Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-111-2019.pdf
PDF · 83.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. U.Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, deti rodičov: matka O. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX F., zast. Mgr. Lucia Kučerková, so sídlom J. Jesenského 2063/410, 903 01 Senec a otec U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Ú. F., H. A. Č.. XX, XXX XX F., adresa na doručovanie: G.. T. W., F. XX, XXX XX X. U. o návrhu matky na určenie výživného na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého U. U. T., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. U. T. mesačne sumou 250 ,- EUR počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
III. Zastupovať a spravovať majetok maloletého je oprávnená matka.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.09.2019 žiadala matka maloletého určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému na čas do rozvodu manželstva, pričom návrh odôvodnila tým, že matka spolu s maloletým deň pred Vianocami 2015 opustili spoločnú domácnosť a matka sa vrátila k svojej matke do rodinného domu v Pezinku, kde s maloletým žijú dodnes. Otec o maloletého nejaví záujem. Vzhľadom k tomu, že otec maloletého sa osobne o maloletého nestará a manželia nevedú spoločnú domácnosť, ani spolu nehospodária a starostlivosť o maloletého zabezpečuje výhrade matka maloletého sama s pomocou svojej rodiny, žiadala matka návrhu vyhovieť a zaviazať otca na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému vo výške 250,- EUR mesačne.
2. Dňa 21.10.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie otca, ktorý sa vyjadril, že súhlasí so stanovením výšky výživného na maloletého v požadovanej sume 250,- EUR mesačne, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec pre jednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil sa s rodným listom maloletého, rozpisom mesačných nákladov na maloletého, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo
sociálneho zisťovania v rodine dňa 18.10.2019 , príjmom matky ako i ďalšími dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Maloletý sa narodil z manželstva, rodičia nežijú spolu v spoločnej domácnosti. V novembri 2015 kúpili matka a otec maloletého na hypotekárny úver rodinný dom v Sľažanoch, v ktorom predtým od apríla 2015 bývali v podnájme. Matka spolu s maloletým , ale deň pred Vianocami roku 2015 opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa k svojej matke do rodinného domu v Pezinku, kde s maloletým žijú dodnes. Rodinný dom predali v marci 2016, avšak z predaja rodinného domu sa nepodarilo vyplatiť všetky úvery a tieto do dnešného dňa spláca matka maloletého. Otec maloletého si nedokázal nájsť žiadne bývanie a žil v aute, pracoval v skladoch a mzda chodievala na účet matke, ktorá splácala pôžičky a hradila z týchto prostriedkov náklady na maloletého. Takto to fungovalo až do nástupu otca do výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy dňa 11.04.2017. Otec maloletého má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére - Jana Hodáňová, nar. 16.06. 2000 vo výške 130,- EUR, ktorú spláca spolu s dlžným výživným mesačne sumou 266 ,- EUR. Otec maloletého bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený na slobodu na prelome novembra a decembra 2018 a od toho času je sním veľmi ťažká komunikácia, od prepustenia z väzenia nejaví o maloletého žiaden záujem a z pôvodných 390,- EUR, ktoré otec posielal matke na výživu maloletého ako aj úhradu spoločných záväzkov, posiela na výživné matke pre syna šekom 250,- EUR mesačne. Otec maloletého je invalidný dôchodca, poberá dôchodok vo výške 390,- EUR, ale popri tom si privyrába na rôznych brigádach, momentálne údajne pracuje v Senci v skladoch. Otec maloletého je bezdomovec býva na Bratislavskej ulici v nocľahárni.
5. Na pojednávaní bolo zistené, že matka je zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni v reštaurácii ZOB
- Zdravé obedy v Pezinku s mesačným netto príjmom cca 410 ,- EUR.
6. Maloletý navštevuje 1. ročník Základnej školy Fándlyho, je zdravý, matka sním má bežné výdavky zodpovedajúce výdavkom detí vo veku maloletého, ktorá matka vyčíslila nasledovne: alikvotná čiastka na bývanie 100,- EUR, strava doma 150,- EUR, strava v škole 7,- EUR, drogéria 5 - 10,- EUR, oblečenie, obuv 40 -50,- EUR, školská družina 30,- EUR, školské potreby 30,- EUR, zdravotná starostlivosť 10,- EUR, voľno časové aktivity 10,- EUR, hračky a knižky 10,- EUR.
7. Matka býva s maloletým v rodinnom dome jej rodičov, kde na domácnosť platí 150,- EUR mesačne, čo zahŕňa nájom, elektrinu, vodu a plyn.
8. Na pojednávaní predstúpil kolízny opatrovník, ktorý súdu odporučil rozhodnúť tak, že zaviaže otca na platenie vyživovacej povinnosti vo výške 250,- EUR vzhľadom k tomu, že otec s týmto návrhom súhlasil.
9. Podľa §24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa §24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa§25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Podľa §28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa a c) správa majetku maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 28 odsek 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa §36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú , súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa §62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa §62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa §62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa §62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa §62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
20. Podľa §65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa §75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa §76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Vykonaným dokazovaním bolo vo veci zistené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, otec o maloletého nejaví žiaden záujem, ale vyživovaciu povinnosť k maloletému si plní. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výhradne matka maloletého a preto mal súd za to, že je na mieste zaviazať otca na plnenie vyživovacej povinnosti v navrhnutej čiastke, ktorá je v súlade s potrebami maloletého a rovnako tak v najlepšom záujme maloletého vzhľadom na jeho práva a právom chránené záujmy. Súd matke pri rozhodovaní zohľadnil ňou vyčíslené náklady na maloletého, ktoré boli v primeranej výške a jej výlučnú osobnú starostlivosť. Vzhľadom na to, že otec túto výšku vyživovacej povinnosti nesporoval, ale písomne sa vyjadril, že s výškou vyživovacej povinnosti súhlasí, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
24. Súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko v starostlivosti matky neboli preukázané žiadne nedostatky, ktoré by bránili tomu, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti. Zároveň súd určil matku na spravovanie majetku maloletého, ako aj jeho zastupovanie vzhľadom na to, že otec o maloletého dlhodobo nejaví záujem. Súd styk otca s maloletým neupravoval.
25. O trovách účastníkov konania súd rozhodol v súlade s §52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok (§ 357 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a rozhodne o ňom Krajský súd v Bratislave. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa sním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) Neboli splnené podmienky, b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. Civilného mimosporového poriadku). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)