Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_62Ek-884-2019.pdf
PDF · 73.4 KB
Case nature
Subarea
62Ek/884/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného U. S., s.r.o., U.: XX XXX XXX, so sídlom A. XX, XXX XX I., právne zast. O.. O. K., advokátom, so sídlom A. XX, XXX XX I., proti povinnému Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX D., toho času V. D., I. 1, XXX XX D., vedenej pred súdnou exekútorkou A.. Marcelou Y., so sídlom exekútorského úradu kpt. E. XX, XXX XX A., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, v konaní o vymoženie X.XXX,XX,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu F. súdu I. I. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. júla XXXX, takto
rozhodol:
S. sťažnosť povinného proti uzneseniu F. súdu I. Bystrica sp. zn. 62Ek/884/2019 zo dňa 17. júla 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 23.5.2019, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Košice-okolie, sp. zn. 11Csp/221/2017 zo dňa 30.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 62Ek/884/2019 dňa 4.6.2019 súdnu exekútorku Mgr. Marcelu Zummerovú, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 5.6.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/884/2019 zo dňa 17.7.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ povinný poukazoval na to, že je nemajetný, toto jeho tvrdenie nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil ani oprávnený. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného budú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Tvrdenia samotného povinného o jeho nemajetnosti nie sú dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučný súd vo vykonávacom konaní musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Vyšší súdny úradník, v súvislosti s obranou povinného, poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 13CoE/128/2017 zo dňa 27.9.2017, v ktorom súd konštatoval, že: „V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho
nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Zastavenie exekúcie v tomto štádiu, pre prechodný nedostatok finančných prostriedkov povinného, by bolo v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania. Situácia na strane povinného nie je nemenná, je teda možné dôvodne predpokladať, že povinný dosiahne príjem alebo majetok, ktorý bude postačovať na uspokojenie pohľadávky oprávneného." Keďže exekúcia sa začala na základe formálne a materiálne vykonateľného exekučného titulu a vyšší súdny úradník nezistil žiadny dôvod na zastavenie exekúcie, návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 22.8.2019, podal povinný dňa 2.9.2019 (podaním na poštovú prepravu), teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd sa nezaoberal jeho žiadosťou o odklad exekúcie alebo prerušenie exekúcie, ktoré odôvodnil svojou nemajetnosťou a neschopnosťou splácať pohľadávky po dobu výkonu trestu. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd vyhovel jeho žiadosti o odklad exekúcie alebo o prerušenie exekúcie.
6. Súd vzhľadom na obsah sťažnosti povinného (návrh na odklad exekúcie, návrh na prerušenie exekúcie, o ktorých súd nerozhoduje) nepovažoval za potrebné sťažnosť zaslať na vyjadrenie oprávnenému.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Po preskúmaní veci sa sudca v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré možno považovať za jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, pričom sa vyšší súdny úradník vysporiadal so všetkými právne relevantnými argumentmi povinného. Sudca preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
13. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) b) exekučný titul bol zrušený, c) c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14. V zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak ..... sú naplnené zákonné dôvody na odklad exekúcie v zmysle písm. a) až j) uvedeného ustanovenia.
15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k sťažnosti povinného uvádza, že ustanovenie §61 k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16. Pokiaľ ide o tvrdenia povinného týkajúce sa jeho nemajetnosti a neschopnosti uhradiť pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie z dôvodu, že sa nachádza v Ústave na výkon trestu, súd uvádza, že nepriaznivé majetkové pomery a ani výkon trestu odňatia slobody nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvod zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného, upravuje ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku s tým, že preskúmavanie majetkových pomerov povinného a prípadné konštatovanie jeho nemajetnosti, ako jedného z dôvodov na zastavenie exekúcie, je vecou samotného výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý počas exekúcie najskôr zisťuje a skúma, či existuje majetok povinného podliehajúci exekúcii alebo nie, aby mohol dospieť k záveru či je povinný nemajetný. Skutočnosť, že sa povinný nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, sama o sebe taktiež nevylučuje že by povinný mohol vlastniť majetok podliehajúci exekúcii. Následne, až po takomto preskúmaní zo strany súdneho exekútora, môže, za súčasného splnenia zákonných podmienok, súdny exekútor exekúciu zastaviť z dôvodu nedostatku majetku povinného. V súčasnom štádiu exekúcie nie je daný dôvod na takýto postup.
17. Súd ďalej uvádza, vo veci návrhu povinného na odklad exekúcie, že v zmysle platnej právnej úpravy o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor (nie súd). Dôvody odkladu exekúcie sú upravené v ustanovení § 61h Exekučného poriadku a ich existenciu preskúmava súdny exekútor. Pre úplnosť súd dáva povinnému do pozornosti, že prerušenie exekúcie, ako právny inštitút, Exekučný poriadok nepozná, preto o ňom nebude rozhodovať. Úlohou súdneho exekútora bude preto rozhodnúť o návrhu povinného na odklad exekúcie v súlade s § 61h ods. 1 Exekučného poriadku.
18. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník vo veci správne rozhodol. Súd preto podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, nakoľko nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
19. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).