Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26NcKR-2-2018.pdf
PDF · 123.65 KB
Case nature
Area
Subarea
26NcKR/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: JUDr. Juraj Gavalčin, Platanová 5, 040 01 Košice, značka správcu S909, správca konkurznej podstaty úpadcu: BADOCO, s.r.o., Rumunská 11, 040 01 Košice, IČO: 43 977 669, proti žalovaným: 1. Q. G., J.. XX.XX.XXXX, S. XXX, XXX XX Z., zastúp. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Nám. baníkov 17/33, 048 01 Rožňava, 2. F.. A. H., J.. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX H., zastúp. Mgr. Tomášom Kreibikom, advokátom, Opálová 18, 040 11 Košice, 3. F.. F. K., J.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX S. F., zastúp. JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom, Žarnovická B54, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty v prospech všeobecnej podstaty úpadcu takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovaným v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2018 žalobca žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným v 1., 2. a 3. rade samostatne zaplatiť žalobcovi sumu 12 500 EUR titulom zmluvnej pokuty. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/18/2017 zo dňa 10.10.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 200/2017 dňa 19.10. 2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka BADOCO, s.r.o., so sídlom : Rumunská 11, 040 01 Košice, IČO: 43 977 669 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Poukázal na ust. § 11, § 74 a § 74a ZKR. Správca zaslal žalovaným v 1., 2. a 3. rade v zmysle vyššie uvedeného výzvy. Všetci žalovaní doručili správcovi svoje vyjadrenie k výzve. Žalovaní ako konatelia spoločnosti dlžníka (dnes úpadcu) vykonávali svoju funkciu štatutárneho orgánu v zmysle aktuálneho výpisu z Obchodného registra nasledovne: žalovaný v l. rade od 28.02.2008 nepretržite, žalovaný v 2. rade od 20.08.2013 nepretržite a žalovaný v 3. rade od 10.09.2015 nepretržite. Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu bol doručený konkurznému súdu 08.06.2017. Dlžník pred podaním návrhu zostavil mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu 30.04.2017. V zmysle dikcie § 11 ods. 2, 5 ZKR sa teda vzhľadom k časovému rozlíšeniu (deň podania návrhu 08.06.2017 a deň zostavenia mimoriadnej účtovnej závierky, teda 30.04.2017) javí byť rozhodný preto, aby sa žalobca mohol rozhodnúť, resp. skonštatovať, či tu dlžník v predlžení bol alebo nie a zároveň tak bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo nie. Žalobca ako správca konštatuje, že počas svojho pôsobenia vo funkcii správcu, ako i predtým predbežného správcu nezistil stav, kedy by mu ako správcovi nevyplývala povinnosť zohľadniť pohľadávku zo zmluvnej pokuty zo zodpovednosti štatutárov (konateľov) za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Navyše tento stav, teda stav, kedy spoločnosť dlžníka vykazuje pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu záporné vlastné imanie
trval v spoločnosti dlžníka (dnes úpadcu) podstatne dlhšie obdobie než 30 dní pred dňom podania návrhu. Správca na základe účtovnej závierky, zostavenej dlžníkom ku dňu 19.10.2017 (deň vyhlásenia konkurzu) podal v mene dlžníka túto účtovnú závierku ako súčasť daňového priznania dlžníka na miestny daňový úrad elektronicky, o čom žalobca disponuje potvrdením.
3.Žalovaný v 3. rade v podaní doručenom súdu dňa 04.06.2018 uviedol, že konateľom a spoločníkom úpadcu sa stal dňa 07.09.2015. Do spoločnosti investoval nemalé finančné prostriedky a pomohol jej zabezpečiť stabilnú ekonomickú situáciu. Finančné záležitosti mala na starosti žalovaná v 2. rade F.. A. H. spolu s platenou účtovníčkou. V počiatočnom období žalovaný v 3. rade intenzívne sledoval ekonomickú a obchodnú situáciu v spoločnosti. Tá bola stabilná a spoločnosť úspešne vykonávala svoje obchodné aktivity. Spoločnosť úpadcu v čase účtovnej závierky za rok 2015 nevykazovala žiadne také výsledky, ktoré by svedčili o tom, že je akýmkoľvek spôsobom v predlžení, resp. ktoré by vôbec vyvolávali akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Za účtovné obdobie kalendárneho roka 2016 úpadca požiadal v zmysle daňových predpisov o odklad na podanie daňového priznania a to do konca júna 2017. Zároveň sa členovia štatutárneho orgánu dohodli na opatreniach, smerujúcich k zníženiu nákladov spoločnosti. Urobili predovšetkým organizačné opatrenia na to, aby sa znížili náklady v súvislosti s uhrádzaním nájomným za skladové priestory. Výsledkom týchto opatrení bolo zmenšenie skladových priestorov a tým spoločnosť znášala znížené náklady. Je síce pravdou, že ku koncu roka 2016 spoločnosť prišla o jedného dôležitého obchodného partnera, avšak členovia štatutárneho orgánu vyvíjali maximálne možné úsilie smerom k tomu, aby tento obchodný partner bol nahradený a aby príjem spoločnosti bol zabezpečený. V súvislosti so zabezpečením zníženia nákladov spoločnosti poukázal na to, že v priebehu kalendárneho roka 2017 bol rozviazaný najprv pracovný pomer so zamestnancom spoločnosti, ktorý pre spoločnosť predstavoval najväčšie mzdové náklady. Následne pracovný pomer rozviazali aj s konateľmi Q. G. a F.. A. H., aby aj týmto spôsobom znížili mzdové náklady. Taktiež zabezpečili kontokorentný úver vo výške 20 000 EUR. Poukázal tiež na to, že pokiaľ peňažným ústavom bol úver schválený, už samotná táto skutočnosť svedčí o tom, že spoločnosť nebola v takej situácii, ktorá by si vyžadovala podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Samotný peňažný ústav si pred poskytnutím úveru vyhodnotil ekonomickú situáciu spoločnosti, čo vyplýva už z povahy jeho činnosti. V tomto období začali žalovaného v 3. rade, ako konateľa, kontaktovať veritelia spoločnosti a keďže sa spoločníci obávali, aký je reálny ekonomický stav, vykonal k 30.05.2017 mimoriadnu účtovnú závierku, v rámci ktorej bolo skonštatované predlženie spoločnosti. Po oboznámení sa s týmto stavom, t.j. výsledkom mimoriadnej účtovnej závierky k 30.05.2017, sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom bolo prijaté aj rozhodnutie o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Tým si začiatkom mesiaca jún 2017, ako členovia štatutárneho orgánu svoju zákonnú povinnosť riadne a včas splnili a návrh na vyhlásenie konkurzu podali. Žalovaný v 3. rade bol od 07.11.2012 spoločníkom a konateľom spoločnosti E-cent, s.r.o., ktorá je pre neho hlavnou činnosťou a venuje jej značný rozsah svojich aktivít. Poukázal na to, že práca v uvedenej spoločnosti ho zamestnávala tak, že nemohol vykonávať činnosť konateľa u úpadcu v plnom rozsahu. Spoľahol sa na pravidelné písomné aj ústne informácie o činnosti úpadcu. Mal za to, že ako člen štatutárneho orgánu úpadcu neporušil nijakým spôsobom ustanovenia § 11 ods. 2 a § 74 ods. 1 ZKR a že konal s odbornou starostlivosťou, ktorú je možné od neho spravodlivo požadovať. Konal v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj ostatných právnych predpisov. Prehlásil, že vždy konal podľa všetkých dostupných informácií, znalostí a v prospech oprávnených záujmov spoločnosti, ktorej bol konateľom. Týmto podaním sa snaží zbaviť zodpovednosti v zmysle § 11a ods. 5 ZKR. Tvrdil, že sú tu skutočnosti podľa § 74 ods. 6 ZKR, t.j. tzv. liberačné dôvody. Uviedol, že po celú dobu činnosti nevykonal nič, čím by spoločnosť úpadcu dostal do nepriaznivej finančnej situácie. Vykonával svoje povinnosti konateľa s odbornou starostlivosťou. Pre nedostatok súčinnosti zo strany konateľky Ing. Králikovej nemal objektívne informácie o finančnej situácii úpadcu. Stále bol ubezpečovaný, že spoločnosti sa darí a nemá žiadne ekonomické problémy Nebol dôvod neveriť spoločníčke, ako aj účtovníčke úpadcu. O problémoch sa dozvedel až keď ho začali kontaktovať veritelia. Okamžite dal preveriť ekonomickú situáciu a inicioval vypracovanie mimoriadnej účtovnej závierky. Mal za to, že svojím konaním naplnil požiadavky zákona č. 7/2005 Z.z. a splnil liberačné dôvody, ktoré by ho mali oslobodiť od povinnosti uhradiť 12 500 EUR. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.
4.Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 14.06.2018 uviedol, že nesúhlasí so zaplatením zmluvnej pokuty. Poprel tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Potvrdil, že uznesením sp. zn. 26K/18/2017 zo dňa 10.10.2017, zverejneným v obchodnom vestníku č. 200/2017 dňa 19.10.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka BADOCO, s.r.o., IČO: 43 977 669. V čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka bol jeho konateľom. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom tento sa k výzve riadne vyjadril. Poukázal na ust. § 74a ods. 5 ZKR. Zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 30.12.2017 doručenom správcovi a mal za to, že sú tu skutočnosti svedčiace o dôvodnosti zbavenia sa zodpovednosti ako štatutárneho orgánu v zmysle ust. § 74a ods. 5 písm. a) ZKR. Tvrdil, že nijakým spôsobom ako člen štatutárneho orgánu dlžníka neporušil ust. § 11 ods. 2 a § 74 ods. 1 ZKR a že konal s odbornou starostlivosťou, ktorú je od neho možné spravodlivo požadovať, že konal v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj ostatných právnych predpisov. Pri svojom rozhodovaní vždy konal podľa všetkých jemu dostupných informácií, znalostí a v prospech oprávnených záujmov spoločnosti, ktorej bol konateľom. Dlžník (úpadca) v čase účtovnej závierky za rok 2015 nevykazoval žiadne také výsledky, ktoré by svedčili o tom, že je akýmkoľvek spôsobom v predlžení, resp. ktoré by vôbec vyvolávali akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Za účtovné obdobie kalendárneho roka 2016 dlžník požiadal v zmysle daňových predpisov o odklad na podanie daňového priznania a to do konca júna 2017. Zároveň sa členovia štatutárneho orgánu dohodli na opatreniach, smerujúcich k zníženiu nákladov spoločnosti. Urobili predovšetkým organizačné opatrenia na to, aby sa znížili náklady v súvislosti s uhrádzaním nájomným za skladové priestory. Výsledkom týchto opatrení bolo zmenšenie skladových priestorov a tým spoločnosť znášala znížené náklady. Je síce pravdou, že ku koncu roka 2016 spoločnosť prišla o jedného dôležitého obchodného partnera, avšak členovia štatutárneho orgánu vyvíjali maximálne možné úsilie smerom k tomu, aby tento obchodný partner bol nahradený a aby príjem spoločnosti bol zabezpečený. V súvislosti so zabezpečením zníženia nákladov spoločnosti poukázal na to, že v priebehu kalendárneho roka 2017 bol rozviazaný najprv pracovný pomer so zamestnancom spoločnosti, ktorý pre spoločnosť predstavoval najväčšie mzdové náklady. Následne pracovný pomer rozviazali aj s konateľmi Q. G. M. F.. A. H., aby aj týmto spôsobom znížili mzdové náklady. Taktiež zabezpečili kontokorentný úver vo výške 20 000 EUR. Poukázal tiež na to, že pokiaľ peňažným ústavom bol úver schválený, už samotná táto skutočnosť svedčí o tom, že spoločnosť nebola v takej situácii, ktorá by si vyžadovala podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Samotný peňažný ústav si pred poskytnutím úveru vyhodnotil ekonomickú situáciu spoločnosti, čo vyplýva už z povahy jeho činnosti. K časovému rozlíšeniu, t.j. tvrdeniu žalobcu, že mimoriadna účtovná závierka bola vykonaná ku dňu 30.04.2017 a návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 08.06.2017 uviedol, že aj obdobie odo dňa, ku ktorému bola zostavená mimoriadna účtovná závierka do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, je pomerne krátke. Skutočná situácia však bola taká, že mimoriadna účtovná závierka sa síce zostavovala ku dňu 30.04.2017, ale reálne, aby bola k tomuto dňu uzavretá, sa práce na mimoriadnej účtovnej závierke mohli vykonávať len po tomto dátume a nie vopred. Veď napríklad aj pre podanie daňového priznania sa síce účtovná závierka vykonáva ku koncu kalendárneho roka, avšak je poskytnutý primeraný čas k tomu, aby sa samotné daňové priznanie mohlo podať. Žalovaný v 1. rade sa tak reálne o výsledkoch tejto mimoriadnej účtovnej závierky dozvedel nie skôr ako po desiatom máji 2017, keďže medzitým boli okrem iného aj štátne sviatky. Poukázal aj na to, že ani on (a ani jeden z konateľov dlžníka) nemá právne vzdelanie a preto konateľom spoločnosti prirodzene trvalo istú dobu, pokiaľ prijali kompetentné rozhodnutie, spracovali návrh na vyhlásenie konkurzu a tento podali. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že ako konateľ dlžníka neporušil nijakú svoju povinnosť a že samotný návrh na konkurz bol podaný bez zbytočného odkladu po tom, ako mu boli dostupné hodnoverné informácie o ekonomickom stave spoločnosti. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
5.Žalovaná v 2. rade v podaní doručenom súdu dňa 25.06.2018 uviedla, že nijakým spôsobom ako člen štatutárneho orgánu úpadcu neporušila ust. § 11 ods. 2 a § 74 ods. 1 ZKR, ale konala s odbornou starostlivosťou, ktorú je možné od nej spravodlivo požadovať. Konala v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj ostatných právnych predpisov. Dlžník (úpadca) v čase účtovnej závierky za rok 2015 nevykazoval žiadne také výsledky, ktoré by svedčili o tom, že je akýmkoľvek spôsobom v predlžení, resp. ktoré by vôbec vyvolávali akékoľvek pochybnosti v tomto smere. Za účtovné obdobie kalendárneho roka 2016 dlžník požiadal v zmysle daňových predpisov o odklad na podanie daňového priznania a to do konca júna 2017. Zároveň sa členovia štatutárneho orgánu dohodli na opatreniach, smerujúcich k zníženiu nákladov spoločnosti. Urobili predovšetkým organizačné opatrenia na to, aby sa znížili náklady v súvislosti s uhrádzaním nájomným za skladové priestory. Výsledkom týchto opatrení bolo zmenšenie skladových priestorov a tým spoločnosť znášala znížené náklady. V súvislosti so zabezpečením zníženia nákladov spoločnosti poukázala na to, že v priebehu kalendárneho roka 2017 bol rozviazaný najprv pracovný pomer so zamestnancom spoločnosti, ktorý pre spoločnosť predstavoval najväčšie mzdové náklady. Následne pracovný pomer rozviazala aj ona. Taktiež zabezpečili kontokorentný úver vo výške 20 000 EUR. Poukázala tiež na to, že pokiaľ
peňažným ústavom bol úver schválený, už samotná táto skutočnosť svedčí o tom, že spoločnosť nebola v takej situácii, ktorá by si vyžadovala podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Samotný peňažný ústav si pred poskytnutím úveru vyhodnotil ekonomickú situáciu spoločnosti, čo vyplýva už z povahy jeho činnosti. Keďže sa obávali, že ani tieto všetky opatrenia neprivedú k žiadanému výsledku, vykonali k 30.05.2017 mimoriadnu účtovnú závierku, v rámci ktorej bolo skonštatované predlženie spoločnosti. Po oboznámení sa s týmto stavom, t.j. výsledkom mimoriadnej účtovnej závierky k 30.05.2017, sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom bolo prijaté aj rozhodnutie o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Začiatkom mesiaca jún 2017 svoju povinnosť splnili a podali návrh na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na uvedené mala za to, že ako konateľka spoločnosti úpadcu neporušila nijakú zákonnú povinnosť a že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný bez zbytočného odkladu po tom, ako jej boli dostupné hodnoverné informácie o ekonomickom stave spoločnosti.
6.Žalobca ďalej uviedol, že z účtovných závierok vyplýva, že dlžník bol v rokoch 2016 a 2017 v predlžení, lebo mal záporné vlastné imanie. Poukázal na to, že žalovaní sa s mimoriadnou účtovnou závierkou zostavenou v roku 2017 oboznámili ku dňu 30.04.2017, pričom návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný až dňa 08.06.2017, pričom objektívny stav predlženia trval už oveľa dlhší čas pred 30.04.2017, preto mal za to, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Mal tiež za to, že dlžník viedol podvojné účtovníctvo, preto z každomesačných účtovných závierok sa mohli žalovaní v 1. až 3. rade dozvedieť objektívny výsledok o aktuálnej ekonomickej situácii spoločnosti.
7.Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že nemá námietky voči vyjadreniam žalovaných v 2. a 3. rade. S tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. Úpadca riadne viedol účtovníctvo a v súlade so zákonom o účtovníctve boli vyhotovené účtovné závierky spoločnosti, ktoré boli hodnoverným podkladom poskytujúcim informácie o ekonomickej situácii spoločnosti. Až z účtovnej závierky bolo možné zistiť, či je spoločnosť predlžená. Termín „každomesačné účtovné závierky“, ktorý uvádza žalobca zákon o účtovníctve, ani iné právne predpisy nepoznajú. Až z účtovnej závierky za rok 2016 sa dozvedeli o predlžení spoločnosti, pričom v zákonom stanovenej lehote podali návrh na vyhlásenie konkurzu. Účtovná závierka za rok 2016 bola zhotovená ku dňu 30.04.2017, ale vykonaná bola až neskôr. Po 30.04.2017 ešte dobiehali nejaké dokumenty a platby, čo trvalo minimálne 10 dní, teda najskôr 10. mája mohla byť doručená táto účtovná závierka spoločnosti.
8.Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že základom jej činnosti pre úpadcu bola prevádzka e-shopu, ktorý vytvorila. Veľká časť objednávok klientov bola uskutočnená cez e-shop. Žalovaný v 3. rade bol spoločníkom v spoločnosti s rozhodujúcim obchodným podielom, preto mohol mať vedomosť o ekonomickej situácii spoločnosti, pričom od nej takéto informácie nežiadal. Mal prístup ku všetkým údajom spoločnosti. Zúčastňoval sa aj vybavovania podkladov pre kontokorentný úver. Pre určovanie ekonomického stavu spoločnosti vychádzali z účtovnej závierky, ako odborného podkladu, ktorý vypracovala účtovníčka. Po zistení predlženia podali návrh na vyhlásenie konkurzu. Poukázala tiež na to, že z výpisu zo softvérového programu je zrejmé, že niektoré doklady do predmetnej účtovnej závierky za rok 2016 boli zapracované až dňa 10.05.2017, teda účtovná závierka nemohla byť skôr predložená spoločnosti.
9.Žalovaný v 3. rade ďalej uviedol, že sa stotožňuje s vyjadreniami žalovaných v 1. a 2. rade. S tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. Sám žalobca potvrdil, že úpadca riadne viedol účtovníctvo. Uviedol, že účtovná závierka zostavená za rok 2017 je pre toto konanie irelevantná, nakoľko v čase jej vyhotovenia už bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Poukázal tiež na to, že účtovné závierky boli vyhotovené v súlade so zákonom. Tvrdil, že mesačné účtovné závierky sa v zmysle zákona nevyhotovujú, pričom z mesačných aktivít podnikateľského subjektu nie je možné vyvodiť existenciu aktív a pasív spoločnosti, resp. zistiť, či je spoločnosť v predlžení. Účtovníctvo spoločnosti zabezpečovala účtovníčka. To, že žalovaný v 3. rade mal prístup k účtovníctvu, neznamená, že podľa pohybu na účtoch mal a mohol vedieť o finančnom stave spoločnosti. Poukázal tiež na to, že splatnosť faktúr môže byť až 90 dní, preto nie je možné objektívne dodržať lehotu 30 dní, počas ktorej by sa malo zistiť predlženie spoločnosti. Aj v tomto prípade mohli byť niektoré faktúry vystavené pred 30.04.2017 a splatné boli až po tomto dni. Mal za to, že lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu bola dodržaná.
10.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
11.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Účtovnú závierku zostavenú dňa 18.12.2017 ku dňu 19.10.2017, výzvu správcu adresovanú F.. F. K. zo dňa 05.12.2017, List F.. F. K. adresovaný žalobcovi (odpoveď na výzvu správcu), výzvu správcu adresovanú Q. G. zo dňa 05.12.2017, List Q. G. zo dňa 30.12.2017 adresovaný žalobcovi (odpoveď na výzvu správcu), výzvu správcu adresovanú F.. A. H. zo dňa 05.12.2017, List F.. A. H. zo dňa 30.12.2017 adresovaný žalobcovi (odpoveď na výzvu správcu), účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.04.2017.
12.Žalovaní v 1. až 3. rade na podporu svojich tvrdení použili ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy: časť výpisu z počítačového programu o vedení účtovníctva spoločnosti BADOCO s.r.o., čestné vyhlásenie účtovníčky spoločnosti BADOCO s.r.o., F.. S.. M. L. zo dňa 20.09.2019.
13.Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/18/2017 zo dňa 10.10.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 200/2017 dňa 19.10. 2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka BADOCO, s.r.o., so sídlom : Rumunská 11, 040 01 Košice, IČO: 43 977 669 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Sporné nebolo ani to, že žalovaní v 1. až 3. rade boli v rozhodnom období spoločníkmi a konateľmi spoločnosti BADOCO s.r.o., Rumunská 11, 040 01 Košice, IČO: 43 977 669. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty (resp. na osvedčenie, že im táto povinnosť nevznikla) a ani to, že žalovaní v 1. až 3. rade odpovedali na výzvu správcu. Sporná nebola ani činnosť žalovaných vykonaná pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu za účelom zabránenia úpadku.
14.Sporné medzi stranami je, či žalovaní v 1. až 3. rade porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a či sú povinní zaplatiť žalobcom uplatnenú pokutu v sume každý po 12 500 EUR v prospech všeobecnej podstaty úpadcu.
15.Účtovná závierka zostavená dňa 18.12.2017 (ku dňu 19.10.2017), podľa ktorej mala spoločnosť BADOCO s.r.o. záporné vlastné imanie (- 98 105 EUR), nemá pre posúdenie nároku žalobcu význam, nakoľko bola vyhotovená až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.
16.Z Výziev správcu z dní 05.12.2017, adresovaných žalovaným v 1. až 3. rade súd zistil, že žalobca ich vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle platných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
17.Z listov žalovaných v 1. až. 3. rade adresovaných správcovi, ktorými odpovedali na výzvu z 05.12.2017 bolo zistené, že žalovaní mali za to, že neporušili svoje povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Poukázali na to, že konali s odbornou starostlivosťou a po zistení predlženia spoločnosti v zákonom stanovenej lehote podali návrh. mali za to, že im nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
18.Zo súvahy zostavenej dňa 31.03.2014 ku dňu 31.12.2013 súd zistil, že spoločnosť BADOCO s.r.o. nemala záporné vlastné imanie za rok 2013 (nebola v predlžení).
19.Z účtovnej závierky zostavenej dňa 29.06.2015 ku dňu 31.12.2014 súd zistil, že spoločnosť BADOCO s.r.o. nemala záporné vlastné imanie za rok 2014 (nebola v predlžení).
20.Z účtovnej závierky zostavenej dňa 29.06.2016 ku dňu 31.12.2015 súd zistil, že spoločnosť BADOCO s.r.o. nemala záporné vlastné imanie za rok 2015 (nebola v predlžení).
21.Z časti výpisu z počítačového programu o vedení účtovníctva spoločnosti BADOCO s.r.o. súd zistil, že aj po 30.04.2017 boli do účtovníctva spoločnosti zapracované doklady vystavené pred 30.04.2017.
22.Účtovnou závierkou zostavenou dňa 30.06.2017 ku dňu 31.12.2016 mal súd preukázané, že vlastné imanie spoločnosti BADOCO s.r.o. bolo záporné (- 21 073 EUR).
23.Z účtovnej závierky zostavenej 30.04.2017 (schválenej dňa 30.05.2017) ku dňu 30.04.2017 (pripojenej k návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu) súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti BADOCO s.r.o. bolo záporné (- 30 071 EUR).
24.Z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/18/2017 zo dňa 01.08.2017 o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi BADOCO s.r.o. súd zistil, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal dlžník dňa 08.06.2017.
25.Z čestného vyhlásenia účtovníčky spoločnosti BADOCO s.r.o., F.. S.. M. L. zo dňa 20.09.2019 súd zistil, že účtovná závierka menovanej spoločnosti zostavená k 30.04.2017 bola dokončená dňa 16.05.2017 a v uvedený deň bola predložená spoločnosti (jej konateľom). Nie je možné účtovnú závierku vypracovať k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka vykonáva. Všetky účtovné operácie do 30.04.2017 museli byť riadne zaúčtované, pričom niektoré podklady boli k dispozícii až s niekoľkodňovým oneskorením, následne je potrebné ich usporiadať, zapracovať, nahodiť do systému a účtovnú závierku spísať.
26.Podľa ust. § 3 ZKR: (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2) Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. (4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
27.Podľa ust. § 4 ZKR: (1) Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze. 1b) (2) Ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu, 1) je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia.
28.Podľa ust. § 11 ZKR: (1) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom. (2) Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu
škody presahujúcu zmluvnú pokutu. (3) Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. (4) Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.
29.Podľa ust. § 74a ZKR: (1) Správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. (2) Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom. (4) Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť. (5) Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu. (6) Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.14b)
30.Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/18/2017 zo dňa 10.10.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 200/2017 dňa 19.10. 2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka BADOCO, s.r.o., so sídlom Rumunská 11, 040 01 Košice, IČO: 43 977 669 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalobcu.
31.Podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Podstatné teda je kedy sa dlžník dozvedel, resp. pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení.
32.Z predložených účtovných závierok súd zistil, že v rokoch 2013 až 2015 (vrátane) spoločnosť BADOCO s.r.o. nebola v predlžení.
33.Skutočnosť, že spoločnosť BADOCO s.r.o. sa dostala do predlženia vyplýva až z účtovnej závierky zostavenej dňa 30.04.2017 ku dňu 30.04.2017 (schválenej dňa 30.05.2017), ktorá bola doručená žalovaným až dňa 16.05.2017.
34.Z nesporných vyjadrení žalovaných v 1. až 3. rade súd zistil, že títo pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu urobili všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabránili úpadku spoločnosti. Z uvedených skutočností vyplýva, že konali s odbornou starostlivosťou, pričom hodnoverným dôkazom o predlžení spoločnosti bola až účtovná závierka zostavená dňa 30.04.2017 ku dňu 30.04.2017 (schválená dňa 30.05.2017), ktorá bola doručená žalovaným až dňa 16.05.2017.
35.Návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený súdu dňa 08.06.2017, účtovná závierka ku dňu 30.04.2017, z ktorej sa žalovaní v 1. až 3. rade mohli dozvedieť o predlžení spoločnosti BADOCO s.r.o., bola doručená spoločnosti (jej konateľom) až dňa 16.05.2017. Z uvedeného vyplýva, že dlžník (spoločnosť BADOCO s.r.o.) podal návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote do 30 dní od kedy sa dozvedel
o svojom predlžení. Žalovaní v 1. až 3. rade tak neporušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
36.Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.
37.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
39.Nakoľko žalovaní v 1., 2. a 3. rade mali v konaní plný úspech, súd im priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).