Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-177-2023.pdf
PDF · 125.1 KB
Case nature
Subarea
12CoP/177/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 91701 Trnava, matky: C. D. E., nar. XX. XXXX XXXX, bytom A. XX, F., zastúpená splnomocnenkyňou: AK PRINC & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, Trnava, IČO: 47 237 554, a otca: C. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom G. XXX, H., zastúpený splnomocnenkyňou: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom Tatranská 49, Bratislava, IČO: 47245042, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.k. 31P/57/2022-259 zo dňa 28. júna 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zmenil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 31P/57/2022-123 z 26. mája 2023 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.00 hod., za prítomnosti matky s tým, že si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, v prípade, ak sa stretnutie nebude môcť uskutočniť, sú obaja rodičia povinní oznámiť si túto skutočnosť vopred, najmenej 24 hodín, a v prípade, ak sa stretnutie nebude môcť uskutočniť z dôvodov, ktoré nie sú na strane otca, má otec právo na náhradné stretnutie v rozsahu neuskutočneného stretnutia, ktoré mu matka poskytne v najbližších dvoch týždňoch, a výrokom II. návrh matky vo zvyšku zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“); § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“); a § 24 ods. 5, § 25 ods. 2 § 28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný iba v časti, keďže stretávanie otca s maloletou bolo upravené schválením rodičovskej dohody z 26. mája 2023 formou neodkladného opatrenia, pričom nemal za osvedčené dôvody uvádzané matkou smerujúce k výlučnej potrebe stretávania sa otca s maloletou iba za jej prítomnosti. Súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že by otec v čase styku s maloletou akokoľvek zanedbal starostlivosť o maloletú, nedodržal súdom schválenú rodičovskú dohodu, či maloletú vystavil ohrozeniu jej života či zdravia. V čase začatia styku sa otec riadne dostavil na miesto prevzatia maloletej, prevzatie prebehlo primerane situácií (je očakávateľné, že jeden a pol ročné dieťa bude pri situácii odovzdávania od matky plakať, čo nemožno považovať za prekážku možnosti stretávania otca s maloletou bez prítomnosti matky, ale len za súčasť procesu zvykania si maloletej na starostlivosť aj iných blízkych osôb o ňu ako len jej matky), a maloletá bola v prítomnosti otca spokojná. Matka v konaní navrhovala nariadenie neodkladného opatrenia v smere úpravy styku iba v jej prítomnosti, ale ako navrhovateľka, majúca dôkazné bremeno, neosvedčila, že by takáto ňou navrhovaná zmena bola potrebná a v záujme maloletej v rozsahu všetkých nastavených
stretnutí s otcom maloletej. Matka neosvedčila, že by k úrazu zuba maloletej došlo práve v čase, kedy bola maloletá s otcom (čo otec popiera), pričom bez ďalšieho súd prvej inštancie nemal dôvod spochybňovať schopnosť otca postarať sa prakticky o maloletú, obzvlášť ak stretávanie prebieha aj za prítomnosti jeho matky. Skutočnosť, že by k úrazu zuba maloletej došlo práve v čase starostlivosti otca o maloletú nepreukazujú ani matkou predložené dôkazy v podobe správy z urgentného príjmu Fakultnej nemocnice Trnava z 28. mája 2023, z ktorej je iba zrejmé, že maloletá má diskrétnu zlomeninu predného horného rezáku, ale nie je zrejmé, že k tejto došlo v čase styku otca s maloletou, ako aj diskrétny hematóm na lakti a povrchové poranenia predkolenia, ktoré predstavujú bežné každodenné zranenia dieťaťa vo veku maloletej, či v podobe správy o ošetrení zuba maloletej z 29. mája 2023, z ktorej taktiež nevyplýva, kedy došlo k úrazu zuba maloletej. Dôvodnosť zmeny nastaveného stretávania otca s maloletou nepreukazuje ani matkou predložená rozsiahla komunikácia s otcom maloletej. Rodičia sa približne od začiatku roka 2023 pokúšali o postupné nastavenie stretávania otca s maloletou za prítomnosti matky maloletej. Uvedený režim postupného nábehu stretávania tak už v tomto prípade prebehol, a preto sa pristúpilo k posunu v smere stretávania otca s maloletou aj bez prítomnosti matky. Súd v tomto prípade nevidel dôvod na zmenu úpravy stretávania z režimu dohodnutého pred cca mesiacom na režim v celom rozsahu iba v prítomnosti matky z dôvodu matkou uvádzanej nespôsobilosti otca postarať sa o maloletú. Po oboznámení sa so správou a názorom psychológa však dospel súd prvej inštancie k záveru, že matkou navrhovaná zmena úpravy stretávania je čiastočne dôvodná, trvajúce spostupnenie stretávania za účasti matky navrhuje i psychologička, a preto bude najlepším riešením kombinácia oboch uvedených režimov, a to v týždni za prítomnosti matky a cez víkendy bez jej prítomnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že stretnutia otca v prítomnosti matky, ktorých pokračovanie odporúča nateraz i psychológ, umožnia otcovi postupne budovať vzťah s maloletou v prostredí, ktoré je pre maloletú zatiaľ jediné známe, a zároveň by mohlo dôjsť k obnoveniu komunikácie rodičov, ktorá sa veľmi obmedzila. Súd prvej inštancie skrátil nastavený čas stretávania sa otca s maloletou cez týždeň v trvaní do 18.00 hod., keďže maloletá o 18.00 hod. začína svoj predspánkový rituál a má problémy so spánkom. Vo vzťahu k štvrtkovému priebehu plávania maloletej v čase do 16.30 hod. uviedol, že otec realizuje stretnutia vo štvrtky aj priamo na plávaní a po skončení plávania môže realizovať i súdom nastavený styk s maloletou za prítomnosti matky, kde si rodičia operatívne môžu dohodnúť, či sa hneď presunú k bydlisku matky alebo zotrvajú inde. Súd prvej inštancie považoval za potrebné zachovanie režimu stretávania otca bez prítomnosti matky, keď víkendové stretnutia predstavujú priestor pre otca a maloletú na postupné budovanie vlastného vzťahu, zvykanie si maloletej i na otca ako druhú vzťahovú rodičovskú osobu bez prítomnosti matky a na starú matku, ktorá má nepochybne široké skúsenosti so starostlivosťou o maloleté deti, čo vylučuje pochybnosti o bezpečnosti prostredia pre maloletú. Súd prvej inštancie ponechal stretávanie v nastavenom režime do 18.30 hod., s ktorým matka na predchádzajúcom pojednávaní súhlasila a v konaní nie je preukázané, že by bol pre maloletú nevyhovujúci, pričom otec sa zaviazal, že bude rešpektovať režim maloletej. Vek maloletej, ako ani skutočnosť, že je stále dojčená nepredstavuje prekážku stretávania otca s maloletou bez prítomnosti matky, najmä keď matka uviedla, že maloletú dojčí v priebehu dňa iba pre upokojenie. S námietkou matky, že otec nedodržal rodičovskú dohodu, a preto sa neosvedčil, sa súd prvej inštancie nestotožnil a uviedol, že je na otcovi, kde a ako bude tráviť čas s maloletou, a matka nemá nárok do uvedeného otcovi zasahovať, či toto hodnotiť. Každý z rodičov rozhoduje o maloletej v čase, kedy je v jeho starostlivosti. Vzájomné informovanie sa rodičov ohľadne trávenia času s maloletou predstavuje vhodný spôsob budovania vzájomnej dôvery, avšak v situácii narušenej komunikácie a vzájomného vzťahu, nepredstavuje jeho nedostatok, či zmena plánu, o ktorej druhý rodič nie je informovaný, dôvod, či ospravedlnenie odmietnutia realizácie stretnutia. Reakciu matky, keď ich po odovzdaní maloletej otcovi odišla hľadať a kontrolovať priebeh stretnutia, považuje súd prvej inštancie za neprimeranú, nedôvodnú a nie v záujme maloletej. Súd prvej inštancie mal u otca preukázaný záujem o starostlivosť o maloletú, keď chodí za maloletou pravidelne na plávania, pravidelne jej prispieva finančne a zúčastňuje sa všetkých pojednávaní, na pojednávaní po vysvetlení postoja súdu súhlasil i s predtým odmietaným stretávaním za prítomnosti matky (počas týždňa), spolupracuje s psychológom na referáte poradensko-psychologických služieb, čo všetko nasvedčuje jeho úprimnému záujmu na budovaní vzťahu s maloletou. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že za aktuálneho stavu bude v najlepšom záujme maloletej úprava jej stretávania s otcom v kombinácii rodičovskou dohodou nastaveného stretávania každý nepárny víkend (bez prítomnosti matky za účasti matky otca) s úpravou stretávania počas týždňa spôsobom uvedeným vo výroku I. rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. V časti, v ktorej návrhu matky vyhovené nebolo, potom súd prvej inštancie návrh matky zamietol (výroku II. uznesenia). Súd prvej inštancie záverom uviedol, že vo veci nevzhliadol otcom argumentovanú prekážku res iudicatae, vec posúdil z hľadiska skutočností relevantných pre zmenu nastaveného stretávania,
kde zmenu pomerov videl najmä v podobe nových odporúčaní zo strany psychológa, ktorý s rodičmi pravidelne pracuje.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Uviedla, že správou referátu procesného opatrovníka bolo v rámci konania odporúčané, aby sa maloletá stýkala s otcom len v prítomnosti matky. Matka až pod vplyvom emočného rozpoloženia umožnila otcovi stretnúť sa s dcérou bez jej prítomnosti napriek jej nesúhlasu. Otec sa v období od januára 2023 do mája 2023 stretával s maloletou len raz za tri týždne, odmieta vykonávať obslužné činnosti v starostlivosti o maloletú, hrá sa s ňou len chvíľu, často odbieha za účelom fajčenia, nevyužíva termíny na stretnutie s maloletou, i keď ich sám navrhol, čo uviedol aj pred procesným opatrovníkom. Žiadnu z týchto skutočností súd prvej inštancie nezohľadnil a nebral do úvahy ani svoje predchádzajúce stanovisko na stretávanie sa otca s maloletou v prítomnosti matky. Matka umožňuje otcovi stretávanie s maloletou, je ústretová, používa svoje vozidlo, rešpektuje rodinu otca, avšak trvá na svojej prítomnosti. Udalosti z 27. mája 2023 potvrdili názor matky na stretnutia otca bez jej prítomnosti, keď otec podával matke rôzne informácie o tom, kde bude s maloletou tráviť čas, takéto správanie vyhodnotila ako podozrivé a nedôveryhodné. Otec od narodenia nezdieľal osobnú starostlivosť o maloletú, stretával sa ňou zriedka, o maloletú sa začal zaujímať až od mája 2023. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nebral do úvahy rozsah a realizáciu týchto stretnutí. Otca v daný deň neprenasledovala, ani zdĺhavo neodovzdávala dieťa, výpoveď svedkyne sa nezakladá na pravde a je zveličená. Na mieste trvalého pobytu otca nie sú vhodné podmienky na trávenie času s maloletou. S realizáciou styku otca s maloletou bez jej prítomnosti súhlasila pod tlakom súdneho konania ako aj emočného rozpoloženia. Po udalostiach z 27. mája 2023, a teda po úraze maloletej počas starostlivosti otca, keď jej otec odmietol poskytnúť vysvetlenie, prečo má maloletá odlomené zo zuba a je poškriabaná, prehodnotila svoje rozhodnutie a s realizáciou styku bez jej prítomnosti nesúhlasí. Rodičia spoločne vedia vychádzať v čase, keď je stará matka maloletej z otcovej strany odcestovaná, trávia spoločne s maloletou čas. Za vznikom konfliktov tak považuje zásahy tretích strán do vzťahu rodičov a prenášanie zodpovednosti rodičov za maloletú na príbuzných. Matka nesúhlasí s trvaním styku otca s maloletou od 18:00 hodiny, keď v tomto čase maloletá večeria, a poukázala na stanovisko procesného opatrovníka, ktorý rovnako uviedol, že nastavený časový rozsah režimu maloletej nevyhovuje. Má za to, že otec sa nedokáže o maloletú riadne postarať, a súd prvej inštancie túto úlohu delegoval na starú matku maloletej. Stará matka má možnosť sa s maloletou stretnúť, v styku jej nikdy nebránila, avšak túto možnosť pravidelne nevyužíva. V minulosti spolu dobre vychádzali, mali spolu dobrý vzťah, bezkonfliktný, vždy keď mala záujem navštíviť maloletú, bolo jej to umožnené. Stará matka začala riadiť otca maloletej, čo vedie ku konfliktným situáciám medzi rodičmi. Úprava styku v neprítomnosti matky nie je za súčasnej vyhrotenej situácie v záujme maloletej.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že vždy sa riadne zaujímal o maloletú, mal záujem na prehlbovaní ich vzťahu a staral sa o ňu aj finančne. Postoj matky k právam otca je devastačný, keď matka robí všetko pre to, aby otec nemohol tráviť s maloletou čas, napomína ho a zosmiešňuje jeho starostlivosť o maloletú. Poukázal na situáciu, keď počas styku s maloletou na základe schválenej rodičovskej dohody z 26. mája 2023 naňho podala matka trestné oznámenie za únos maloletej, v dôsledku čoho bol styk v ten deň ukončený a matka následne neodovzdáva maloletú otcovi. Matka počas styku otca s maloletou požaduje informácie o tom, kde sa aktuálne nachádzajú, s kým sú a čo robia, čo považuje za nedôstojné, keďže obaja sú rodičia s rovnakými právami. Matka tak pristupuje k ich spoločnej dohode s dešpektom i napriek tomu, že s ňou sama v čase uzavretia súhlasila. Otec odmieta tráviť čas s matkou, keďže si ho neustále nahráva, ich vzťah je plný neustáleho napätia, hádok a nepríjemnej energie. Čas s maloletou chce tráviť v pokojnej atmosfére, bez prítomnosti matky, o ktorú v danej situácii vôbec nejde. Odmieta tvrdenia matky, že maloletá počas ich dvojhodinového stretnutia utrpela úraz a má za to, že ide len o drobné zranenia, ktoré sa malým deťom bežne stávajú, pričom odmieta, že by k nejakému došlo, keď bola maloletá v jeho starostlivosti. Matka nerešpektuje práva otca a v konaní robí všetko pre to, aby maloletú o otca pripravila, čo nie je v prospech maloletej. Matka uvádzaný denný režim maloletej často mení podľa potreby za účelom zabránenia styku otca s maloletou. Otec bráni svoje práva ako aj práva maloletej zákonnými prostriedkami, avšak matka napriek vykonateľnému rozhodnutiu zabraňuje ich styku. Odmieta tvrdenia matky, že sa o maloletú nedokáže postarať a poukázal na skutočnosť, že za účelom rozptýlenia týchto obáv súhlasil s prítomnosťou jeho matky počas styku. Má za to, že neexistuje dôvod prítomnosti matky maloletej na stretnutiach, keďže stará matka maloletej má v oblasti výchovy
detí skúsenosti, keď pracovala aj v detskom domove, či SPODaSK. Má za to, že dohoda s matkou nie je možná, a preto je potrebné, aby súd prvej inštancie autoritatívne rozhodol a v prípade nerešpektovania tohto rozhodnutia zabezpečil aj jeho výkon.
4. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odporúča odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. V predmetnom konaní súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a po jeho vykonaní rozhodne v zmysle jeho záverov.
5. K vyjadreniu otca podala matka odvolaciu repliku, v ktorej uviedla, že vyjadrenie otca je v rozpore s reálnym stavom vecí, tvrdenia otca sú účelové, nepodložené a klamlivé. Trvá na svojom názore, že otec sa o maloletú nezaujíma, stretávať sa s maloletou začal až od mája 2023, nevyužíva dohodnuté termíny, nekontrolovateľne požíva alkohol, je agresívny a nezodpovedný, nezvláda obslužnú činnosť okolo maloletej. Nebráni v stretnutiach otca s dcérou, avšak odmieta tolerovať jeho alkoholizmus a agresivitu. Podporuje otca v podieľaní sa na obslužnej činnosti ohľadom maloletej, avšak otec nejaví záujem. Otcove vyjadrenia sa líšia od reality a preto ich matka považuje za klamstvo. Matkou uvádzané skutočnosti týkajúce sa otca sú preukázateľné - otec má odobratý vodičský preukaz a zákaz viesť motorové vozidlo z dôvodu požívania alkoholu (3x), výtržnictvo, fajčí v prítomnosti maloletej (oveľa viac a intenzívnejšie ako súdu prvej inštancie uvádzal), má časté zmeny nálad a názorov, a stáva sa, že agresívne vystupuje aj voči matke (fotodokumentácia z rozbitia auta, či názor tretej osoby v rámci sedení na referáte v Trnave). Rovnako dôvodom na zmenu v existujúcich rozhodnutiach je aj dodržiavanie režimu a rituálov u maloletej, a taktiež je potrebné zohľadniť aj spánkový problém maloletej. Taktiež matkou navrhovaný priebeh styku otca s maloletou dcérou v jej prítomnosti je vhodný aj s ohľadom na vek maloletej a správy odborníkov, ktorí sa jednoznačne vyjadrili, že prítomnosť matky pri realizácii styku je nevyhnutná, a že dané časy zasahujú do denného a spánkového režimu maloletej, jej spánkového rituálu, či z dôvodov naviazanosti maloletej na matku. Odmieta tvrdenia otca, že ich vzťahu je napätie, do septembra spoločne vychádzali dobre, avšak od 16. septembra 2023 sa otcovo správanie zmenilo, čo neumožňuje dobre upraviť styk. Stretnutia bez prítomnosti starej matky maloletej z otcovej strany prebiehajú dobre, podnikali spoločné výlety a stretnutia v byte matky prebiehali nad rámec stanoveného času. Nechce, aby otec v prítomnosti maloletej fajčil, pil alkohol a bol agresívny voči matke. Keďže nie sú vytvorené podmienky pre samostatné trávenie času maloletej s otcom má za to, že jej prítomnosť je dôvodná.
6. K odvolacej replike matky podal otec maloletej odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že vyjadrenia matky v predchádzajúcich podaniach nijako právne ani skutkovo nevyvracajú tvrdenia otca, pričom matka sa uchyľuje len k jeho nepravdivému očierňovaniu. Neodkladné opatrenie sa týka výlučne vzťahu otca a maloletej a nie matky. Otec má záujem tráviť čas s maloletou a matka do ich vzťahu nemá zasahovať, má len vytvoriť podmienky pre jeho realizáciu. Výkon rozhodnutia súdu sa aj naďalej nerealizuje z dôvodu konania matky a správa sa ako keby bola jediným rodičom maloletej. Celé matkino konanie je v rozpore s dohodou rodičov, ktorá bola schválená len pár dní pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia matkou.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníčkou, matkou maloletého dieťaťa (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom konania na súde prvej inštancie vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a zmena priezviska maloletej.
9. Predmetom odvolacieho konania je s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolaní, ako i vyjadrenie otca v odvolacom konaní, posúdenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zmenené neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 31P/57/2022-123 z 26. mája 2023 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.00 hod., za prítomnosti matky a vo zvyšnej časti bol návrh matky zamietnutý.
10. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
12. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle obsahu a dôvodov odvolania matky) a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami matky, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa Článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta základných práv“), pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
15. Podľa Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa čl. 29 ods. 1 pís. c/ Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru súhlasia, že výchova dieťaťa musí smerovať k: c/ výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, kultúrnej svojbytnosti, jazyku a národným hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije, krajine svojho pôvodu a civilizáciám odlišným od svojej vlastnej.
17. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Zásah do práva na rodinný život predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (pozri rozhodnutie Veľká komora ESĽP vo veci Scozzari a Giunta vs. Taliansko z 13. 7. 2000). Orgány verejnej moci majú aj pozitívne záväzky, ktoré sú úzko spojené s účinným rešpektovaním rodinného života. Akonáhle je teda preukázaná existencia rodinného vzťahu, musia orgány verejnej moci v zásade konať tak, aby sa tento vzťah mohol rozvíjať, a prijať vhodné opatrenia na zlúčenie rodiča s dieťaťom (Kutzner proti Nemecku či nález sp. Zn. II. ÚS 838/07 - pozri vyššie), pričom k týmto pozitívnym povinnostiam sa radí vedľa aktívnej pomoci s osobnými, sociálnymi, zdravotnými či majetkovými ťažkosťami aj povinnosť rodičov informovať a riadne poučiť o možných následkoch jeho rokovaní (pozri rozsudok ESĽP vo veci W. verzus Spojené kráľovstvo).
21. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č.16969/90 zo dňa 26.5.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
22. Súd v konaniach starostlivosti o maloletých sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru). Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahin vs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003). Miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide. Súdy majú v prípadoch, ak rodičia samotní, a to ani za pomoci príslušných orgánov, k dohode nedospeli, široký priestor pre voľnú úvahu (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Görgülü vs.Nemecko č. 74969/01 zo dňa 26.2.2004).
23. Odvolací súd považoval za správny výklad inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý podrobne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. V konaní starostlivosti o maloleté deti pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je potrebné preukazovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale postačuje preukázanie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom konaní takáto potreba osvedčená bola, hoci iba čiastočná. Odvolací súd dopĺňa, že dokazovanie má v konaní o neodkladnom opatrení povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti. Z obsahu spisu vyplynulo ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, že bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov spočívajúca iba v čiastočnej korekcii úpravy styku otca s maloletou. Dôvody uvádzané matkou v návrhu, ako aj odvolacie námietky matky, ani odvolací súd bez vykonania potrebného dokazovania nepovažoval za postačujúce na matkou navrhovaný zásah do práv otca i maloletej.
24. Odvolací súd mal z obsahu spisu, z návrhu matky, z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, z odvolania matky za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, výkon rodičovských práv a povinností k maloletej doposiaľ nebol upravený rozhodnutím vo veci samej (rozsudkom), avšak v predmetnej veci prebieha konanie pod sp. zn. 31P/57/2022 (bolo nariadené znalecké dokazovanie). V rámci tohto konania stretávanie otca s maloletou bolo upravené schválením rodičovskej dohody formou neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 31P/57/2022-123 z 26. mája 2023, v zmysle ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.30 hod., a to za prítomnosti jeho matky I. J. s tým, že si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a tam ju po skončení odovzdá. V prípade, ak sa matka bude v danom čase zdržiavať u matky v C., zabezpečí dopravu maloletej k otcovi do H., kde si otec maloletú prevezme a po skončení stretnutia ju matke odovzdá v C.. V prípade, ak sa stretnutie nebude môcť uskutočniť, sú obaja rodičia povinní oznámiť si túto skutočnosť vopred, najmenej 24 hodín. V prípade, ak sa stretnutie nebude môcť uskutočniť z dôvodov, ktoré nie sú na strane otca, má otec právo na náhradné stretnutie v rozsahu neuskutočneného, ktoré mu matka poskytne v najbližších dvoch týždňoch. Zároveň bolo správou z urgentného príjmu Fakultnej nemocnice v Trnave z 28. mája.2023 osvedčené, že maloletá má diskrétnu zlomeninu predného horného
rezáku, diskrétny hematóm na lakti a povrchové poranenia predkolenia. Z lekárskej správy z 1. júna 2023 vyplynulo, že maloletá o 18.00 hod. začína svoj predspánkový rituál a má problémy so spánkom.
25. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že stretávanie otca s maloletou bolo upravené schválením rodičovskej dohody z 26. mája 2023 formou neodkladného opatrenia, pričom nemal za osvedčené dôvody uvádzané matkou smerujúce k úprave stretávania sa otca s maloletou iba za jej prítomnosti. Správne tiež súd prvej inštancie vyhodnotil, že otec v čase styku s maloletou nezanedbal starostlivosť o maloletú, nevystavil ju ohrozeniu jej života či zdravia, pričom tvrdenie matky, že k úrazu maloletej došlo práve v čase starostlivosti otca, nebolo osvedčené (iba jej tvrdenie, že úraz sa stal). Súd prvej inštancie prihliadajúc výlučne na odporučenie psychológa na spostupnenie stretávania sa otca s maloletou za účasti matky (ktorá je pre maloletú vzhľadom na jej útly vek základnou vzťahovou osobou) potom dôvodne zmenil úpravu styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18,00 hod. v prítomnosti matky, čo umožní otcovi postupne budovať vzťah s maloletou v prostredí, ktoré je pre maloletú zatiaľ jediné známe. Zmenou úpravy ukončenia styku počas utorka a štvrtka z 18,30 hod. na 18,00 hod. zároveň súd prvej inštancie správne zohľadnil osvedčenú potrebu dodržania začiatku spánkového rituálu maloletej a jej problémy so spánkom. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so súdom prvej inštancie aj v tom, že je na otcovi kde a ako bude tráviť čas s maloletou, a matka nemá nárok do uvedeného otcovi zasahovať, či toto hodnotiť, nakoľko každý z rodičov rozhoduje o spôsobe trávenia času s maloletou v čase, kedy je v jeho starostlivosti.
26. K odvolacej námietke matky, že po udalostiach z 27. mája 2023 (po úraze maloletej, ku ktorému malo dôjsť počas starostlivosti o maloletú zabezpečovanej otcom) s realizáciou styku bez jej prítomnosti nesúhlasí, otec nie je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú, odvolací súd uvádza, že rovnako ako súd prvej inštancie tieto tvrdenia matky nemal za osvedčené, otec preukazuje záujem o zabezpečovanie starostlivosti o maloletú, o stretávanie sa s ňou, tiež jej pravidelne prispieva na výživu, zúčastňuje sa psychologického poradenstva, pričom obmedzovanie styku otca s maloletým dieťaťom prítomnosťou matky (pri uvedenom vzájomne narušenom vzťahu rodičov) znamená zásah nielen do práv otca, ale aj zásah do práv dieťaťa vytvárať a budovať si vzťah s otcom. Odvolací súd dopĺňa, že vo veci samej je súdom prvej inštancie vykonávané riadne dokazovanie (bolo nariadené znalecké dokazovanie) a až na základe takto vykonaného dokazovania bude možné rozhodnúť aj o konečnej úprave styku otca s maloletou v súlade so záujmom maloletej, ktorý je prvoradý a nadradený akémukoľvek inému záujmu.
27. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania, sa odvolací súd už ďalšími námietkami uvedenými matkou nezaoberal z dôvodu nemožnosti zvrátenia nimi rozhodnutia odvolacieho súdu.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
29. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).