Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-832-2015.pdf
PDF · 149.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/832/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou Mgr. Inou Šingliarovou v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, K O. XXX/X, G., zast.: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, Bajzova 2, Košice, o zaplatenie 3.386,- € s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 3.306 Eur spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 5.066 Eur od 14.07.2015 do 03.08.2015, zo sumy 4.726 Eur od 04.08.2015 do 15.10.2015, zo sumy 4.556 Eur od 16.10.2015 do 09.08.2016, zo sumy 3.556 Eur od 10.08.2016 do 13.09.2016, zo sumy 3.386 eur od 14.09.2016 do 28.05.2017, zo sumy 3.306 Eur od 29.05.2017 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 16,89 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.08.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zmenkovým platobným rozkazom na zaplatenie zmenkovej sumy 9.554,- € spolu so 6 % úrokom z nej od 14.07.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 31,85 € a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 13.05.2013 v G. na rad žalobcu, bez protestu. Žalovaný v deň splatnosti zmenky 13.07.2015 zmenkovú sumu 9.554,- € nezaplatil. K žalobe žalobca pripojil prvopis zmenky.
3. Súd o žalobe do 23.12.2015 nerozhodol a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku žalobcu rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu.
4. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Keďže v zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom
platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s ustanovením prvej vety § 372y ods. 2 O.s.p.), použije sa na toto konanie už Civilný sporový poriadok.
5. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 18.04.2016 v súlade s § 17 ods. 1 vety druhej a ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmenkový zákon“) a na základe výzvy súdu žalobu doplnil a predložil súdu písomnú zmluvu, záväzky z ktorej boli zmenkou zabezpečené a žiadosť žalovaného o úver. V doplnení žaloby uviedol, že dňa 30.05.2013 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 8.160,- €. Dlžník sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 4.560,- €, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Dlžník bol povinný istinu úveru uhradiť v 48 mesačných splátkach po 170,- €. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky sa dňa 07.06.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru 4.420,- € a vznikol žalobcovi nárok na zmluvné pokuty vo výške 5.304,- €. Pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere boli zabezpečené zmenkou, ktorú bol oprávnený využiť pre prípad omeškania dlžníka s plnením splatného záväzku. Zmenková suma pozostávala z neuhradenej časti istiny úveru a zmluvných pokút.
6. Týmto podaním žalobca zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 4.998,- € s časťou príslušenstva a v odmene 14,96 €, a to jednak z dôvodu, že mu po splatnosti zmenky žalovaný uhradil v splátkach 510,- € a jednak z dôvodu, že sa rozhodol netrvať na zaplatení zmenkovej sumy 4.488,- €, zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Vo zvyšku na žalobe zotrval a žiadal o nej rozhodnúť platobným rozkazom. Ako dôkaz pripojil fotokópiu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX spolu so splátkovým kalendárom, fotokópiu žiadosti o PROFI úver zo dňa 23.05.2013, fotokópiu živnostenského listu žalovaného.
7. Podaním, doručeným súdu dňa 31.03.2017 opravil žalobca svoje predchádzajúce podanie tak, že vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy 6.168,- € s časťou príslušenstva a v odmene 14,96 €, a to jednak z dôvodu, že mu po splatnosti zmenky žalovaný uhradil v splátkach 1.680,- € a jednak z dôvodu, že sa rozhodol netrvať na zaplatení zmenkovej sumy 4.488,- €, zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Vo zvyšku na žalobe zotrval. 8. Vzhľadom na to, že bola žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, súd konal o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 3 CSP.
II.
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobný návrh v celom rozsahu neuznáva. Zmluvu o revolvingovom úvere podpísal, ale žalobca ho neupovedomil o aký typ zmluvy ide. Uviedol, že zmluvu podpisoval na nedôstojnom mieste v aute vo večerných hodinách, takže sa s obsahom zmluvy nemohol dostatočne oboznámiť. Nepredpokladal, že žalobca si za vybavovanie formalít hneď pri vyplácaní úveru automaticky stiahne sumu 4.560,- €, a teda zo sumy 8.160,- € mu bolo vyplatených 3.600,- €. Uviedol, že v roku 2014 začal úver splácať po 170,- € mesačne. Za rok 2014 splatil sumu 1.210,- €, za rok 2015 splatil sumu 1.190,- € a v roku 2016 zaplatil 54,74 € a 1.000,- €. Spolu činila jeho úhrada sumu 3.454,74 €. Pri požičanej finančnej čiastke 8.160,- €, po odpočítaní poplatku, ktorý si žalobca stiahol hneď pri vyplatení pôžičky, t.j. 4.560,- € mu ostáva doplatiť 145,26 € a nie 3.386,- € ako uvádza žalobca. Po spočítaní finančnej sumy, ktorú žalovaný dostal 3.600,- €, splatil 3.454,74 € a žalobca požaduje ohradiť ešte 3.386,- €, čo činí 11.400,74 €, pričom túto považuje za úžeru. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalovaný ho uviedol do omylu, keďže mu nevysvetlil pojem revolvingový úver, ako aj ďalšie skutočnosti opakujúceho sa poskytovania úveru bez vedomia a súhlasu žalovaného. Žalovaný telefonicky oznámil žalobcovi, aby mu zrušil revolvingový úver, čo však žalobca neurobil.
III.
10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že hneď na úvodnej strane zmluvy o revolvingovom úvere sa nachádza informácia, že ide o zmluvu uzatvorenú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), že ide o revolvingový úver poskytovaný dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, ako aj to, čo je revolving. Suma 4.560,- € nepredstavuje poplatok za vybavovanie formalít, ale ide o zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru, ktorá bola splatná ku dňu
poskytnutia úveru a ktorá zároveň predstavovala zmluvne dojednanú výšku úrokov. Výška zmluvnej odmeny bola rozpočítaná do výšky jednotlivých mesačných splátok úveru. Žalobca na záver uviedol, že žalovanému ani revolving nebol poskytnutý, a preto považuje námietky týkajúce sa revolvingu za bezpredmetné.
IV.
11. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že suma 8.160,- € žalovanému nikdy nebola vyplatená. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 23.05.2013 je v kolónke s názvom poskytnutá čiastka uvedená suma 3.600,- €, splatná v 48 mesiacoch s výškou mesačnej splátky 170,- €. Kolónka s názvom nominálna hodnota úveru v kópii žiadosti, ktorá bola odovzdaná žalovanému ostala nevyplnená. V totožnej žiadosti o poskytnutie úveru, ktorá bola predložená sumu je pri nominálnej hodnote úveru uvedená suma 8.160,- €
12. V zmluve o revolvingovom úvere je uvedené, že žalobca poskytne žalovanému peňažné prostriedky v dohodnutej výške 8.160,- € do 8 pracovných dní. Táto suma nebola žalovanému vyplatená. Žalobca žalovanému vyplatil sumu 3.600,- €. Žalovaný uviedol, že nevenoval pozornosť obsahu zmluvy o revolvingovom úvere, žiadne rokovania pred podpisom zmluvy sa medzi stranami neuskutočnili. Úver, ktorý mal vrátiť v mesačných splátkach po 170,- € v počte 48, čiže za 4 roky potreboval narýchlo, keďže mal v podnikaní problémy.
13. Vysvetlenie žalobcu, že zmluvná odmena vo výške 4.560,- € bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a zároveň predstavovala zmluvne dojednanú výšku úrokov a výška zmluvnej odmeny bola rozpočítaná do výšky jednotlivých mesačných splátok považuje žalovaný za účelové a dostáva sa do rozporu s ustanoveniami ObZ. Podľa názoru žalovaného táto suma predstavovala poplatok za vybavovanie formalít. Poukázal na § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 ObZ a podstatné časti úverovej zmluvy. Dohoda o podstatných častiach zmluvy o úvere je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva. Predmetom zmluvy o úvere teda nie je poskytnutie úveru vo výške 8.160,- €, ale hodnota úveru je 3.600,- € a suma 4.560,- € predstavuje úrok za poskytnutý úver.
14. Nominálna hodnota úveru je istina bez úrokov a poplatkov. Ide o požičanú sumu peňazí, z ktorej banka počíta výšku úrokov a ktorá sa zároveň splácaním znižuje. Nominálna hodnota úveru je v tomto prípade 3.600,- €.
15. Žalovaný ďalej poukázal na § 502 ods. 1 ObZ. Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere. Zákon viaže vznik povinnosti zaplatiť úroky za dobu poskytnutia peňažných prostriedkov. Úrok dlžník platí za peniaze, ktoré skutočne čerpal. Z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tomto zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3 ObZ. Dojednanie uvedené v bode 4.1 zmluvy o revolvingovom úvere je tak v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením.
16. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že úrok nebol dohodnutý v úrokovej sadzbe, ale bol určený pevnou sumou 4.650,- € s jednorazovou výplatou. Žalobca sa však dostal do rozporu už so samotným znením textu zmluvy o úvere, pretože v mesačnej splátke 170,- € je zahrnutá splátka úroku 95,- € a suma splátky 75,- €. Výška úrokov, t.j. úroková sadzba môže byť určená rôznym spôsobom. Úroková sadzba sa v bežnej bankovej praxi spravidla týka ročného obdobia a vyjadruje sa skratkou p.a., ročným obdobím sa rozumie 365 dní. Strany si môžu v zmluve dohodnúť aj iné obdobie ako rok, ale prejav vôle musí byť v zmluve formulovaný tak, aby nevzbudzoval pochybnosti. V zmluve o revolvingovom úvere nie je výška úrokov určená úrokovou sadzbou, resp. percentuálne.
17. Výška úrokov, ktorú si zmluvné strany dojednajú nie je limitovaná úrokmi, ktoré požadujú banky. Limitom, ktorý sa v tomto prípade všeobecne uznáva je, že výška úrokov nemá byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ). Z predložených dokumentov podľa žalovaného vyplýva, že za požičanie istiny 3.600,- € mal žalovaný zaplatiť odmenu 4.560,- €, ktorú žalobca vysvetľuje ako zmluvne dojednanú výšku úrokov rozpočítanú do výšky jednotlivých splátok. V percentuálnom vyjadrení to podľa žalovaného vychádza ako úroková sadzba vyššia ako 100 %, čo je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
18. Žalobcovi muselo byť zrejmé, že nominálna hodnota úveru je istina bez úrokov a poplatkov, a teda žalovanému poskytol úver vo výške 3.600,- € a nie 8.160,- €. Žalovaný je toho názoru, že žalobca sumu nominálnej hodnoty úveru 8.160,- € uviedol účelovo, aby zvýšil výšku zmluvnej pokuty, ktorá je v čl. 12, bod 12.1. zmluvy o revolvingovom úvere uvedená ako 5%, resp. 50 % z nominálnej výšky úveru. 50% zmluvná pokuta z nominálnej výšky úveru, teda dohoda ohľadom výšky zmluvnej pokuty je v rozpore so zákonom.
19. Uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere nepredchádzali vzájomné rokovania, obsah zmluvy o úvere vyhotovil žalobca, žalovaný ho podpísal. Žalovaný uviedol, že pre neho bolo rozhodujúce, že mu bol poskytnutý úver a splátky úveru mesačne po 170,- € mu vyhovovali, ako aj doba platenia na 4 roky. O tom, že je úver zabezpečený blankozmenkou žalovaný vedel, avšak nemal obavu, že by došlo k zneužitiu zmenky, pretože mal uzatvorenú zmluvu o úvere. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere, najmä so spôsobom ako boli určené zmluvné pokuty a s tým, že žalobca je oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu, ale neprekračujúcu pohľadávky zo zmluvy o úvere dospel žalovaný k záveru, že aj táto časť zmluvy o úvere je v rozpore s dobrými mravmi. Svedčí o tom skutočnosť, že zmenka zo dňa 13.07.2015 s vyplnením na sumu 9.554,- € bola vystavená v čase, keď už žalovaný splatil mesačné splátky vo výške 3.590,- €, takže v tejto sume je zahrnutá zmluvná pokuta vo výške 4.080,- €. Zmluvná pokuta v tejto výške a spôsob akým bola vypočítaná a určená je v rozpore s dobrými mravmi.
20. Zásady poctivého obchodného styku v zmysle § 265 ObZ sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku.
21. Pre obchodné záväzkové vzťahy taktiež platí ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Pri uskutočnení právneho úkonu, akým bola zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená dňa 30.05.2016 došlo k rozporu s dobrými mravmi, tak ako je uvedené vyššie, a preto aplikáciou a dôsledkom § 39 OZ je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, pôsobí od začiatku, čo znamená, že právny úkon je od počiatku neplatný. Plnenie z absolútne neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením a toto sa musí vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Žalobcovi zaplatil dokopy sumu 4.814,- €, a teda poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.600,- € už žalovaný žalobcovi vrátil. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobu zamietol.
V.
22. Na pojednávaní dňa 01.02.2018 žalobca uviedol, že žalovaný počas celej doby od uzavretia zmluvy úver splácal, nič nerozporoval a zo zmluvou sa mohol oboznámiť aj počas tejto doby. Námietke spôsobu poskytnutia úveru považuje žalobca za nedôvodnú, keďže si žalovaný zjavne zamieňa poskytnutie úveru s vyplatením čiastky úveru. Poskytnutie úveru bolo zo strany žalobcu splnené a to tým, že si žalobca poskytnutie úveru splnil poskytnutím finančných prostriedkov a započítaním zmluvnej odmeny, čo vyplýva z článku 4 v spojení s článkom 9 zmluvy o revolvingovom úvere. V článku 4 je upravená zmluvná odmena za poskytnutie úveru a v článku 9 je upravené započítanie vzájomných pohľadávok zmluvných strán. Žalobca žalovanému vyplatil úver ponížený o zmluvnú odmenu v zmysle článku 4 zmluvy. Námietku absolútnej neplatnosti zmluvy v zmysle § 39 OZ v časti vysokej zmluvnej sankcie vo výške 50% považuje žalobca za nedôvodnú a to aj vzhľadom na to, že žalobca si už nárok na zmluvnú odmenu vo výške 50% neuplatňuje, keďže v tejto časti bola žaloba vzatá späť. Poukázal na skutočnosť, že v uvedenom prípade ide o podnikateľský zmluvný vzťah v ktorom je špecifická zmluvná voľnosť strán. Výšku zmluvnej pokuty dlžník počas trvania úverového vzťahu, až do podania vyjadrenia nerozporoval, a zároveň ani nerozporoval ostatné zmluvné dojednania. Poukázal na to, že v prípade podnikateľského vzťahu zákon nelimituje výšku zmluvných pokút. Pokiaľ ide o zmluvnú odplatu, táto bola výsledkom dohody zmluvných strán a ObZ neupravuje jej minimálnu ani maximálnu výšku v %. Námietka výšky dojednanej zmluvnej odmeny je nedôvodná, a zároveň nie je ani opodstatnené aby ju žalovaný porovnával s úrokovými sadzbami v bankách. Zároveň podľa názoru žalobcu, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal rozpor zmluvnej odmeny so zásadami poctivého obchodného styku. Má za to,
že žalovaný vôbec nepreukázal, že by tu nejaký rozpor so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 ObZ bol.
VI.
23. Na pojednávaní dňa 01.02.2018 žalovaný uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere, zo dňa 30.05.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor zákonov a rozpor s dobrými mravmi. Žalobca je obchodnou spoločnosťou a v jeho predmete podnikania je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a podľa názoru žalovaného je žalobca pri uzatváraní týchto zmlúv povinný dodržiavať ObZ. Už z predmetu zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že žalobcovi nebol jasný pojem poskytovanie úveru, a teda v akej výške poskytuje úver. Podľa žiadosti o poskytnutie úveru, žalobca poskytoval čiastku k výplate 3.600,- €, ale v predmete zmluvy hovorí o tom, že poskytuje úver vo výške 8.160,- €. V žiadosti o poskytnutie úveru je uvedená nominálna hodnota úveru 8.160 €. Žalobcovi muselo byť známe, že nominálna hodnota úveru je to, čo dostane, teda bez úrokov. To, čo dostane žalovaný, to bola suma 3.600,- €. Žalobca vysvetľuje v zmluve rozdielne, čo je tá suma 4.560,- €. V časti zmluvná odmena tvrdí, že suma 4.560,- € je zmluvná odmena a je splatná ku dňu poskytnutia úveru. Ďalej si odporuje, pretože tvrdí, že sú to úroky a zrejme to boli úroky, pretože žalovaný v mesačnej splátke 170 Eur splácal úrok 95,- € a suma splátky 75,- €. Potom to súhlasí s ustanoveniami ObZ, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru.
24. Tieto nejasnosti v zmluve o revolvingovom úvere si žalovaný vysvetľuje a dáva do súvisu so zmluvnou pokutou. Podľa jeho názoru je právne bezvýznamné že si v tomto súdnom konaní neuplatňuje zmluvnú pokutu, t. j. 50% zo sumy 8.160,- €. V tomto smere bolo zrejme ťažisko zmluvy o revolvingovom úvere, a teda sledovalo to účel dosiahnuť vysokú zmluvnú pokutu, ktorá je v bode 5 zabezpečenie
- znenie: 12.1: v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti, žalobca môže požadovať zmluvnú pokutu do výšky 5% z nominálnej výšky úveru a ak by žalovaný meškal viac ako s mesačnou splátkou, 15 dní, až 50% z nominálnej výšky úveru, pričom podľa vysvetlenia v zmluve o revolvingovom úvere, je nominálna hodnota úveru 8.160,- €. Ohľadom námietky, že zmluvná odmena, ktorá má predstavovať úrok z úveru, nie je vyjadrená percentuálnou sadzbou, žalovaný tvrdí, že je to úmyselne, pretože ak by sa vyjadrila percentuálne, hneď by bolo zrejmé, že ide o rozpor s poctivým obchodným stykom. Obchodný zákonník teda nelimituje úroky z úverov ale tvrdí, že nesmú byť v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaný tak nemal možnosť hneď pri dojednávaní úveru porovnať si sadzby aké poskytujú iné nebankové subjekty. Žalovaný zotrval na týchto dôvodoch absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere.
25. Žalovaný najprv nenamietal, že ide o obchodný vzťah, pretože je tu založený živnostenský list, a teda že bol podnikateľom. Neskôr uviedol, že v skutočnosti nevykonával podnikateľskú činnosť, bol gemblér, ktorý finančne zruinoval rodinu, peniaze potreboval narýchlo, podpísal dokumenty bez toho aby sa s nimi oboznámil, a až keď v júni 2013 mu prišla suma 3.600,- € na účet a úver mal začať splácať, oboznámil sa až potom s tým, čo podpísal. Žalovaný sa podrobil psychiatrickému liečeniu, dlhodobému, takže sa už tejto hráčskej vášni nevenuje. To vysvetľuje, prečo nenamietal zmluvu o revolvingovom úvere, keď sa s ňou oboznámil a keď začal splácať splátky. V situácií v ktorej bol, mal veľa pôžičiek, exekútorov, dostal sa hneď do omeškania so splátkami. Žalovaný práve z toho dôvodu bol v tomto záväzkovom vzťahu zneužitý.
VII.
26. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.02.2018 uviedol, že žalovaný vo svojom podaní napáda výšku poskytnutej čiastky, pričom uvádza, že suma 8.160, € mu žalobcom nikdy nebola poskytnutá. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004) v zmysle ktorého zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky v určitej výške a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, ktorej predmetom je
záväzok veriteľa na jednej strane poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky do určitej výšky a na druhej strane tomu zodpovedajúce právo veriteľa na úhradu odplaty za jeho poskytnutie zo strany dlžníka. Žalovaný svojimi vyjadreniami tak, ako sú koncipované, absolútne nerešpektuje odplatný charakter zmluvy o úvere, keď tvrdí, že poskytnutá čiastka úveru bola vo výške 3.600,- Eur. V zmysle bodu 4 ods. 4.1 Zmluvy predstavovala suma 4.560,- Eur odplatu za jeho poskytnutie, ktorá sa stala splatnou započítaním.
27. Špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút umožňuje stranám zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Zmluvné strany si dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Ak žalovaný vedome priznáva, že „nevenoval pozornosť obsahu zmluvy o revolvingovom úvere“, potom takéto tvrdenie nemožno považovať za relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá založiť neplatnosť právneho úkonu. Oboznámenie sa s niečím predstavuje vnútorný psychický prvok (vzťah) určitej osoby, ktorý sa prejavuje konaním alebo opomenutím konania. V žiadnom prípade nemožno takúto okolnosť vykladať v neprospech druhého účastníka zmluvného vzťahu. Nie je taktiež pravdou, že kolónka „Nominálna hodnota úveru“, nachádzajúca sa v obsahu žiadosti o úver, nebola vyplnená, keďže táto obsahuje údaj o nominálnej výške úveru - 8.160,- €.
28. Tvrdenia žalovaného, v zmysle obsahu ktorých je za nominálnu hodnotu úveru nutné považovať istinu bez zahrnutia úrokov a ostatných poplatkov, nie sú v danom prípade dôvodné. V predmetnej súvislosti je nutné vychádzať z obsahu dojednania obsiahnutého v bode 1. Zmluvy o revolvingovom úvere. Strany sporu si výslovne vymedzili, čo je nutné považovať za nominálnu hodnotu úveru a akým spôsobom bude vyplatená (v bode 4), pričom pri charakteristike výšky poskytnutého úveru je nutné vychádzať z predmetných dojednaní.
29. Suma 4.560,- € nepredstavuje poplatok za vybavovanie formalít, ale zmluvnú odmenu (úrokovú mieru) úveru, ktorú je dlžník povinný zaplatiť za jeho poskytnutie. Táto okolnosť je výslovne formulovaná v obsahu zmluvy o revolvingovom úvere a nebola dlžníkom spochybnená v období viac ako 3 rokov od okamihu uzatvorenia zmluvy.
30. Ustanovenie § 497 a nasl. ObZ nie sú kogentnými ustanoveniami (s výnimkou § 499), v zmysle ktorých by bolo stanovené, že sa strany dojednávajúce úverový vzťah nemôžu odchýliť od ich podstatného obsahu a určitý okruh vzájomných práv a povinností dohodnúť odchylne od znenia zákona. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz dojednania si okamihu splatnosti a spôsobu vyjadrenia úrokov za úver spôsobom, aký bol uvedený v zmluve o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania boli plne v súlade s princípom zmluvnej voľnosti a vôle prejavenej v čase podania žiadosti o úver a uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere.
31. Výška zmluvnej pokuty podľa žalobcu plne reflektovala vôľu zmluvných strán. Žalovaný si pri podpise zmluvy bol vedomý, že pri omeškaní so splácaním záväzkov je žalobca oprávnený uplatniť si nárok na zaplatenie zmluvných sankcií bližšie špecifikovaných v obsahu zmluvy, pričom svoju námietku nemôže ospravedlňovať tým, že sa s obsahom zmluvy neoboznámil. Výška zmluvnej pokuty podľa bodu 12 ods. 12.4 zmluvy o revolvingovom úvere bola žalobcom prehodnotená už v podaní zo dňa 21.04.2016, označenom ako „Doplnenie a zmena návrhu na začatie konania“, a preto uvedená námietka stráca v kontexte vzájomných práv a povinností strán reálny a praktický význam.
VIII.
32. Žalovaný doplnil do spisu prepúšťaciu správu z Y. pre U. W. R. G. a čestné prehlásenie p. O. M., s ktorou od roku 2011 žije v spoločnej domácnosti, pričom navrhol, aby ju súd vypočul ako svedka. Zotrval na svojich námietkach, že nominálna hodnota úveru je 3.600,- € a nie 8.160,- €. Zotrval na námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdov 5/2012 (ZSP 1/2018) z ktorého vyplýva: „Zásada, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu, deklaruje jednu zo zásad, na ktorých stojí Obchodný zákonník. Táto zásada má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. Uplatnenie zásady poctivého
obchodného styku v obchodnej praxi spočíva v rešpektovaní tejto zásady už pri uzatváraní obchodných zmlúv ako aj v priebehu ich plnenia“.
33. Uviedol, že vôbec nepodnikal, vykonával síce práce s nakladaním tovaru, ale najviac sa venoval tipovaniu a peniaze míňal na tipovanie. Hazardným hrám sa venoval od 18. rokov veku a keď nemal peniaze, tak si ich požičiaval. Hráčska vášeň mala stúpajúcu tendenciu. K podpísaniu dokumentov došlo v aute, dokumenty nečítal, peniaze potreboval pretože časť musel aj vrátiť a naďalej sa venoval hazardu. Žalobca pri poskytovaní úveru vôbec neskúmal príjem žalovaného. V roku 2016 sa podrobil psychiatrickej liečbe lôžkovou formou. Z predloženej prepúšťacej správy vyplýva, že žalovaný má diagnózu F 63.O, patologické hráčstvo, ktorá sa v medzinárodnej klasifikácii chorôb radí medzi duševné choroby. Žalovaný uviedol, že v čase podpisu zmluvy o revolvingovom úvere trpel duševnou poruchou, nebol schopný urobiť konkrétny právny úkon, pretože nedokázal posúdiť následky svojho konania, čo sa týka najmä podpisu blankozmenky. Požičanie sumy na tipovanie preukazuje súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom. 34. Súd by mal podľa názoru žalovaného skúmať aj kauzu zmenky, t.j. dôvod vystavenia zmenky. Zmenka je neplatná, pretože v čase jej podpisu trpel duševnou poruchou. V čase uzavretia zmluvy o úvere nebol schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky a v zmysle § 38 ods. 2 OZ je tento právny úkon neplatný. Na záver navrhol, aby sa súd zaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, tak kauzálneho vzťahu zmluvy o úvere, ako aj zmenky.
35. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.10.2019 uviedol, že aj keď mal živnostenský list, živnosť nevykonával, venoval sa hazardným hrám, pričom trpel prechodnou psychickou poruchou s názvom patologické hráčstvo.
IX.
36. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenka, ktorej originál je založený v trezore súdu (č.l. 3), zmluva o revolvingovom úvere so splátkovým kalendárom (č.l. 17), žiadosť o úver (č.l. 22), živnostenský list žalovaného (č.l. 23), karta klienta (č.l. 52), prepúšťacia správa z Y. pre U. W. R. (č.l. 113), čestné prehlásenie O. M. (č.l. 116). Na pojednávaní, konanom dňa 18.10.2019 žalovaný upustil od návrhu na výsluch žalovaného a p. O. M.. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.
37. Z prvopisu zmenky, označenej číslom zmluvy XXXXXX-XXXXX, súd zistil, že ju žalovaný, podnikajúci pod obchodným menom M. T., sídlo K O. XXX/X, G. - G., IČO: XXXXXXXX., zapísaný v Živnostenskom registri, Obvodný úrad Košice, reg. č. XXX-XXXXX, spis. č. P., vystavil v Košiciach dňa 30.05.2013 a zaviazal sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 13.07.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 9.554,- €, bez protestu.
38. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
39. Súd z úradnej povinnosti skúma, či vo veci nejde o spotrebiteľský právny vzťah, preto sa v prvom rade zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovaného zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
40. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 30.05.2013. Zabezpečenie blankozmenkou je dohodnuté v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky.
41. Žalovaný podnikal v čase vystavenia zmenky pod obchodným menom M. T., sídlo K O. XXX/X, G.
- G., L.: XXXXXXXX, zapísaný v Živnostenskom registri, Obvodný úrad Košice, reg. č. XXX-XXXXX, spis. č. P.-C/XXXX/XXXXX-X, deň vzniku oprávnenia na podnikanie 01.02.2010. Znaky podnikania sú naplnené, ide o sústavnú činnosť, vykonávanú samostatne podnikateľom, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V záhlaví zmluvy o revolvingovom úvere je žalovaný označený ako podnikateľ, uvedené je jeho sídlo a identifikačné číslo, vrátane údajov o zápise do živnostenského registra. To samo osebe nevylučuje možnosť, že zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ vzhľadom na to, že uvedenie identifikačného čísla pri označení dlžníka ešte neznamená, že dlžník konal
ako podnikateľ. Podpísaním zmluvy o revolvingovom úvere však žalovaný prejavil vôľu získať úver na výkon svojej podnikateľskej činnosti, keďže len na tento účel sa žalobca v bode 1.1. zmluvy zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a žalovaný 1/ ako dlžník tento úver prijal.
42. Za spotrebiteľa by bolo možné žalovaného považovať len vtedy, ak by zo všetkých okolností, za ktorých zmluvu uzavrel, bolo zrejmé, že mu bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon podnikania alebo povolania, t. j. pre osobnú potrebu alebo potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť aspoň pochybnosť, že obsah písomnej zmluvy už v čase uzavretia nezodpovedal jeho skutočnej vôli, ani skutočnosti, ktoré by aspoň naznačovali, že z jeho správania musel žalobca ako druhý účastník zmluvy vedieť, že úver nežiada na podnikateľské účely. Skutočnosť, že úver žalovaný žiadal na podnikateľské účely žalovaný potvrdil aj vo svojom vyjadrení zo dňa 10.01.2018, keď v bode 3 tohto vyjadrenia uviedol, že úver potreboval narýchlo, pretože mal v podnikaní problémy. Skutočnosť, že predmetný úverový vzťah má podnikateľský charakter potvrdila aj jeho právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 01.02.2018, keď uviedla, že nenamieta, že ide o obchodný vzťah, pretože je založený živnostenský list a žalovaný bol teda podnikateľom (bod 25 tohto rozsudku). Následne však uviedla, že žalovaný podnikateľskú činnosť nevykonával, bol gemblér, ktorý finančne zruinoval rodinu, peniaze potreboval narýchlo, a preto podpísal dokumenty bez toho, aby sa s nimi oboznámil. Vo vyjadrení zo dňa 07.02.2018 žalovaný v bode 5 zopakoval, že vôbec nepodnikal, vykonával práce s nakladaním tovaru na požiadanie, ale najviac sa venoval tipovaniu. Súd vyhodnotil následné zmenené tvrdenia žalovaného o tom, že nepodnikal ako účelové a nepreukázané.
43. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru, spísaná na tlačive žalobcu, ktorú žalovaný podpísal dňa 23.05.2013. Zo žiadosti súd zistil, že malo ísť o PROFI úver, žalovaný sa identifikoval svojou živnosťou a ako účel čerpania úveru uviedol - podnikateľské účely. K žiadosti pripojil živnostenský list, daňové priznanie za rok 2012.
44. Ak žalovaný svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzoval dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.01.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely). Preto len samotná skutočnosť, že žalobca má v predmete činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov, a že zmluva o úvere je tzv. formulárová, ktorej obsah nemohol dlžník ovplyvniť, nepostačuje na to, aby súd poskytol žalovanému ochranu ako spotrebiteľovi.
45. Žalovaný namietal, že sa s predmetnou zmluvou o úvere nemohol dostatočne oboznámiť, keďže ju podpisoval narýchlo vo večerných hodinách v aute (bod 9 tohto rozsudku) a taktiež uviedol, že nevenoval pozornosť obsahu zmluvy o revolvingovom úvere (bod 12 tohto rozsudku). Súd k predmetnej námietke žalovaného uvádza, že žalovaný si mal možnosť listiny, vrátane zmenky, pred podpísaním prečítať, takže pri obvyklej pozornosti, ktorú bolo možné od neho očakávať, musel zistiť, čo podpisuje. Ak za týchto okolností bez prečítania zmenku podpísal, nie je možné toto jeho neuvážené konanie pripočítavať v jeho prospech a vykladať ho na škodu druhej strany. V konaní neboli preukázané okolnosti podpisu zmluvy, tak ako to tvrdí žalovaný a ani to, že žalovaný bol zo strany žalobcu nútený podpisovať zmluvu o revolvingovom úvere práve v aute vo večerných hodinách.
46. Ďalšia námietka žalovaného sa týkala zmluvnej odmeny vo výške 4.560,- €, ktorú považoval za poplatok za vybavovanie formalít. Súd poukazuje na čl. 4 bod 4.1, v ktorom je uvedené, že zmluvná odmena vo výške 4.560,- € predstavuje úroky za poskytnutie úveru a je splatná ku dňu poskytnutia úveru. V percentuálnom vyjadrení to podľa žalovaného vychádza ako úroková sadzba vyššia ako 100 %, čo je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (bod 17 tohto rozsudku). Súd uvádza, že žalovaný tu zjavne vychádzal len z porovnania dojednanej odmeny ako úroku so sumou úveru a nevzal do úvahy ďalšie faktory, ktoré výšku úroku ovplyvňujú, najmä dobu, na ktorú mu boli peňažné prostriedky prenechané a mieru rizika, ktorú veriteľ pri absencii iného zabezpečenia návratnosti úveru znášal. Prihliadnuť bolo potrebné aj na to, že žalovaný je podnikateľ, znalý svojich práv a pokiaľ by nepovažoval výšku odmeny za zodpovedajúcu obvyklým úrokom a ďalším podmienkam, za ktorých mohol v tom čase obdobný úver získať od bánk alebo iných nebankových spoločností, nebol by so žalobcom zmluvu uzavrel.
47. Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 8.160,- € a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 170,- €. Súčasne sa dlžník v bode 4.1. Zmluvy o revolvingovom úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 4.560,- €, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovaného 8.160,- € sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu 4.560,- €). Žalovanému bola vyplatená suma 3.600,- €. Ročný úrok 4.560,- € z úveru 3.600,- € predstavuje 31,67 %.
48. Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Pri posudzovaní najvyššej prípustnej výšky úroku nestačí len porovnať sumu poskytnutého úveru s dohodnutým úrokom, do úvahy je potrebné vziať aj dobu, na ktorú boli peňažné prostriedky poskytnuté, na to aké zabezpečenie dlžník poskytol a tým aj mieru rizika, ktorú veriteľ podstupuje pre prípad nedobytnosti úveru, typ rizikového dlžníka u ktorého je kreditné riziko relatívne vyššie, ako aj na ďalšie konkrétne okolnosti súvisiace s obchodným prípadom. Z uvedeného vyplýva, že je nevyhnutné komplexné posúdenie okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená. Je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že minimálny úrok, ktorý je nevyhnutný na to, aby bolo možné v tomto segmente podnikať (poskytovanie finančných prostriedkov nebankovými subjektmi) sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Pre posúdenie súladu právneho úkonu so zásadami poctivého obchodného styku sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.
49. Pri dojednávaní úrokov pri poskytovaní úveru koná v súlade so zásadami poctivého obchodného styku len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. Súd porovnaním judikatúry českých súdov považuje za primeranú sadzbu ročného úroku vo výške do 50 % (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci č.k. 36 ICm/9/2010 zo dňa 14.06.2012 a č.k. 14 ICm/2188/2013 zo dňa 10.12.2015). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval úrok 31,67 % za primeraný medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.
50. Žalovaný tiež namietal, že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje podstatné časti zmluvy o úvere v zmysle ObZ.
51. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
52. Podľa § 503 ods. 3 ObZ dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
53. Podstatné časti zmluvy o úvere v zmysle ObZ sú určenie zmluvných strán, ktorými sú veriteľ a dlžník, určenie výšky úveru, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
54. Uvedené podstatné náležitosti zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX má, keďže je z nej zrejmé, že zmluvnými stranami sú žalobca a žalovaný, určenie výšky úveru je uvedené v bode 1.1., a teda suma 8.160,- €. V tomto bode je obsiahnutý aj záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky. V bode 2.1 sa nachádza záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Úroky za poskytnutie úveru sú dohodnuté v čl. 4 predmetnej zmluvy formou zmluvnej odmeny splatnej ku dňu poskytnutia úveru. Okolnosť, ako je predmetná suma uvedená v žiadosti o úver nemá na platnosť zmluvy o úvere žiadny vplyv. Žalovaný neuviedol na základe čoho považuje sumu 4.560,- € za poplatok za vybavovanie formalít, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva (čl. 4), že ide o zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru.
55. Je potrebné odlišovať zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom od zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom a vzniká až reálnym odovzdaním finančných prostriedkov. Zmluva o úvere reálnym kontraktom nie je, je kontraktom konsenzuálnym. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet ale poskytnutie finančných prostriedkov môže mať aj inú formu (Obdo V 47/2001, ZSP 8/2004). Právne predpisy
neustanovujú spôsob splácania úrokov, ten je predmetom dohody. Žalobca a žalovaný sa dohodli na odplate započítaním, čo je uvedené v bode 9 Zmluvy o revolvingovom úvere.
56. Žalovaný poukázal na to, že dojednanie uvedené v bode 4.1. zmluvy o revolvingovom úvere je v rozpore s § 503 ods. 3 ObZ. Súd uvádza, že celá zákonná úprava splatnosti úrokov je dispozitívna. Zákon rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru a v závislosti od spôsobu splatenia istiny úveru (jednorázovo alebo v splátkach). Zmluvné strany sa teda môžu dohodnúť aj inak, ako je uvedené v predmetných ustanoveniach ObZ, pokiaľ z 263 ObZ nevyplýva opak. V odseku 3 je upravené oprávnenie dlžníka vrátiť úver pred dobou určenou v zmluve. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je dlžník povinný zaplatiť úroky z úveru len za dobu od poskytnutia úveru do jeho vrátenia. Aplikácia odseku 3 je pre jeho nevýhodnosť pre veriteľa v prípadoch, ak dlžník vráti úver predčasne, často v zmluvách vylúčená (viď bližšie Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1691). Spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený na rešpektovaní základného princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán. Kogentná úprava ustanovení ObZ je obsiahnutá v jeho § 263, pričom § 503 ods. 3 ObZ tam nie je uvedený. Taktiež vadou zmluvy o revolvingovom úvere nie je skutočnosť, že výška úrokov nie je určená úrokovou sadzbou.
57. Žalovaný namietal, že žalobca uviedol sumu nominálnej hodnoty úveru za účelom zvýšenia výšky zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 12, bod 12.1. zmluvy o revolvingovom úvere. Súd uvádza, že zmluvné pokuty dojednané v čl. 12 zmluvy o revolvingovom úvere zabezpečovali povinnosť žalovaného riadne a včas splniť peňažné záväzky, ku ktorým sa v zmluve zaviazal. Neprimeraná výška zmluvných pokút, t.j. nepomer výšky zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečovaného záväzku nie je v obchodnoprávnych vzťahoch, vzhľadom na osobitnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 301 ObZ postihovaná sankciou neplatnosti podľa § 39 OZ, ale súdu umožňuje takúto pokutu znížiť až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Navyše žalobca uznal čiastočnú dôvodnosť námietok žalovaného, týkajúcich sa uplatňovanej zmluvnej pokuty, keď zobral žalobu čiastočne späť v časti zmluvných pokút vo výške 4.488,- €.
58. Žalovaný namietol, že časť zmluvy týkajúca sa vyplnenia blankozmenky je v rozpore s dobrými mravmi (bod 19. tohto rozsudku). Súd uvádza, že vyplnenie blankozmenky by bolo neoprávnené len vtedy, ak by sa dlžník nedostal s plnením peňažných záväzkov do omeškania. Peňažným záväzkom zo zmluvy nebol len záväzok splatiť úver, ale aj záväzok zaplatiť zmluvné pokuty uložené podľa čl. 12. Zmluvy o revolvingovom úvere.
59. Posledná námietka žalovaného spočívala v tom, že v čase podpisu zmluvy o revolvingovom úvere trpel duševnou poruchou, nebol schopný urobiť konkrétny právny úkon, pretože nedokázal posúdiť následky svojho konania, v dôsledku čoho je predmetný právny úkon v zmysle § 38 ods. 2 OZ neplatný. Za týmto účelom navrhol vykonať dôkaz listinou - prepúšťacou správou z Y. W. R. G. a čestným prehlásením p. O. M..
XX. Z predloženej prepúšťacej správy z Y. pre U. W. R. G. vyplýva, že žalovaný bol prijatý pre patologické hráčstvo, má aj stanovenú túto diagnózu, avšak hospitalizovaný bol v roku 2016, pričom zmluva o revolvingovom úvere a zmenka boli podpísané v roku 2013. Z predloženej prepúšťacej správy nie je zrejmé, že by žalovanému táto duševná porucha natoľko zmenila osobnosť a psychický stav, že by bol neschopný vykonať tento právny úkon - uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere a podpísať zmenku. Čas preskúmania duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania právneho úkonu. Rovnako je potrebné aj skúmanie, či osoba náhodou nekonala v tzv. jasnom okamihu (lucida intervalla). Tak ako vyplýva z rozhodnutia NS ČR sp.zn. 30Cdo/1560/2011 nie každá duševná porucha vedie k absolútnej neplatnosti, ale len taká duševná porucha, ktorá konajúcu osobu robí k tomuto právnemu úkonu neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho úkonu, alebo svoje konanie ovládnuť. Z vyjadrení žalovaného je práve naopak zrejmé, že si bol vedomý následkov tohto právneho úkonu, keďže úver splácal, tak ako to potvrdil aj vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2017 (č.l. 46) Vo vyjadrení zo dňa 08.01.2018 (č.l. 58, 65) uviedol, že peniaze potreboval narýchlo, lebo mal problémy v podnikaní. Takisto aj v bode 12 tohto vyjadrenia uvádza, že mu bol úver poskytnutý a splátky úveru mesačne 170,- € mu vyhovovali ako aj doba platenia úveru 4 roky. O tom, že je úver zabezpečený blankozmenkou vedel, ale nemal obavu, že by došlo k zneužitiu zmenky, pretože mal uzatvorenú zmluvu o úvere (súd v tejto súvislosti dodáva, že zmenka ani nebola zneužitá). Podľa názoru žalovaného požičanie sumy
na tipovanie preukazuje súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom. Skutočnosť, že si žalovaný uvedomoval, že požičané peniaze použije na tipovanie preukazuje to, že žalovaný vedel pri podpise zmluvy o úvere posúdiť následky svojho konania, keďže použité peniaze mienil použiť na tipovanie. Žalovaný tak vedel posúdiť následky vykonaného právneho úkonu, keďže vedel, čo je výsledkom tohto jeho právneho úkonu.
61. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktorú príkladmo uvádza.
62. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 3614/2009 uviedol: „Je vyloučeno učinit závěr o neplatnosti právního úkonu z důvodu, že ho jednající osoba učinila v duševní poruše, která ji činila k tomuto právnímu úkonu neschopnou, jen na základě pravděpodobnosti“.
63. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 1560/2011 uviedol: „Nikoliv každá duševní porucha fyzické osoby, která činí právní úkon, vede k jeho absolutní neplatnosti, nýbrž pouze ta duševní porucha, která jednající osobu činí k tomuto právnímu úkonu neschopnou z důvodu, že nemůže posoudit následky svého úkonu nebo své jednání ovládnout“.
64. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo 971/2012 uviedol: „K neplatnosti právního úkonu podle § 38 odst. 2 ObčZ vede pouze taková duševní porucha, která jednající osobu činí k tomuto právnímu úkonu neschopnou [protože nemůže posoudit následky svého úkonu (a) nebo své jednání ovládnout]“.
65. Aj z čestného prehlásenia p. O. M. vyplýva nezodpovedné správanie žalovaného, ale nič z toho nepreukazuje, že by nebol schopný posúdiť následky svojho konania.
66. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených vo vyjadreniach nemal žalovaný povinnosť tento nesporný záväzok splniť.
67. Žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy vo výške 80,- €, ktorú žalovaný uhradil po splatnosti zmenky a po podaní žaloby. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.10.2019 vyjadril s predmetným späťvzatím súhlas, a tak súd v tejto časti konanie zastavil. Žalovaný sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky žalobcu a žalobcovi po podaní žaloby uhradil sumu 80,- €, a preto v tejto časti nesie zodpovednosť za zastavenie konania.
68. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
69. Žalobca mal v spore plný úspech, preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
70. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti zmenkovej sumy 6.168,- €, tak ako je uvedené v bodoch 6., 7. tohto rozsudku pred doručením žaloby žalovanému, súd v zmysle § 145 ods. 3 CSP konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti, a preto je aj suma 3.386,- € rozhodujúca pre určenie výšky náhrady trov konania.
71. V zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.