Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-26-2019.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: C. G., L.. XX. XX. XXXX, P. J. L. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 1.472,31 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10. 09. 2018 domáhal zaplatenia sumy 1.472,31 Eur spolu s so špecifikovaným úrokom z omeškania za obdobie od 16.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018, uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný dňa 12.11.2012 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu, a predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi. Žalovaný neplnili splátky v stanovených termínoch, pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.830,76 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.295,57 Eur, riadneho úroku 444,99 Eur, úroku z omeškania 84,98 Eur a poplatku vo výške 5,22 Eur. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 2.001,- Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 54,53 Eur vždy k 15.dňu v mesiaci od 15.12.2012 s konečnou splatnosťou dňa 15.11.2017. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 15.09.2015 do 15.11.2017 v počte 27 a celkovej výške 1.472,31 Eur. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa podania návrhu na začatie konania uhradil na uplatňované splátky sumu 0,-Eur. Žalobca si v konaní uplatňuje aj úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.
3. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 17Csp/26/2019-94 zo dňa 20. 03. 2019, ktorý sa nepodaril doručiť žalovanému, preto súd platobný rozkaz uznesením č. k. 17Csp/26/2019-104 zo dňa 12. 07. 2019 zrušil v celom rozsahu.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP dňa 03.08.2019 na úradnú tabuľu súdu, k tejto sa nevyjadril.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä zmluvou o splátkovom úvere č. zo dňa 12.11.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., výpisom z úveru, výzvou zo dňa 23. 01. 2018, predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky- pokus o zmier zo dňa 03.09.2018, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2018 spolu s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 12. 11. 2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.001 Eur, pričom celková čiastka spojená s úverom mala predstavovať sumu 3.158,48 Eur pri výške mesačnej splátky 54,53 Eur k 15. dňu kalendárneho mesiaca a počte splátok 60. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 14,90 %, RPMN vo výške 21,48 % a priemerná RPMN vo výške 19,37 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15. 11. 2017. Výzvou zo dňa 23. 01. 2018 vyzval predchodca žalobcu žalovaného, aby najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy uhradil dlžnú sumu vo výške 1.728,94 Eur. Podaním zo dňa 03. 09. 2018, zaslaným žalovanému dňa 04. 09. 2018, žalobca oznámil žalovanému, aby pohľadávku zo zmluvy vo výške 1.859,72 Eur uhradil do 10.09.2018. Pohľadávky predstavovala istinu 1.295,57 Eur, zmluvný úrok 28,96 Eur, riadne úroky 444,99 Eur, úroky z omeškania 43,55 Eur, zmluvný úrok 41,43 Eur, poplatky 5,22 Eur, teda výška pohľadávky celkom činila 1.728,94 Eur.
8. Z výpisu z úveru ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.10.2019 je zrejmé, že žalovaný z poskytnutej istiny vo výške 2.001 Eur plnil sumu vo výške 2.140,44 Eur.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, má za to, že predloženými listinnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami preukázal svoj nárok čo do dôvodu aj výšky. Navrhuje žalobe vyhovieť, a to aj s poukazom na pasivitu sporovej strany.
10. V rámci záverečnej reči právny zástupca uviedol, že ohľadne trvania zmluvy postačuje v zmluve uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru. Právna úprava ohľadne rozpisu splátok podľa neho nekorešponduje s najnovšou európskou úpravou, ohľadne odbornej spôsobilosti veriteľa má za to, že pôvodný veriteľ vykonal preverenie údajov z registra dlžníkov o žalovanom. Žalobca zastáva názor, že RPMN je v zmluve uvedené správne, rovnako aj celková čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť. V ostatnom sa pridržiava doteraz uvedených skutkových tvrdení, pričom nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ani neuplatňuje ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.
11. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
21. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
23. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
25. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
27. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
28. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému z titulu úveru sumu 2.001,- Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je uvedená len jedna suma splátky, a to v sume 54,53 Eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, t. j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Súd pritom uvádza, že od účinnosti zákona č. 279/2017 Z.z. odo dňa 01.05.2018 sa uvedenou novelou upustilo od požiadavky členenia splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, avšak uvedený úverový vzťah bol založený pred účinnosťou uvedenej novely a preto je potrebné ho posudzovať podľa úpravy dovtedy platnej, ktorá členenie splátky na istiny, úrokov a iných poplatkov striktne vyžadovala pod následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti.
29. Súd ďalej zistil, že nesprávne je vypočítaná aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda v zmluve je uvedené, že žalovaný musí zaplatiť spolu 3.158,48 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy bol povinný zaplatiť 60 splátok po 54,53 Eur, t. j. 3.271,80 Eur (60 x 54,53 Eur), teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve, z uvedeného nie je zrejmé, či v celkovej čiastke spojenej s úverom je započítaná aj suma jednorázového spracovateľského poplatku v sume 79,- Eur uvedeného v časti II. zmluvy pod názvom Poplatky, ako aj poplatku za správu úveru vo výške 2,99 Eur mesačne, či poplatku za poistenie úveru 1,84 Eur mesačne.
30. Súd zistil, že spornou náležitosťou je výška RPMN, ktorá je podľa názoru súdu vypočítaná na základe nepreskúmateľných parametrov. Povinnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. okrem uvedenia RPMN je aj uvedenie všetkých predpokladov, ktoré boli na výpočet RPMN použité. Nakoľko súdu nie je zrejmé, z akých parametrov vychádzal žalovaný, keď v zmluve uviedol pri RPMN údaj 21,48 %, nie je možné uvedený údaj podrobiť preskúmaniu správnosti. Súd dodáva, že cieľom ustanovenia § 11 v spojení s § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, priamo v nej, poskytnúť všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie, keďže uvedené údaje predstavujú informácie o podmienkach a nákladoch spojených s
úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Nakoľko tak nie je možné overiť správnosť výpočtu RPMN bez uvedenia všetkých predpokladov, ktoré boli na výpočet RPMN použité, absencia uvedených náležitostí je rovnako postihovaná podľa § 11 ods.1 písm. d Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov.
31. Absentujúcou náležitosti zmluvy o splátkovom úvere je tiež údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o splátkovom úvere je síce uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, a to spôsobom 25. 09. 2016, avšak nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru a tiež uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
32. Naviac súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe nie je preukázané, že pri poskytnutí úveru konal žalobca s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho strany neprišlo k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľ/právny predchodca žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru; žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní spôsobilosti dlžníka splácať úver, žiadnym spôsobom nepreskúmal bonitu žalobcu, nezisťoval zamestnávateľa, výšku príjmu, neskúmal záväzky dlžníka, jeho rodinný stav, nevykonal lustrácie žalobcu v príslušných evidenciách, čím by získal ucelený obraz o sociálno-ekonomickej situácii žalobcu, na základe čoho má súd za to, že žalovaný nepreukázal, že by relevantne posudzoval schopnosti splácať úver žalobcom. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy.
33. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. j) a písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b).
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Nebolo sporné, že žalovanému bola z titulu úveru poskytnutá čiastka 2.001 Eur. Na túto plnil 2.140,44 Eur, keď súd žalovanému pripočítal všetky úhrady vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na istinu. Z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 11.10.2019 vyplýva, že žalovaný na zmluvu o úvere plnil celkovo 2.140,44 Eur, a to úhradami vyplývajúcimi z platobnej histórie označenými ako „Debetné transakcie-úvery-dummy v období od 15.12.2012 do 06.01.2017. Z uvedeného dôvodu súd žalobný návrh zamietol aj s príslušenstvom, nakoľko žalovaný za úver zaplatil viac ako mu bolo poskytnuté, keďže súd poskytnutý úver z dôvodu zákonných náležitostí považuje za bezúročný a bezpoplatkov.
37. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalobu z dôvodov uvedených vyššie zamietol, a to v časti uplatnenej istiny aj príslušenstva.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu preto nepriznal nárok na náhradu trov konania. V konaní tak bol úspešnou stranou žalovaný, avšak možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, okrem osôb, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.