Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_21C-36-2019.pdf
PDF · 70.25 KB
Case nature
Subarea
21C/36/2019
Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobkyne: J. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. J.. G. XXXX/XX, Ž., zastúpenej advokátskou kanceláriou: TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanej: T. Č., P.. XX.XX.XXXX, Y. D., o určenie, že darovacia zmluva je právne neúčinná, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.08.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že právny úkon D. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. v darovacej zmluve uzatvorenej so žalovanou, ktorej predmetom je byt č. XX J. J. Č.. XX A. I. J. D. na ul. G. B. H..Č.. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom obytný dom stojí, je voči žalobkyni právne neúčinný s tým, že zároveň žiadala, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu vo výške 47 022,80 Eur. 2. Okresný súd Martin dvomi výzvami zo dňa 08.08.2019 vyzval žalobkyňu, aby zaplatila súdny poplatok zo žaloby vyrubený podľa položky č. 1b sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 49,50 Eur (zo žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu) a podľa položky č. 1a sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 2 751 Eur (zo žaloby o zaplatenie 47 022,80 Eur), t.j. celkom sumu 2 800,50 Eur a to v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Výzvy boli doručené zástupcovi žalobkyne dňa 09.08.2019. V lehote určenej súdom žalobkyňa súdny poplatok zo žaloby nezaplatila, hoci bola poučená o následkoch nezaplatenia poplatku, spočívajúcich v zastavení konania. 3. Žalobkyňa dňa 16.08.2019 súdu doručila podanie označené ako sťažnosť proti vyčísleniu 2. súdneho poplatku, v ktorej uviedla, že s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2 751 Eur určenej zo sumy 47 022,80 Eur nesúhlasí. Odôvodnila to tým, že odporovacou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia právnej skutočnosti, ktorej bezprostredným následkom je možnosť priamo a bez ďalšieho exekvovať nehnuteľnosť prevedenú odporovaným právnym úkonom bez potreby poznať a v žalobe určite jej hodnotu. Určenie právnej neúčinnosti je neurčitou vecou, a preto sa má súdny poplatok vypočítať z predmetu sporu, ktorý sa nedá oceniť peniazmi. Výška pohľadávky odporovateľa - veriteľa je bezpredmetná. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.07.2010 sp.zn. 2 M Cdo 8/2009. Ďalej uviedla, že nárok na náhradu hodnoty nehnuteľnosti predstavuje eventuálny výrok, a teda povinnosť nahradiť hodnotu nehnuteľnosti inou formou, spravidla peňažnou, v prípade, že priama exekúcia veci nie je možná. Je to v podstate iná forma toho istého plnenia, ktorá je navyše existenčne a rozsahom závislá práve na vyslovení právnej nečinnosti a rozdiel spočíva len v tom, ktorú časť majetku žalovanej možno podrobiť nútenému výkonu. Tiež uviedla, že rozsah náhrady je určený výlučne hodnotou nehnuteľnosti, ktorá môže byť aj vyššia, ale aj nižšia ako výška pohľadávky, pričom ozrejmenie tejto skutočnosti je výsledkom až vykonaného dokazovania. Ustanovenie § 42b Občianskeho zákonníka však umožňuje, napriek tejto skutočnosti, riešiť obe otázky (neúčinnosť aj náhradu) súčasne, takže podľa žalobkyne nemožno súdny poplatok určovať podľa hodnoty sporu, resp. hodnoty náhrady, keďže táto je v čase uplatnenia objektívne neznáma. Muselo by sa vychádzať z
výšky pôvodnej pohľadávky veriteľa, ako to urobil súd v danom prípade, čo však v prípade, že hodnota nehnuteľnosti je nižšia, znamená určenie nesprávnej výšky poplatku a to v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch. Navyše pohľadávka veriteľa - žalobkyne nie je predmetom konania a preto nemôže byť ani predmetom poplatkovej povinnosti. Žalobkyňa tiež uviedla, že uhradí súdny poplatok vo výške 49,50 Eur vypočítaný na určenie právnej neúčinnosti na základe prvej výzvy, ktorú nerozporuje, druhý poplatok neuhradí, pretože ho považuje za nesprávny, resp. nemal byť určený vôbec a preto nie je možné ani zastaviť konanie pre nezaplatenie uvedeného poplatku, nakoľko súd vyrubil súdny poplatok vo výške odporujúcej zákonu. 4. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. 5. Podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 6. K podaniu žalobkyne doručenému súdu dňa 16.08.2019 súd uvádza, že proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku nie je prípustný opravný prostriedok, preto súd o jej podaní osobitne nerozhodoval avšak vzhľadom na tvrdenia žalobkyne v ňom obsiahnuté o nesprávnosti vyrubeného súdneho poplatku zo žaloby súd považuje za potrebné zdôrazniť, že má za to, že súdny poplatok zo žaloby bol vyrubený v správnej výške 2 800,50 Eur. Považuje tento postup za správny z toho dôvodu, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd rozhodol o dvoch nárokoch (určenie právnej skutočnosti a zaplatenie peňažnej náhrady), ktoré je možné žalovať aj samostatne. Je pravdou čo uviedla žalobkyňa, že určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu voči žalobkyni je právnou skutočnosťou, ktorá zakladá ďalší právny nárok a to priznanie peňažnej náhrady čiže priznanie peňažnej náhrady, ktorú požaduje je závislé na vyslovení právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka ale napriek tejto vzájomnej závislosti ide o dva nároky, ktorých je možné sa domáhať aj samostatnými žalobami. Sama žalobkyňa vo svojom podaní uviedla, že ustanovenie § 42b Občianskeho zákonníka umožňuje riešiť obe otázky súčasne ale nemožno tieto nároky z pohľadu vymedzenia predmetu konania a tým aj určenia súdneho poplatku zo žaloby považovať za jeden nárok a spoplatniť ich len jedným súdnom poplatkom. Nič nebráni tomu, aby sa žalobkyňa domáhala jednou žalobou len určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a následne druhou samostatnou žalobou rozhodnutia súdu o priznaní náhrady hodnoty nehnuteľností. Rovnako súd nepovažuje za správny názor žalobkyne, že súdny poplatok nemožno počítať z hodnoty náhrady lebo podľa názoru žalobkyne nie je táto hodnota objektívna známa a nemožno túto hodnotu stotožniť s pôvodnou pohľadávkou veriteľa. Žalobkyňa je tou, kto určuje predmet konania a žalobkyňa sa domáhala konkrétne, aby súd zavial žalovanú na zaplatenie sumy 47 022,80 Eur, preto súd vypočítal súdny poplatok z tejto sumy. Nemožno túto sumu považovať za objektívne neznámu, keď ju žalobkyňa sama vymedzila v podanej žalobe. To, že výška priznanej peňažnej náhrady môže byť v konečnom rozhodnutí súdu iná, neovplyvňuje základ súdneho poplatku zo žaloby. 7. Vychádzajúc z uvedeného, súd považuje vyrubenie súdneho poplatku zo žaloby na základe výziev zo dňa 08.08.2019 za správne a vzhľadom na to, že žalobkyňa v súdom určenej lehote súdny poplatok nezaplatila (vôbec), súd konanie podľa citovaného § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.