Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobkyne: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. č. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.04.2019, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 12.04.2019, domáhala preskúmania rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2019, ktorým podľa o sociálnom poistení bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.09.2018, ktorým bola podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 25. júla 2018.

2. Žalobkyňa v žalobe okrem iného poukázala na obe vydané rozhodnutia s tým, že po operácii nebrali v úvahu poškodenie pravého kolena s odôvodnením, že je príliš skoro na posúdenie operovaného kolena, nie je možné zhodnotiť nález vzhľadom na krátky časový odstup od realizovaného operačného výkonu pravého kolena a napriek tomu pobočka Sociálnej poisťovne vydala rozhodnutie o správnosti predchádzajúceho rozhodnutia, čím ukončila konanie o jej invalidite. Pripojila lekárske nálezy vystavené ortopédom MUDr. Y. H., PhD. zo dňa 13.12.2018 a dňa 07.02.2019, pričom žalobkyňa mala za to, že znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť bude trvať dlhšie ako jeden rok, vzhľadom na doživotné poškodenie podporného a pohybového aparátu, keď ide o poškodenie vo väčšej miere ako uvádza posudok zo dňa 29.01.2019, nakoľko pravé koleno sa v percentuálnom hodnotení invalidity posudkovej komisie nenachádza. Žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu, vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nehodnotenia podstatnej časti pohybového aparátu, aby súd nariadil opätovné posúdenie zdravotného stavu a aby jej bol priznaný invalidný dôchodok.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 07.06.2019. Z jej písomného vyjadrenia okrem iného vyplýva, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 11.02.2019 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 29.01.2019, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40 %. Posudkoví lekári sociálneho

poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidná tak, ako je vyššie uvedené. Žalobkyňa neuviedla konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v . Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej, v čase jeho vydania na základe zisteného skutočného stavu zodpovedalo zákonu. Žalobkyňa v prípade zhoršenia jej zdravotného stavu má možnosť znovu požiadať o invalidný dôchodok. S poukazom na uvedené navrhla správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa a nežiadala správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

4. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej replikou nereagovala.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v a contrario v spojení s , pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 21.10.2019.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v zmysle , v spojení s (, ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

7. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Nárok na invalidný dôchodok je podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).

9. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 - 8 zákona).

10. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.

11. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.

12. Správny súd mal z posudkového spisu žalobkyne za preukázané, že posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava sa v odbornom lekárskom posudku zo dňa 29.01.2019 dostatočne zaoberala vyhodnotením nielen rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, keď zohľadnila nálezy z vyšetrenia MRI kolenného zhybu žalobkyne zo dňa 19.10.2016, 03.04.2018, z ortopedických vyšetrení zo dňa 31.10.2016, prepúšťacie správy z ÚVN Ružomberok, ortoped. odd. 02.02.2017 - 03.02.2017 (operácia 02.02.2017), 05.12.2018 - 07.12.2018, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 13.03.2017 a zo 14.01.2019, ale sa zaoberala aj vyhodnotením ďalších zdravotných postihnutí žalobkyne, keď zohľadnila nálezy z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 06.04.2018, neurologického vyšetrenia zo dňa 22.10.2018 a reumatologického vyšetrenia zo dňa 19.11.2018. Určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia zaradeného podľa Prílohy č. 4 k pod Kapitolu XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - Postihnutie končatín, položka 48 - Trvalé následky po vybratí menisku, písmeno b - pri stredne ťažkej poruche s priznaním miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici rozpätia (25 - 30 %), vychádza z odborných lekárskych nálezov. Pokiaľ ide o vyhodnotenie tohto postihnutia vo vzťahu k MPSVZČ hodnotou 30 %, správny súd ho vyhodnotil ako hodnotenie súladné so zákonom, keď nezistil, že by bolo v rozpore s lekárskym nálezom zo dňa 13.12.2018, ktorý pripojila žalobkyňa k žalobe. Správny súd pritom konštatuje, že lekársky nález zo dňa 13.12.2018 vystavený ortopédom MUDr. Y. H., PhD. korešponduje s nálezom z vyšetrenia zo dňa 14.01.2019, ktorý posudková lekárka ústredia vyhodnotila pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne dňa 29.01.2019, kedy žalobkyňu aj osobne vyšetrila. Pokiaľ ide o lekársky nález z ortopedického vyšetrenia MUDr. Y. H., PhD. zo dňa 07.02.2019, správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa bola posúdená posudkovou lekárkou ústredia dňa 29.01.2019, pričom žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie dňa 11.02.2019

a správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by lekársky nález z tohto vyšetrenia bol predložený žalovanej žalobkyňou do vydania napadnutého rozhodnutia dňa 11.02.2019. Rovnako správny súd konštatuje, že tvrdenie žalobkyne v žalobe, že znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť bude trvať dlhšie ako jeden rok, vzhľadom na doživotné poškodenie podporného a pohybového aparátu a je poškodený vo väčšej miere, ako uvádza posudok zo dňa 29.01.2019, z nálezu z ortopedického vyšetrenia zo dňa 13.12.2018 ešte nevyplývala. Tvrdenie žalobkyne, že pravé koleno sa v percentuálnom hodnotení invalidity posudkovej lekárky nenachádza, je vyvrátené samotným posudkom posudkovej lekárky ústredia zo dňa 29.01.2019, ktorá konštatovala, že účastníčka konania je v liečbe ortopéda pre ťažkosti s oboma kolennými kĺbmi. Ortopéd hodnotí obojstrannú gonartrózu gr. II. Zobrazovacími vyšetreniami (MR) bola potvrdená na ľavom kolennom kĺbe v oblasti mediálnej časti kolenného komparementu - chondromalácia grad. III, poškodenie mediálneho menisku grad. III v teréne degeneratívnych zmien, pravdepodobné poškodenie grad. III bočného meniskus. Na pravom kolennom kĺbe potvrdená chondromalácia grad. II, na mediálnom menisku výraznejšie degeneratívne zmeny, bočný meniskus s menej výraznými degeneratívnymi zmenami. Na ľavom kolennom kĺbe sa podrobila v roku 2017 artroskopii. Pri vlastnom vyšetrení je funkčne na ľavom kolennom kĺbe extenzia plná, flexia do 110 stupňov, pohyby sú pomalšie. Na pravom kolennom kĺbe bola realizovaná artroskopia v decembri 2018, aktuálne pokračuje v liečbe ortopéda. Funkčný nález na pravom kolennom kĺbe sa z posudkového hľadiska aktuálne nedá zhodnotiť vzhľadom na časový odstup od realizovaného operačného výkonu. Ďalej správny súd poukazuje na ust. , podľa ktorého do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach. Z ust. vyplýva, že organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 (t. j. o dôchodkových dávkach) najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. Žalobkyni nič nebráni, aby v prípade ukončenia liečby pravého kolenného kĺbu a ustálenia nálezu, pokiaľ bude lekárskymi vyšetreniami objektívne preukázané zhoršenie jej zdravotného stavu, opätovne podala žiadosť o invalidný dôchodok a žiadala preskúmať mieru poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

13. Správny súd tiež konštatuje, že z posudkov posudkových lekárov mal za preukázané, že posudkoví lekári zohľadnili všetky zdravotné ťažkosti žalobkyne v čase jej aktuálnych vyšetrení. Posudkoví lekári odmietli námietky žalobkyne, že jej zdravotný stav má za následok jej invaliditu. Závery posudkových lekárov, podľa ktorých žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav nemá v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, zodpovedajú obsahu spisov a neodporujú záverom logického myslenia. Medzi závermi uvedených posudkových lekárov súd nezistil žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvody pochybovať. Zdravotné problémy žalobkyne posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Posudkoví lekári prihliadali i na ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne, týmito sa zaoberali a aj ich na základe predložených lekárskych nálezov vyhodnotili. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Správny súd považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť za objektívne a dostatočne zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav žalobkyne nespôsobuje viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových orgánov v priebehu konania zistené neboli.

14. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil žalobné námietky ako nedôvodné, žalobu taktiež ako nedôvodnú podľa zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol vo vzťahu k žalobkyni podľa a contrario a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu

- výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.