Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Er-65-2005.pdf
PDF · 85.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/65/2005
Uznesenie
U Z N E S E N I E
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: X. B., Z. XX.X.XXXX, B. X., X. C. XXX/XX, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Kataríny Szabóovej, so sídlom Exekútorského úradu Nám. A. Vámbéryho 5249/13B, 92901 Dunajská Streda, o vymoženie 849,80 eura s príslušenstvom, o trovách exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
IV. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Levice dňa 21.03.2005 poveril súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú vykonaním exekúcie (Ex 133/05) na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 3297/2004, NZ 76056/2004 spísanej dňa 16.10.2004 na Notárskom úrade v Bratislave, Gajova 13.
2. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.
3. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie
exekúcie. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Uvedené predpoklady je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
4. Podľa § 243h veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401.html> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
8. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
9. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
10. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
11. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je notárska zápisnica č. N 3297/2004, NZ 76056/2004 spísanej dňa 16.10.2004 na Notárskom úrade v Bratislave, Gajova 13. V predmetnej notárskej zápisnici je povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere a ktorá je prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby, a ktorý uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.
14. V prejednávanej veci niet sporu o tom , že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi konania dňa 05.04.2004, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 398,32 eura ( 12.000,- Sk ) a povinný sa zaviazal zaplatiť mu túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 318,66 eura ( 9.600,- Sk ), t.j. celkovo 716,98 eura ( 21.600,- Sk) v 10 mesačných splátkach po 71,69 eura ( 2.160,- Sk). Zároveň povinný na formulárovom tlačive podpísal i splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo v tom čase možné predpokladať.
15. Exekučný súd je povinný zaoberať sa v každom štádiu exekučného konania tým, či neexistuje prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s
platným právom. Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené súd preveril vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.
16. V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému povinný udelil splnomocnenie v zmluve o úvere zo dňa 05.04.2004. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t.j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 05.04.2004 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinnú uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 05.04.2004 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ako zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou, resp. substitučne splnomocniť na uznanie dlhu inú osobu.
17. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 05.04.2004 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.
18. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Absencia vyššie uvedených náležitostí notárskej zápisnice ako aj plnomocenstva má za následok absolútnu neplatnosť notárskej zápisnice a spôsobuje, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom zastavenie exekúcie, keďže ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
19. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti, súd exekúciu v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a rozhodol o zastavení exekúcie.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>).
22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 203 ods. 1 cit. zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
24. Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 31.12.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
25. Súdny exekútor si uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie v sume 299,94 eura s DPH. Nakoľko súd nemá k dispozícií exekútorský spis EX 133/05, súd rozhodne o trovách exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Keďže k zastaveniu konania došlo v danom prípade zavinením oprávneného, povinnému tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Preskúmaním spisu však súd zistil, že povinnému žiadne trovy konania nevznikli, ako ani žiadne nežiadal. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že povinnému sa náhrada trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP nepriznáva.
Poučenie:
Poučenie:
Proti výroku I., II. a IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V Leviciach, dňa 18.10.2019
JUDr. Ľubica C a m b e l o v á sudkyňa