Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-124-2019.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/124/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovanej: B. C., H.. X.XX.XXXX, R. C. E.-K., o zaplatenie 1366,04 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 1.366,04 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 12.7.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 24.1.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.366,04 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 12.7.2018 do zaplatenia titulom nedoplatku za užívanie bytu za mesiace 01-11/2017 vo výške 595,43 EUR a titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2017 do 30.11.2016 vo výške 770,61 EUR s odôvodnením, že žalovaná, ktorej nesvedčilo k bytu žiadne právo, tento sprístupnila vlastníkovi- žalobcovi až jeho uvoľnením dňa 7.12.2017.
2. Žalobca návrh skutkovo a právne odôvodnil v žalobe tak, že byt č. XX na ulici O. XX v Košiciach bol daný do nájmu B. U. na základe Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu v roku 1981 na dobu neurčitú. Zo záznamu z 27.11.1996 vyplýva, že menovaný predmetný byt neužíval a spoločnými nájomcami sa stali žalovaná a jej manžel N. C., ktorým bola daná výpoveď z nájmu bytu v roku 2008. Od 1.4.2009 tak žalovaná užívala byt bez platnej nájomnej zmluvy, na základe čoho bola spolu so svojim manželom zaviazaná rozsudkom tunajšieho súdu z 1.4.2011, č.k. 37C/125/2010-29 na vypratanie bytu. Byt bol žalobcovi odovzdaný až 7.12.2017. Podľa vedomostí žalobcu žalovaná niekoľko rokov v predmetnom byte nežila, byt neodovzdala, preto žalobca ako správca bytu nemal k nemu prístup a nemohol ho dať do nájmu inej osobe, čím mu vznikla škoda. Žalovaná istina predstavuje nedoplatok za užívanie bytu za mesiace 01-11/2017 vo výške 595,43 EUR ( 54,13 EUR x 11 ) a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2016 do 30.11.2017 vo výške 770,61 EUR; vyúčtovanie nedoplatku, ktorého súčasťou je tiež položka nájomné, bolo žalovanej za rozhodné obdobie doručené dňa 12.6.2018.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.10.2019 v neprítomnosti žalovanej ( § 180 CSP ), pričom konštatoval sporné a nesporné skutkové okolnosti a vyjadril predbežné právne posúdenie veci ( 181 ods. 2 CSP ).
5. Podľa ust. § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
6. Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
7. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
8. Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
9. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
10. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej titulom náhrady škoda, ktorá mala na strane žalobcu vzniknúť za nesporného skutkového stavu, podľa ktorého žalobca je správcom bytu č. XX na ul. O. XX v Košiciach, vo vzťahu ku ktorému v rozhodnom období kalendárneho roka 2017 ( od 1.1.2016 do 30.11.2017 ) žalovanej nesvedčil žiadny právny titul, ktorý súčasne odovzdala žalobcovi až 7.12.2017 a podľa ktorého za rozhodné obdobie by nájom bytu predstavoval mesačne sumu 54,13 EUR a podľa ktorého za rozhodné obdobie vznikol na byte nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s bývaním vo výške 770,61 EUR. Žalovaná hoci v predmetnom byte v rozhodnej dobe nebývala, porušila povinnosť tým, že byt po ukončení nájmu nevypratala, žalobcovi neodovzdala a nesprístupnila. Žalobca tak nemohol naložiť s bytom spôsobom na to určeným, teda nemohol byt následne dať do nájmu tretej osobe, čím mu vznikla škoda v podobe sumy 595,43 EUR ako predpokladanej výšky nájmu za 11 mesiacov, ktorú by žalobca nebyť protiprávneho konania žalovanej utŕžil z následného nájmu bytu. Okrem toho žalobcovi protiprávnym konaní vznikla škoda vo výške 770,61 EUR v podobe vyúčtovaného nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu, pričom uvedená škoda pozostáva výlučne z položiek tých vyúčtovaných služieb, ktoré vznikli napriek tomu, že žalovaná predmetný byt fyzicky neobývala. Pre posúdenie dôvodnosti predmetnej žaloby tak boli naplnené všetky zákonnom predpokladané podmienky: 1/ protiprávne konanie žalovanej v rozhodnom období, 2/ vznik škody na strane žalobcu ako poškodeného a 3/ príčinná súvislosť medzi 1/ a 2/. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť žalovanej, kedy sa zavinenie škodcu nevyžaduje. Žalovaná predmetnú žalovanú pohľadávku nezaplatila žalobcovi ani v lehote 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania ( dátum 12.6.2018 ), ktorého súčasťou je tiež vyčíslenie nájmu, ktoré vyúčtovanie možno súčasne považovať za výzvu na zaplatenie celej žalovanej pohľadávky, preto sa s úhradou žalovanej čiastky dostala tiež do omeškania uplynutím tejto doby.
13. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 1.366,04 EUR a tiež k povinnosti zaplatiť mu úroky z omeškania v jeho zákonnej výške 5 % ročne od 12.7.2018 do zaplatenia, čím vyhovel žalobe v celom rozsahu.
14. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca ako úspešná strana v spore má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.