol. Pod vlakom bola ležiaca osoba, ktorú identifikovali dvaja zamestnanci železníc. Následne začali robiť prvotné úkony na mieste, teda zabezpečili páskou miesto činu, aby nedošlo k pohybu cudzích osôb. Svedok vykonal obhliadku miesta činu a kolega, člen hliadky vykonával ďalšie úkony, ako sú dychové skúšky zamestnancov. Technik pod jeho vedením robil fotodokumentáciu miesta činu a zaisťoval stopy. Zaisťovaním stôp myslí vyhotovovanie fotografií. Potom už len čakali obhliadajúceho lekára a pohrebnú službu. Obhliadajúceho lekára zavolalo operačné stredisko, resp. operačný dôstojník, on to všetko robil. Ešte pred ich príchodom tam bola rýchla zdravotná služba, stretol ich na mieste. Boli v koľajisku pri osobe a čo mu povedali, to si už nespomína. Neskôr boli na mieste aj hasiči, ale tí prišli až po ich úkonoch. Boli tiež zavolaní operačným strediskom, oni tam musia prísť, aby dali koľaje do poriadku, vystriekali ich a podobne. RZP bola na mieste približne v čase, keď tam prišla hliadka z Koškoviec. Aj RZP bola zavolaná operačným strediskom. Keď RZP konštatuje smrť, tak potom operačné stredisko volá obhliadajúceho lekára. V odpovediach na otázky svedok uviedol, že či členovia RZP manipulovali s telom, inými vecami a či sa ich na to svedok pýtal, si nepamätá. V čase jeho príchodu bola na mieste hliadka Obvodného oddelenia PZ Koškovce, takisto RZP a dvaja zamestnanci železníc. Počas vykonávania prvotných úkonov nie je si istý, ale myslí, že prišli ďalší zamestnanci železníc, myslí, že tam bol prednosta, výpravca, ten bol vpredu, technik a on s členom hliadky. Okrem týchto osôb tam nikto viac nebol. Upotrebiteľnými stopami v záverečnej časti zápisnice myslel stopy, ktoré by bolo potrebné zaistiť. Na otázku, aby určil z priloženej fotodokumentácie východzí bod merania tak ako je uvedený v zápisnici o obhliadke miesta činu, t. j. „stĺp telefónnej linky pri železničnej trati po pravej strane v smere železničnej trate Medzilaborce - Humenné“, svedok ukázal na fotografiu č. 43 vo vyšetrovacom spise, kde prstom ukázal na ľavú stranu koľajiska, že niekde tam. Rušňovodič mu k tomu na mieste nevedel povedať nič, nevedel vysvetliť, ako sa to stalo. Takisto sprievodca mu povedal, že robili posun, ale nič konkrétne mu nepovedal. Keby mu boli známe nejaké trasologické, biologické alebo iné stopy, boli by určite z jeho strany zaistené. Že by sa mali na

súprave vlaku nachádzať nejaké biologické stopy, mu sprievodca počas ohliadky neoznámil. Oznámil mu to až pri výsluchu. Obchádzal pri obhliadke celý vlak, ale zameral sa hlavne na miesto, kde bol nebohý. Počas širšej obhliadky miesta činu si nevšimol žiadne biologické, trasologické a iné stopy. Určite vie, že boli za ním z inšpektorátu práce, konkrétne veci, ktoré od neho žiadali, si nepamätá, ale bolo to určite k tomu prípadu. O koho išlo, koho to bol zamestnanec, za akých okolností došlo k nehode a také základné veci. Nevie, či išlo o krv na rušni. Ale fotografie mu dal v deň jeho výsluchu sprievodca, meno si už nepamätá. Nikde neuviedol, že vyskakoval z rušňa. Písal to, čo svedkovia vypovedali. Tie fotografie, ktoré mu sprievodca dal, založil do vyšetrovacieho spisu. Nevie povedať na 100 %, že to bola krv.

16. Podľa záverečnej časti zápisnice o obhliadke miesta činu spísanej dňa 18.05.2015 o 14.35 hod. na mieste samom J.. V. M. - st. referent - poverený policajt OdŽP PZ Prešov v. p. Humenné miesto udalosti bolo riadne obhliadnuté a fotograficky zadokumentované. Z vykonanej obhliadky udalosti bol spracovaný náčrtok. Na mieste činu neboli zistené žiadne upotrebiteľné stopy.

17. Svedok S.. O. U. pri výsluchu uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k sporovým stranám, žalovaný nie je jeho zamestnávateľom. K veci samej svedok uviedol, že priamo pri nehode nebol prítomný. Nezúčastnil sa ani obhliadky. Na otázku, prečo je v zápisnici o ohliadke miesta činu uvedený ako osoba prítomná pri obhliadke a aj podpísaný v závere zápisnice, uviedol, že nevie, či je podpísaný, ten dokument nevidel. Obhliadky sa nezúčastnil. Následne po predložení na nahliadnutie Zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 18.05.2015 založenej na čl. 60 vyšetrovacieho spisu uviedol, že tento dokument nikdy nevidel a žiadny z podpisov, ktorý je na druhej strane, nie je jeho. Zopakoval, že žiadnej obhliadky sa nezúčastnil. K veci samej svedok ďalej uviedol, že na miesto nešťastia prišiel asi hodinu alebo hodinu a pol po tom, boli tam policajti, záchranná služba Falck a hasičský a záchranný zbor. Viac k tomu povedať nevie. Prešiel asi popri vlaku, bol potom asi pri hasičoch, ale ďalšie podrobnosti už uviesť nevie. Na otázku, či bol prítomný pri zápise z obhliadky miesta závažného pracovného úrazu dňa 18.05.2015, svedok uviedol, že prítomný nebol, ale na vyhotovovanie tohto zápisu poskytol svoju kanceláriu, kde sedeli inšpektori bezpečnosti ŽSR, aj z Carga tam asi bol niekto, ale výsledok toho sedenia nevie, ani sa o to nezaujímal. Následne po predložení na nahliadnutie Zápisu z obhliadky miesta závažného pracovného úrazu zo dňa 18.05.2015, založeného na čl. 135 a 136 spisu, svedok uviedol, že vidí, že je tu uvedený ako prítomný, ale on sa obhliadky nezúčastnil a žiadny z podpisov na druhej strane nie je jeho. V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že o nehode sa dozvedel od dopravného námestníka Železničnej stanice Humenné. Kedy tam došiel, to už presne nevie. Prišiel svojím osobným motorovým vozidlom, lebo bol zvedavý čo sa stalo, prešiel ku rušňu a naspäť a krvné stopy a podobné veci neriešil, to je vecou polície. Potom išiel za výpravcom, lebo o 16.00 hod. sa končila služba. Jeho povinnosťou len bolo zabezpečiť, aby sa ten vlak stiahol do cieľovej stanice v Humennom. Na rekonštrukcii bol. Bol poverený oblastným riaditeľstvom Košice a jeho úlohou bolo zabezpečovať bezpečnosť prítomných, nielen polície. Bolo tam asi 20 ľudí z Carga, nikto sa mu osobne nepredstavoval, boli tam zrejme aj policajti v civile a on koordinoval tú bezpečnosť, lebo boli v koľajisku a prechádzali tam vlaky. Ale on sa samotnej rekonštrukcie nezúčastnil.

18. Svedok Z. X. pri výsluchu uviedol, že je vyšetrovateľom za ŽSR a nehoda mu bola ohlásená približne o pol tretej. Na miesto nehody sa dostavil o 16.35 hod., nakoľko je z K. a do Humenného to chvíľu trvalo. Po ceste bral aj inšpektora p. G., takže išli spoločne autom. Na miesto nehody prišli približne o 16.35 hod.. Na mieste nehody boli nejakí vyšetrovatelia, ľudia. Jeho úlohou je zistiť príčinu nehody. On vyšetruje príčinu nehody a BOZP inšpektori zisťujú príčinu úrazu. Keď prišiel, vlak tam ešte stál, robil obhliadku miesta, fotil čo sa dalo. Nebohý už tam nebol, lebo podľa správy 16.15 hod. bol odvezený pohrebnou službou. Našiel tam stopy po dopade predpokladajú že z hnacieho vozidla, bola tam ďalšia stopa po ťahaní nebohého a predtým tam bol ešte trak z montérok. Postupne bol teda trak, stopa po dopade a stopa po ťahaní. Ďalej pofotil ešte, že našli krv na mašine, pred zadnou stúpačkou na skrini bateriek, ale to nie je si presne istý ako to tam bolo. Krv našli potom ešte na druhom vozni, na prvej náprave, ale momentálne na druhom vozni pri jeho obhliadke. Lebo prvý vozeň bol podľa výpovedí preposunovaný na súpravu vlaku. Ďalej šetril tú nehodu vypočutím zúčastnených zamestnancov, vtedy vypočuli asi rušňovodiča a ešte jedného, asi sprievodcu. Potom šetril ďalej nehodu podľa svojich povinností zbieraním dokumentov, podkladov a záverečnou správou. On bol teda spracovateľom správy o uzatvorení vážnej nehody. Ešte môže uviesť, že bol prítomný aj pri rekonštrukcii.

V odpovediach na otázky svedok uviedol, že zápis z obhliadky miesta závažného pracovného úrazu zo dňa 18.05.2015 podpisujú len tí, čo obhliadku vykonali, nie tí, čo boli prítomní. Konštatovanie v zápise, že dohodnutý posun bol vykonaný v čase medzi vznikom smrteľného úrazu a nájdením usmrtenej osoby, vychádza z výpovedí svedkov. Teda zúčastnených svedkov, zamestnancov pri tejto nehode alebo posune. Príslušníci polície tam už neboli, ale oni do zápisu uvádzajú, že boli, lebo to berú tak, že boli prítomní pri tejto nehode a ďalej s nimi spolupracujú. Vlak tam bol. Telo sa muselo vybrať, preto sa musel vlak preposunúť, to je jeho názor, čo si myslí, že sa stalo, preto tam vlak bol. Takže ho museli posunúť preč a dať na miesto, tak aby aj oni mohli niečo spraviť, teda obhliadku. Pri nehode je možné dovoliť preposunúť vlak takýmto spôsobom. On s vlakom nemanipuloval. Stopy sa proste hľadali tak ako sa hľadali. On nemôže na to miesto prísť tak rýchlo. Môže zaevidovať a vyšetriť len to, čo vidí. Boli tam policajti, boli tam z Carga, zo stanice, asi pre potrebu policajtov museli to telo vybrať, nevie, ale on si to zadirigoval tak, aby vlak bol na tom správnom mieste, kde povedali, že bol, aby mohol vykonať úkony, ktoré má vykonať. Nevie, ako sa nakladalo so stopami. Vychádza z výpovedí zúčastnených zamestnancov a z nejakých stôp, ktoré sú tam. Niekedy trvá aj tri hodiny, kým sa dostaví na miesto nehody. On osobne zabezpečil stopu po odtlačku topánky, našiel ju s p. G., inšpektorom BOZP. On našiel len ten jeden trak, lebo ďalšie veci už tam neboli, na fotkách je tá stopa a ťahanie a že sú veci predtým, to nevie vysvetliť, lebo on to nevidel. Tie veci tam už neboli. Ani nebohý pán tam už nebol. Veci už zobrala polícia. On našiel stopu po dopade, po ťahaní a po vlečení, tak to našli, iné stopy tam nevidel, len tieto. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, že na fotografiách z obhliadky ním vykonanej stopa na železničnom zvršku po vlečení osoby v dĺžke cca 4 metre je zo dňa nehody v čase 17.36 hod. a časť odevu trak pri ľavej koľajnici je z toho istého dňa a času, avšak na prvej snímke vlak nie je a na druhej snímke vlak je. K fotografii z ohliadky ním vykonanej na stopy krvi na prvej osi vozňa radeného vo vlaku ako prvý vozeň pri ohliadke už ako druhý vozeň za HV uviedol, že je z tohto vlaku, ale nemôže špecifikovať, že táto pružina patrí tomu vagónu, nedá sa to. Na to je tam toľko ľudí, aby to bolo podchytené. Za to sa to fotí na mieste, píše sa zápis o tom. On vyšetroval objektívne, z výpovedí svedkov, zúčastnených osôb z Carga. Z toho môže vychádzať a predložiť to svojmu vedúcemu a oni to potom schvália. Presne kedy koho vypočúval, si už nepamätá. Je to tam uvedené. Tiež čakal na zápis od p. Y. z Carga a aj ich bezpečáci z BOZP mu poslali správu. Našiel stopu po dopade, tak ju nazval a nekonkretizoval veľkosť topánky a ani iné veci. Tak našiel stopu, tak to napísal. Nenapísal, že to bola jeho stopa. Vychádzali z toho, že kancelária Lesy bola približne v tých miestach. Iné stopy nenašiel, tak tie stopy bral ako možné stopy. Koľko ľudí tam prešlo nevie. Nie je jeho povinnosť odoberať vzorky krvi. Mysleli si, že to zobrali policajti. Na základe výpovedí, stôp bol predpoklad, že to bola krv. To či je jeho, nevie zistiť, nevie to dokázať, nemá právomoci, na to je polícia. On fotí pri nehode všetko, čo vidí, aby z toho mohol potom vyjsť. Keď majú vozne súvis s nehodou, tak ich fotia, keď nemajú, tak nefotia. Sú zaznamenané v dokladoch od dopravcu Cargo. Videl, čo videl, tri stopy má. Krv, stopu po topánke a stopu po ťahaní. Z hľadiska čerstvosti sa nevedel vyjadriť ku krvným stopám. Prišiel po dvoch a pol hodinách. Nevie ako rýchlo zaschne krv.

19. Podľa zápisnice o výsluchu svedka F.. K. H. (čl. 23 vyšetrovacieho spisu) tento uviedol, že je zamestnancom ZSSK Cargo Prešov ako H. J. K. a bol priamy nadriadený neb. K. K. z E.. Dňa 18.05.2015 sa telefonicky dozvedel od zamestnancov ŽSR z Humenného, že v ŽST Udavské došlo k nehode. Presné informácie nedostal a na miesto nehody nešiel, nakoľko má sídlo zamestnania v K. a nemal ani pohotovosť. Čo sa týka pracovnej náplne zamestnanca, vo funkcii vlakvedúci nákladnej prepravy ZSSK Cargo mal nebohý všetky oprávnenia na výkon tejto činnosti, pri ktorej sa mu nehoda stala a priložil k výsluchu prílohu o náplni práce, ktorú aj vlastnoručne K. K. podpísal. Nebohý bol dlhoročný zamestnanec, veľmi spoľahlivý, bol jeden z najlepších pracovníkov, akých pod sebou má, bol flexibilný, nepožíval alkoholické nápoje, znalý predpisov, nakoľko bol skúsený a svojej práci sa dostatočne a precízne venoval. Nikdy s ním nemali žiadne problémy. Nemôže na neho povedať žiadne krivé slovo. V minulosti nemal žiadne nehodové udalosti ani iné pracovné problémy, nebol nijak disciplinárne riešený, od času kedy pracoval pod jeho vedením. Z jeho praxe môže uviesť, že sa jednalo o chvíľkovú nepozornosť a viac sa k tomu vyjadriť nevie, lebo na mieste nebol, jediný kto bol svedkom udalosti, bol rušňovodič vlaku, ktorý bol v priamom kontakte s nebohým.

20. Podľa znaleckého posudku zo dňa 19.06.2015, č. 024/2015, 189/2015 vypracovaného MUDr. Daliborom Kállayom a MUDr. Martinom Kováčom, znalcami v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo úlohou znalcov bolo zodpovedať na tieto otázky: vonkajšie a vnútorné poranenia,

určenie bezprostrednej príčiny smrti, vykonať rozbor krvi na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok, uviesť iné dôležité skutočnosti zistené pri pitve a prehliadke osoby. Ako je uvedené v jeho závere, vonkajšie a vnútorné poranenia menovaného sú podrobne popísané v nálezovej časti znaleckého posudku. Bezprostrednou príčinou smrti K. K. bol šok po úraze a krvácaní pri polytraume. Vyšetrením krvi odobratej pri pitve bola metódou plynovej chromatografie a Widmarkovou skúškou zistená negatívna etylalkoholu. Chemicko - toxikologické vyšetrenia biologického materiálu na prítomnosť bežných liečív zo skupiny bolesť utišujúcich, uspávajúcich a ukľudňujúcich vrátane alkaloidov (resp. iných cudzorodých látok), vrátane prchavých látok boli negatívne. Zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o násilné úmrtie - šok po úraze a krvácaní pri polytraume u K. K., po jeho zachytení a zrazení nákladným vlakom, počas vystupovania z idúceho nákladného vlaku. Ako je však uvedené v článku III. posudku, vyššie popísané kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti tváre, trupu a končatín, tržnozmliaždené rany v oblasti tváre a ľavej dolnej končatiny s prekrvácaním mäkkých pokrývok lebečných, zlomeninami lebečnej klenby a spodiny, s pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním, dvojnásobná zlomenina mostíka, zlomenina IV. hrudníkového stavca, s pomliaždením miechy a zakrvácaním chrbticového kanála, sériové zlomeniny rebier obojstranne, pomliaždenie, natrhnutie a prekrvácanie srdca, oboch pľúc, obličiek, sleziny, pomliaždenie a rozdrvenie pečene, roztrhnutie panvy, úplná amputácia pravej dolnej končatiny v oblasti stehna a nad pravou nohou, boli spôsobené tupými a tupohranatými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti veľkou silou a prudkosťou ako aj tlakom a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri zachytení menovaného kolesom idúceho nákladného vlaku počas vystupovania vľavo v smere jazdy v oblasti pravej dolnej končatiny, s následným vtiahnutím jeho pravej dolnej končatiny a trupu pod kolesá vlaku ako tomu nasvedčujú aj vyšetrené okolnosti.

21. Znalec MUDr. Martin Kováč pri výsluchu uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracovali spolu so znalcom MUDr. Daliborom Kallayom. V odpovediach na otázky znalec uviedol, že v danom prípade boli u nebohého zistené viaceré poranenia, pričom k ich vzniku malo dôjsť pri kontakte jeho tela s vlakom, vozňami, koľajnicami a okolím koľajníc. Z medicínskeho hľadiska nie je možné jednoznačne stanoviť, akým spôsobom došlo k zachyteniu a následnému pohybu tela poškodeného jazdnou súpravou, pričom sa možno určitým spôsobom len domnievať, ako došlo k zachyteniu, prejdeniu a pohybu tela poškodeného pod jazdnou súpravou. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali zo skutočnosti, že menovaný mal bližšie neurčeným spôsobom opustiť lokomotívu a to buď vedomým vyskočením alebo aj jeho možným vypadnutím bez skutočnosti, že by chcel priestor lokomotívy opustiť a následne muselo dôjsť k zachyteniu jeho tela lokomotívou a jazdnou súpravou. Na otázku sudcu, aby vzhľadom na to, čo už uviedol na pojednávaní, vysvetlil záver znaleckého posudku, bod 4, posledná časť vety za čiarkou, kde je konštatované „počas vystupovania z idúceho nákladného vlaku“, znalec uviedol, že termín „zachytenie“ predstavuje prvotný kontakt tela menovaného s vlakom a termín „zrazenie“ predstavuje následný úrazový dej, ktorý spôsobil vznik jeho závažných poranení a následne smrť. V prípade, ak by bolo došlo len k samotnému zachyteniu tela menovaného vlakom, s jeho odhodením do opačnej strany mimo priestor pohybujúceho sa vlaku, nemuselo by dôjsť k vzniku takých závažných poranení ako boli u neho zistené. Skutočnosť, že telo menovaného sa dostalo do priestoru jazdnej súpravy a koľajníc, viedla k tomu, že došlo k vzniku závažných poranení a následne smrti. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali z vyšetrených okolností, že menovaný mal vystupovať z idúceho nákladného vlaku, z miesta na ľavej strane lokomotívy. Konštatovanie, ktoré je uvedené v znaleckom posudku „počas vystupovania z idúceho nákladného vlaku“ mali na základe vyšetrených okolností z vyšetrovacieho spisu. Bola tam svedecká výpoveď nejakého rušňovodiča, že menovaný mal odniesť nejaké papiere na stanovisko a oni vysvetľovali, že vlak mal zastať a on sa mal vracať nejakú dlhšiu vzdialenosť, aby tie papiere doručil. Že bolo zvykom, že tí pracovníci počas spomaľovania vlaku v stanici vyskakovali z idúceho vlaku, aby nemuseli prekonať tú dlhú vzdialenosť. Druhá možnosť bola, že by bol vypadol náhodne. Nevedia to takisto vylúčiť. Nikto sa tým nezapodieval, či by mohol vypadnúť aj sám, či by mu mohlo prísť zle, takže to do toho záveru nedali. Nezaoberali sa tým. Na ďalšiu otázku sudcu za súčasnej citácie zo zápisnice o výsluchu znalca z pripojeného vyšetrovacieho spisu a to na čl. 412: „Z medicínskeho hľadiska je možné predpokladať, že k prvému poraneniu nebohého K. K. mohlo dôjsť počas vystupovania z lokomotívy, cez ľavé predné dvere, kedy mohlo dôjsť k zachyteniu jeho pravej dolnej končatiny kolesami lokomotívy, s jeho vtiahnutím medzi koľaje.“, ktoré konštatovanie je v rozpore s ďalším konštatovaním: „Je možné predpokladať, že k prvému kontaktu poškodeného s koľajiskom došlo v mieste, kde sa po zastavení vlaku nachádzal vagón č. 11, kde boli nájdené drobné osobné veci poškodeného....“, znalec uviedol, že v danom prípade mohlo dôjsť

ku kontaktu s kolesami lokomotívy počas vystupovania z vlaku tým spôsobom, že bočná časť kolesa mohla po náraze do jeho končatiny spôsobiť stratu rovnováhy a následne jeho odhodenie a pád do oblasti koľajiska. Teda, keď schádzal z lokomotívy, nemusel stihnúť odskočiť, ale došlo k zachyteniu, napríklad bočnou časťou kolesa, došlo k strate rovnováhy a následne k jeho nekoordinovanému a nekontrolovanému pádu. Na otázku sudcu, ako potom mohlo dôjsť k prvotnému kontaktu s koľajiskom pod vagónom č. 11, znalec uviedol, že poloha vlaku, v ktorej zastal a z nej vyplývajúca poloha vagónu č. 11 môže zodpovedať miestu, kde došlo ku vtiahnutiu poškodeného pod jazdnú súpravu a v čase uvedenej nehody sa v tom mieste nachádzala lokomotíva, ktorá následne prešla určitú vzdialenosť, čo zodpovedalo konečnej polohe vagónu č. 11. Pri tom prvom kontakte mohlo dôjsť k vypadnutiu tých vecí. Prvým kontaktom myslí miesto, kde došlo k presunu jeho tela pod vagóny. Vlastne potom ten vlak prechádzal ďalej a to miesto, kde boli nájdené tie veci, tak to boli tie veci poškodeného. Na otázku sudcu, prečo vzhľadom na už odcitované vyjadrenia zo zápisnice o jeho výsluchu v závere tohto výsluchu skonštatoval, že „nie je z medicínskeho hľadiska možné jednoznačne ustáliť pohyb tela pod prechádzajúcou jazdnou súpravou, ani určiť, ktoré zranenie vzniklo ako prvé“, znalec uviedol, že v danom prípade sa telo nachádzajúce pod prechádzajúcou jazdnou súpravou vystavuje pôsobeniu rôznych síl a to jednak zo strany jazdnej súpravy a jednak zo strany koľajníc a ich podložia. Počas tohto pohybu môže telo rotovať rôznymi smermi, ohýbať sa v rôznych smeroch so vznikom zistených poranení a keďže ide o polytraumu, nie je možné stanoviť, ktoré poranenie vzniklo skôr, ktoré neskôr a v akej polohe sa telo nachádzalo počas uvedenej nehody. V odpovediach na ďalšie otázky znalec uviedol, že v danom prípade nie je stanovené, ktorým kolesom jazdnej súpravy malo dôjsť k amputácii pravej nohy nad členkovým zhybom, pričom v prípade, ak by sa telo a pravá dolná končatina pohybovala pod vlakom rôznym spôsobom, mohlo dôjsť k oddeleniu nad členkom z pravej strany doľava a spredu dozadu. Je potrebné si uvedomiť, že pravá dolná končatina bola úplne amputovaná v mieste odstupu, teda v hornej časti, čo malo za následok, že po rotácii oddelenej pravej dolnej končatiny mohlo dôjsť k amputácii nohy nad členkom. Mohlo dôjsť k odrezaniu chodidla nad členkom, lebo my nevieme, ktorým kolesom k tomu došlo. Lebo tá amputovaná končatina sa následne môže pohybovať rôznym spôsobom. Telo sa mohlo nachádzať aj v koľajisku. Ale vlastne vychádzajú z toho, že tam bola tá končatina. Ale je tam telo a kde sa nachádza amputovaná končatina, nehovorí o tom, kde by sa mohlo nachádzať telo. Podľa rozsahu poranení je možné predpokladať, že telo poškodeného sa malo nachádzať pri vzniku týchto poranení v koľajisku železničnej trate pod vozňami vlaku. K amputácii pravej dolnej končatiny muselo dôjsť pri kontakte pravej dolnej končatiny v oblasti stehna s ostrými časťami jazdnej súpravy, pričom mohlo dôjsť k opakovanému pretočeniu tela menovaného. Vzhľadom na to, že poškodený mal veľké množstvo poranení, je možné predpokladať, že k týmto došlo, keď sa jeho telo nachádzalo v koľajisku pri veľkom množstve pretočení. Zo svojej praxe, kedy sa stretol opakovane s podobnými železničnými úrazmi, môže povedať, že pri železničných poraneniach dochádza k vzniku a pôsobeniu takého mechanizmu, ktorý je niekedy ťažko vysvetliteľný, avšak vzniknuté poranenia svedčia o tom, že došlo k pôsobeniu častí jazdnej súpravy na telo poškodeného. Je možné predpokladať, že v čase, keď došlo k vtiahnutiu poškodeného do priestoru koľajiska, sa tento mohol snažiť nejakým spôsobom vyhnúť zrážke a následnému prejdeniu, čo mohlo viesť k vykonaniu zdanlivo nelogického pohybu so vznikom následných poranení. V danom prípade boli u poškodeného zistené rozsiahle poranenia v oblasti hlavy, trupu a končatín, ktoré mohli vzniknúť počas uvedeného pohybu, kedy sa malo telo dostať do koľajiska. Stopy označené ako krvné stopy predstavujú drobné striekance, ktoré nevzniknú pri tak závažnom poranení ako je amputácia končatiny. Z medicínskeho hľadiska, keď by našiel takéto kvapky, toto nezodpovedá tepnovému krvácaniu z veľkej tepny alebo veľkej žily, ale skôr krvným striekancom vzhľadom na pozdĺžny tvar a pomerne rovnaký smer priebehu. Na znečistenej pružine sa uvedené krvné stopy javia skôr ako striekance a zároveň stečenie krvi po danej vlakovej súčiastke. Táto krvná stopa nezodpovedá nejakej enormnej strate krvi. Pri pitve zistili povlak tekutej krvi vo vonkajších zvukovodoch obojstranne v ústnej dutine a nose, ktoré poranenia sa prejavujú krvácaním s možným vznikom krvných striekancov ako bolo zachytené na fotografii. Je možné pripustiť, že pri náraze hlavy poškodeného o okraj lokomotívy by mohlo dôjsť k vystreknutiu krvi, napr. z nosa do tej oblasti bočnej plochy lokomotívy, kde boli nájdené krvné striekance. Podobné striekance by mohli vzniknúť aj z brady. Aj tam bolo nájdené krvácajúce poranenie. Za jednu sekundu si človek môže rozbiť hlavu a krvácať. Čas opustenia krvi z porušenia kože môže byť do jednej sekundy. Stretol sa s prípadmi, kedy došlo k zachyteniu tela bočnou časťou jazdnej súpravy s následnou stratou rovnováhy a padnutím tela do koľajiska. V danom prípade mohol prvotný kontakt poškodeného s lokomotívou spôsobiť stratu jeho rovnováhy, čo následne viedlo k vtiahnutiu jeho tela pod jazdnú súpravu do koľajiska. V prípade, ak boli krvné stopy na bočnej ploche lokomotívy, telo poškodeného by sa nemalo nachádzať

v koľajisku. V prípade, že by sa nejednalo o krvné stopy na bočnej ploche lokomotívy a k prvotnej zrážke by došlo v situácii, keď by sa osoba nachádzala v priestore medzi lokomotívou a prvým vagónom, došlo by pri prvotnom kontakte k zvaleniu osoby v nízkej rýchlosti, s následným vznikom jeho poranení ďalšími vozňami jazdnej súpravy. V danom prípade predstavuje popis mechanizmu vzniku poranení situáciu, keď dochádza k pôsobeniu rôznych predmetov na telo, ktoré sa nemôže vyhnúť zraňujúcemu predmetu, z uvedeného dôvodu zraňujúci predmet vytvára veľkú silu a prudkosť ako aj tlak, ktorý sa v konečnom dôsledku prejavil rozsiahlymi poraneniami tkanív, kostí a vnútorných orgánov poškodeného. Pre vykreslenie obrazu uvádza, že v uvedenom prípade došlo k roztrhnutiu panvy, natrhnutiu obličiek a sleziny, pomliaždeniu a roztrhnutiu oboch pľúc, pravého laloka pečene ako aj k zlomenine záhlavnej kosti, hrudníkovej chrbtice, dvojnásobnej zlomenine mostíka a sériovým zlomeninám rebier, na ktoré poranenia je potrebné vyvinúť veľkú intenzitu, tlak a prudkosť. V danom prípade pôsobili na telo vyššie popísané predmety, kde pri takomto poranení skôr dôjde k zlomeninám kostí a poraneniu vnútorných orgánov z dôvodu, že koža je elastická a pri takomto mechanizme dôjde k jej natiahnutiu, avšak nie roztrhnutiu. V znaleckom posudku neuvádzali, že cez telo poškodeného prešla radlica. V prípade, ak by malo byť telo poškodené radlicou, došlo by k vzniku, vzhľadom na výšku radlice, viacerých devastačných poranení, najmä v oblasti hlavy. Ale o tom neuvažovali, že by radlica mala prejsť cez telo. Pokiaľ ide o dopadnutie vecí, vyjadrili sa, že k tomu došlo pri zachytení a pri tých prvotných pohyboch. K ostatnému pôsobeniu a teda k pohybu drobným predmetov by sa mohol vyjadriť znalec z dopravy, resp. z technickej oblasti. V prípade, ak dôjde ku kontaktu tela osoby v stojacej polohe alebo v predklone s časťou rozbiehajúceho sa vlaku v úzkom priestore, je možné predpokladať, že dôjde k strate rovnováhy s následným pádom poškodeného v smere jazdy. Mal by teda spadnúť v smere jazdy, ak je na to priestor. Ak by ho to sotilo len dole, nedošlo by k vzniku závažných poranení. V prípade, ak by došlo k pritlačeniu tela stojacej osoby o nejaký pevný predmet, aj pri rozbiehajúcom sa vlaku, došlo by k vzniku zlomeniny a následne k ďalšiemu pohybu tela v koľajisku pod vlakom. Pri pitve nezistili nijaké známky, ktoré by svedčili jednoznačne pre poranenia poškodeného spôsobené radlicou s prihliadnutím na výšku radlice od koľajiska, tak ako tu zaznelo, cca 20 cm.

22. Podľa znaleckého posudku zo dňa 16.10.2015, č. 22/2015 vypracovaného MUDr. Nikitom Bobrovom, CSc., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (na žiadosť žalobkyne) úlohou znalca bolo zodpovedať na tieto otázky: stanoviť štruktúrovanú súdnolekársku diagnózu s uvedením vonkajších a vnútorných zranení a bezprostrednej príčiny smrti poškodeného K. K., nar. XX.XX.XXXX, na základe vyšetrených okolností a existujúcich dôkazov zistiť mechanizmus vzniku zranení poškodeného, vyjadriť sa k postupnosti vzniku a k závažnosti poranení, ktoré utrpel poškodený, v akej polohe sa mohol nachádzať poškodený v čase zrazenia vlakovou súpravou, ktorou časťou vlakovej súpravy a v ktorej časti koľajiska bol menovaný zrazený a usmrtený, uviesť, či smrť poškodeného bola v priamej súvislosti so zraneniami, ktoré mu boli spôsobené počas úrazového deja a kedy poškodený zomrel, uviesť, či zranenia, ktoré utrpel poškodený, súvisia s miestom, časom a charakterom práce (zamestnania) menovaného, resp. či vznikli v príčinnej súvislosti pri výkone jeho zamestnania, uviesť iné okolnosti zistené pri vypracovaní znaleckého posudku, ktoré nie sú obsiahnuté v predchádzajúcich otázkach a majú význam pre právne pokračovanie. V závere znalec konštatoval, že išlo o násilnú smrť - zrazenie a prejdenie nákladnou vlakovou súpravou osoby pri výkone zamestnania, následkom neočakávaného pohybu vlakovej súpravy s rušňom na dopravnej koľaji č. 2 v železničnej stanici Udavské, okres Humenné. Uvedený železničný úraz mal za následok vznik početných vonkajších poranení ako aj úrazové poškodenie viacerých pre život dôležitých orgánom vrámci polytraumy. Bezprostrednou príčinou smrti bol šok po úraze a krvácaní pri polytraume. Po zrazení menovaného vlakovou súpravou k zemi smerom zozadu dopredu došlo najskôr k zlomenine chrbtice na úrovni 4. hrudníkového stavca, následne k zachyteniu a ku vlečeniu tela menovaného vozňom radeným ako č. 7 so vznikom sériových zlomenín rebier, zlomenín mostíka (hrudnej kosti), kostí panvy, k pomliaždeniu a potrhaniu orgánov hrudníkovej a brušnej dutiny, pričom účinkom zadných ľavých kolies vozňa č. 7 došlo k úplnej traumatickej amputácii pravej dolnej končatiny a zároveň aj k dodatočnej amputácii pravej nohy nad členkovým zhybom, pričom amputovaná časť pravého stehna, kolena a predkolenia bola vlečená podvozkom vozňa riadeného ako č. 7. Telo menovaného po vlečení zostalo v koľajisku a následne bolo nájdené pod vozňom radeným ako č. 9. V danom prípade išlo o šok po úraze a krvácaní pri početných vonkajších poraneniach, ako aj úrazovom poškodení viacerých pre život dôležitých orgánov vrámci polytraumy pri železničnej nehode. Uvedené poranenia hodnotí znalec z lekárskeho hľadiska ako smrteľné pre všeobecnú povahu. Smrti poškodeného by sa nedalo zabrániť ani včasným a komplexným poskytnutím odbornej lekárskej pomoci a došlo k nej zakrátko (asi do 10 minút) po úraze, v koľajisku na mieste činu.

K. K. sa v čase zrazenia vlakovou súpravou nachádzal v koľajisku najpravdepodobnejšie medzi vozňami č. 6 a č. 7 v mierne predklonenej polohe, tvárou k vozňu č. 6 a chrbtom k vozňu č. 67. Po zrazení menovaného k zemi smerom zozadu dopredu došlo najskôr k zlomenine chrbtice v úrovni 4. hrudníkového stavca, následne k zachyteniu a ku vlečeniu tela menovaného vozňom radeným ako č. 7 so vznikom sériových zlomenín rebier, zlomenín mostíka (hrudnej kosti), kostí panvy, k pomliaždeniu a potrhaniu orgánov hrudníkovej a brušnej dutiny, pričom účinkom zadných ľavých kolies vozňa č. 7 došlo k úplnej traumatickej amputácii pravej dolnej končatiny a zároveň aj k dodatočnej amputácii pravej nohy nad členkovým zhybom, pričom amputovaná časť pravého stehna, kolena a predkolenia bola vlečená podvozkom vozňa riadeného ako č. 7. Telo menovaného po vlečení zostalo v koľajisku a následne bolo nájdené pod vozňom radeným ako č. 9. Smrť menovaného bola v príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel pri posudzovanom železničnom úraze a nastala zakrátko (asi do 10 minút) po úraze, v koľajisku na mieste činu. Zranenia, ktoré utrpel poškodený K. K., boli v priamej príčinnej súvislosti s mierou, časom a charakterom práce menovaného (pravdepodobne mohlo ísť o manuálnu opravu spojenia vozňov počas zastavenia vlakovej súpravy v stanici), teda vznikli v príčinnej súvislosti s výkonom jeho zamestnania. Vrámci pridružených ochorení (čl. 21 posudku) znalec uviedol deformačný degeneratívny proces chrbtice druhého stupňa s patologickým vykrivením v hrudníkovej a driekovej časti, degeneratívne zmeny v obidvoch krížovobedrových spojeniach s posunom a degeneratívne ochorenie obidvoch bedrových a pravého kolenného kĺbu.

23. Podľa doplnenia znaleckého posudku (čl. 547) zo dňa 27.11.2017 č. 7/2017 na žiadosť zadávateľa - žalobkyne vypracovaného MUDr. Nikitom Bobrovom, CSc., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo úlohou znalca bolo zodpovedať na tieto otázky: vzhľadom na všetky zistené okolnosti uviesť opätovne mechanizmus vzniku poranení bez prihliadnutia na tzv. biologické stopy, t. j. znalcom stanovený mechanizmus v znaleckom posudku je potrebné zmeniť, ak áno, presne špecifikovať tento mechanizmus s ohľadom na všetky okolnosti popísané vyššie, podľa fotodokumentácie z miesta činu fotografie DSC_0070.jpg nasnímanej dňa 18.05.2015 v čase o 16.03 uviesť, akým spôsobom došlo k amputácii pravého členka, teda smer amputácie vzhľadom k polohe tela a obhliadky, t. j. či amputácia členka prebehla z vnútornej strany tela, ktoré bolo v koľajisku v smere jazdy a tiež, či rez podľa krvných, svalových a kostných stôp smeroval zospodu, zvrchu kolmo a podobne, z rozboru amputácie pravého členka a tiež ďalších dôkazov uviesť, či je možné vylúčiť niektorý z mechanizmov vzniku poranení napr. z dôvodu nemožnosti spôsobiť uvedené zranenie takým spôsobom, iné skutočnosti zistené znalcom. V bode IV. nálezovej časti predmetného doplnenia znaleckého posudku sa uvádza, že vo výpovedi MUDr. Nikitu Bobrova, CSc. pred vyšetrovateľom zo dňa 11.05.2017 je uvedené: „na základe vyšetrených okolností, s ktorými som sa oboznámil v priebehu výsluchu, uvádzam, že poškodený K. K. v momente vjazdu súpravy do stanice Udavské mohol sa nachádzať už v koľajisku, zranený a vlečený pohybujúcou sa súpravou... Biologické stopy zadokumentované v zadnej časti HDV (rušňa) svedčia o tom, že prvotný kontakt poškodeného bol práve v tomto mieste a to najpravdepodobnejšie pri zachytení ľavou stranou zadnej časti HDV, kde sa nachádza zadný podvozok a stúpačka zadného stanovišťa. Kontakt so zadnou časťou HDV môže vysvetliť tým, že poškodený K. K. po vystúpení z predného stanovišťa HDV smerom vľavo v smere pohybu súpravy bol následne zachytený zadnou ľavou časťou stále sa pohybujúceho rušňa. Po uvedenom kontakte došlo k vtiahnutiu tela poškodeného do koľajišťa a k vzniku ďalších zranení... o čom môžu svedčiť aj zadokumentované biologické stopy na vozni riadenom za HDV. Následne počas úrazového deja došlo k vlečeniu a prejdeniu menovaného vlakovou súpravou...o tom, že udalosť sa mohla odohrávať práve takým spôsobom, svedčí aj stopa č. 9 (časť pracovných nohavíc - pás cez rameno), ktorá bola zadokumentovaná počas obhliadky miesta činu políciou. Predpokladám, že menovaný bol zachytený zadnou ľavou časťou HDV práve za túto uvedenú súčasť oblečenia...nakoľko v priebehu výsluchu som bol oboznámený s ďalšími závažnými skutočnosťami (najmä spis bezpečnosti Cargo a ich fotodokumentácia s biologickými stopami na rušni a vozni súpravy), usudzujem, že prvotný kontakt, zachytenie tela a vznik poranení menovaného bol spôsobený práve v oblasti zadnej ľavej časti pohybujúcej sa vlakovej súpravy. Uvedené skutočnosti som nemal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku a tieto skutočnosti významne menia pohľad na celý vyšetrovaný prípad...“ V závere znalec konštatoval, že išlo o násilnú smrť - zrazenie a prejdenie nákladnou vlakovou súpravou osoby pri výkone zamestnania, následkom zachytenia, zrazenia, vlečenia a prejdenia menovaného pomaly sa pohybujúcou vlakovou súpravou po tom, ako bol zachytený zadnou ľavou časťou pohybujúceho sa rušňa, kde následne došlo k vlečeniu menovaného rušňom, k vtiahnutiu tela do koľajnicového priestoru medzi rušeň a prvý radený vozeň a k prejdeniu tela menovaného

ľavými kolesami ďalších radených vozňov na dopravnej koľaji č. 2 v železničnej stanici Udavské, okres Humenné. Uvedený železničný úraz mal za následok vznik početných vonkajších poranení ako aj úrazové poškodenie viacerých pre život dôležitých orgánov v rámci polytraumy. Bezprostrednou príčinou smrti bol šok po úraze a krvácaní pri polytraume. V odpovediach na zadané otázky potom uviedol, že na základe nových zistených skutočností je možné usúdiť, že K. K. pri zrazení nákladnou vlakovou súpravou sa nachádzal pri ľavej časti pohybujúceho sa rušňa, kde došlo k zachyteniu tela a súčasti oblečenia menovaného (vrátane traku pracovných nohavíc) rušňom v oblasti stúpačky zadného stanovišťa a zadného podvozku rušňa, pričom následne došlo k vlečeniu menovaného rušňom a k vtiahnutiu tela do koľajnicového priestoru medzi rušeň a prvý radený vozeň, kedy kontaktom s pohybujúcim sa rušňom a povrchom železničného zvršku došlo k poraneniam hlavy vrátane tržnozmliaždenej rany na brade, k zlomenine chrbtice v úrovni 4. hrudníkového stavca, vzniku sériových zlomením rebier, zlomenín mostíka (hrudnej kosti), kosti panvy, k pomliaždeniu a potrhaniu orgánov hrudníkovej a brušnej dutiny, pričom účinkom ľavých kolies, kolies prvého a ďalších radených vozňov došlo k úplnej traumatickej amputácii pravej dolnej končatiny a zároveň aj k dodatočnej amputácii pravej nohy nad členkovým zhybom, pričom amputovaná časť pravého stehna, kolena a predkolenia bola vlečená podvozkom vozňa riadeného ako číslo 7. K amputácii uvedenej časti tela (pravého členka) došlo účinkom ľavých kolies, kolies prvého a ďalších radených vozňov smerom zvonku dovnútra a mierne spredu dozadu, čo zodpovedá polohe pravej dolnej končatiny zachyteného a vlečeného tela, následne vtiahnutého medzi rušeň a prvý radený vozeň vlakovej súpravy. V uvedenom prípade išlo o devastačné poranenie pravej dolnej končatiny následkom zachytenia, zrazenia, vlečenia a prejdenia tela menovaného pomaly sa pohybujúcou nákladnou vlakovou súpravou. Žiadny alternatívny mechanizmus vzniku poranení u menovaného nie je možné pritom vylúčiť.

24. Znalec MUDr. Nikita Bobrov, CSc. pri výsluchu na otázku sudcu, aby vzhľadom na podaný znalecký posudok a zápisnicu o výsluchu nachádzajúcu sa na čl. 555 vyšetrovacieho spisu špecifikoval, ktoré skutočnosti nemal k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku a významne zmenili pohľad na celý vyšetrovaný prípad, uvádza, že v pôvodnom znaleckom posudku č. 22/2015, ktorý vypracoval dňa 16.10.2015, mal ako podklad spis advokáta, ktorý mu bol doručený dňa 20.08.2015. Ako bolo zistené neskôr, v roku 2017, tento spis advokáta bol neúplný a neobsahoval dôležité zložky a to spis odboru bezpečnosti a inšpekcie Generálneho riaditeľstva železníc SR, bude ďalej hovoriť ako o spise odboru bezpečnosti. Po následnom preštudovaní kompletného vyšetrovacieho spisu, ktorý mu bol doručený vyšetrovateľom policajného zboru, zistil závažné skutočnosti, ktoré významne menia jeho názor ako znalca na priebeh a mechanizmus úrazu. Preto dňa 27.11.2017 vypracoval doplnenie znaleckého posudku (č. znaleckého úkonu 7/2017), kde upresnil mechanizmus vzniku zranení poškodeného K. K.. Na tretej strane zápisnice o výsluchu znalca zo dňa 11.09. je uvedené, že doplnenie znaleckého posudku predkladá vyšetrovateľovi na založenie do vyšetrovacieho spisu. Zadávateľ doplnenia znaleckého posudku, I. K., obdržala doplnenie znaleckého posudku dňa 27.11.2017, resp. niekoľko dní neskôr, pretože vypracované doplnenie je datované 27.11.2017. Pôvodný znalecký posudok bol vypracovaný pre advokáta Z.. P. N. a doplnenie znaleckého posudku bolo vypracované pre advokáta S.. K. I., K... Teda k tejto zmene pohľadu došlo predovšetkým na základe kompletného spisu, ktorý uviedol vyššie a ktorý pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii. Lebo spis advokáta, ktorý mu bol doručený, sa líšil od kompletného vyšetrovacieho spisu, predovšetkým tým, že neobsahoval spis odboru bezpečnosti. V odpovediach na otázky znalec uviedol, že výpoveď svedka Z. H. nie je súčasťou spisu bezpečnostnej zložky, je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Zároveň je súčasťou advokátskeho spisu. Takže to sú úplne rôzne listinné dôkazy, výpoveď svedka a spis bezpečnostnej zložky. V spise odboru bezpečnosti je uvedený popis uvedených stôp a taktiež ich fotodokumentácia. Ako súdny lekár pozná vzhľad stôp, ktoré majú charakter biologický. Bez doplňujúcich biologických vyšetrení samozrejme nie je možné so 100 % istotou preukázať, že je to krv, že je to ľudská krv a že je to krv, ktorá patrí určitej osobe. Avšak lokalizácia uvedených stôp, nakoľko na prednej náprave okrem krvi sa nachádzali aj súčasti biologického materiálu, čo je zjavné z fotodokumentácie spisu odboru bezpečnosti. Vzhľadom na úroveň dnešnej kriminalistickej a súdnolekárskej vedy je možné aj dnes pri takom odstupe času odobrať vzorku z inkriminovaného miesta rušňa aj vozňa, ktoré je uvedené vo fotodokumentácii a minimálne dokázať, že ide o ľudskú krv. Ako znalec má s tým dlhodobé skúsenosti. Na základe nových zistených skutočností stále tvrdí, že to nebolo fér, že spis bezpečnosti nemal k dispozícii, nebol súčasťou pôvodného advokátskeho spisu. Je možné usúdiť, že K. K. pri zrazení nákladnou vlakovou súpravou sa nachádzal pri ľavej časti pohybujúceho sa rušňa, kde došlo k zachyteniu tela a súčasti jeho oblečenia vrátane traku pracovných nohavíc rušňom v oblasti stúpačky zadného stanovišťa a zadného podvozku rušňa, pričom následne došlo k vlečeniu menovaného rušňom a k vtiahnutiu tela do koľajnicového priestoru medzi rušeň a prvý

radený vozeň, ktorý následne bol označený ako druhý, kedy kontaktom s pohybujúcim sa rušňom a povrchom železničného zvršku došlo k poraneniam hlavy vrátane tržnozmliaždenej rany na brade, toto je tá krvná stopa na zadnej ľavej časti hnacieho vozňa, k zlomenine chrbtice v úrovni 4. hrudníkového stavca, k vzniku sériových zlomenín rebier, zlomenín mostíka, zlomenín kosti panvy, k pomliaždeniu a potrhaniu orgánov v hrudníkovej a brušnej dutiny, pričom účinkom ľavých kolies prvého a ďalších radených vozňov došlo aj k úplnej traumatickej amputácii pravej dolnej končatiny, najprv v distálnej neskôr v proximálnej oblasti, pričom amputovaná časť pravého stehna, kolena, predkolenia bola vlečená podvozkom vozňa radeného ako číslo 7 a amputovaná časť pravej nohy bola nájdená v koľajišti asi tri metre od mŕtveho tela. Toto je celý mechanizmus. Ten mechanizmus sa líšil od toho, ktorý bol uvedený v pôvodnom znaleckom posudku, nakoľko nemohol určovať mechanizmus len na základe výsluchu svedka H., ktorý si všimol krv v určitých miestach vlakovej súpravy. Ale po preštudovaní kompletného spisu a po analýze fotodokumentácie dospel k záveru, na znení ktorého v plnej miere trvá. Pri akejkoľvek rýchlosti rušňa aj vlakovej súpravy telo, ktoré je zachytené zadnou ľavou časťou rušňa, napr. v oblasti stúpačky, môže sa dostať do priestoru medzi rušeň a prvý radený vozeň, následne byť ďalej vlečené a rolované a zachytené ďalšími súčasťami podvozkov radených rušňov smerom dopredu. Človek, ktorý stratí rovnováhu a bude zachytený za trak nohavíc stúpačkou alebo za súčasti oblečenia, následne sa dostane medzi ľavou zadnou časťou hnacieho vozňa a prednou ľavou časťou rušňa, fakticky už v oblasti ľavého koľajnicového pásu. V ten moment jasne že kontaktom so súčasťami rušňa vznikajú už prvé poranenia a takým poranením bola tržnozmliaždená rana na brade, z ktorej vzniklo tepnové okamžité krvácanie so vznikom krvných stôp na zadnej ľavej časti hnacieho vozňa. Ďalej už telo došlo do kontaktu s prednou ľavou časťou nápravy prvého vozňa. Aj tam sú biologické stopy. Následne vznikli poranenia lebky, zlomenina záhlavnej kosti uprostred, pomliaždenie mozgu, zlomenina hrudníkovej chrbtice a až následne došlo k amputácii pravej dolnej končatiny v oblasti členka a neskôr k amputácii pravej dolnej končatiny v oblasti bedrového zhybu. Ale to už boli poranenia osoby, ktorá by určite predošlé poranenia neprežila, bol tam šok. Pretože došlo k rozvoju nezvratného šoku. Tzv. krvné stopy vznikli z poranení lebky. Stopy v polovici rušňa neboli nikde popísané. V čase, keď vypracovával dodatok, dospel k záveru, ktorý neuviedol v znaleckom posudku, lebo to nie je biomechanický dôkaz alebo súdnolekársky dôkaz, ale rukavice, ktoré boli nájdené na mieste činu približne v kilometrovej značke 70,142 pod vozňom, ktorý bol radený pôvodne ako desiaty, sa nachádzali spolu, to znamená, že najpravdepodobnejšie poškodený ich pred smrťou nepoužil a vypadli spolu s ostatnými zaistenými predmetmi, ako vysielačka, mobil, okuliare atď., pri zrazení a vlečení tela pohybujúcim sa vlakom. Stopa, ktorá bola zaistená v spise odboru bezpečnosti ako stopa po odtlačku topánky, nie je mechanoskopická ani biologická a nie je preukázané, že je to stopa po odtlačku topánky poškodeného. Kvôli tomu uvedenú stopu možno nezohľadňovať, uvedená stopa nemá vplyv na mechanizmus vzniku zranenia a príčiny smrti poškodeného. Takisto ako stopa po vlečení je na tráve. Ďalej znalec v odpovediach na otázky uviedol, že pri stretnutí so žalobkyňou sa vyjadril, že na základe výpovede svedka H., len výpovede svedka H. o tom, že bola zistená krv na prednej náprave vozňa radeného ako prvý, nie je možné sa vyjadriť k tomu, že uvedená stopa naozaj existuje a že je to skutočne biologická stopa. Len na základe výpovede. Následne keď dostal od vyšetrovateľa 11.05.2017 kompletný vyšetrovací spis s listinným dôkazom odboru bezpečnosti, uzavrel, že naozaj uvedené biologické stopy boli nielen opísané, ale aj zadokumentované uvedenou inštitúciou. Od polície dostal nasledovný materiál a to spis odboru bezpečnosti ZSR, ktorý sa skladá z 59 strán vrátane popisov, fotodokumentácie. A ten súbor vo formáte PDF, ktorý má v notebooku, bol vytvorený 02.12.2015 o 09.44 hod.. Uvedené stopy majú charakter biologických stôp, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou sú krvnými stopami. Dôkaz je možný následnými kriminalistickými vyšetreniami. Nemôže za to, že polícia to neurobila. Odpoveď na otázku, ako sa dostalo telo pod rušeň, nie je podložená kompletnou dokumentáciou ale len tvrdením, že krv bola nájdená na podvozku, znalec o tejto skutočnosti nič nevie. Poranenia poškodeného vznikli účinkom časti vlakovej súpravy v koľajisku. Pôvodná poloha poškodeného by mohla byť aj tak ako je to uvedené v znaleckom posudku č. 22/2015, aj v priestore medzi vozňami radenými ako 6 a 7, pričom tam uviedol ešte slovo najpravdepodobnejšie a je to len preto, že nemal k dispozícii všetky súčasti spisu a vyšetrené okolnosti ohľadom krvných stôp počas vypracovania pôvodného znaleckého posudku. Dňa 11.05.2017 mal výsluch s vyšetrovateľom PZ S.. Z.. Š., ktorý mu dal k nahliadnutiu kompletný vyšetrovací spis. Samozrejme, na základe uvedeného nahliadnutia nemohol zmeniť znalecký posudok, pretože znalecký posudok je listina, ktorú zmeniť nie je možné. Ale na základe uvedeného výsluchu a preštudovania kompletného vyšetrovacieho spisu bolo vypracované doplnenie znaleckého posudku so zreteľom na údaje v kompletnom vyšetrovacom spise, kde bola prítomná aj zložka, ktorá sa volá spis odboru bezpečnosti.

25. Podľa znaleckého posudku zo dňa 22.01.2016 č. 17/2015 vypracovaného Ing. Petrom Blahom, PhD., znalcom z odboru doprava železničná, nehody v železničnej doprave, technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel úlohou znalca bolo zodpovedať na tieto otázky: stanovenie pravdepodobného možného priebehu uvedenej udalosti, vytvorenie pravdepodobného možného popisu sledu priebehu udalosti v predpokladanom časovom slede, vyjadriť sa ku skutočnosti, či je možné so súpravou vlaku posunovať aj bez pokynov vlakvedúceho, na základe predloženého rýchlomerného pásiku vykonať rozbor pohybu predmetného vlaku a následne posunu v čase vzniku uvedenej udalosti, vyjadriť sa k záverom znalca MUDr. Bobrova CSc., ktoré stanovuje ako možnú príčinu usmrtenia, vo väzbe na pravdepodobný priebeh uvedenej udalosti, vyjadriť sa k odborným námietkam, ktoré predložil splnomocnený zástupca poškodenej, súvisiacich s priebehom uvedenej udalosti, ktoré môže znalec posudzovať, uviesť ďalšie dôležité skutočnosti zistené pri znaleckom skúmaní, ktoré by mohli mať súvis s uvedenou vecou. V závere znalec skonštatoval, že po vykonaní dopravnej obsluhy v NŽST Koškovce v čase okolo 13.50 hod. vlakvedúci ND vlaku Mn 81250 ZSSKC p. K. ústne vyrozumel rušňovodiča p. V. a sprievodcu nákladných vlakov (NV) p. H. o zamýšľanom posune v NŽST Udavské a tým ich poveril vykonaním tohto posunu. Tento postup mu stanovuje čl. 484 predpisu Z1-pravidlá železničnej prevádzky. Do vlaku mal byť pribratý jeden ložený vozeň z vlečkovej koľaje č. 5, sprievodcu nákladných vlakov poveril riadením uvedeného jednoduchého posunu s tým, že on po príchode do NŽST Udavské pôjde vybaviť nákladný list do kancelárie vlečky LESY, š. p.. Po tomto vyrozumení vlakvedúci nastúpil k rušňovodičovi na predné stanovište HDV v smere jazdy vlaku a sprievodca nákladných vlakov nastúpil na zadné stanovište HDV. Vlak bol z NŽST Koškovce riadne vypravený v čase o 13.53 hod., s náskokom 10 minút. Počas jazdy vlaku, pri vchádzaní do NŽST Udavské bola na vchodovom návestidle L návesť 103, Voľno. Vchodová vlaková cesta bola postavená na staničnú koľaj č. 2. Pri vchádzaní vlaku na uvedenú koľaj rušňovodič znížil rýchlosť na 21 km/h a následne ju mierne zvýšil na 24 km/h. Následne cez otvorené pravé bočné okno začal sledovať vchod vlaku do stanice a keď došlo k vyrovnaniu konca vlaku na koľaji č. 2 do priameho smeru, t. j. k uvoľneniu zadného námedzníka, s vlakom zastavil. Po zastavení vlaku čelom v km 69,970 spolu so sprievodcom nákladných vlakov a dozorcom výhybiek vykonali dohodnutý posun. Zisťovaním príčin vzniku nehody bolo zistené, že vlakvedúci ND pravdepodobne počas vchodu vlaku Mn 81250 ZSSKC na 2. staničnej koľaji v NŽST Udavské, približne v km 70,139 pri rýchlosti cca 24 km/h z nezistených príčin opustil stanovište HDV cez ľavé dvere, pričom pri zostupovaní došlo pravdepodobne k jeho pádu pod HDV. Týmto porušil predpis Z2 - bezpečnosť zamestnancov v podmienkach Železníc Slovenskej republiky, čl. 154 písm. h). Pri páde utrpel ťažké poranenia nezlučiteľné so životom. Po vykonaní dohodnutého posunu bolo následne telo nebohého nájdené sprievodcom NV a dozorcom výhybiek pod deviatym vozňom v smere jazdy vlaku. Po zistení, že zrazená osoba nejaví známky života, sprievodca nákladných vlakov podľa výpovede privolal mobilným telefónom na telefónne číslo 112 záchranné zložky. Obhliadkou miesta nehody bolo zistené: prvá stopa po odtlačku topánky na železničnom zvršku bola na ľavej strane v smere jazdy vlaku pri ľavej koľajnici koľaje č. 2, v km 70,139. Ďalej boli viditeľné stopy na železničnom zvršku, pravdepodobne spôsobené po vlečení osoby v dĺžke cca 4 metre. Ďalej bola obhliadkou nájdená časť odevu (trak z pracovných nohavíc) pri ľavej koľajnici a to v km 70,142. Telo nebohého po zastavení vlaku bolo nájdené sprievodcom nákladných vlakov a dozorcom výhybiek NŽST Udavské medzi koľajnicovými pásmi 2. staničnej koľaje v km 70,105 pod vozňom, ktorý bol radený ako 9. vozeň za HDV. Z výpovede sprievodcu vlakov vyplynulo, že prvé stopy krvi boli zistené aj na druhom podvozku a stúpačke HDV a na prvej osi vozňa radeného vo vlaku ako prvý vozeň za HDV. Zo záverov z rekonštrukcie však odpoveďou vyšetrovateľovi nehody nebolo však jednoznačne preukázané, či sa jedná o krv osoby. Znalec stanovil pravdepodobný priebeh sledu udalostí: 1. ukončenie posunu v NŽST Koškovce, 2. vyrozumenie o zamýšľanom jednoduchom posunu v NŽST Udavské, 3. jazda vlaku Mn 81250 ZSSKC z NŽST Koškovce do NŽST Udavské, 4. vchod vlaku do NŽST Udavské, 5. pravdepodobné opustenie vlakvedúceho zo stanovišťa rušňa, 6. zastavenie vlaku - uvoľnenie zadného námedzníka, 7. vykonanie jednoduchého posunu v NŽST Udavské, 8. informovanie sa, kde sa nachádza vlakvedúci, 9. ukončenie jednoduchého posunu v NŽST Udavské - pohotovosť na odchod, 10. hľadanie vlakvedúceho

- chôdza popri vlečkovej koľaji, 11. nájdenie tela vlakvedúceho pod 9. vozňom súpravy, 12. avizovanie záchranných zložiek - aktivácia zvolávacieho plánu. Na základe predloženého rýchlomerného pásika vykonal znalec rozbor pohybu predmetného vlaku a následne posunu v čase vzniku uvedenej udalosti. Konštatoval, že uvedený systém záznamu a evidencie pohybu dráhového vozidla po dráhe je pomerne veľmi zastaralý a výstupy z neho nemôžu byť tak podrobné a úplne presné ako pri elektronickom zázname. Analýzou bolo teda zistené, že vlak Mn 81250 odišiel z NŽST Koškovce v čase 13:54:30 hod.. Po prejdení dráhy 8,9 km a pri vchode do vlaku do

NŽST Udavské rušňovodič upravil rýchlosť na úroveň asi 21 km/h a to v čase 14:04:30. Ďalej po prejdení dráhy asi 150 metrov ju mierne zvýšil na úroveň cca 24 km/h a to v čase asi o 14:04:45. Ku následnému úplnému zastaveniu súpravy došlo v čase asi o 14:06:00 po prejdení dráhy asi ďalších 250 metrov. Po úplnom zastavení a krátenej pauze (pravdepodobne odpojenie a zaistenie súpravy) už nasleduje séria asi 8 krátkych pohybov HDV s rozmedzím rýchlosti od 0 km/h (úplné zastavenie) až do rýchlosti max. 28 km/h. Tieto pohyby zodpovedajú stanovenému rozsahu posunu, ktorý mali vykonať rušňovodič so sprievodcom vlakov. Celkový čas týchto pohybov je zhruba 16 minút. Ďalší pohyb s uvedeným HDV už zaznamenaný nie je. Záverom však znalec upozorňuje na skutočnosť, že záznamové zariadenie monitoruje len pohyb rušňa a nie pohyb vozňov. Z výpovedí svedkov však vyplynulo, že súprava bola odstavená na druhej koľaji a neposunovalo sa s ňou. Z rekonštrukcie vyplynulo, že rušňovodič sa v čase vchodu vlaku do NŽST Udavské nachádzal na svojom obvyklom stanovišti a to na pravej strane rušňa v smere vlaku. Pri prechode okolo dopravnej kancelárie videl na svojej strane sledovať výpravcu vchod vlaku. Pri vchádzaní na koľaj č. 2 už pozoroval zo svojho okna na pravej strane vyrovnanie súpravy a tým aj uvoľnenie zadného námedzníka, tak aby súprava bezpečne zastavila. Po zastavení vlaku zistil, že sa už vlakvedúci na stanovišti nenachádza. Dvere boli odchýlené. Prešiel na opačnú stranu rušňa, kde po vyklonení z okna videl schádzať zo zadného stanovišťa sprievodcu vlakov. Ďalej podľa rekonštrukcie bolo zistené, že po zídení sprievodcu rušňov zo zadného stanovišťa tento zaistil súpravu a odvesil rušeň od tejto súpravy. Ďalej bol vykonávaný už predom dohodnutý presun na vlečkovú koľaj. Pred a aj po skončení tohto posunu už bol účastnými zamestnancami zháňaný vlakvedúci pán K.. Nakoľko sa mu nevedeli dovolať, išiel ho sprievodca vlaku aj dozorca výhybiek pozrieť na vlečku, pričom išli popri vlečkovej koľaji. Keďže ho na vlečke nenašli, vracali sa späť popri súprave odstavenej na druhej koľaji a pod deviatym vozňom našli vlakvedúceho vlaku bez známok života. Podľa výpovedí ihneď avizovali záchranné zložky. Miesto predpokladaného opustenia stanovišťa bolo zadokumentované pri Zápise z obhliadky, kde bola zaznamenaná ryha spôsobená pravdepodobne vlečením tela. Tento dôkaz zistený počas obhliadky je možné považovať za miesto, kde došlo ku prvému kontaktu tela vlakvedúceho so železničným zvrškom - v km 70,139. Ďalej znalec preskúmal záznamy z Prevádzkového informačného systému, kde sú evidované všetky zmeny zloženia vlaku spolu aj s dynamikou jeho jazdy. Analýzou bolo zistené nasledovné:

- vlak odišiel z nácestnej stanice Koškovce o 13:56:39 - zaznamenané ŽSR - rozdiel medzi rýchlomerným pásikom a týmto údajom je z dôvodu, že výpravca zaznamená odchod až po opustení vlaku zo stanice,

- vlak prišiel do nácestnej stanice Udavské o 14:08:14 - zaznamenané ŽSR,

- následne nie je až do času 15:22:15 zaznamenaná žiadna zmena, v čase 15:22:15 zaznamenaná zmena zloženia vlaku (privesenie vozňa) - zaznamenané informačným systémom dopravcu,

- v čase o 18:24:51 je zaznamenaný odchod vlaku zo stanice Udavské - zaznamenané ŽSR.

26. Znalec Ing. Peter Blaho, PhD. pri výsluchu uviedol, že podával predmetný znalecký posudok, vo vzťahu ku ktorému bude vypočutý a za jeho závermi si stojí. V odpovediach na otázky uviedol, že údaj na strane 11 znaleckého posudku o tom, že čelo vlaku zastalo v km 69,70 bol zaznamenaný alebo daný z podkladov, ktoré mu boli poskytnuté v rámci znaleckého dokazovania, čiže správa o nehodovej udalosti z predmetného dňa, myslí že kategórie A5. Stopa začína v kilometri 70,139 a veci boli nájdené v kilometri 70,142. Tento údaj bol daný z podkladov, ktoré mu boli poskytnuté vyšetrovacím orgánom. Veci vypadli v tom mieste, ktoré bolo určené osobami, ktoré sa zúčastnili obhliadky. Znalec priamo na mieste nebol prítomný. Trak sa našiel v kilometri 70,142. Z mechanického hľadiska trak je nájdený v kilometri 70,142, prvá stopa bola uvádzaná 70,139. Uvedená stopa nebola preňho ako znalca z pohľadu technológie, ktorú mal vysvetliť, daná, ale bola len prebraná zo spisu a skonštatovaná. Na otázku zaevidovania sa musia spýtať toho, kto tento údaj dal do správy alebo ktorý to uviedol do podkladov, z ktorých sa vychádza. Z jeho pohľadu je to správne, pretože podľa neho žalobkyňa a jej zástupca posudzujú danú situáciu opačne, čo vysvetľuje nasledovne. Čelo vlaku zastalo v kilometri 69,970 a predmetné veci boli nájdené v kilometri 70,142. Nevie stanoviť, s akou technológiou alebo z akého dôvodu sa tento trak našiel na mieste, ktoré bolo určené záverečnou správou. Na strane 13 na obrázku hore je odtrhnutá časť odevu, pričom táto časť je súčasťou osobných ochranných pracovných pomôcok zamestnanca. Keďže sa nachádza v km 70,142, muselo dôjsť k jej oddeleniu ešte pred začatím alebo ešte pred pádom zamestnanca pod dráhu vozidla. Preňho ako znalca je záväzná správa o nehodovej udalosti, z ktorej vychádzal, kde boli tieto údaje zverejnené. Ustanovenia predpisu boli naplnené zo strany vlakovej čaty. Čo sa týka farebného označenia, každý z účastníkov alebo členov vlakového personálu má svoje pridelené OOPP - osobné ochranné pracovné pomôcky. Farebné označenie vedúceho posunu v uvedenom prípade sa dotýka len posunovacej čaty, ktorá posunuje vrámci zriaďovacích staníc a jeho odlíšenie je farebnou helmou červenej farby. V odpovedi na otázku, prečo môže byť rozpor medzi

vyhodnoteniami pásika o pohybe vlaku v stanici Udavské, ktoré urobili v ČR, F.. K. Š. U.. a konštatovaním znalca, kde v znaleckom posudku je uvedené 16 minút a vo vyjadrení F.. Š. 11 minút, uviedol, že nevie, akú metódu zvolil p. Š., ale ako už uviedol, jedná sa o zastaralý systém evidencie pohybu, kde aj z rýchlomerného pásika sú jednotlivé údaje čitateľné tak, že nie je možné s absolútnou presnosťou uviesť tak ako pri elektronickom zázname jednotlivé pohyby rušňa. Analýzu vykonal z doloženého rýchlomerného pásiku, pričom niektoré údaje musel odčítať vzhľadom ku rozsahu pohybu, ktorý tam bol vykonaný. Čiže sériu niekoľkých krátkych pohybov, ktoré nie je možné veľmi podrobne analyzovať z dôvodu uvedeného zastaralého systému. Uvedené záznamové zariadenie zakresľuje pohyb a rýchlosť rušňa, nie vozňov, ale keď sú vozne pripojené k rušňu, tak sa to zaznamenáva, teda zaznamenáva sa celkový pohyb vlaku, lebo vozne sú pripojené k rušňu, je to tzv. dráhové vozidlo a súprava vlaku. Tento záznam sa vykonáva na rýchlomerný pásik papierový, kde sa tento pohyb zaznamenáva ihlou zariadením na základe pohybu mechanizmu dráhového vozidla, čiže tento záznamový systém nie veľmi presne dokáže stanoviť čas a dráhu prejdenú a jednotlivé pohyby vrámci posunu. Vie vyhodnotiť len rýchlosť nábehovú spolu s určitou prejdenou dráhou, ale prepočet, ktorý sa vykonáva, je len na základe odpočtu pomocou centimetra. Systém teda slúži k zisteniu rýchlosti, ale nie úplne presnej, čiže na km zaokrúhlené, z dôvodu kontroly jazdy vlaku, či nebola zo strany rušňovodiča prekročená maximálna povolená rýchlosť v danom traťovom úseku. Resp. aj maximálna rýchlosť pri posune. Pri posune sa to kontroluje práve odpočtom a kvalitou toho záznamu, ktorý mal dostupný, mohlo dôjsť k určitým nezrovnalostiam, ktoré nemusia presne korešpondovať na sekundy ani na metre vzhľadom k tomu, že mal doloženú len fotokópiu záznamu, opravuje, mal k dispozícii aj originál, ale urobil si z neho len fotokópiu z dôvodu toho, že nechcel to brať ako materiál vyšetrovateľovi. Elektronický záznam sa využíva zväčša na novších typoch dráhových vozidiel a je vždy súčasťou pri vlakoch osobnej dopravy. Posun v rýchlomernom pásiku je zaznamenávaný formou priebehu rýchlosti na určitej dráhe priamkou, ktorá stanovuje zrýchlenie alebo nábeh vozidla do momentu dovŕšenia určitej rýchlosti na určitej dráhe a zároveň aj moment zastavenia vozidla. V tomto konkrétnom prípade priebeh pohybu dráhového vozidla, teda rušňa je analyzovaný na str. 16 znaleckého posudku, kde je uvedené, že k úplnému zastaveniu súpravy došlo v čase 14.06 po prejdení vzdialenosti 250 metrov, po úplnom zastavení súpravy a krátkej pauze nasledovala séria 8 krátkych pohybov v rozmedzí rýchlosti od 0 až do maximálnej rýchlosti 28 km/h. Tieto pohyby zodpovedajú posunu, ktorý mal byť vykonaný vzhľadom na technológiu v danej stanici. Celkový čas uvádza približne 16 minút. Ďalší pohyb na uvedenom záznamovom zariadení už nebolo potreba po tomto čase. Tých 8 krátkych pohybov uskutočnil len rušeň, súprava bola odstavená na druhej koľaji. Preto je aj v zátvorke uvedené - pravdepodobné odpojenie a zaistenie súpravy. Vrámci technológie krátka pauza je zastavenie, zídenie, odpojenie súpravy, čiže je to rádovo minúta, dve, krátka pauza. Z rýchlomerného pásika sa nedá odčítať pohyb rušňa v rozsahu 20-30 metrov, teda vzdialenosť, ale bola by tam zaznamená určitá rýchlosť rušňa. To zariadenie tým, že je zastaralé, tak aj pri zastavení ten pohyb nie je zaznamenaný presne. Takže tie drobné pohyby asi nikto presne nevie stanoviť, čo musí dať za pravdu, že sa to nedá presne vysvetliť vzhľadom k tomuto stavu. Stĺpik, na ktorom je číslo 60, sa nazýva návesť- rýchlostník a ten slúži na informovanie maximálnej dovolenej rýchlosti, ako môže ísť vlak za touto návesťou. V súvislosti s koncom vlaku podľa záznamu TV JOJ a podľa rekonštrukcie môže konštatovať, že je tam rozdiel, aj keď je pravdou, že rekonštrukcia by mala zodpovedať tomu, ako sa nehodová udalosť stala. Rozdiel mohol vzniknúť či už následným posunutím súpravy po ukončení posunu alebo posunutím súpravy po zastavení vlaku v stanici Udavské, na čo z pohľadu technológie nevidí zmysel, ale nemôže to ani jednoznačne vylúčiť. Údaj 36 sekúnd pri zastavení pri rekonštrukcii bol rátaný priamo pri rekonštrukcii a bol daný charakterom zastavenia vlaku, čo sa týka rušňovodiča. Údaj, ktorý je rozdielny, bol vytiahnutý zo záznamového zariadenia, mohlo dôjsť vzhľadom na zastaralosť systému k určitej nepresnosti, pričom záväzný by mal byť údaj, ktorý bol nameraný priamo pri rekonštrukcii, t. j. 36 sekúnd. Nevie uviesť, kto ten záznam o údaji 14.05 robil, kto ho zadával, nakoľko údaje, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku, boli stiahnuté, resp. interpretované z prevádzkového informačného systému, kde sú tieto údaje ukladané automaticky na základe ich vyslania dotknutým zamestnancom, t. j. napr. výpravca, príchod vlaku alebo odchod vlaku zo stanice a vlakvedúci, zmena zloženia vlaku. Z podkladov, z ktorých vychádzal a z výpovedí v závere znaleckého posudku síce konštatoval, že sa so súpravou neposunovalo, avšak podľa predložených podkladov od splnomocneného zástupcu žalobkyne je potrebné toto tvrdenie, ktoré vychádzalo z podkladov, preveriť na základe aktuálnej fotodokumentácie z miesta nehody. Objektívne nevie konštatovať, či ku zachyteniu tela mohlo alebo nemohlo dôjsť, ale pravdepodobne z dôvodu toho, že trak je pevnou súčasťou odevu OOPP (osobné ochranné pracovné pomôcky), muselo dôjsť k nejakému silnému mechanickému pohybu, ktorý tento trak musel vlastne z tohto odevu odstrániť. Ale presný priebeh nevie konštatovať.

Na otázku, na základe akých príčin vzniku nehody znalec zistil, že vlakvedúci ND pravdepodobne počas vchodu vlaku Mn 81250 ZSSKC na druhej staničnej koľaji v stanici Udavské približne v km 70,139 pri rýchlosti cca 24 km/h z nezistených príčin opustil stanovište HDV, pričom pri zostupovaní došlo pravdepodobne k jeho pádu pod HDV, tak ako je uvedené na strane 11 v závere znaleckého posudku, znalec uviedol, že uvedená skutočnosť sa zakladá na najmä na výpovedi svedka rušňovodiča, ktorý konštatoval, že pri vchode vlaku zamestnanec sa ešte nachádzal na stanovišti, následne sledoval zo svojho stanovišťa uvoľnenie súpravy vlaku na koľaji a po zastavení už zistili, že sa tento na stanovišti nenachádza, pričom dvere ostali na rušni pootvorené. Keď následne po úplnom zastavení vlaku prešiel na ľavú stranu rušňa, kde sa cez otvorené okno pohľadom presvedčil ku koncu vlaku, či sa tam niekde zamestnanec nachádza a videl len zostupovať sprievodcu zo zadného stanovišťa.

27. Podľa znaleckého posudku zo dňa 13.01.2017 č. 99001/2017 vypracovaného pre zadávateľa

- žalobkyňu Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s.r.o., znaleckým v odbore Zdravotníctvo a farmácia, znalcami MUDr. Norbertom Moravanským, PhD., doc. MUDr. JUDr. Petrom Kováčom, PhD. et PhD., MUDr. Petrom Gémešom a Doc. MUDr. Luďkom Vrtíkom, CSc. úlohou bolo zodpovedať na tieto otázky: uviesť na základe predložených znaleckých posudkov a spisového materiálu ČVS: H.-XX/Ž-E.-K.-XXXX vonkajšie a vnútorné poranenia nebohého K. K. a bezprostrednú príčinu smrti, podľa predložených listinných materiálov ako obhliadka miesta činu, znalecký posudok MUDr. Kováča uviesť mechanizmus vzniku zranení nebohého vzhľadom na rozsah zranení, stopy na mieste činu, na základe popisu zranení a mechanizmu ich vzniku uviesť, či je možné ustáliť ich pravdepodobné poradie vzniku, na základe popisu zranení a mechanizmu ich vzniku uviesť, či zranenia vznikli jednoznačným pôsobením veľkej sily a krátkej intenzity, resp. či sa jednalo o menšiu intenzitu a krátke pôsobenie, t. j. či zranenia zodpovedajú tupému úderu vagóna pri štarte s malou rýchlosťou resp. či zranenia korešpondujú s úderom lokomotívy resp. vagóna pri väčšej rýchlosti, podľa fotodokumentácie z miesta činu uviesť, akým spôsobom došlo k amputácii končatiny, t. j. smer amputácie vzhľadom k polohe tela a obhliadky, t. j. či amputácia prebehla z vnútornej strany tela, ktoré bolo v koľajisku v smere jazdy a tiež či rez podľa krvných, svalových a kostných stôp smeroval zospodu, zvrchu kolmo a podobne, popísať podľa možností a fotografií z miesta činu krvné stopy, ich pravdepodobný vznik a s tým súvisiaci pravdepodobný mechanizmus vzniku poranení. V závere je konštatované, že podľa záverov znaleckého posudku z pitvy bol bezprostrednou príčinou smrti K. K. šok po úraze a krvácaní pri polytraume. Uvedenú príčinu smrti (bezprostrednú aj prvotnú) je možné potvrdiť. U poškodeného ide jednoznačne o poranenia, ktoré sa vyskytujú v rámci obrazu poranení vznikajúcich pri úrazoch na železnici. Pri závažných dopravných úrazoch je častou príčinou smrti práve úrazovo-krvácavý šok pri rozsiahlych poraneniach viacerých dôležitých častí tela a orgánových systémov (polytrauma). Pri úrazoch v železničnej doprave sa vyskytujú devastačné poranenia vrátane amputačných poranení tak, ako tomu bolo aj v prípade poškodeného K. K.. Priebeh nehodovo-úrazového deja a tým aj poradie vzniku poranení nie je možné na základe podkladov prípadu rekonštruovať presnejšie a to najmä preto, že existujú sporné momenty najmä v exaktnosti opisu miesta činu a jeho dokumentovania. Znalecký ústav podrobne analyzoval aj vykonanie vyšetrovacieho pokusu či rekonštrukcie, no ani na základe uvedených úkonov nie je možné vylúčiť viaceré alternatívy priebehu nehodovo úrazového deja. Kľúčová je totiž pozícia a poloha poškodeného na začiatku úrazového deja. Okolnosti vyplývajúce zo spisu (a znalecký posudok z pitvy) uvádzajú jedinú alternatívu a síce, pán K. K. sa snažil vyskočiť či vystúpiť ako vlakvedúci z lokomotívy (HDV) pohybujúceho sa vlaku pri vchádzaní do stanice a to smerom vľavo, pričom malo dôjsť k zachyteniu poškodeného kolesom vozňa počas vystupovania vľavo v smere jazdy a to v oblasti pravej dolnej končatiny a následným vtiahnutím pravej dolnej končatiny a trupu pod kolesá vlaku. Tento opísaný mechanizmus nie je však v tomto prípade celkom jasný, nie je totiž zrejmé z časového hľadiska, kedy by k danej možnosti malo dôjsť a nie je jasné ani či takýto dej je vôbec reálne možný pri stanovenej rýchlosti vlaku v danom momente a hlavne vyhodnotením všetkých nálezov z pitvy a z miesta činu, nie je možné vylúčiť aj iný možný priebeh nehodovo-úrazového deja. Poranenia poškodeného sa totiž neodlišujú svojím charakterom od poranení, ktoré vznikajú pri prvotnej pozícii poškodenej osoby, ktorá sa nachádza v koľajisku s nárazom vlaku do stojacej či skrčenej osoby a s povalením poškodeného v koľajisku s následným vznikom zistených poranení (viď nižšie). Alternatívny priebeh nehodovo-úrazového deja podporuje taktiež nález osobných vecí poškodeného (telefón, zapaľovač, puzdro na telefón, PDA zariadenie, iné) na jednom mieste vedľa koľaje, čo nie je príliš pravdepodobné pri nehode počas vystupovania z idúcej vlakovej súpravy, kedy mala byť v pohybe aj vlaková súprava aj samotný poškodený. Znalecký ústav analyzoval aj možnosť zachytenia sa oranžového popruhu (viď fotodokumentácia z miesta činu) o konštrukčný prvok lokomotívy, čo

by teoreticky mohlo vytvoriť situáciu, kedy by sa telo poškodeného fixované náhodne popruhom k stene HDV mohlo dostať dolnými končatinami teoreticky až k náprave (osi kolies vozňa), no pri tomto deji by bolo možné očakávať napr. aj sekundárne (aj devastačné či dokonca amputačné) poškodenie skeletu horných končatín či ľavej dolnej končatiny. Komplexným vyhodnotením všetkých vonkajších a vnútorných poranení existuje teda aj možnosť, že poškodený sa v čase úrazu nachádzal v koľajisku medzi vozňami, keď vlak stál v stanici pred plánovaným posunom. Pri tejto alternatíve by prvotný mohutný náraz smeroval buď do oblasti chrbta či hlavy zozadu, čo by viedlo k vzniku poranení hlavy a hrudníka zozadu dopredu, následne by bolo telo poškodeného povalené dopredu medzi koľajové pásy, vznikli by poranenia prednej plochy tela a tváre, pričom až následne by došlo k amputačnému poraneniu pravej dolnej končatiny v dvoch etážach, prípadne by prvotný náraz mohol smerovať aj do prednej časti tela a následne by vznikli poranenia zadnej časti tela a v polohe ležmo napokon amputačné poranenia pravej dolnej končatiny. Takýto mechanizmus nie je možné totiž vôbec vylúčiť najmä vzhľadom k symetrii poranení chrbta, rebier hrudného koša, panvy či retroperitoneálneho priestoru s obojstranným poranením obličiek, sleziny vľavo a pečene vpravo v stredovej línii brucha. Naopak prvotná poloha poškodeného v koľajisku sa javí ako pravdepodobná. Komplexne je teda k poradiu vzniku poranení možné uviesť viacero alternatív: 1/ Ak by bol poškodený K. K. v prvotnej fáze nárazu vlakovej súpravy do jeho tela v koľajisku a vlak by tesne pred tým stál, čo nie je možné vylúčiť, potom by časovo najskôr vznikli poranenia nárazového charakteru a to na zadnej časti tela (hlava, trup) a následne v zlomkovom časovom úseku by vznikli povrchové poranenia prevažne prednej plochy tela. Následne by mechanizmom mohutnej opakovanej kompresie vznikli všetky ostatné poranenia a to z východiskovej polohy ležmo v koľajisku a strižným mechanizmom a prítlakom okolesníka by vznikli v neskoršej fáze aj amputačné poranenia pravej dolnej končatiny aj mimo koľajiska a to za predpokladu, že by sa poškodený nachádzal v koľajisku ležmo potom, ako by sa pretočil alebo bolo jeho telo rotované na podvaloch. Týmto mechanizmom by bolo možné vysvetliť aj neprítomnosť zlomenín na horných končatinách tak že horné končatiny by neprečnievali cez koľaj, t.j. nedostali by sa do priameho kontaktu s kolesom ani s okolesníkom. Presné poradie vzniku vnútorných poranení aj vo vzťahu k amputačným poraneniam pravej dolnej končatiny však nie je možné ustáliť. 2/ Ďalšia reálna alternatíva by nastala, ak by sa poškodený pohyboval medzi vozňami vlakovej súpravy tak, že by sa nachádzal v zníženej polohe tela v koľajisku, napr. v podrepe či v predklone chrbtom k smeru pohybu vlaku (opačne ako v alternatíve 1) a následne by sa vlaková súprava pohla; potom by bolo možné teoreticky uvažovať o tom, že pri pohnutí sa vlaku a nárazu do prednej časti tela (hlava, hrudník) by poškodený spadol dozadu s nárazom do vertikálnych častí ďalšieho vagóna za poškodením (vznik poranení chrbtice a rebier vzadu popri chrbtici a prípadne aj skeletu hlavy) a následne by spadol do koľajiska a to na zadnú časť tela. V takejto polohe by vznikla situácia, pri ktorej by následne po páde do koľajiska na chrbát so vznikom vnútorných poranení dutiny brušnej vzniklo amputačné poranenie pravého členka tak, že by amputovaná časť členka zostala v koľajisku a väčšia časť amputovaného pravého stehna mimo koľajiska tak, ako to zobrazujú fotografie. 3/ Treťou alternatívou zostáva, že by sa poškodený K. K. naozaj snažil opustiť vlak pred jeho zastavením zo svojho stanovišťa v HDV. V danej situácii zoskoku z vlaku by však bolo možné očakávať poranenie pravej dolnej končatiny ako prvé v poradí a až následne vznik ostatných poranení. Tejto alternatíve však málo zodpovedá okolnosť nálezu osobných vecí poškodeného na malej ploche pred miestom nálezu tela v koľajisku, ako aj absencia zlomenín a devastačných poranení na horných končatinách a prípadne aj na ľavej dolnej končatine. Samotný mechanizmus vtiahnutia pod vlak nie je možné presnejšie objasniť. Túto alternatívu nepodporuje ani detailný nález na amputovanej časti pravého chodila nad členkom (napr. foto č. DSC0042), kde vidno jednoznačné poškodenie vnútornej strany pravej členkovej topánky a šnúrok na hornej vnútornej ploche obuvi (viď nižšie). Na otázku, že na základe popisu zranení a mechanizmu ich vzniku uviesť, či zranenia vznikli jednoznačným pôsobením veľkej sily a krátkej intenzity, resp. či sa jednalo o menšiu intenzitu a krátke pôsobenie, t. j. či zranenia zodpovedajú tupému úderu vagóna pri štarte s malou rýchlosťou resp. či zranenia korešpondujú s úderom lokomotívy resp. vagóna pri väčšej rýchlosti nie je možné exaktne zodpovedať. Je možné uviesť, že poranenia poškodeného K. K. zodpovedajú poraneniam, ktoré vznikajú pri zrazení vlakovou súpravou vtedy, ak sa dospelá osoba nachádza predtým v koľajisku či už úplne alebo čiastočne. Na tele poškodeného okrem amputačného poranenia pravej dolnej končatiny neboli zistené masívne a rozsiahle devastačné poranenia, ktoré vznikajú pri vysokorýchlostnom kontakte vlakovej súpravy s telom poškodenej osoby. Na pravú dolnú končatinu sa uplatnil jednak strižný mechanizmus tým, že sa pravé chodidlo dostalo priečne na koľaj a bolo valivým pohybom kolesa či kolies drvivo a strižne o okolesník odčlenené. Vo

vyššej etáži pravej dolnej končatiny (v bedre) došlo zrejme viac k uplatneniu ťahu, rotácie a následného strižného mechanizmu okolesníka. Znalci vykonávajúci pitvu neopisujú stav bedrového kĺbu a lomnú líniu na stehnovej kosti a bližšie neanalyzovali ani amputovanú časť pravého chodidla nad členkom a ani obuv a jej poškodenie. Na fotodokumentácii nie sú viditeľné presné markanty amputačnej zóny v oblasti bedra. Telo bolo v koľajisku zrejme zachytené a istý čas vlečené pod podvozkom vlakovej súpravy a mohlo byť teda aj viackrát rotované aj okolo dlhej osi. Podľa fotografie bedrovej oblasti vpravo je možné poukázať na ťah a torziu (krútenie, rotovanie) končatiny. Vyhodnotením dvojitého amputačného poranenia pravej dolnej končatiny je možné opodstatnene predpokladať, že ako prvá vznikla nižšie lokalizovaná amputácia členka a následne torzná amputácia v oblasti bedra. Takýto obraz a poradie amputácie pravej dolnej končatiny totiž môže nasvedčovať aj prvotnej polohe ležmo v koľajisku pri vzniku tohto poranenia, čo podporuje verziu, že poškodený sa prvotne nachádzal v koľajisku a najskôr utrpel poranenia trupu a až následne poranenie pravej dolnej končatiny v polohe ležmo s dvojitou amputáciou. Vyhodnotením fotografie DSC.0042 je možné konštatovať poškodenie na obuvi a to na jej mediálnej prístrednej (vnútornej) ploche a v hornej časti (zodretie, ryha priečne cez šnúrky). Podľa tejto markanty je však pomerne jednoznačne, že pravá dolná končatina musela pri vzniku amputácie naliehať na koľajnicu tak, že chodidlo bolo za koľajnicou v koľajisku a časť členka a stehno mimo koľajiska (t.j. zohnutá pravá dolná končatina v kolene), pričom valivým pohybom kolesa bol členok amputovaný z mediálnej (prístrednej) plochy. Takýto predpoklad by však jednoznačne musel determinovať pozíciu tela poškodeného ležmo v koľajisku a to naznak so smerovaním hlavy k HDM (t.j. v smere pohybu) a dolné končatiny by smerovali smerom od HDM. V takejto polohe by bolo možné spoľahlivo vysvetliť aj nález amputovanej časti pravého chodidla v topánke nad členkom v koľajisku a časti pravého stehna mimo koľajiska. Ide o analýzu, ktorá však mala byť v prvom rade vykonaná znalcami pri pitve, no v znaleckom posudku z pitvy znalecký ústav nenachádza žiadnu zmienku o bližšej analýze či opise ošatenia (okrem jeho stručného vymenovania na strane 3 znaleckého posudku z pitvy). Podľa zápisnice z obhliadky miesta činu ako aj podľa zaistených stôp nie je možné sa vôbec exaktne vyjadriť ku krvným stopám na mieste činu. Ani podľa fotodokumentácie nie je možné revidovať krvné stopy zaistené na mieste činu. Na takýto úkon by bola potrebná cielená a komplexná fotodokumentácia s následnými makrosnímkami. Z existujúcich fotografií je možné usudzovať krvné stopy a časti mäkkých tkanív na jednej z koľajníc pri väčšej amputovanej stehnovej časti pravej dolnej končatiny (foto 0048), ktorá je v čase vyhotovovania fotografie mimo koľajiska, vedľa amputovanej časti pravej dolnej končatiny sú ďalšie krvné stopy charakteru skôr trecích stôp; ďalšie zrejme biologické stopy sú zachytené aj na fotografii č. 0044 a súvisia pravdepodobne s trením trupu či inej časti tela na podvaloch; ďalšie biologické stopy sú zachytené aj na snímkach č. 0051 a 0053 bez možnosti bližšej analýzy; na snímke č. 0070 vidno charakter amputačnej zóny pravého chodidla s ponožkou a v topánke so znečistením mazivom. Znalec zároveň uviedol iné, ním zistené skutočnosti. Podľa správy o prehliadke mŕtveho bola prvotná obhliadka tela poškodeného K. K.Č. na mieste činu vykonaná dňa 18.05.2015 v čase o 16.00 hod. lekárom S.. S.. G.. Fotografie z miesta činu, ktoré majú dokumentovať pozíciu tela ako aj jeho amputovaných častí spoločne s možnými biologickými stopami vznikli dňa 18.05.2015 v čase od 16.14 do 17.13 hod.; telo sa nachádzalo pod vlakom ešte do cca 16.56 hod.. V spisovom materiáli znalecký ústav nenašiel svedeckú výpoveď S.. S.. G. k okolnostiam na mieste železničnej nehody, ako aj k okolnostiam reálneho rozsahu vykonania prehliadky tela poškodeného. Svedecká výpoveď uvedeného lekára by však mohla byť významná pre objasnenie okolností prípadu, ako aj postupu pri dokumentovaní miesta činu. Znalecký ústav považuje za potrebné uviesť, že pri vyhodnotení všetkých podkladov prípadu nie je možné považovať opisovaný železničný úraz, pri ktorom sa mal vlakvedúci K. K. ešte počas pohybu vlakovej súpravy pokúsiť vystúpiť či vyskočiť z vlaku a následne mal byť vtiahnutý pod vlakovú súpravu, za vyčerpávajúco objasnený a najmä jediný možný nehodovo-úrazový dej. Charakter a rozsah poranení totiž významne nasvedčuje aj inému alternatívnemu priebehu nehodovo-úrazového deja, pri ktorom vlaková súprava najskôr stála a až následne sa pohla a zranila K. K., ktorý sa prvotne nachádzal v koľajisku úplne či čiastočne medzi koľajovými pásmi.

28. MUDr. S. G. oznámil súdu, že vzhľadom k tomu, že sa predmetná udalosť stala v roku 2017, k dnešnému dňu si na to už nepamätá a teda sa k tomu nevie adekvátne vyjadriť. V tomto prípade list o prehliadke mŕtveho tela a správu o prehliadke mŕtveho tela zaslal na UDZS, pobočka Prešov a ako prehliadajúci lekár navrhol pitvu, všetky tieto tlačivá spolu s mŕtvolou boli odoslané na odd. súdneho lekárstva v Prešove a súčasne správu o prehliadke mŕtveho tela boli dané na OO PZ v Humennom.

29. Znalec MUDr. Norbert Moravanský, PhD. pri výsluchu uviedol, že na objednávku S.. K. I. vypracovali predmetný znalecký posudok. Ide o posudok znaleckého ústavu, na ktorého vzniku sa podieľali osoby,

ktoré sú uvedené v príslušnej časti znaleckého posudku. Uvedený znalecký posudok vypracovali na základe podkladov, ktoré sú taktiež v znaleckom posudku taxatívne menované. Odpovedali na celkovo sedem otázok, kde na základe analýzy podkladov bolo možné na uvedené otázky dať odpoveď. Trvá na všetkých záveroch znaleckého posudku tak ako sú uvedené v jeho písomnej podobe. V odpovediach na otázky znalec uviedol, že odbor zdravotníctvo, farmácia ako znalecký odbor zahŕňa v pozícii znaleckého ústavu samozrejme všetky jeho odvetvia a teda aj odvetvie súdne lekárstvo a úrazová chirurgia, ako aj chirurgia. Všetky uvedené odvetvia vyhodnocujú známky násilia na ľudskom organizme, samozrejme aj vo vzťahu k mechanizmu vzniku uvedených poranení. Súčasťou znaleckých posudkov býva aj žiadaný efekt vyhodnotenia rozsahu poranení vo vzťahu k okolnostiam na konkrétnom mieste činu a samozrejme aj vlastným zisteniam znalcov pri prehliadke tela a často krát aj vrámci procesných úkonov ako je rekonštrukcia, vyšetrovací pokus alebo previerka výpovede konkrétnej osoby na mieste. Obligátnou súčasťou znaleckej činnosti je aj opis a pravdepodobný mechanizmus vzniku konkrétnych poranení v širokom spektre rôznych úrazových dejov. Môže ísť o strelné poranenie, bodné poranenie, skoky z výšky, pády atď. Biomechanika je do istej miery izolovanou vednou disciplínou, ktorá skúma vlastnosti biologických tkanív a organizmov vo vzťahu k pôsobeniu konkrétnych síl a aj k rozsahu adaptácie týchto biologických organizmov na konkrétne pôsobenie násilia. Dá sa teda povedať, že biomechanika má svoju prísne samostatnú časť, ale aj časť záberu toho odboru, ktorý sa prelína významným spôsobom s určovaním mechanizmu vzniku poranenia. Aby to konkrétne povedal na tento prípad alebo na obdobné prípady, súdne lekárstvo samozrejme by malo vedieť priniesť zásadnú informáciu, ako konkrétne konkrétne poranenie vzniklo, čím mohlo byť spôsobené, aj vo vzťahu k zisteným okolnostiam na mieste činu. V takýchto prípadoch však limitou býva napr. presný popis pohybov a vektorová analýza takýchto pohybov vo vzťahu k pôsobeniu napr. odstredivých alebo dostredivých síl, nejakých síl, ktoré pôsobia na telo po iniciovaní pádu, v prípade kontaktu tela s nejakými mechanickými prekážkami atď. Súdne lekárstvo v jeho klasickej podobe nedisponuje možnosťami matematickej analýzy pôsobiacich síl, nielen čo do intenzity, ale aj do smeru, to znamená vektorové analýzy tak, aby bolo možné vyčerpávajúco uviesť, akým spôsobom sa telo presne či dokonca detailne môže pohybovať a môže vyskytovať v konkrétnej úrazovej situácii. Do istej miery biomechanika môže byť významným doplnkom súdneho lekárstva a naopak. Napríklad, ak sa analyzuje pohybový vzorec človeka, napr. chôdza, beh, jednotlivé možnosti úkonu jednotlivými časťami tela, na toto práve slúži biomechanika. Súdne lekárstvo neskúma takéto pohybové vzorce človeka. Dynamikou daného deja sa zaoberá predovšetkým biomechanika. Vrámci súdneho lekárstva vedia rozkúskovať daný dej na jednotlivé statické časti, fázy a v ktorej fáze mohlo vzniknúť ktoré poranenie. Ale ako boli tieto jednotlivé fázy pospájané, to je už skôr dej dynamický, to je predmetom biomechaniky. Reálna prax súdneho lekárstva v znaleckej činnosti na SR je, že sa nestretávajú s posudkami z biomechaniky, ale vie si samozrejme predstaviť, že niektoré modely násilia môžu byť napr. porovnávané s pružnosťou a pevnosťou ľudského organizmu, čo sú vyslovene technické parametre, ktoré môžu byť predmetom skúmania biomechaniky. Pokiaľ sa vychádza z tohto konkrétneho prípadu, tak ako uvádzajú aj v znaleckom posudku, vyhodnotením týchto dôkazov, ktoré boli vykonané v prvom rade medicínskych dôkazov a tak ako boli vykonané, má na mysli vonkajšiu prehliadku tela a pitvu a po prihliadnutí k údajom z miesta činu a zaisteným stopám, alebo situácii dôkaznej z miesta činu, nie je podľa nich možné jednoznačne určiť znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia ako k predmetnému usmrteniu poškodeného došlo. To je aj dôvod, prečo uvádzajú v znaleckom posudku viacero alternatív a čiastočne sa vyjadrujú aj k ich pravdepodobnosti. Ak sa zoberie súbor všetkých poranení, ktoré sa našli na tele nebohého, a berie sa tento dôkaz ako objektívny tým, že bola vykonaná pitva, pretože iný objektívnejší dôkaz si nevie predstaviť, bez toho, aby sa vyjadroval ku kvalite vykonanej pitvy, potom nie je možné všetky poranenia na tom tele bez akejkoľvek diskusie a bez akejkoľvek odbornej polemiky priradiť k mechanizmu vyskočenia či vystúpenia z idúceho alebo brzdiaceho alebo nejakého pohybujúceho sa vlakového vozidla, pretože nie je objasnené, ako v komplexe všetkých poranení by ku všetkým poraneniam tak ako ich zadokumentovala pitva, mohlo dôjsť. Čiže nedá sa povedať, že poranenia poškodeného sú v súlade s tým, ako bola daná nehoda uzatvorená, čo do mechanizmu vzniku alebo okolnosti vzniku tohto úrazového deja. Pokiaľ ide o amputáciu členka, vyjadril sa vo vzťahu k fotografii DSC0042, ktorá je aj v znaleckom posudku. Táto konkrétna otázka bola predmetom analýzy a odpovede na otázku č. 5 znaleckého posudku a je teda uvedená v rozsahu strán 74-75. Vrámci odpovede je nutné uviesť ďalšie súvislosti. Nejde len o samotné tkanivo tohto členka a topánku, teda obuv a samozrejme mechanický defekt poškodenia obuvi, ale je nutné prihliadnuť aj k miestu, kde táto časť pravej dolnej končatiny poškodeného bola nájdená, t. j. pri koľaji, ale vrámci koľajiska. Berúc do úvahy túto konštatáciu faktov, ktoré uviedol, potom zastávajú názor, že pri vzniku amputačného poranenia pravého členka sa musel

poškodený nachádzať v koľajisku a ďalej je potrebné zohľadniť aj ďalšiu okolnosť a to tú, že časť pravého predkolenia a stehna sa nachádzala mimo koľajiska. Ak teda uvedené stopy považujú za zdokumentované, potom sa poškodený v čase vzniku tohto amputačného poranenia, komplexného a dvojitého, musel nachádzať v koľajisku v polohe ležmo naznak s veľkou mierou pravdepodobnosti, t. j. tvárou nahor tak, že pravá dolná končatina bola veľmi pravdepodobne ohnutá v kolene a umiestnená na tej koľaji, čomu zodpovedá skutočnosť, že po tom pravom členku a po tej topánke zvrchu, zhora musel sa uplatniť valivý pohyb kolesa, teda hlavná amputačná sila, ktorá prítlakom a ťahom viedla k amputácii a to vlastne v situácii položeného alebo umiestneného pravého členku na koľaji s tým, že smer vektorov násilia amputácie musel prechádzať smerom k prístrednej časti členku. Jedine takýmto mechanizmom je možné vysvetliť jednak tú amputačnú zónu, ktorú posudzujú ale len podľa fotografií. Počas pitvy nenašli exaktný popis poškodenia členka a obuvi. Pokiaľ posudzujú túto okolnosť z fotografií, ktoré majú k dispozícii, tak práve tá poloha, akú opísal a taký smer pôsobiaceho strižného mechanizmu mohol spôsobiť jednak vlastnú amputáciu a jednak by tomu zodpovedala aj finálna poloha tela, jeho trupu v koľajisku, zároveň v koľajisku amputované časti pravého členka a zároveň v časti pravého predkolenia a stehna mimo koľajiska. Tá finálna poloha toho tela a tých amputovaných častí veľmi výrazne favorizuje, že ide o jeden komplexný dej. Z časového hľadiska nevie povedať, aké to boli sekundy, ale tá poloha toho trupu, toho tela sa už pravdepodobne nezmenila pri vzniku toho amputačného poranenia. Na otázku, kde by sa mohlo dostať telo človeka, ktorý má výšku 175 - 177 cm, či sa dokáže taký človek dostať pod rušeň po výskoku pri rýchlosti rušňa 24 km/h, znalec uviedol, že nevie odpovedať, nevie vysvetliť a zdôvodniť, ako by sa dospelá osoba v stoji, ktorá sa niekde drží v oblasti tých dvier, tých madiel tej kabíny toho ťažného zariadenia a snaží sa nevie či vyskočiť alebo vystúpiť, to nie je jasné, či je to priamo skok alebo vystúpenie v zmysle vykročenia, mala alebo mohla sa dostať pod to koľajové vozidlo. Ak teda ide o to, či je tu nejaký priestor, vidí tu nejaké konštrukčné prvky toho ťažného zariadenia a nie je si istý, keby ešte zobral tú vzdialenosť karosérie tej konštrukcie a tých vlastných kolies a podvozku, či vôbec je fyzicky možné, aby sa to telo tam dostalo. V znaleckom posudku uvádzajú jednu významnú informáciu. Ak by aj pripustili, že poškodený sa nejakým riadením vektorových síl dostal z pozície stojmo vezúc sa na rušni pod podvozok, tak potom nevedia vysvetliť, akým spôsobom by nevznikli žiadne amputačné poranenia napr. na horných končatinách. To je rébus, na ktorý nevie dať odpoveď. Nevie nájsť mechanizmus, kde by sa to telo mohlo dostať pod ten vlak, pod ten rušeň. Pokiaľ ide o zranenie pľúc, o viaceré drobné trhliny popísané v znaleckom posudku MUDr. Kováča, dá sa na to odpovedať viac-menej všeobecne. Na strane 69 znaleckého posudku je uvedené, že pri pitve malo dôjsť ku pomliaždeniu, prekrvácaniu a roztrhnutiu oboch pľúc. Čiže máme k dispozícii pomliaždenie a roztrhnutie. Takýto nález v súvislosti so železničným úrazom vídavame pri pitve buď pri náraze, ale aj pri kombinácii nárazu a kompresie s tým, že tento nález je popísaný ako nález symetrický, to znamená obe pľúca sú poškodené, možno usudzovať, že išlo o významnejšiu zložku kompresie, to znamená stlačenia hrudníka spolu s tkanivom pľúc. Bližšie sa k tomu nedá vyjadriť, lebo by potrebovali tie orgány vidieť a revidovať pri vlastnom výkone pitvy. Ďalšia okolnosť, ktorá je dôležitá a síce, vzniklo poranenie len jedného stavca tak ako bolo popísané, iba stavca č. 4 v hrudníkovej oblasti, viď str. 68 znaleckého posudku. To je pomerne významne malé poškodenie chrbtice ako osového aparátu. Pokiaľ je telo drvivo poškodené a rotuje sa niekoľkokrát, vídava sa skôr blokové vylomenie chrbtice, ale aj s rotáciou stavcov medzi sebou. Tu je ale dôležité ešte ďalej uviesť, že popri zlomenine 4. hrudného stavca išlo o pomerne komplexne obojstranné zlomeniny rebier hrudného koša a to vo viacerých líniách. Boli zistené obojstranné zlomeniny rebier aj na zadnej strane chrbta, to je čiara popri chrbtici. Čo v žiadnom prípade nevylučuje náraz do oblasti chrbta. Čiže keby mali povedať, či tieto poranenia, izolované len poranenia hrudníka a hrudného koša, vznikli len pri drvivom poškodení v koľajisku a rotačnom pohybe tela, tak to nie je konštatácia, ktorá je jediná možná. Nemôžu vylúčiť náraz nejakej hrany, nejakej plochy do tejto časti tela alebo nejakého konštrukčného prvku. Nemôžu vylúčiť ani to, že poškodený nemusel byť v zníženej polohe alebo polohe ležmo, ale mohol byť v polohe zohnutej alebo dokonca v polohe stojmo v čase vzniku toho poranenia. Preto opakovane uvádza, že vidia počas roka niekoľko desiatok poranení železničnými koľajovými vozidlami a vidia od samovrážd až po nešťastné náhody, chodci zachytení vlakom, vidia vysokorýchlostné poškodenia, vidia menšie rýchlosti, ale okolnosť takéhoto rozsahu poranení bez toho, aby východisková poloha bola v koľajisku, sa nedá jednoznačne potvrdiť ako jediné vysvetlenie, čo aj opakovane uvádzajú v znaleckom posudku. Na otázku, či sa stretol vo svoje praxi s takýmto prípadom, aby došlo k zraneniam pri kontakte s takouto radlicou ako je na rušni, znalec uviedol, že áno. Býva to obyčajne prvá kontaktná plocha koľajového vozidla, ktorá zraňuje osobu, ktorá sa nachádza v koľajisku, napr. pri samovražde a to buď v pozícii stojmo, sedmo, ležmo, naprieč koľajiska, ale niekedy aj v koľajisku. Obyčajne tam bývajú aj biologické stopy, časti mozgového tkaniva a podobne, teda na tej radlici. A takáto radlica môže spôsobiť aj okamžité

amputačné poranenia dolných končatín, ak je poloha napr. toho poškodeného v stoji. Mali situáciu, že takáto radlica spôsobila amputačné poranenie oboch členkov, oboch predkolení a dokonca osoba ostala s penetračným poranením napichnutá na ten hák toho rušňa. Nepamätá si ale na prípad zranenia zadnou radlicou, môže len teoreticky skonštatovať, vzhľadom na mechanizmus vzniku zranení prednou radlicou, že aj v prípade kontaktu tela so zadnou radlicou by sa vytvoril drvivý mechanizmus prípadne až strižný, teda amputačný. Nie je možné vylúčiť, že telo bolo už v koľajisku v momente zrazenia. Pri komplexnom posúdení všetkých poranení sa vlastne telo poškodeného muselo nachádzať v koľajisku. Nevedia vysvetliť všetky poranenia tým, že by poškodený vyskočil alebo vystúpil z idúceho vozňa, o tom je vlastne celý znalecký posudok. Chýba tam do tej mozaiky tých okolností nejaká okolnosť, ktorá to vysvetľuje. Preto je aj dôvod, prečo znalec nemôže potvrdiť znalecký záver MUDr. Kováča a MUDr. Kallaya, ktorí jednoznačne určili len jeden jediný mechanizmus deja. To nevie odbornými prostriedkami potvrdiť. Ak sa zmenia vonkajšie parametre, to znamená ak sa inak umiestni vlak, ak inak dáme poškodeného na začiatku, ak ho dáme, že vlak stojí a on sa drží, potom zostúpi, stále vlak stojí, potom sa zohne pod vlak a podobne, ale mechanizmus vyskočenia tak, aby sa telo dostalo pod vlak, nevedia medicínsky vysvetliť. Je možno na mieste vykonať vektorovú analýzu, či je vôbec možné, aby sa toto stalo s ľudským telom. Tiež poukázal na veci, ktoré sa našli na relatívne malej ploche vedľa seba. To znamená, pokiaľ sa človek bude pohybovať niekde a má byť niekde nejakými silami vťahovaný, tak by bolo možno logické, že tie veci sa nájdu v smere toho pohybu toho tela, nie na jednom mieste, čo skôr vytvára dojem, že to spadlo kolmo alebo bolo vyložené, akoby nezávisle od avizovaného pohybu toho tela. Nevie teda si celkom dobre predstaviť celý ten mechanizmus vzhľadom na vektory pohybu tela a vlaku, aby poškodený pri výskoku, do ktorého vkladá určitú energiu, bol vtiahnutý pod idúcu pohybujúcu sa vlakovú súpravu bez toho, aby došlo k akýmkoľvek zraneniam horných končatín a telo bolo potom nájdené v takej polohe v koľajisku, ako bolo zdokumentované. Samozrejme, je to bezpečnostná otázka, ale viacero svedkov avizovalo nejakú praktiku, že pasažieri vlaku, profesionáli vedia vyskočiť z vlaku, že sa im nechce vracať do nejakej budovy, ale nikto neuviedol presne ten návod na použitie. Z hľadiska praxe by ich to veľmi zaujímalo, ako sa z toho vlaku má vyskočiť, ak to má byť bežná prax. Ako sa z toho vlaku vyskakuje, aby sa takýto prípad nestal každý tretí deň. Celé je to zvláštne. Ak by v prvej fáze pripustili úspešné vyskočenie alebo vykročenie, znamenalo by to teda, že musia pripustiť možnosť, že sa v nejakej zlomkovej fáze nachádza osoba mimo vlak, je niekde na šikmej ploche násypu, resp. nerovnej ploche násypu a potom sa nejakým riadením osudu jej pohyb zmení smerom k vlaku naspäť, že sa zatacká a podobne. Toto by všetko vysvetľovalo teoreticky, len znovu to nevysvetľuje to, ako by sa jeho telo dostalo prevažnou mierou naspäť do koľajiska. Prakticky tomu bráni to, že ten dej je nezastavený, ten dej pokračuje bez ohľadu na to, čo sa stalo. Pri úspešnom zoskoku by sa predpokladala nejaká vzdialenosť tela od koľajiska. Tým pádom by potom museli vysvetliť nejaký aktívny mechanizmus, akým sa ten človek dostal naspäť do koľajiska. To by musel konštatovať, že by sa človek musel chcieť aktívne dostať do toho koľajiska. Táto úvaha potom je závislá samozrejme aj od toho, že nevieme, ako sa z toho vlaku vyskakuje profesionálne. Či sa vyskakuje v nejakom uhle alebo kolmo z toho vlaku. Pokiaľ ide o tlakovú vlnu, resp. podtlakový mechanizmus, toto vídavajú, ale pri rýchlostiach 100-120 km/ h, čo by musela byť úplne dramaticky iná situácia. A ten podtlak vzniká tým, že ten vlak preráža ten vzduchový stĺpec popri vlaku a vznikajú turbulentné prúdy, ktoré sú akoby špirálovitého priemeru a ktoré pôsobia na telo, ktoré najskôr vtiahnu telo do kontaktu a následne je odhodené. Potom by sa navzájom vylučovali dva mechanizmy. Na to, aby pôsobil podtlak prúdiaceho vzduchu, potrebujeme vlak posunúť veľkou rýchlosťou. Zároveň ak ide vlak veľkou rýchlosťou, potom nevedia vysvetliť, že sa telo nasaje pod koľaje, ale sa odmrští. O rušni nehovoriac, to by sa nestihlo.

30. Podľa Odborného vyjadrenia zo dňa 25.04.2018 č. 01/2018 k veci smrteľnej nehody K. K. v železničnej stanici Udavské vypracovaného Univerzitou Karlovou, Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra anatómie a biomechaniky, Laboratórium biomechaniky extrémnych záťaží, Praha 6, znalcami O.. O.. H. Z., U. a F.. P. X., K..O.. (na žiadosť žalobkyne) zmyslom odborného vyjadrenia je na základe biomechanického rozboru dostupných informačných prameňov zostaviť obraz priebehu daného nehodového deja a posúdiť z pohľadu biomechaniky relevanciu záverov vyšetrovateľov k priebehu nehody a jej príčin. V bode 3.2 biomechanický rozbor je uvedené, že s využitím všetkých podkladov, ktoré mali k dispozícii, pravdepodobným mechanizmom vzniku poranení poškodeného K. K. opakovaným pôsobením násilia na segmenty jeho tela rozvinuté po tom, čo primárny náraz smeroval do oblasti hrudníka zozadu dopredu. Vzhľadom na uvedený charakter poranení poškodeného a lokalizáciu relevantných stôp pozdĺž trate prichádzajú do úvahy v podstate dve verzie vzniku podmienok pre rozvoj zodpovedajúceho mechanizmu poranení. Prvou variantou je verzia, kedy poškodený opustil idúci vlak. Potom po dopade na zem buď v

jazdnej dráhe vlaku alebo v jej tesnej blízkosti stratil rovnováhu (vzhľadom na okamžitú rýchlosť vlaku 15-20 km/h) a došlo ku kolízii s niektorým zo zaradených vozňov. Pritom najskôr došlo k zachyteniu poškodeného a než vlak zastavil, bol poškodený opakovane vystavený násiliu pomerne značnej intenzity, ktoré viedlo k zraneniu trupu a vnútorných orgánov v danom rozsahu a k amputácii pravej dolnej končatiny. Pre fakt, že sa vlak musel v čase nehody pohybovať nezanedbateľnou rýchlosťou, svedčia línie rozmiestnenia vecí, segmentov dolnej končatiny a tela poškodeného. Predovšetkým to možno vyvodiť z faktu, že stehenný segment a chodidlo sú od seba vzdialené výrazne cez 10 metrov

- teda segmenty museli mať nezanedbateľnú rýchlosť, ak došlo k ich amputovaniu jazdou dopredu. Proti hovorí vzdialenosť predného stanovišťa na lokomotíve od uvažovaného miesta prvého kontaktu poškodeného s vlakom viac než 130 metrov. Je nevyhnutné si pripomenúť, že na dráhe uvedených 130 metrov prešlo 36 dvojkolies, kedy medzi nimi muselo prejsť telo poškodeného bez toho, aby došlo k zlomeninám horných končatín, alebo k vzniku krvných stôp a odrenín aspoň na niektorých z nich. S výnimkou konštatovania prítomnosti krvnej stopy na prednom podvozku prvého, resp. ďalej druhého radeného vagónu, nebolo v spisovej dokumentácii nájdené nič, čo by sa zaoberalo šetrením a dokumentáciou očakávaných stôp. K otázke, či sa pri tejto variante jedná o náhodné vypadnutie z idúcej lokomotívy alebo o úmyselné vyskočenie, prípadne zavinenie cudzou osobou, sa nedokážu na základe dostupných informácií zodpovedne vyjadriť. Proti variante nešťastnej náhody hovorí celkom komplikovaný aktívne riadený motorický proces poškodeným, ktorý je nutný pre opustenie daného vnútorného priestoru lokomotívy urobiť (zasunutie sedačky, otvorenie dvier dovnútra kabíny atď.). Druhou prijateľnou variantou je verzia, že poškodený vystúpil zo stojacej lokomotívy, ktorá uviedla vlak opätovne do pohybu akurát v okamihu, kedy sa poškodený nachádzal v jeho tesnej blízkosti tak, že došlo k jeho zachyteniu. Vzhľadom k rozsiahlym poraneniam trupu a vzhľadom na nález lekárov možno akceptovať smer primárneho nárazu do trupu, zrejme do oblasti hrudníka. Je však zásadné podotknúť, že pre vznik takto devastujúcich mnohopočetných poranení musí byť k dispozícii dostatok energie po dostatočne dlhú dobu. Len ťažko možno prijať variant, že ku vzniku daných poranení mohlo dôjsť pri pohybe vlaku na vzdialenosť maximálne pár metrov. Poranenie ukazuje na značnú intenzitu a opakované pôsobenie násilia na trup. Opakujú znova, že je zarážajúce, že nedošlo k zlomeninám horných končatín. Pre zvýšenie pravdepodobnosti, že horné končatiny budú bez zlomenín, prichádza za daných podmienok do úvahy predovšetkým minimalizácia pohybu tela či už v dôsledku počiatočnej nárazovej energie alebo opakovane pôsobiaceho násilia. Uvedenému aspektu zodpovedá táto varianta lepšie než prvá uvedená, pretože prípadný potrebný pohyb vlaku by bol vzhľadom na priebeh rýchlosti lokomotívy dostupný z rýchlostného pásika časovo aj dĺžkovo krátky. Zaujímavá je tu časová zhoda doby potrebnej k prekonaniu cca 130-140 metrov (berúc do úvahy, že poškodený obišiel prednú časť lokomotívy - týmto manévrom možno vysvetliť, že poškodený nebol pozorovaný žiadnym zo svedkov), ktorá predstavuje pri voľnej chôdzi necelé 2 minúty, s dobou, po ktorú vlak po zastavení v stanici stál, než začal prevádzať prvý pohyb vrámci prevádzaného posunu. Významným argumentom hovoriacim pre túto druhú prijateľnú variantu je existencia záznamu použitia PDA poškodeným v čase 14:05 podľa informačného systému, teda v dobe, kedy vlak už s najväčšou pravdepodobnosťou stál v stanici. Bez povšimnutia by nemala zostať ani koncová poloha poškodeného, v ktorej telo ohnuté v bedre leží tvárou k zemi s hlavou šikmo proti smeru jazdy veľmi blízko (na dotyk) vnútornej strane ľavej koľajnice. Aby sa telo do takej pozície mohlo v záverečnej fáze úrazového deja dostať, muselo mať v patričnej polohe ťažisko, teda vo vnútri koľajiska, avšak pred ľavou dolnou končatinou proti smeru jazdy. Keď naviac vezmú v úvahu stopu po prejdení látky pracovného odevu poškodeného v tesnej blízkosti tela, ale v smere jazdy vlaku, možno nájsť po všetkých stránkach prijateľné vysvetlenie chvíľkovým spätným chodom vlaku. Podrobnejšiu analýzu by bolo možné spracovať napríklad na základe presných, skutočne detailných informácií o charaktere poranení poškodeného, ktoré však vzhľadom na časový odstup od jeho úrazu budú najskôr nedostupné. V závere je uvedené, že vzhľadom k nedostatočnosti informačných zdrojov, ktoré pramenia ako zo spôsobu a kvality zaistenia stôp na mieste činu, tak z nedostatočnosti predanej spisovej dokumentácie hlavne v otázkach detailnej špecifikácie charakteru jednotlivých poranení poškodeného, celkom jednoznačný záver o príčinách vzniku úrazu poškodeného K. K. nie je možné z biomechanického hľadiska urobiť. Na základe vyššie uvedeného je možné však previesť porovnanie uvažovaných prijateľných variant vzniku smrteľných poranení poškodeného. Zásadné sú v tomto porovnaní relevantné stopy pozdĺž trate, teda stopy s jednoznačným a nespochybniteľným vzťahom k diskutovanému úrazovému deju a doplnkové informácie z prehľadu udalosti na vlaku a záznamu rýchlostného pásiku lokomotívy. Uvažovaním týchto informácií možno zostaviť obrazy diskutovanej udalosti, ktoré môžu zodpovedať obom uvažovaným a vyššie popísaným variantám.

Záver je potom formulovaný na základe vyhodnotenia logických súvislostí a naopak rozporov medzi uvedenými uvažovanými vstupnými dátami. Z tohto pohľadu pravdepodobnejšou je varianta uvedená vyššie ako druhá, teda verzia, kedy bol poškodený zrazený vlakom až v priebehu prevádzania posunu. Dôležitým vodítkom pre vyslovenie vyššej pravdepodobnosti platnosti tejto varianty sú tiež dostupné štatistiky a záverečné správy mimoriadnych udalostí na železnici dostupné napr. z databáz Drážní inspekce alebo European Railway Accident Information Links, na základe ktorých možno doplniť, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa v okamihu zrazenia musel poškodený nachádzať vnútri koľajiska, resp. v okamihu zrazenia sa jeho telo muselo trupom dostať do priestoru medzi koľajnice.

31. Splnomocnený zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že sa plne pridržiavajú žaloby. F. na pojednávaní pred súdom nevedel aj napriek predošlej jasnej výpovedi v trestnom konaní odpovedať, kto zadal údaj 14.05 - zmena vlaku do samotného systému, avšak nevylúčil, že to mohol byť aj K. K.. K znalcovi MUDr. Martinovi Kováčovi, jeho odpovede zneli zmätočne a ako komplex vo vyhodnotení si odporuje vo viacerých tvrdeniach. Uvádza, že pri dotyku hlavy s rušňom by telo nebolo vtiahnuté pod vlak, ale odhodené mimo koľajiska, pričom však uviedol, že tzv. krvné stopy na rušni mohli vzniknúť rozbitím hlavy o prekážku na rušni. Neuviedol však prekážku, na ktorej uvedené zranenia mohli vzniknúť a na rušni sa takáto ani nenachádza. Ďalej uviedol, že vtiahnutie vlastne znamená zo znaleckého hľadiska zachytenie, avšak opätovne neuviedol, čím mal byť K. K.Á. zachytený, či sa na rušni nachádza také miesto alebo iba na konci rušňa a to na stupačke, avšak tým pádom by sa pod rušeň vôbec nedostal, nakoľko stupačka sa nachádza na konci rušňa a za ňou je radlica. Ako sa vyjadril, telo by radlica zrejme nepustila ďalej a ťahala by ho, nakoľko sa nachádza 20 cm nad koľajiskom. K tvrdeniu, že neb. K. K. zostupoval počas jazdy z rušňa, sa nevedel vyjadriť, pretože to znalecky neskúmali a len mu to vyplývalo z vyšetrovacieho spisu. Znalecký posudok bol vyhotovený 19.06.2015, teda jeden mesiac po nehode. Nemal žiadny problém sa vyjadriť ku krvným stopám na podvozku rušňa, pričom už vtedy uviedol, že radlica by nebohého nepustila ďalej a teda by neskončil pod jedenástym vagónom. K amputácii členku uviedol, že podľa rezu nastala pravdepodobne vtedy, keď telo bolo v koľajisku, pričom vo výpovedi v trestnom konaní uviedol, že bol zachytený pravou nohou a došlo k amputácii členka. Čo si však vtedy zrejme neuvedomil, že markanty členka sú jasné a nepripúšťajú uvedený mechanizmus. Telo nebohého bolo nájdené v takej polohe, ako bola amputovaná dolná končatina a z posudku ako aj z fotografií je teda zrejmé, že k rezu došlo v smere od nôh k hlave a z pravej strany na ľavú. A teda je jasné, že pri uvedenom poranení bolo telo nebohého v koľajisku. Ďalej uviedol, že v prípade, že krvné stopy neboli nebohého, tak uvedené zranenia mohli byť spôsobené aj tým, že sa nebohý v čase stretu s vlakom nachádzal v koľajisku. K otázkam, na ktorom mieste sa ako telo dokáže dostať pod vlak z priestoru mimo koľajiska do koľajiska, nevedel uviesť nič, nakoľko sa jednalo o veľmi rýchly sled udalostí, pričom však vlak šiel rýchlosťou 24 km/h podľa záznamu rýchlomera, t.j. 6,6 m/ s, pričom za uvedenú dobu je nemožné, aby sa telo nebohého o výške 173 cm dostalo do koľajiska nepoškodené, t. j. bez akejkoľvek amputácie, keďže podľa markantov vznikli poranenia smrteľné, keď sa telo nachádzalo už v koľajisku. Na konkrétne otázky odpovedal vyhýbavo a všeobecne, že počas svojej znaleckej praxe sa stretol aj s prípadmi atď., avšak neuviedol, aké prípady. Mechanizmus a uvedené tvrdenia znalca len dokresľuje skutočnosť, že nemal odpoveď, ktorá by bola znalecky verifikovateľná a jednalo sa iba o všeobecné tvrdenia. Výsluchom svedka H. nebolo zistené, či po zastavení vlaku odišiel k výhybkárovi po tzv. fascikel, ako to nazývali, resp. či odpájal vlak a teda či ho odpojil kompletne, tak aby nebolo možné pohnúť s celou súpravou. Ďalej uviedol, že odfotil krvné stopy na vagóne ako aj číslo vagóna, na ktorom sa nachádzali. Avšak takáto fotografia sa v žiadnom spise nenachádza ani nie je k dispozícii. Na záver celého výsluchu už nevedel uviesť, či sa tzv. krvné stopy nachádzali na prvom radenom vozni alebo na druhom. Zároveň však dodal, že plne stojí za tým, čo uviedol vo výsluchu dňa 20.05.2015 pred vyšetrovateľom, kde uviedol, že krvné stopy boli na prvom radenom plošinovom vozni. Vo svojej výpovedi tvrdil, že upovedomil výhybkára o zmene vedúceho posunu, čo však vo výsluchu vyvrátil výhybkár ako aj rušňovodič, nakoľko pri ňom nebol. Počas posunu nebol v zmysle predpisu nijako rozlíšený oblečením a v zmysle zápisu so zamestnancom ZSSK Cargo uviedol, že dokumentáciu odovzdal rušňovodičovi, pričom uvedené zopakoval aj pri rekonštrukcii. Na viaceré dôležité skutočnosti si už nepamätal, ale uviedol, že mal byť poverený vykonať posun v predošlej stanici, pričom v zmysle predpisov je to možné až v stanici, kde sa tento posun vykonáva. Zo záznamu TV JOJ je zrejmé, že komunikoval počas ohliadky miesta činu s policajtmi a teda na stopy, ktoré označil ako krvné, mal upozorniť, pretože uvádzal, že ich odfotil hneď po príchode polície. Technik policajného zboru uvedenú informáciu nepotvrdil a ani J.. M.. Ďalej uviedol, že K. K. skákať z rušňa v deň nehody nevidel. Nie je však jasné z jeho výsluchu, prečo mal byť poverený vykonať posun, keď sa nikde neponáhľali a mali jednu hodinu rezervu pred odchodom. Svedok D. V. sa nevedel vyjadriť, či zastal s vlakom rovnako pri

nehode ako aj pri rekonštrukcii, uvádza že na meter presne, avšak rozdiel z fotografií a zo záznamu TV JOJ je minimálne 25 metrov, pričom rekonštrukcia znamená presné zopakovanie deja tak ako sa stal. Ďalej vo svojom výsluchu uviedol, že výhybkár ako člen posunu nebol vyrozumený o zmene vedúceho posunu. Na otázku, čo sa týka rušňa, keď sa naňho pozrie z boku, nie je mu jasný priestor, ako by sa mohol dostať K. K. pod rušeň odpovedal, jedine pri nádrži. Ale ďalej uviedol, že vliezť pod neho sa dá asi ťažko, lebo je tam brzdové zariadenie. Potvrdil, že radlica rušňa je cca 20 cm nad koľajnicou. Tiež nevie, ako sa človek môže dostať pod rušeň z bočnej strany a K. K. skákať z rušňa v deň nehody nevidel. I. G. ako výhybkár sporný fascikel síce odovzdal sprievodcovi, avšak nevedel kedy, t. j. či pred, počas alebo po posune a tiež uviedol, že rýchlosť 24 km je veľká na zoskok a skákať nikoho nevidel v ten deň. O zmene vedúceho posunu vyrozumený nebol. J.. Z. S. ako technik policajného zboru uviedol, že jediný, kto môže zaistiť biologické stopy pri vyšetrovaní, je technik PZ, resp. policajt v odôvodnených prípadoch. Keby mu prikázal vedúci výjazdu PZ, že má zaistiť akékoľvek biologické stopy alebo odfotiť rušeň, tak to urobí. Uvádza však, že odfotil stopy, ako bol nebohý vlečený alebo ťahaný v koľajisku. Z výsluchu je teda zrejmé, že nemal vedomosť o biologických stopách na rušni, taktiež nemal vedomosť o odtlačku topánky, ktorý vyplýva z ohliadky železníc. F.. X. Y. uvádza iba sprostredkované informácie z výsluchov, resp. zo spisového materiálu železníc, pretože sa na miesto dostal až v čase 16.20 hod.. Svedok na pojednávaní nevedel presne popísať, čo je zadný podvozok, pričom uviedol iba zadné časti rušňa. Nevedel vysvetliť skutočnosť, prečo sa veci nebohého nachádzali na mieste smerom od Koškoviec skôr ako odtlačok od topánky, ktorý odfotil, pretože logicky musí človek najskôr vyskočiť, až potom môžu vypadnúť veci. Viditeľná stopa odtlačku topánky je vzhľadom k záznamu TV JOJ aj fotiek z miesta činu zavádzajúca, keďže viaceré osoby sa pohybovali na mieste činu, kde sa mal nachádzať odtlačok, pričom sa jednalo iba o kus padnutej trávy. Po jednej z otázok vypovedal o čerstvých stopách krvi, ale po upozornení, že robili ohliadku po troch hodinách v teple a prípadná tekutina by zaschla, odpovedal: „ako myslíte čerstvé?“ Tvrdil, že nebola hlásená zrážka so zverou, avšak niekoľko desiatok vážiaci vlak pri prejdení psa alebo líšky nemôže postrehnúť ani rušňovodič ani nikto, pretože takýto kontakt nie je cítiť. Na otázku, prečo neodfotili aj číslo vagóna, kde sa mali nachádzať tzv. krvné stopy, odpovedal, že fotky robil jeho kolega, pričom vozne nezdokumentovali, len mali k dispozícii súpis vlaku. Odpovedal v podstate: „Na to vám neviem odpovedať. Keď idete riešiť takúto udalosť, zdokumentujete vozne, ktoré sú tam“. Pri otázkach týkajúcich sa vtiahnutia resp. mechanizmu vzniku nehody, ktorý stanovili vyšetrovaním, sa na konkrétne otázky vyjadriť nevedel, boli bez logického základu a uvádzal, že keď popisuje v správe presný priebeh a po samotných otázkach sa nevie vyjadriť k ničomu konkrétnemu, je jeho výpoveď zmätočná a nevie preukázať svoje závery, ktoré popísali k nehode. Na poslednú otázku uviedol: „Tak ako som už uviedol, asi je to možné, keď sa to stalo“. Na otázku, či si je istý, že s vozňami sa nehýbalo, odpovedal, že nebol dôvod, neznamená to však, že sa to nestalo. Väčšinu skutočností iba predpokladal, aj napriek tomu, že v správach uvádzali konkrétne závery. S.. S. H. potvrdil porušenie predpisov v súvislosti s posunom v stanici. Ďalej uviedol, že vychádzali z dokumentovaných skutočností, pričom sa vyjadroval len k porušeniu predpisov. Je zaujímavé, že k porušeniu došlo a vyjadril sa až na pojednávaní, keď som mu dal priamu otázku. Ďalej uviedol, že v minulosti skákal z rušňa, avšak pri čiastočnej indispozícii dolných končatín by to neurobil. Taktiež na otázku, ako sa nebohý mohol dostať pod rušeň, odpovedať nevedel. Na otázku „na základe čoho ste dospeli vôbec k záveru, že skočil z rušňa“, uviedol, že „na základe výpovede rušňovodiča, že keď zastavil vlak, tak vlakvedúci sa tam už nenachádzal“, pričom žiadne iné okolnosti nespresnil. Viacerí rušňovodiči splnomocnenému zástupcovi potvrdili, že vždy vedia o tom, keď sa na kabíne otvoria dvere, lebo vzniká podtlak. Znalec Ing. Peter Blaha PhD. potvrdzuje, že je rozdiel medzi koncom vlaku pri rekonštrukcii a pri samotnej nehode, pričom si nevie vysvetliť uvedené skutočnosti. Nerobil presný rozbor pohybu vlaku pri jeho zastavení v Udavskom a potvrdil, že krátky pohyb vpred alebo vzad sa na predmetnom pásiku nezobrazí, resp. je ťažko čitateľný. Tiež vo svojom znaleckom posudku udáva stopy, ktoré zaistili pracovníci Cargo a potvrdil, že odtlačok topánky nemohol byť skôr ako vypadnuté veci, lebo je to nelogické. J.. V. M. potvrdil, že vykonával ohliadku na mieste činu a nezaistil žiadne upotrebiteľné stopy. Obišiel celý vlak a krvné a ani žiadne iné stopy si nevšimol, nebol na ne upozornený ani Z. H. a tiež mu fotografiu s tzv. krvnými stopami doniesol H. až v deň jeho výsluchu. Znalec MUDr. Norbert Moravanský PhD. jasne potvrdil, že najpravdepodobnejším nehodovým dejom bolo, že neb. K. K. bol v čase nehody v koľajisku, keď sa vlak pohýnal, čomu nasvedčuje viacero stôp zaistených na mieste činu. Nevedel vyvrátiť ani nehodovú udalosť zoskokom z rušňa, nakoľko medicínsky sa to presne určiť nedá, ale uviedol ju ako dosť nepravdepodobnú a ďalej uviedol, že nehodovým dejom sa zaoberá biomechanika. Uvedenú verziu znaleckého ústavu potvrdzuje aj vykonané znalecké dokazovanie biomechanického znaleckého posudku, kde tiež ako najpravdepodobnejší nehodový dej je, že K. K. sa v čase nehody nachádzal v koľajisku, keď sa vlak pohýnal. Svedok U. uviedol, že nebol na mieste činu, pričom ho vidno

na záberoch TV JOJ a taktiež uvádza, že nebol prítomný pri ohliadke železníc, avšak je tam podpísaný alebo uvádzaný. Znalec Nikita Bobrov uviedol v prvom znaleckom posudku rovnaké závery ako Norbert Moravanský a teda, že nebohý sa mohol nachádzať medzi šiestym a siedmym vagónom, avšak potom zmenil posudok na základe tzv. krvných stôp a opieral sa o správu. Neb. K. K. mal zdravotné problémy a to artritídu kolena od roku 2010 a teda v súvislosti s uvedeným ochorením by asi nehazardoval a neskákal by z rušňa. Z výpovedí svedkov vrámci vykonaných dôkazov neexistuje výpoveď, ktorá by potvrdzovala vyskočenie z vlaku, nakoľko žiadny zo svedkov neb. K. K. vyskakovať nevidel. Na základe rozboru zabezpečených stôp jediný možný mechanizmus vzniku smrteľných zranení K. K. je porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov ŽSR a úraz. Jedná sa teda o pracovný úraz zavinený inou osobou a žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz neb. K. K. zo dňa 18.05.2015 v plnom rozsahu. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Náhradu trov konania si neuplatnili.

32. Žalobkyňa v záverečnej reči uviedla, že sa pýtala p. H., prečo bol spravený rozbor len do 14:05:30 hod., keď kotúč bol vybratý o 15.42 hod.. Na základe toho nevedia, koľko trval posun, čo sa medzitým dialo, kým sa volala záchranka. Koľko bolo zastavení, ako sa hýbalo s rušňom. Nevedia k tomu nič. Pridržiava sa toho, čo uviedol jej splnomocnený zástupca, pretože skutok sa nestal tak, ako to tvrdí železnica, z týchto výpovedí, ktoré tu boli. Návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Náhradu trov konania si neuplatňuje.

33. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči poukázal na ich doterajšie stanoviská. Zastávajú názor, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jedinou príčinou pracovného úrazu bolo porušenie právnych predpisov, ostatných predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci poškodeným zamestnancom. Uvedené podľa ich názoru vyplýva predovšetkým z výpovede svedkov, ktorí sa priamo zúčastnili na predmetnej nehode, resp. priamo vlastným zmyslom vnímali jej priebeh, to predovšetkým svedkov D. V. a Z. H.. Súdu tiež poukazujú na skutočnosť, že vyšetrovanie zamestnávateľa, v tomto spore žalovaného, taktiež dospelo k záveru o porušení bezpečnostných predpisov zamestnanca v dôsledku neoprávneného opustenia rušňa v čase jazdy vlaku. K rovnakým záverom dospelo aj vyšetrovanie správcom infraštruktúry, teda ŽSR. Súdu ďalej uvádzajú, že svedkovia, ktorí boli k vyššie uvádzaným správam vypočutí, v celom rozsahu zotrvali na ich záveroch. O priebehu nehodovej udalosti v zmysle vyššie uvedeného svedčia predovšetkým predložené dôkazy o stopách na mieste nehody a to krvné stopy a kusy odevu zachytené na kolesách rušňa. Vyššie uvedený záver vyplýva tiež aj zo znaleckých posudkov, predovšetkým žalovaný poukazuje na znalecké posudky MUDr. Kováča a MUDr. Bobrova. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že títo znalci boli vypočutí súdom a v plnom rozsahu zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov. Žalovaný v neposlednom rade upriamuje pozornosť súdu aj na skutočnosť, že trestné konanie, ktoré sa viedlo pre totožný skutok, bolo zastavené. Pokiaľ ide o právnu stránku veci, žalovaný zastáva názor, že takto zistený skutkový stav je potrebné subsumovať pod ustanovenie o liberácii zamestnávateľa za pracovný úraz a síce, že jedinou príčinou škody bolo porušenie právnych predpisov, ostatných predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca, pričom zamestnanec bol s týmito právnymi normami preukázateľne oboznámený a ich znalosť sa opakovane kontrolovala. V nadväznosti na uvedené preto podľa názoru žalovaného sú splnené všetky podmienky na to, aby bola celkom vylúčená zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz. S poukazom na vyššie uvedené preto žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania žalovaný nemal.

34. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

35. Ako je uvedené v rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, dňa 18.05.2015 v čase o 14.05 hod. počas jazdy vlaku Mn81250 ZSSK na železničnej trati Medzilaborce - Humenné v úseku železničnej trate Udavské - železničná zastávka Kochanovce v km 70,500 na dopravnej koľaji č. 2 za výhybkou č. 1 železničnej stanice Udavské, došlo za presne nezistených okolností k zrazeniu a usmrteniu osoby K. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., W.. O. Č.. XXXX/XX, ktorý pri výkone zamestnania ako vlakvedúci nákladných vlakov ZSSK Cargo, a.s. Humenné bol zachytený ľavou stranou idúceho nákladného vlaku tvoriaceho naftový motorový rušeň a trinásť nákladných vozňov ložených drevnou hmotou, ktorého telo zostalo v koľajisku železničnej trate pod vozňami vlaku, pričom utrpel zranenia nezlučiteľné so životom a to zlomeninu lebky, hrudníka a amputáciu dolnej končatiny. 36. Správa o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu s následkom smrti zo dňa 15.06.2015 konštatuje porušenie menovaných predpisov ( o

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čl. 154 písm. h) a čl. 411 písm. c) predpisu ŽSR Z2 Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach Železníc Slovenskej republiky) zo strany zamestnanca K. K.. Správa o uzatvorení vážnej nehody kategórie A5 - úraz osoby spôsobený pohybom železničného vozidla, smrteľný úraz zamestnanca dopravcu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia a.s. zo dňa 09.07.2015 uzatvára nehodu na 100 % zavinenie zamestnanca K. K. a konštatuje porušenie uvedených predpisov. Protokol Inšpektorátu práce Prešov č. IPV-XXX-XX-X,X/P-Z.-XX zo dňa 13.07.2015 konštatuje porušenie uvedených predpisov zo strany poškodeného K. K. a uvádza, že nebolo zistené porušenie predpisov zo strany zamestnávateľa.

37. Uznesením OR PZ Humenné, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania Humenné, ČVS: Q.-XXX/X-I.-E.-XXXX zo dňa 17.12.2018, právoplatným dňa 26.02.2019 bolo trestné stíhanie podľa , začaté pre prečin Usmrtenie podľa zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

38. Podľa spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároku z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

39. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

40. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez určenia, v tomto prípade určenia zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz, bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

42. Podľa individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

43. Prejednanie a rozhodovanie veci, ktorej predmetom je určenie, že určitý úraz je pracovným úrazom, resp. ktorej predmetom je určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním vzniknutú, patrí v zmysle citovaného <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> a v spojení s <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/> do právomoci súdu. Aj po prijatí <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> Z. z. v znení neskorších predpisov účinného od 01.01.2004, sa v naďalej nachádza právna úprava zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania týkajúca sa predpokladov zodpovednosti za škodu ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>), podmienok zbavenia sa zodpovednosti za škodu ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>) a podmienok, kedy sa zamestnávateľ nemôže zodpovednosti zbaviť ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>), vrátane vymedzenia pojmu pracovného úrazu ( a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>). Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, je sporom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu.

44. Podľa , ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku

prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.

45. Podľa zákona číslo ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

46. Podľa pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ešte osobitne rozoznáva závažný pracovný úraz (ktorý tiež podlieha registrácii, jedná sa teda o registrovaný pracovný úraz), keď zamestnancovi bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, ktorou sa rozumie vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie a to zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu alebo mučivé útrapy. Podľa ustanovenia Zákona o sociálnom poistení pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

47. Podľa zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa .

48. Podľa zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

49. Podľa zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

50. Podľa ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

51. Podľa pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm.

a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

52. Podľa za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

53. Podľa zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

54. Podľa Zákona číslo o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Oboznamovanie a informovanie zamestnancov“, zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

55. Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.

56. Predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania sú podľa : 1/ existencia pracovného úrazu alebo choroby z povolania 2/ vznik škody (škodnej udalosti) zamestnancovi (alebo jeho pozostalým)

- škodou sa v súvislosti so zodpovednosťou za pracovné úrazy alebo choroby z povolania rozumie jednak majetková ujma objektívne vyjadriteľná v peniazoch ale aj nehmotná ujma, ktorá nie je vyčísliteľná v peniazoch a je ujmou na zdraví (živote) zamestnanca 3/ príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a vznikom škody

- vzťah príčinnej súvislosti je daný v prípade, keď škoda vznikla následkom pracovného úrazu

57. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných a ostatných predpisov k zaisteniu bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví - uplatnenie liberačných dôvodov. Liberačné dôvody, ktoré predstavujú možnosť čiastočného alebo úplného zbavenia sa zodpovednosti, sú vymedzené taxatívnym spôsobom a ich preukázanie (dôkazné bremeno) spočíva na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom (úplná liberácia), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že: a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie BOZP alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali (zamestnávateľ musí súčasne preukázať, že: 1. postihnutý zamestnanec porušil právne predpisy, ostatné predpisy a pokyn na zaistenie BOZP, 2. porušil ich zavinenie - zavinenie sa nepredpokladá, 3. s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený, 4. ich znalosť a dodržiavanie zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval, 5. uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody) alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť (zamestnávateľ musí súčasne preukázať, že: 1. zamestnanec si privodil pracovný úraz opitosťou alebo zneužitím iných omamných alebo psychotropných látok, 2. bola to jediná príčina vzniku škody, 3. zamestnávateľ nemohol škode zabrániť).

58. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti (čiastočná liberácia), ak preukáže, že:

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie BOZP, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody (stačí riadne a preukázateľné oboznámenie; podmienka znalosti a dodržiavania týchto predpisov a ich sústavné vyžadovanie a dodržiavanie zo strany zamestnávateľa nemusí byť dodržaná) b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie BOZP alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví (ľahkomyseľnosť konania zamestnanca sa bude posudzovať vzhľadom na jeho kvalifikáciu, získané skúsenosti, dĺžku zamestnania a môže spočívať nielen v konaní, ale aj opomenutí; za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce).

59. Ak zamestnanec utrpel pri výkone práce pre zamestnávateľa smrteľný pracovný úraz, pri ktorom nebol nikto prítomný, potom nebolo možné spoľahlivo zistiť, ako konkrétne k úmrtiu došlo. Potom nemožno dôjsť ani k nepochybnému záveru, že sa zodpovednosť zamestnávateľovi podarilo preukázať, že zomretý svojím zavinením, teda vedome porušil bezpečnostný predpis, zákaz alebo pokyn. (R 13/1972).

60. Ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno charakterizovať ako hazardérstvo alebo nebezpečné riskovanie. Pri tom, či konanie možno takto označiť, treba prihliadať na kvalifikáciu zamestnanca, nadobudnuté skúsenosti, dĺžku zamestnania a pod.. Inak sa môže kvalifikovať rovnaké konanie u mladého, neskúseného a krátko zamestnaného zamestnanca a inak u skúseného staršieho zamestnanca. Z textu zákona vyplýva, že zamestnanec si musel byť vedomý, že si svojím konaním môže spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania. Vyžaduje sa teda kvalifikovaná ľahkomyseľnosť (zamestnanec vedel alebo vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti musel vedieť). Ďalšou podmienkou je (aj keď konanie zamestnanca by sa dalo kvalifikovať ako riskantné alebo hazardné), aby išlo o taký spôsob činnosti, ktorý je v rozpore s obvyklým spôsobom správania zamestnancov. Ak si teda takým spôsobom počínajú aj iní zamestnanci a zamestnávateľ to trpí, nie je daná skutková podstata ustanovenia . ( R 11/1976).

61. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla škoda následkom zavineného porušenia pracovných povinností zamestnancami (t.j. bez zavineného porušenia povinnosti zamestnancom by škoda nevznikla tak ako vznikla). Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže stačiť samotné pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku zavineného porušenia povinnosti zamestnancom, ale musí byť táto príčinná súvislosť naisto postavená. Zavinené porušenie pracovných povinností zamestnancom nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody; musí však byť jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti medzi konaním alebo zanedbaním zamestnanca a vznikom škody nejde o otázku právnu, ale o otázku skutkovú, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale iba v konkrétnych súvislostiach. ( NS ČR).

62. Podľa predpisu Železníc Slovenskej republiky Z1 - Pravidlá železničnej prevádzky, článok 484, ak riadenie posunu prevezme iný oprávnený zamestnanec, je odstupujúci zamestnanec alebo výpravca povinný vyrozumieť všetkých zamestnancov zúčastnených na posune o tom, kto bude riadiť ďalší posun. Podľa článku 481 každý posun smie riadiť len jeden oprávnený zamestnanec - vedúci posunu. Podľa článku 486 pred uvedením vozidla do pohybu musí vedúci posunu zabezpečiť podľa písm. a), aby o spôsobe vykonania posunu boli vyrozumení všetci zamestnanci zúčastnení na posune a aby o zamýšľaných pohyboch pri posune boli upovedomení zamestnanci nachádzajúci sa v koľajách alebo pri koľajách, na ktorých sa bude posunovať. Podľa článku 598 (nesprevádzaný posun) pri posune nesprevádzaných HDV alebo posunujúcich dielov po dopravných koľajách je vedúcim posunu výpravca (obsluhujúci zabezpečovacie zariadenie, pokiaľ nie je v Prevádzkovom poriadku určené inak). V obvode pomocného stavadla je vedúcim posunu zamestnanec obsluhujúci pomocné stavadlo. Rovnaká zásada platí aj pri odovzdaní dopravne na miestnu obsluhu.

Podľa článku 599 (nesprevádzaný posun) na manipulačných koľajách je podľa predchádzajúcich podmienok vedúcim posunu výhybkár.

63. Podľa predpisu Železníc Slovenskej republiky Z2 - Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach Železníc Slovenskej republiky, článok 154 písm. h), podmienky pohybu a práce v prevádzkovom priestore sú obzvlášť náročné na zachovanie bezpečnosti osôb. Preto je zamestnancom v prevádzkovom priestore zakázané naskakovať na koľajové vozidlo a zoskakovať z koľajového vozidla, keď je toto vozidlo v pohybe, okrem prípadov potreby odvrátenia hroziaceho nebezpečenstva (vtedy je dovolené, ale len za podmienky, že rýchlosť tohto vozidla a ostatné okolnosti umožnia bezpečné naskočenie na pohybujúce sa koľajové vozidlo, resp. bezpečné vyskočenie z pohybujúceho sa koľajového vozidla, pričom rýchlosť vozidla nesmie byť vyššia ako rýchlosť bežnej chôdze v koľajisku). Podľa článku 411 písm. c) sprievodca (vlakvedúci vykonávajúci činnosť s povinnosťami sprievodcu) je povinný okrem dodržiavania príslušných ustanovení tohto predpisu dodržiavať ešte nasledovné zásady: neotvárať predčasne dvere koľajového vozidla; dvere otvoriť a vystúpiť až vtedy, keď vlak zastaví. Podľa článku 18 písm. a) zamestnanci sú vo vzťahu k výkonu svojej pracovnej činnosti povinní: dodržiavať ustanovenia bezpečnostných a prevádzkových predpisov, pokyny na zaistenie BOZP, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci ako aj zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými boli zrozumiteľne a preukázateľne oboznámení.

64. Súd je viazaný predmetom tohto konania, ktorý priamo vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca (poškodeného) a zamestnávateľa (žalovaného). Trestnoprávnu zodpovednosť a pracovnoprávnu zodpovednosť nemožno stotožňovať, aj keď orgány činné v trestnom konaní uzavreli otázku trestnoprávnej zodpovednosti, súd v občianskoprávnom konaní vykonáva pre účely posúdenia pracovnoprávnej zodpovednosti vlastné dokazovanie. Vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní nebolo právoplatne skončené do začatia tohto konania.

65. Súd má z vykonaného dokazovania s poukazom na citované ustanovenia za preukázané, že vlakvedúci (poškodený) pri posune nebol, kde žalobkyňa tvrdila, že pri ňom musel byť a poukázala aj na výhybkára, ktorý o žiadnej zmene nevedel, čo potvrdil aj samotný výhybkár (p. G.) aj rušňovodič (p. V.). Právny zástupca žalovaného uviedol, že nedošlo k odovzdaniu riadenia posunu inému zamestnancovi, nakoľko nenastal žiadny mimoriadny prípad, ako predvída smernica, vo funkcii vedúceho posunu zostal teda poškodený a ostatné osoby len vykonávali posun v zmysle jeho pokynov. Malo sa jednať o tzv. „nesprevádzaný posun“, ktorý sa vyznačuje tým, že sprievodca nie je povinný sa nachádzať na rušni alebo vozňoch pri samotnom posunovaní. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vedúcim posunu mal byť v zmysle článkov 598, 599 predpisu Z1 výpravca v stanici, resp. výhybkár; oni to ale „de facto“ neboli, lebo posun „zariadil“ poškodený vydaním pokynov na jeho realizáciu v predchádzajúcej stanici. To je ale tým pádom v rozpore s predpismi, resp. taká situácia a postup pri nej nie je presne detailne upravený.

66. Žalovaný pri začatí konania namietal, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. V tomto konaní sa však jedná o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý sa jej môže zbaviť len liberáciou (t. j. jedná sa o objektívnu relatívnu zodpovednosť), to znamená zodpovednosť zamestnávateľa sa predpokladá a teda dôkazné bremeno sa presúva zo žalobkyne na žalovaného. Súd teda skúmal žalovaným namietané zavinenie poškodeného (zamestnanca). Ako je vyššie podrobne uvedené, samotní znalci neuzavreli presný mechanizmus nehodového (úrazového) deja, ktorý mohol prebehnúť dvoma, resp. viacerými spôsobmi (viac či menej pravdepodobnými), pričom poškodeného (zamestnanca) vyskakovať z rušňa nikto nevidel. Pokiaľ ide o porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, znalec v znaleckom posudku (bod 25.) napriek konštatovaniu o pravdepodobnosti priebehu nehodového deja zároveň jednoznačne skonštatoval (už nie pravdepodobne) porušenie predpisu Z2 poškodeným. Svedkovia - zamestnanci pritom potvrdili, že bežne zamestnanci z idúceho vlaku zoskakovali! V tejto súvislosti súd považuje ďalej za potrebné poznamenať, že poškodený bol u žalovaného zamestnaný 39 rokov, 10 mesiacov, 3 dni a poukázať na jeho prístup k plneniu pracovných povinností a práci ako takej (výpoveď svedka F.. K. H. ako komandujúceho nákladnej prepravy a jeho priameho nadriadeného). Tiež nemôže zostať v tejto súvislosti bez povšimnutia, že u poškodeného v rámci pridružených ochorení znalec uviedol deformačný degeneratívny proces chrbtice druhého stupňa s patologickým vykrivením v hrudníkovej a driekovej časti, degeneratívne zmeny v obidvoch krížovobedrových spojeniach s posunom a degeneratívne ochorenie obidvoch bedrových a pravého kolenného kĺbu (bod 22).

67. Podľa názoru súdu v predmetnej veci neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by umožnili žalovanému zbaviť sa zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz, a to ani čiastočne, pretože v konaní poškodeného nebolo zistené žiadne zavinené správanie rozporné s obvyklým spôsobom správania, ani to, že by konal ľahkomyseľne, a to s prihliadnutím na vyššie citovanú judikatúru.

68. Nie sú žiadni priami svedkovia, ktorí by videli, ako presne k pracovnému úrazu došlo. Liberačné dôvody musia byť preukázané jednoznačne. V tomto prípade objektívne nie je možné spoľahlivo zistiť, ako k úrazu došlo. Potom nemožno dôjsť ani k nepochybnému záveru, že sa žalovanému podarilo preukázať, že poškodený aj svojím zavinením, teda vedome, sa podieľal na vzniku úrazu alebo že by konal ľahkomyseľne.

69. Vzhľadom na uvedené žalovaný dôkazné bremeno v súvislosti s liberáciou - ani čiastočnou - neuniesol, súd preto rozhodol ako je uvedené vo výrokoch I. a II.

70. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. Podľa citovaných zákonných ustanovení nepriznal súd náhradu trov konania úspešnej žalobkyni, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).