Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/175/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: LPN s. r. o., Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 44 672 900, zast. Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, IČO: 51 417 685, proti žalovanému: ALLROUND INTERNATIONAL k. s., Ul. Svornosti 42, 821 06 Bratislava, IČO: 46 065 938, zast. SENKOVIC, s. r. o., Ladislava Dérera 2749/2, 831 01 Bratislava, IČO: 47 253 037, o zaplatenie 41.618,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -389 zo dňa 13.06.2022 v znení opravného uznesenia č.k. -397 zo dňa 08.07.2022 a opravného uznesenia č.k. -434 zo dňa 22.11.2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -389 zo dňa 13.06.2022 v znení opravného uznesenia č.k. -397 zo dňa 08.07.2022 a opravného uznesenia č.k. -434 zo dňa 22.11.2022 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41.618 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne:

- zo sumy 20.487 eur od 08.04.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 21.140 eur od 15.04.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom žalobcovi priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie , , , (ďalej len „“), , (ďalej len „“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom z 26.02.2020 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 41.618 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia 2 faktúr za dodávku tovaru. Táto pohľadávka bola postúpená zo spoločnosti Allround s.r.o. na žalobcu zmluvou zo dňa 01.11.2016. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok, oznámenie o postúpení bolo žalovanému doručené 28.11.2016. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poslal žalovanému predžalobnú výzvu, ktorú žalovaný prevzal dňa 20.1.2020. Na túto predžalobnú výzvu reagoval žalovaný listom č. 01/2020 z 23.01.2020, v ktorom opätovne odkázal na list č. 42/2016 z 12.12.2016 a predmetné faktúry neuhradil. Žalovaný v podanom odpore namietal pohľadávky spoločnosti ALLROUND s.r.o. v zmysle faktúr 2016015 a 2016017, ktoré boli postúpené na žalobcu, nakoľko uvedené pohľadávky neexistujú, keďže zanikli započítaním s pohľadávkami žalovaného voči spoločnosti ALLROUND s.r.o.. Navyše

pohľadávky žalovaného voči spoločnosti ALLROUND s.r.o. už v tom čase zďaleka prevyšovali pohľadávky spoločnosti ALLROUND s.r.o. voči žalovanému. Žalovaný spoločnosti ALLROUND s.r.o. viackrát oznamoval svoje pohľadávky spôsobilé na započítanie, a to:

- Pohľadávka vo výške 16.977,66 eur, vyplývajúca zo zisteného schodku v pokladni žalovaného z roku 2015, za ktorú bola zodpovedná spoločnosť ALLROUND s.r.o. ako vtedajší komplementár žalovaného a jej konateľ pán Ján Novák.

- Pohľadávka vo výške 19.640,92 eur, zodpovedajúca hodnote majetku vo vlastníctve žalovaného, ktorého vydanie žalovaný od spoločnosti ALLROUND s.r.o. viackrát opakovane požadoval, avšak bezúspešne.

- Pohľadávka vo výške 29.990,67 eur, vyplývajúca z nesprávne vedeného účtovníctva žalovaného v čase, keď toto účtovníctvo viedol žalobca, predovšetkým v súvislosti s barter obchodmi zrealizovanými v rokoch 2011-2014.

- Pohľadávka vo výške 1.535,25 eur ako náklad žalovaného súvisiaci s revíziou účtovníctva žalovaného za rok 2015, ktorá bola nutná z dôvodu nesprávne vedeného účtovníctva zo strany žalobcu v čase, keď žalobca žalovanému poskytoval služby vedenia účtovníctva a s tým súvisiace služby.

- Pohľadávka vo výške 26.013,66 eur, vyplývajúca z neuhradenej faktúry č. 20150153.

- Pohľadávka vo výške 1.308,- eur, vyplývajúca z neuhradenej faktúry č. 2016045.

- Pohľadávky spoločnosti TECO Rudolf Gruber, so sídlom Trillergasse 2, A-1210 Wien, v celkovej hodnote 11.325,27 eur, voči spoločnosti ALLROUND s.r.o., ktoré boli žalovanému postúpené a ktoré si žalovaný uplatnil voči spoločnosti ALLROUND s.r.o. a zároveň namietal ako protipohľadávky voči žalobcovi ako postupníkovi v zmysle , a zároveň si ich voči žalobcovi uplatnil aj titulom započítania v zmysle . Súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Predmetom konania je zaplatenie dvoch faktúr za dodávku paženia v celkovej sume 41.618 eur, ktoré vystavil dodávateľ ALLROUND s.r.o. odberateľovi - žalovanému. Následne dňa 01.11.2016 boli obidve pohľadávky vyplývajúce z týchto dvoch faktúr postúpené postupcom (ALLROUND s.r.o.) na postupníka - žalobcu, a to prostredníctvom dvoch zmlúv o postúpení pohľadávky. V liste z 12.12.2016 žalovaný okrem iného potvrdil, že postupca listami zo dňa 04.11.2016 (ktoré boli žalovanému doručené dňa 28.11.2016) oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania. Vzhľadom na uvedené súd nemal žiadnu pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, nakoľko boli splnené podmienky uvedené v . Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. To sa v predmetnom prípade stalo, čo jasne vyplýva z listu žalovaného zo dňa 12.12.2016 a čo v konaní ani nebolo rozporované. Zároveň platí, že ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( ). Vzhľadom na citované ustanovenie zákona považoval súd za bezpredmetné poukazovanie žalovaného na nezrovnalosti zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré žalobca založil do spisu ešte v rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica (konkrétne na totožnosť poslednej strany na obidvoch zmluvách). Konštatoval, že žalovaný pred začatím tohto konania nikdy nenamietal platnosť zmlúv o postúpení predmetných pohľadávok a keď tak robí teraz, nemá to už žiaden vplyv na faktické postúpenie pohľadávky, keďže k nemu riadne došlo dňa 28.11.2016, čiže doručením oznámenia postupcu žalovanému, že postúpil na žalobcu predmetnú pohľadávku. Okrem toho žalobca do spisu dodatočne založil obidve zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2016 spolu s notárskym osvedčením o pravosti podpisu G. O., konateľa postupníka (žalobcu). Súd nemal dôvodnú pochybnosť, že by uvedené zmluvy o postúpení pohľadávky neobsahovali vlastnoručné podpisy zmluvných strán, keďže konateľ žalobcu výslovne na pojednávaní uviedol, že sa pridŕža všetkých vyjadrení žalobcu, ktoré založil do spisu jeho právny zástupca, teda aj tvrdenia, že ide o jeho vlastnoručný podpis na predmetných zmluvách o postúpení. Pokiaľ ide o podpis konateľa postupcu na uvedených zmluvách, súd taktiež nemal žiadnu pochybnosť, že ide o vlastnoručný podpis C.. L. O., nakoľko tento výslovne na pojednávaní potvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávky napísal on sám ako konateľ postupcu a poštou ho odoslal na adresu žalovaného, čo má právnu i faktickú relevanciu v rámci inštitútu postúpenia pohľadávky. Preto ak mal žalovaný napriek uvedeným skutočnostiam pochybnosť o pravosti podpisov zmluvných strán na zmluvách o postúpení pohľadávky, mal možnosť v konaní navrhnúť písmoznalecké dokazovanie, na ktorom však v konečnom dôsledku netrval. Podľa názoru súdu však žalobca dostatočne preukázal pravosť podpisov na uvedených zmluvách, a to jednak predložením originálov zmlúv s notárskym osvedčením, ako aj

vyjadrením dotknutých osôb na pojednávaniach, preto vykonanie znaleckého dokazovania by bolo v danom prípade nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že žalované pohľadávky už neexistujú z dôvodu ich zániku započítaním s pohľadávkami žalovaného ešte voči spoločnosti ALLROUND s.r.o., súd ich považoval za nepreukázané. Pridŕžajúc sa súd nemal za preukázané, že žalovaný reálne urobil voči spoločnosti ALLROUND s.r.o. prejav smerujúci k započítaniu svojich pohľadávok a že toto započítanie uvedenej spoločnosti aj riadne oznámil. Žalovaný totiž do spisu nezaložil žiaden dôkaz o tom, že sa tak stalo. Súd uviedol, že nemá dôvod považovať list žalovaného zo dňa 12.12.2016 za okamih, kedy malo dôjsť podľa tvrdenia žalovaného k zápočtu pohľadávok žalovaného s pohľadávkami žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko v ňom žalovaný neurobil započítací prejav voči žalobcovi. V uvedenom liste žalovaný len tvrdil, že pohľadávky žalobcu už zanikli započítaním pohľadávok žalovaného voči spoločnosti ALLROUND s.r.o., čiže ešte predtým, ako došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky zo spoločnosti ALLROUND s.r.o. na žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení z 21.01.2021 (v časti C.) uvádza, že si uplatňuje proti žalovaným pohľadávkam s príslušenstvom vlastné pohľadávky v rovnakej výške 41.618 eur s príslušenstvom tak, aby nárok uplatňovaný v tomto konaní v celom rozsahu zanikol. K uvedenému súd poukázal na zmätočnosť tvrdení žalovaného, kde na jednej strane uvádza, že pohľadávky žalobcu zanikli v dôsledku zápočtu pohľadávok žalovaného s pohľadávkami spoločnosti ALLROUND s.r.o. (ešte pred postúpením predmetných pohľadávok na žalobcu), na druhej strane však tie isté pohľadávky žalovaného uplatňuje voči žalobcovi v tomto konaní na započítanie tak, aby žalovaný nárok v celom rozsahu zanikol. Zmätočnosť je podľa názoru súdu v tom, že pohľadávky žalovaného, ktoré si uplatňuje voči žalobcovi vo výške 41.618 eur s príslušenstvom už neexistujú, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného zanikli započítaním s pohľadávkami spoločnosti ALLROUND s.r.o. pred začatím tohto konania. Súd preto považoval uplatnenie sumy 41.618 eur s príslušenstvom žalovaným voči pohľadávkam žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania za kompenzačnú námietku, čiže za prostriedok jeho procesnej obrany. Žalovaný tvrdí, že pohľadávka žalobcu zanikla v dôsledku započítania pohľadávky žalovaného v sume 16.977,66 eur zo schodku v pokladni žalovaného z roku 2015. Uvedené odôvodňuje tým, že schodok v pokladni spôsobil postupca, keďže viedol účtovníctvo žalovaného do 31.10.2015. Žalovaný uplatňoval voči postupcovi svoje nároky z uvedeného schodku aj súdnou cestou, pričom v rámci súdneho konania sa mal C.. L. O. vyjadriť, že potvrdzuje a uznáva zápočet pohľadávok listom z 12.12.2016 a že pohľadávka 16.977,66 eur zanikla jednostranným započítaním. Následne žalovaný vzal žalobu späť v dôsledku zániku postupcu. Tvrdenia žalovaného však C.. L. O. spochybnil, keď na pojednávaní ako svedok uviedol, že ako laikovi mu bolo nejasné, že na jednej strane spomínaný schodok pokladne bol riešený zápočtom a súčasne bola na súd podaná žaloba. Súd konštatoval, že zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že by k jednostrannému započítaniu pohľadávky 16.977,66 eur medzi žalovaným a postupcom, či C.. O. naozaj došlo, rovnako ako nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že schodok na pokladni spôsobil postupca porušením svojich zákonných povinností a že si uvedenú sumu ponechal. Ak bol žalovaný názoru, že mu prináležalo právo na zaplatenie sumy 16.977,66 eur od postupcu, či C.. O., nemal dôvod na späťvzatie žaloby, minimálne voči osobe C.. L. O.. Žalovaný poukazuje aj na svoju pôvodnú pohľadávku voči postupcovi v sume 19.640,92 eur, ktorú označil ako škoda na nevrátenom majetku. Tento majetok mal mať postupca v držbe ako komplementár na výkon obchodnej činnosti, pričom nikdy nedošlo k jeho vráteniu. Ak si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi uvedenú sumu ako kompenzačnú námietku, musel by relevantným spôsobom preukázať, o aký majetok presne ide, akú hodnotu má, ako dospel k uvedenej sume, z akého dôkazu vyplýva, že predmetný majetok bol v držbe postupcu a tento nebol náležite vrátený. Súd sa preto v tejto časti plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že nárok žalovaného v uvedenej výške je nepreskúmateľný. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú škodu v sume 29.990,67 eur vzniknutú bártrovými obchodmi, táto mala byť spôsobená porušením odbornej starostlivosti postupcu konať v záujme spoločnosti žalovaného a podľa dohody s L. T.. Uvedená suma má vyplývať zo záverov revízie účtovníctva, ktorú vykonala spoločnosť EASY ŠTART s.r.o.. Postupca praktizoval na účet spoločnosti žalovaného výmenné obchody, čím dochádzalo k nepeňažnej výmene služieb. Žalovaný mal takto poskytnúť plnenie trom obchodným spoločnostiam a jednému živnostníkovi vo výške 13.458,80 eur a spoločnosti TRENTO, s.r.o. vo výške 19.163,42 eur. Postupca podľa tvrdenia žalovaného neobjasnil, aké plnenia boli za uvedené sumy poskytnuté žalovanému. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovanému žiadna škoda z bártrových obchodov nemohla vzniknúť, nakoľko všetky pohľadávky z bártrových obchodov zanikali započítaním, pričom z týchto obchodov vznikali aj kredity, ktoré sa dali ďalej použiť. Súd považoval uvedenú škodu v sume 29.990,67 eur, ktorá mala vzniknúť žalovanému bártrovými obchodmi vykonávanými postupcom, za nepreukázanú, nakoľko žalovaný do spisu nezaložil žiaden dôkaz o tom,

že mu škoda v uvedenej výške reálne vznikla. Žalovaný sa pritom odvoláva na závery revízie účtovníctva vykonanej spoločnosťou EASY START, s.r.o., ktorá sa však ako dôkaz v spise nenachádza. Žalovaný ďalej uvádza, že mu vznikla škoda v sume 1.535,25 eur v súvislosti s rekonštrukciou účtovníctva za rok 2015. Za povinnosť riadne viesť účtovníctvo zodpovedal postupca, pričom účtovníctvo mal viesť žalobca, a to v rozpore s právnymi predpismi a účtovnými pravidlami. Súd mal za to, že uvedené tvrdenie žalovaný opäť žiadnym spôsobom nepreukázal, t.z. ani svoje tvrdenie, kto reálne vykonával účtovníctvo, na základe akej zmluvy a ani bližšie nezdôvodnil, v čom spočíval rozpor pri výkone účtovníctva a ak skutočne nastal, aké právne predpisy či účtovné pravidlá boli pri tom porušené. Doloženie faktúry od spoločnosti EASY START, s.r.o. a zoznamu vykonaných úkonov uvedenou spoločnosťou v nemeckom jazyku nijak nepreukazuje vznik škody a ani priamu príčinnú súvislosť medzi konaním postupcu a vznikom škody. Pokiaľ ide o sumu 26.013,66 eur, ktorú si uplatňuje žalovaný v rámci procesnej obrany za sprostredkovanie obchodov pre ALLROUND s.r.o., táto má vyplývať zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi žalovaným a postupcom. V zmysle tejto zmluvy mal žalovaný nárok na províziu vo výške 5 % zo všetkých sprostredkovaných obchodov. Zmluvu o sprostredkovaní však žalovaný do spisu nezaložil, pričom samotná faktúra za sprostredkovanie obchodov reálne vykonanie obchodov, ani náležitosti zmluvy nepreukazuje. Žalovaný teda žiadnym spôsobom nezdokladoval, o aké obchody presne išlo, kedy sa uskutočnili a s akými tretími osobami boli uzatvorené. Žalovaný poukazuje zároveň aj na škodu v sume 1.308 eur, ktorá mu mala vzniknúť objednaním prepravy do Veľkej Británie s tým, že sa mal tovar naložiť u postupcu. Zástupcovia postupcu však tovar včas nenaložili, na základe čoho mala vzniknúť žalovanému škoda z dôvodu prestojov nemeckej špedície. Na súčinnosť pri nakládke tovaru bol postupca vyzvaný e-mailovou správou žalovaného z 28.04.2016, kde bol tiež upozornený, že prípadná škoda vzniknutá opätovným nenaložením tovaru bude uplatnená. K uvedenému sa vyjadril na pojednávaní svedok U.. L. Y. O., ktorý zdôraznil, že žalovaný mu neodpovedal na jeho dotaz, kedy zaplatí požadované faktúry a až potom bude kamión naložený. Ani na opakované žiadosti žalovaný neodpovedal, ale keďže nechceli robiť problémy, kamión bol napokon naložený (keď však prišiel kamión, tovar ešte nebol pripravený na expedíciu, trvalo to maximálne deň). Svedok ďalej uviedol, že prax bola taká, že vo výrobe oznamovali žalovanému, kedy môžu poslať kamión. V tejto veci však žalovaný poslal kamión bez prvotného oznámenia zo strany postupcu, preto museli s nakládkou čakať. Z vyjadrenia svedka, ako aj z emailovej komunikácie založenej do spisu je zrejmé, že prestoje, ktoré vznikli pri preprave tovaru nemohol spôsobiť postupca, nakoľko postupca so žalovaným vopred riadne komunikoval (emailovou formou) a oznámil mu svoje podmienky na to, aby mohlo dôjsť k naloženiu tovaru. Žalovaný napriek tomu zabezpečil kamión na prepravu dňa 28.04.2016, kedy postupca ešte nebol pripravený na nakládku, čiže za prestoje kamióna postupca nemôže niesť zodpovednosť. V poslednom rade sa žalovaný bráni voči žalobe uplatnením sumy 11.325,27 eur, ktorá predstavovala pohľadávku žalovaného voči ALLROUND s.r.o., ktorá bola na žalovaného pôvodne postúpená od TECO Rudolf Gruber, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2016. Žalovaný síce do spisu založil zmluvu o postúpení pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2016 zo strany TECO Rudolf Gruber adresované ALLROUND s.r.o., avšak do spisu nedoložil žiaden doklad o tom, že toto oznámenie o postúpení pohľadávok aj reálne doručil ALLROUND s.r.o., čo bola v zmysle nevyhnutná povinnosť žalovaného voči svojmu dlžníkovi (ALLROUND s.r.o.), a to bez zbytočného odkladu. Pritom konateľ žalobcu na pojednávaní výslovne uviedol, že žiadne oznámenie o postúpení pohľadávok nebolo doručené a že tieto pohľadávky zanikli jednostranným zápočtom voči TECO Rudolf Gruber. Aj právny zástupca žalobcu sa vyjadril v podaní adresovanom súdu, že oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2016 nebolo tak žalobcovi, ani ALLROUND s.r.o. doručené, pričom prvýkrát sa o uvedenom postúpení dozvedeli až z listu žalovaného z 12.12.2016, v ktorom žalovaný reagoval na postúpenie predmetných pohľadávok, ktoré sú predmetom konania, na žalobcu. Podľa názoru súdu tak žalovaný nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky TECO Rudolf Gruber na žalovaného v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2016, preto jeho procesná obrana vo výške 11.325,27 eur voči nároku žalobcu uplatnenému v tomto konaní je právne irelevantná. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že obrana žalovaného, ktorá poukazovala na neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávky z 01.11.2016 a na dôvodnosť pôvodných pohľadávok žalovaného uplatnených listom z 12.12.2016, nemá oporu v zákone, ani vo vykonaných dôkazoch, preto žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Opravným uznesením č.k. -397 zo dňa 08.07.2022 súd I. výrokom opravil prvú vetu 7. bodu (strana 11) odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -367 zo

dňa 13.06.2022 tak, že správne znie: Svedok C.. L. O. na pojednávaní dňa 10.11.2021 okrem iného uviedol, že spoločnosť žalobcu patrí jeho synovi G. O. a spoločnosť žalovaného zakladal a po piatich rokoch ju prevzali Rakúšania. II. výrokom súd opravil štvrtú vetu 16. bodu (strana 15) odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -367 zo dňa 13.06.2022 tak, že správne znie: K uvedenému sa vyjadril na pojednávaní svedok C.. L. O., ktorý zdôraznil, že žalovaný mu neodpovedal na jeho dotaz, kedy zaplatí požadované faktúry a až potom bude kamión naložený.

3. Opravným uznesením č.k. -434 zo dňa 22.11.2022 súd I. výrokom opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 13.06.2022 tak, že číslo konania správne znie -389. II. výrokom súd opravil záhlavie opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 08.07.2022 tak, že číslo konania správne znie -397. III. výrokom súd opravil I. a II. výrok opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 08.07.2022 tak, že číslo konania rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 13.06.2022 správne znie -389.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal, že zistený skutkový stav zo strany súdu sa obmedzuje v znení napadnutého rozsudku na čiastočné okolnosti prípadu, zohľadňujúce iba vybrané resp. žiadne dôkazy, čím trpí aj jeho právna kvalifikácia, ktorá je predmetom tohto konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za nedostatočné, formálne, nepresvedčivé, povrchné a v rozpore s veta 2. a . . Namietal, že súd sa pri posudzovaní prípadu uspokojil iba s prezentáciou skutkového stavu zo strany žalobcu, resp. svedeckej výpovede konateľa postupcu (L.O. O.), a to bez toho, aby žalobca relevantnými tvrdeniami podloženými dôkazmi poprel skutkové tvrdenia a dôkazy žalovaného. Súd ignoroval aj personálnu prepojenosť konateľa žalobcu (G. O.) s konateľom postupcu (L.O. O.) - ktorý od r. 2011 do r. 2015 riadil žalovaného, čo je právne významné najmä pri posúdení platnosti nadobudnutia žalovaných pohľadávok zo strany žalobcu. Svedeckú výpoveď L. O. súd v tomto zmysle nepodrobil kritickej analýze, v zmysle ktorej by konfrontoval tvrdenia svedka s predloženými dôkazmi zo strany žalovaného. Súd dokonca ignoroval tú časť výpovede L. O., kde potvrdzoval dohodu s terajšími majiteľmi spoločnosti žalovaného a tiež potvrdzoval vlastnú nepozornosť, z ktorej vyplynuli pohľadávky žalovaného, čo vyplývalo aj z korešpondencie, ktorou žalovaný preukazoval svoje pohľadávky. Takýto prístup súdu je v rozpore s . Zároveň sú tieto závery súdu v rozpore s , keďže žalobca pohľadávky žalovaného iba poprel bez predloženia jediného relevantného dôkazu. Žalovaný poukázal na to, že všetky relevantné tvrdenia a dôkazy zhrnul vo svojom podaní zo dňa 21.01.2021. Skutkové tvrdenia uvádza žalovaný v predmetnom vyjadrení v takom rozsahu akoby jeho započítané pohľadávky boli samostatným predmetom sporu. Ku každej jednotlivej pohľadávke bol priložený dôkaz. Súd bol povinný tieto skutočnosti vecne prejednať, prípadne využiť postup podľa , čo však neurobil. Všeobecné hodnotenie dôkazov súdom považoval v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné. V uvedenom vyjadrení (časť C) vzniesol žalovaný prípustným spôsobom aj hmotnoprávne námietku in eventum, pričom na dôvody tohto postupu žalovaný vo vyjadrení výslovne odkazuje. Ak dospel súd k právnemu záveru, že žalovaný listom z 12.12.2016 neurobil započítací prejav (ani iným úkonom predtým), tak bez akýchkoľvek pochybností takýto prejav došiel žalobcovi v súdnom konaní najneskôr doručením vyjadrenia žalovaného zo dňa 21.01.2021 cestou súdu. Žalovaný ďalej namietal, že súd sa nevyjadril k manipulácii a faktickej zámene zmlúv o postúpení pohľadávok v priebehu súdneho konania, a to vzhľadom na prípadné posúdenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu ex offo. Právny záver súdu, že list žalovaného zo dňa 12.12.2016 nie je jeho prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok strán sporu podľa názoru žalovaného neobstojí. Zdôraznil, že ani iný zákon nepredpisuje konkrétne požiadavky na prejav vôle smerujúci k zápočtu. Nie je preto preskúmateľné, podľa akých kritérií súd posúdil list z 12.12.2016, keď dospel k záveru, že nemôže ísť o prejav vôle započítať pohľadávky. Žalovaný v liste z 12.12.2016 prejavuje zrozumiteľne, výslovne a určito svoju vôľu započítať vzájomné pohľadávky na druhej strane listu, a to aj s odkazom na v spojení s . Zápočet pohľadávok nerozporoval v súdnom konaní ani žalobca, ktorý vo svojich vyjadreniach spochybňoval iba oprávnenosť jednotlivých pohľadávok

žalovaného. V rozpore s touto skutočnosťou dospel súd k opačnému a nesprávnemu záveru, že žalovaný neurobil započítací prejav. Práve pre tento prípad žalovaný v časti C vyjadrenia zo dňa 21.01.2021 uplatnil in eventum hmotnoprávnu námietku. V nadväznosti na uvedené sa zmenila úloha súdu, ktorý už nemal posudzovať žalovanú pohľadávku ako spornú, ale pohľadávky žalovaného. Súd však týmto spôsobom nepostupoval a pohľadávky žalovaného riadne neprejednal, čím pochybil. Namietal, že súd sa pri objasňovaní skutkového stavu obmedzil na skutkové tvrdenia žalobcu resp. svedeckú výpoveď konateľa postupcu (L. O.), pričom nezohľadnil protitvrdenia a doložené dôkazy zo strany žalovaného. Súd sa v nevysporiadal s predloženými dôkazmi týkajúcimi sa napr. schodku v pokladni v celkovej výške 16.977,66 eur, najmä nezohľadnil ani vo formálnej miere predložené doklady z účtovníctva žalovaného (t.j. stav pokladne podľa Hlavnej knihy zo dňa 28.12.2015, Prehľad pohybov na účte žalovanej spoločnosti za obdobie 01.01.2015 - 31.12.2015, Účtovný denník za rok 2015) z času, keď mal mať vedenie účtovníctva na starosti spoločnosť Allround s.r.o. ako postupca. Dodal, že samotné späťvzatie žaloby žalovaným v konaní vedenom pod sp. zn. nevyvracia v žiadnej miere oprávnenosť tohto nároku, a to ani napriek skutočnosti, že mohol túto pohľadávku súdne vymáhať (hoc nehospodárne) ďalej od konateľa postupcu (L. O.). Súd nezohľadnil ani skutkové tvrdenia, ani predložené dôkazy žalovaného, týkajúce sa pohľadávky vo výške 19.640,92 eur z ceny nevráteného majetku. Súd v tejto súvislosti celkom opomenul a vôbec sa nevyjadril k predloženej vzájomnej obchodnej korešpondencii medzi postupcom a žalovaným, k súpisu majetku ako ani k súvisiacim účtovným podkladom. Súd si navyše nedal ani námahu, aby ním selektívne vybrané jednotlivé dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, čoho dôkazom je aj formálne odmietnutie uznania postúpených a započítaných pohľadávok spoločnosti TECO Rudolf Gruber. Ak súd nenašiel v spise dôkaz o oznámení o postúpení týchto pohľadávok, tak za takéto výslovne formulované oznámenie musel považovať práve list žalovaného z 12.12.2016. Formalisticky súd odmietol aj dôkazy o vzniku škody spojenej s rekonštrukciou účtovníctva vo výške 1.535,25 eur, pričom ani v tomto prípade nezohľadnil skutočnosť, že účtovnú dokumentáciu dostal žalovaný priamo od žalobcu. Súd navyše odmietol obchodnú korešpondenciu ako dôkaz formálne z dôvodu, že je v nemeckom jazyku, avšak obsah korešpondencie nebol žiadnym spôsobom medzi stranami sporný a nikto komunikáciu nepopiera1. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta, in eventum, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd žalobu zamietne. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalobcu k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania.

5. V podaní doručenom súdu dňa 08.09.2022 žalobca poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by mal byť napadnutý rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie, všetky ním uvádzané dôvody sú len jeho subjektívnymi názormi, ktoré nie sú verifikovateľné dôkazmi. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom. Mal za to, že súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, preto považoval napadnutý rozsudok za zákonný a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že vzhľadom na to, že už nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k odvolaniu žalovaného, s poukazom na efektívnosť konania sa vzdáva možnosti na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného.

6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Podľa (ďalej len „“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

9. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

10. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

11. Podľa , námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

12. Podľa , dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

13. Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

14. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

16. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 41.618 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr č. 2016015 a č. 2016017 za dodávku tovaru, ktorá pohľadávka bola na žalobcu postúpená spoločnosťou ALLROUND s.r.o. zmluvami zo dňa 01.11.2016. Žalovaný sa v podanom odpore bránil tvrdením, že uvedené pohľadávky neexistujú, keďže zanikli započítaním s pohľadávkami žalovaného voči spoločnosti ALLROUND s.r.o.. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.01.2021 žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu tvrdiac, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal pravosť predkladaných zmlúv o postúpení pohľadávok, na základe ktorých odvodzuje svoje oprávnenie uplatňovať nároky na súde voči žalovanému. Trval na tom, že žalované pohľadávky zanikli z dôvodu započítania s pohľadávkami žalovaného. V časti C predmetného vyjadrenia, označenej ako hmotnoprávna námietka, žalovaný pre prípad, že by súd neuznal, že k zápočtu došlo najneskôr listom žalovaného z 12.12.2016, uviedol, že si uplatní proti žalovaným pohľadávkam v celkovej sume 41.618 eur s príslušenstvom vlastné pohľadávky v rovnakej výške tak, aby uplatňovaný nárok v tomto konaní v celom rozsahu zanikol. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i vecne v celom rozsahu opodstatnený a obrana žalovaného nemá oporu v zákone, ani vo vykonaných dôkazoch, preto napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 41.618 eur spolu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa , , .

18. Čo sa týka námietky odvolateľa, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu ohľadne platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok uzavretých medzi ALLROUND s.r.o. ako postupcom a LPN s.r.o. ako postupníkom, ktorými došlo k postúpeniu žalovaných pohľadávok, túto odvolací súd považoval za nedôvodnú. Ako uviedol súd, v liste zo dňa 12.12.2016 samotný žalovaný okrem iného potvrdil, že postupca listami zo dňa 04.11.2016 (ktoré boli žalovanému doručené dňa 28.11.2016) oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Súd potom správne uzavrel, že vzhľadom na citované

ustanovenie zákona je bezpredmetné poukazovanie žalovaného na nezrovnalosti zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré žalobca založil do spisu ešte v rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica (konkrétne na totožnosť poslednej strany na obidvoch zmluvách). Zákonná koncepcia zmluvnej cesie vychádza z predpokladu, že postupca je dlžníkovi známou osobou, s ktorou sa nachádza v záväzkovom vzťahu. Pre účinnú notifikáciu cesie (denunciáciu) postačuje preto bez ďalšieho oznámenie tejto skutočnosti dlžníkovi postupcom. Takto denunciovaný dlžník je povinný rešpektovať oznámenie svojho pôvodného veriteľa a plniť označenému postupníkovi, pričom sa nemôže dožadovať preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky. Jeho plnenie osobe označenej postupcom za postupníka má účinky splnenia dlhu aj v prípade, ak bola cesia neplatná alebo k nej reálne vôbec nedošlo. Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky je teda plnohodnotným legitimačným nástrojom, ktorý dlžníkovi záväzne identifikuje osobu postupníka a núti ho plniť výlučne nadobúdateľovi pohľadávky. Aplikačná prax dospela k záveru, že dlžník musí po oznámení postupcu plniť v prospech postupníka a nie je oprávnený namietať prípadnú neplatnosť alebo neexistenciu samotnej cesie. Súd v konaní proti dlžníkovi vychádza z právnych účinkov notifikačného úkonu postupcu a platnosť zmluvy o postúpení neskúma ani ako prejudiciálnu otázku. Dlžník sa teda za daných okolností nemôže prípadnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky efektívne dovolať. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1965 - 1974) Vzhľadom na uvedené súd dôvodne konštatoval, že nemá žiadnu pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, nakoľko boli splnené podmienky uvedené v ustanovení .

19. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (R 119/2003). V rozsudku sp. zn. zo dňa 10. februára 2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky naviac uviedol, že z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že dlžník nielenže nemá povinnosť, ale dokonca ani právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

20. Nad rámec uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca do spisu dodatočne založil obidve zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.11.2016 spolu s notárskym osvedčením o pravosti podpisu G.Š. O., konateľa postupníka (žalobcu). Súd tiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že C.. L. O. na pojednávaní výslovne potvrdil, že oznámenie o postúpení pohľadávky napísal on sám ako konateľ postupcu a poštou ho odoslal na adresu žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolacia argumentáciu žalovaného v tomto smere neobstojí.

21. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so záverom súdu, ktorý tvrdenia žalovaného, že žalované pohľadávky už neexistujú z dôvodu ich zániku započítaním s pohľadávkami žalovaného ešte voči spoločnosti ALLROUND s.r.o., považoval za nepreukázané. V konaní totiž nebolo preukázané, že žalovaný reálne urobil voči spoločnosti ALLROUND s.r.o. prejav smerujúci k započítaniu svojich pohľadávok a že toto započítanie uvedenej spoločnosti aj riadne oznámil. Ako uviedol súd, žalovaný do spisu nezaložil žiaden dôkaz o tom, že sa tak stalo.

22. Za dôvodné však odvolací súd považoval námietky odvolateľa k posúdeniu obsahu listu žalovaného zo dňa 12.12.2016 adresovaného žalobcovi. I keď je pravdou, že v uvedenom liste žalovaný tvrdil, že pohľadávky spoločnosti ALLROUND s.r.o. neexistujú, nakoľko už zanikli započítaním pohľadávok žalovaného voči spoločnosti ALLROUND s.r.o., čiže ešte predtým ako došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky zo spoločnosti ALLROUND s.r.o. na žalobcu, v ďalšej časti uvedeného listu žalovaný uvádza „Všetky vyššie uvedené pohľadávky spoločnosti Allround International, vrátane pohľadávok postúpených spol. TECO Rudolf Gruber, teda taktiež uplatňujeme a namietame ako protipohľadávky voči Vám ako postupníkovi v zmysle ust. 529 , a zároveň si ich voči Vám týmto uplatňujeme aj titulom započítania v zmysle .“ Súd sa uvedeným znením listu v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal a bez ďalšieho konštatoval, že žalovaný v tomto liste neurobil žiadny započítací prejav voči žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosť, že žalovaný v uvedenom liste na jednej strane uvádza, že pohľadávky žalobcu zanikli v dôsledku zápočtu pohľadávok žalovaného s pohľadávkami spoločnosti ALLROUND s.r.o. ešte pred postúpením predmetných pohľadávok na žalobcu a na druhej strane si tieto

pohľadávky uplatňuje v danom liste voči žalobcovi titulom započítania, spôsobuje určitú zmätočnosť v predmetnom úkone žalovaného, ďalší obsah listu však napriek tomu nemožno ignorovať, ale je úlohou súdu posúdiť celé znenie uvedeného listu. Keďže súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal vyššie citovaným textom listu žalovaného zo dňa 12.12.2016, jeho obsah neposúdil komplexne. Žalovaný preto dôvodne namietal, že nie je preskúmateľné, podľa akých kritérií súd posúdil list zo dňa 12.12.2016, keď dospel k záveru, že nemôže ísť o prejav vôle započítať pohľadávky.

23. Námietku započítania v súdnom spore podľa je potrebné odlíšiť od situácie, keď k započítaniu pohľadávok jednostranným úkonom došlo mimo konania. V takom prípade sa žalovaný bráni argumentom zániku záväzku v dôsledku započítania, ku ktorému mohlo platne dôjsť aj pred podaním žaloby. Túto skutočnosť musí osobitne preukázať, čo však v konečnom dôsledku vedie k rovnakým procesným dôsledkom ako pri kompenzačnej námietke v konaní. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 550). 24. Žalovaný ALLROUND INTERNATIONAL k. s. si uplatňuje voči žalobcovi LPN s.r.o., na základe jednostranného zápočtu resp. ako kompenzačnú námietku vznesenú v konaní, pohľadávku, ktorú mal voči spoločnosti ALLROUND s.r.o., t. j. v danom prípade nejde o pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, ale o pohľadávku žalovaného voči spoločnosti ALLROUND s.r.o.. Na takýto postup žalovaného oprávňuje za splnenia podmienok ustanovenie , podľa ktorého, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

25. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní spochybňoval oprávnenosť jednotlivých pohľadávok žalovaného, ktoré si voči nemu žalovaný uplatňoval, či už titulom jednostranného započítania alebo z dôvodu kompenzačnej námietky vznesenej v konaní, bolo potrebné skúmať dôvodnosť týchto pohľadávok žalovaného.

26. Odvolateľ dôvodne namietal, že súd pochybil, keď pohľadávky žalovaného riadne neprejednal a nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi. Súd v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že žalovaný sa okrem iného bránil voči žalobe uplatnením sumy 11.325,27 eur, ktorá predstavovala pohľadávku žalovaného voči ALLROUND s.r.o., ktorá bola na žalovaného pôvodne postúpená od TECO Rudolf Gruber, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2016. Poukázal na to, že žalovaný síce do spisu založil zmluvu o postúpení pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2016 zo strany TECO Rudolf Gruber adresované ALLROUND s.r.o., avšak do spisu nedoložil žiaden doklad o tom, že toto oznámenie o postúpení pohľadávok aj reálne doručil ALLROUND s.r.o., čo bola v zmysle nevyhnutná povinnosť žalovaného voči svojmu dlžníkovi (ALLROUND s.r.o.), a to bez zbytočného odkladu. Pritom konateľ žalobcu na pojednávaní výslovne uviedol, že žiadne oznámenie o postúpení pohľadávok nebolo doručené a že tieto pohľadávky zanikli jednostranným zápočtom voči TECO Rudolf Gruber. Súd poukázal na to, že aj právny zástupca žalobcu sa vyjadril v podaní adresovanom súdu, že oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2016 nebolo tak žalobcovi, ani ALLROUND s.r.o. doručené, pričom prvýkrát sa o uvedenom postúpení dozvedeli až z listu žalovaného z 12.12.2016, v ktorom žalovaný reagoval na postúpenie predmetných pohľadávok, ktoré sú predmetom konania, na žalobcu. Podľa názoru súdu tak žalovaný nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky TECO Rudolf Gruber na žalovaného v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2016, preto jeho procesnú obranu vo výške 11.325,27 eur voči nároku žalobcu uplatnenému v tomto konaní považoval za právne irelevantnú. Odvolací súd sa s takýmto právnym záverom súdu nestotožnil a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje v tejto časti za nepreskúmateľné. Nesplnenie oznamovacej povinnosti postupcu v stanovenej lehote alebo vôbec totiž nemá vplyv na platnosť cesie, ani na jej právne účinky. Právne účinky cesie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Postupník sa stáva veriteľom postupovanej pohľadávky, s ktorou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Nastáva teda špecifická situácia, keď zatiaľ nenotifikovaný dlžník nemá vedomosť o zmene v osobe svojho veriteľa. Právne postavenie dlžníka je z tohto hľadiska osobitne chránené a nenotifikovaný dlžník je lege artis oprávnený splniť svoj dlh postupcovi. Nič to však nemení na závere, že k reálnemu prevodu pohľadávky už došlo a jediným jej veriteľom je postupník. Neprijateľnou je konklúzia, že vzhľadom na uvedenú konštrukciu právnych vzťahov sa postúpenie pohľadávky stáva

účinným až jeho oznámením alebo preukázaním dlžníkovi. Zmyslom úpravy obsiahnutej v § 526 ods. 1 nie je odklad účinkov cesie vo vzťahu k dlžníkovi, ale ochrana jeho právneho postavenia tým, že pred oznámením alebo preukázaním postúpenia môže svoj dlh riadne splniť postupcovi. Aktívna vecná legitimácia pri súdnom vymáhaní postúpenej pohľadávky svedčí postupníkovi od účinnosti cesie, resp. od postúpenia pohľadávky. To platí za predpokladu, že pohľadávka ako taká je splatná a spôsobilá na vymáhanie. Z dôvodov uvedených vyššie nie je namieste podmieňovať oprávnenie postupníka procesne uplatniť postúpené právo na plnenie riadnou notifikáciou, či už zo strany postupcu alebo postupníka. Pokiaľ postupník uplatní svoj nárok žalobou, je v záujme vlastného procesného úspechu povinný ho preukázať. Ak nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu iba zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému dlžníkovi, a to buď súdnym doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (prípadne pri inom úkone) alebo vykonaním tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia ( ) a pokiaľ postupník svoj nárok v konaní nepreukáže, jeho návrhu nemožno vyhovieť. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1965 - 1974)

27. Jednou z uplatnených pohľadávok žalovaného bola aj pohľadávka v sume 16.977,66 eur zo schodku v pokladni žalovaného z roku 2015. Súd uviedol, že nebolo nijak preukázané, že schodok na pokladni spôsobil postupca porušením svojich zákonných povinností a že si uvedenú sumu ponechal. Uvedený záver však súd bližšie nevysvetlil, neuviedol prečo argumentáciu žalovaného v tomto smere považoval za nedôvodnú a nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými žalovaným, ktoré boli prílohou jeho vyjadrenia doručeného súdu dňa 21.01.2021 (stav pokladne podľa Hlavnej knihy zo dňa 28.12.2015, prehľad pohybov na účte žalovanej spoločnosti za obdobie 01.01.2015.31.122015, účtovný denník za rok 2015). Napadnutý rozsudok preto odvolací súd považuje i tohto dôvodu za nepreskúmateľný. Ak súd v tejto súvislosti uviedol, že ak bol žalovaný názoru, že mu prináležalo právo na zaplatenie sumy 16.977,66 eur od postupcu, či C.. O., nemal dôvod na späťvzatie žaloby, minimálne voči osobe C.. L. O., odvolateľ dôvodne poukazoval na to, že samotné späťvzatie žaloby žalovaným v uvedenom konaní nevyvracia oprávnenosť tohto nároku a nie je dôvodom pre odmietnutie súdu zaoberať sa predloženými dôkazmi žalovaného.

28. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (, ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie nespĺňa, v dôsledku čoho je v nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti konať pred súdom.

29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

30. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. -389 zo dňa 13.06.2022 v znení opravného uznesenia č.k. -397 zo dňa 08.07.2022 a opravného uznesenia č.k. -434 zo dňa 22.11.2022 podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná vo vyššie naznačenom smere a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle , pričom sa dôsledne vysporiada s argumentáciou a dôkazmi predloženými sporovými stranami. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).