Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35C-50-2018.pdf
PDF · 154.46 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd W. v konaní pred sudkyňou M.. J. V., v právnej veci žalobcu: C. K., nar. X.XX.X., bytom A. X./X, X. XX Š., zast.: Q. kancelária Y. O. s.r.o., so sídlom I. č. 6, XXX XX Z., T.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Z. - Z. A., a.s., so sídlom M. XX, XXX XX Z., T.: XX XXX XXX, zast.: B.. C., advokátka, s.r.o., so sídlom O. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, o uloženie povinnosti prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. J. je povinný uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu tohto znenia:
J. O O. Z. K.
uzavretá podľa ustanovení § 5 a § 16 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 588 a nasl. J. č. XX/XXXX Zb. U. zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „J.“)
J. strany:
O.:
U. meno: Z.-Z. A., a.s.
sídlo: M. XX, XXX XX Z.
T.: XX XXX XXX
registrácia: U. register U. súdu E., odd. Sa, vl. č. XXXXX/T
(ďalej len „O.“)
a
C.:
M. a priezvisko: C. K., rod. Z. E. pobyt: A. X./X, X. XX Š. V. narodenia: XX.XX.X. P. číslo: X./X. Št. občianstvo: A.
(ďalej len „C.“)
(predávajúci a kupujúci budú ďalej spoločne označovaní aj ako „J. strany“)
Y. I
X. ustanovenia
1. O. je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š., obec Š., okres Š., vedených na U. úrade Š., C. odbor, zapísaných na LV č. X.:
a) byt č. X nachádzajúci sa na X. O. bytového domu so súp. č. X., vchod: X, ležiaceho na pozemkoch parcely registra „C“, parc. č. X./X a č. X./X (byt definovaný v tomto písm. ďalej len „K. č. X“ a bytový dom definovaný v tomto písm. ďalej len „K. dom“), b) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X./X. k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, c) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X./X. k celku na pozemkoch parcely registra „C“, parc. č. X./X o výmere X. m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. X./X o výmere X. m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (uvedené pozemky spolu aj len „O. zastavané K. domom“).
2. C. je fyzická osoba, ktorá je nájomcom K. č. X s nájmom dohodnutým na dobu neurčitú.
3. O. má pre účely tejto J. postavenie vlastníka K. domu podľa § X6 ods. 1 v spojení s § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Y. II
O. zmluvy
1. O. touto J. prevádza K. č. X a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach K. domu a spoluvlastnícky podiel na O. zastavaných K. domom tak, ako sú definované v článku I, ods. X písm. a), písm. b) a písm. c) (ďalej spolu aj len „O. prevodu“) do výlučného vlastníctva C.. 2. C. touto J. preberá od O. O. prevodu do svojho výlučného vlastníctva a O. sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu podľa článku VI tejto zmluvy.
Y. T.
O. bytu a príslušenstva
1. O. K. č. X pozostáva z X obytných miestností a príslušenstva. 2. O. K. č. X tvorí predsieň, kúpeľňa, WC, kuchyňa, a komora. 3. R. výmera podlahovej plochy bytu vrátane príslušenstva bytu je XX,XX m2. Z. obytnej plochy bytu (bez príslušenstva) je XX,XX m2. 4. A. bytu je jeho vnútorné vybavenie, a to: vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, plynové, telefónne, anténne bytové prípojky, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie. 5. Z. bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu, vrátane zárubní a prívodmi studenej vody a plynu od uzatváracích ventilov pre byt, kanalizáciou po zaústenie do zvislého odpadového potrubia, ústredného kúrenia od radiátorových ventilov a hlavným elektrickým ističom pre byt.
Y. IV
X. práv k pozemkom
1. O. je z titulu vlastníctva K. č. X podielovým spoluvlastníkom O. zastavaných K. domom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X./X. k celku, ktorý spoluvlastnícky podiel O. touto zmluvou v celosti prevádza na C..
Y. V
F. a popis spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu 1. S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu. 2. A. časťami bytového domu sú časti nevyhnutné na jeho podstatu, bezpečnosť, vrátane vodorovného a zvislého nosného konštrukčného systému, izolačného systému, a sú určené na spoločné užívanie, a to najmä: základy domu, strecha, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, chodby vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie. 3. A. zariadeniami bytového domu sú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a to najmä: ventilačné komíny, vodovodne, kanalizačné, elektrické prípojky, prípojky studenej vody po ventily, odpadové stúpačky vrátane odbočky, elektroinštalácie od skríň merania po istič, osvetlenia v spoločných častiach a zariadeniach, bleskozvody, elektrický vrátnik vrátane rozvodov.
4. O. spolu s bytom prevádzajú na kupujúceho aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, a to vo veľkosti X./X. k celku.
Y. VI
C. cena predmetu kúpy a platobné podmienky 1. O. a C. sa dohodli na kúpnej cene za O. prevodu definovaný v článku I., ods. 1. tejto J. v celkovej výške XXX,- € (slovom: štyristosedemdesiatosem eur) (ďalej len „C. cena“). 2. Z. C. ceny bola dojednaná v súlade s § 18 a § 18a zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a na základe odborného posudku č. XXX/ X. vyhotoveného znalcom T.. T. C., znalec z odboru A., odvetvie statika stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, G. XXXX/XX, Š. dňa XX.XX.XXXX. 3. C. cenu je C. povinný zaplatiť O. najneskôr do XX dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva k O. prevodu v prospech C. do katastra nehnuteľností príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom.
Y. Z.
A. bytového domu
1. C. vyhlasuje, že pristupuje k existujúcej zmluve o výkone správy so správcom E. s.r.o., so sídlom G. XX, Z., T.: XX XXX XXX, ktorý vykonáva správu bytového domu.
Y. Z.
C. konanie
1. C. nadobudne O. prevodu do výlučného vlastníctva dňom právoplatného rozhodnutia príslušného okresného úradu, katastrálny odbor, o povolení vkladu vlastníckeho práva k O. prevodu do katastra nehnuteľností v prospech C.. 2. G. na vklad vlastníckeho práva k O. prevodu podľa tejto J. je oprávnená podať ktorákoľvek J. strana.
Y. IX
J. ustanovenia
1. E. J. nadobúda platnosť a obligačnoprávnu účinnosť dňom podpísania oboma J. stranami, pričom účinky prevodu vlastníckeho práva k O. prevodu nastávajú okamihom povolenia vkladu vlastníckeho práva C. do katastra nehnuteľností. X O. vzťahy založené J., ak ich J. výslovne neupravuje, sa riadia príslušnými ustanoveniami U. zákonníka a ostatných právnych predpisov SR. 3. J. strany vyhlasujú, že J. bola spísaná podľa ich skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov nebola uzatvorená v tiesni, ani za iných nevýhodných podmienok a že pri podpisovaní tejto zmluvy nebol na nich vyvíjaný nátlak v žiadnej forme, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.
V Z., dňa - dátum právoplatnosti rozsudku
O.: Z.-Z. A., a.s.
- prejav vôle nahradený rozhodnutím súdu
C.: .................................... C. K.
II. J. je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. J. žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v znení ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku. J. odôvodnila tým, že v žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š., obec Š., okres Š., vedených na U. úrade Š., katastrálny odbor, zapísaných na LV č. X. ako a) byt č. X nachádzajúci sa na X. O. bytového domu so súp. č. X., vchod: X, ležiaceho na pozemkoch parcely registra „C“, parc. č. X./X Q. Č.. X./X, b) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
X./X. k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, c) k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X./X. k celku na pozemkoch parcely registra „C“, parc. č. X./X o výmere X. m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. X./X o výmere X. m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „byt“). J. ako vtedajšia zamestnankyňa právneho predchodcu žalovaného - Z. stavby, n. p. - podala listom zo dňa XX.XX.XXXX svojmu zamestnávateľovi J. o pridelenie bytu, na základe ktorej právny predchodca žalovaného rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX pridelil žalobkyni byt, ktorý bol žalobkyni odovzdaný do užívania na základe J. o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe toho vzniklo žalobkyni právo osobného užívania bytu. F. právo k bytu upravoval U. zákonník až do XX.XX.XXXX ako právo bez určenia doby užívania (§ 153), teda sa jednalo o právo výlučne na dobu neurčitú. Od účinnosti novely č. XXX/XXXX Zb. sa toto právo premenilo na nájom bytu taktiež na dobu neurčitú. O. predchodca žalovaného a následne žalovaný nadobudli voči žalobkyni právne postavenie prenajímateľa bytu. G. žalovaný nadobudol vlastníctvo k bytovému domu i bytovým jednotkám v ňom sa nachádzajúcim z majetku štátu, je povinnou osobou v zmysle zákona o vlastníctve bytov, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia §16 ods. a §29 ods. X zákona. J. listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému oznámila, že berie späť všetky dovtedy podané žiadosti o odkúpenie predmetného bytu. G. listom zo dňa XX.XX.XXXX nanovo požiadala žalovaného o prevod vlastníctva bytu, v dôsledku ktorej žiadosti žalovanému vznikla povinnosť uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote dvoch rokov odo dňa tejto žiadosti. V reakcii na uvedenú žiadosť žalovaný telefonicky kontaktoval žalobkyňu a oznámil jej že byt jej predá, ak mu zaplatí sumu XX.XXX,- N., pričom ak s navrhnutou kúpnou cenou žalobkyňa nebude súhlasiť, predá žalovaný byt niekomu inému. O. zástupca žalobkyne listom z X.X.XXXX upozornil žalovaného, že nie je oprávnený previesť vlastníctvo k bytu na inú osobu ako žalobkyňu a že naopak je povinný na základe žiadosti žalobkyne previesť toto právo výlučne na žalobkyňu, avšak nie za cenu, ktorú si žalovaný svojvoľne určí, ale za cenu určenú v súlade s § 18 ods. X a § 18a ods. X J. a vyzval ho na splnenie zákonnej povinnosti. J. neurobil žiadny úkon smerujúci k uzavretiu tejto zmluvy, ani na list právneho zástupcu žalobkyne nereagoval. F. dvoch rokov od žiadosti žalobkyne o prevod vlastníctva bytu č. X vzniklo žalobkyni právo domáhať sa, aby povinnosť uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu uložil žalovanému súd. U. posudkom č. XXX/XXXX vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX T.. T. C., znalcom z odboru A.; odvetvie: statika stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, bola vypočítaná cena bytu podľa § 18 ods. X a XXa ods. X J. a ďalších relevantných právnych predpisov na sumu XXX,- N..
2. J. vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. F., že žalobkyňa sa už raz neúspešne domáhala, aby súd zaviazal žalovaného uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. U. súd W. v konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX žalobu z dôvodu uplatnenej námietky premlčania zamietol a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. K. bol žalobkyni ako zamestnankyni právneho predchodcu žalovanej pridelený XX.X.XXXX na základe rozhodnutia so súhlasom J. výboru P. odborového hnutia a následne došlo k zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.X.XXXX. V tomto je uvedené, že sa byt prideľuje „na dobu pokiaľ bude (žalobkyňa) v podniku pracovať. G. sa právo žalobkyne na užívanie bytu zmenilo na nájom. P. tak bolo stanovené, že v prípade, že žalobkyňa rozviaže pracovný pomer so žalovaným (tento pracovný pomer bol rozviazaný na základe dohody zmluvných strán ku dňu XX.XX.XXXX), uvoľní žalobkyňa byt podniku v súlade s ustanoveniami §§ XXX a XXX vtedy účinného U. zákonníka. J. zaslala žalovanému niekoľko žiadostí o odkúpenie tohto bytu, odvolávajúc sa na ustanovenie § 29 ods. X J. - žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. V roku XXXX - t.j. po ôsmych rokoch odo dňa právoplatného ukončenia pôvodného súdneho konania - žalobkyňa poslala žalovanému oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vzala späť všetky pôvodné žiadosti pričom o niekoľko dní neskôr žalovanému adresovala žiadosť z XX.X.XXXX, ktorá bola obsahovo totožná s pôvodnými žiadosťami. J. svoj údajný nárok voči žalovanému v žalobe zo dňa XX.XX.XXXX odôvodňuje uplynutím dvojročnej lehoty odo dňa podania novej žiadosti v zmysle ustanovenia § 29 ods. X J.. J. má teda za to, ž v rámci tohto ustanovenia je oprávnená neobmedzene, znova a znova podávať opakované žiadosti, ktorými sa domáha od žalovaného prevodu vlastníctva k bytu. E. konanie žalobkyne považuje žalovaný za šikanózne, za zneužívanie systému spravodlivosti a za konanie v rozpore s dobrými mravmi. O. na prevod vlastníctva bytu podľa príslušných ustanovení J. nemá povahu vlastníckeho práva a ako majetkové právo podlieha premlčaniu podľa § 100 U. zákonníka. F. § 29b ods. X J. v súvislosti s právom nájomcu podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu po späťvzatí pôvodnej žiadosti, takéto právo priznáva nájomcovi bytu „aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona“. J. v citovanom ustanovení odkazuje na dvojročnú lehotu v zmysle ustanovenia § 29, ods. X J.. J. má za to, že uvedené nie je možné vykladať tak, že by mal zákonodarca v úmysle znegovať všeobecné zásady, na ktorých stojí celý systém práva, vrátane
ustanovení U. zákonníka o premlčaní, a preto je potrebné v súlade s právnou teóriou rozlišovať medzi novými žiadosťami, ktoré podali nájomcovia po prehratom súdnom konaní o nahradenie prejavu vôle voči povinnej osobe z dôvodu účinného vznesenia námietky premlčania nároku z pôvodnej žiadosti podanej nájomcom (ako aj pri späťvzatých žiadosťou po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie nároku z pôvodnej žiadosti). E. výklade je systematický a sleduje zmysel a účel zákona. J. má za to, že nie je možné poskytnúť ochranu konaniu J., ktorá po prehratom súdnom konaní, keďže si svoje právo neuplatnila včas a konala v rozpore so zásadou „právo patrí bdelým“, jednoduchým späťvzatím svojich pôvodných žiadostí a podaním novej žiadosti si založí právo nové, s novou dobou premlčania. E. výklad práva - ktorý bez ďalšieho láme jednu zo základných zásad právneho poriadku - je nesprávny, v rozpore so základnými ústavnoprávnymi princípmi, a to najmä princípom právnej istoty. A. pôvodných žiadostí žalobkyňou je rozporné s dobrými mravmi a teda neplatným právnym úkonom, pričom súd by nemal prihliadať na novú žiadosť, keďže späťvzatie pôvodných žiadostí nemôže požívať právnu ochranu. A. žalobkyňa si bola a je vedomá skutočnosti, že jej byt bol pridelený do užívania len na dobu, pokiaľ bude u žalovaného pracovať, pričom následne sa zaviazala byt uvoľniť. A., že sa žalovaný nedomáhala uvoľnenia bytu, je aktuálne využívaná žalobkyňou v snahe získať byt za nízku cenu, úplne v rozpore s trhovou hodnotou bytu, navyše po tom, ako sa jej právo na prevod vlastníctva k bytu premlčalo. O. žalobkyne uskutočniť späťvzatie pôvodných žiadostí bolo uskutočnené po viac ako X rokoch odo dňa poslednej žiadosti v roku XXXX a viac ako po XX rokoch od prvej žiadosti v roku XXXX - ktorá bola rozhodnou žiadosťou. V súvislosti so späťvzatím žiadostí žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX by súd by mal aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 U. zákonníka, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz; pričom žalobkyňa aj poslednú z pôvodných žiadostí podala XX.XX.XXXX (pričom rozhodná bola prvá žiadosť) a má za to, že uplynutím dvojročnej lehoty v zmysle J. jej vznikol nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu - týmto momentom začala plynúť trojročná premlčacia doba na výkon práva žalobkyne na späťvzatie žiadosti. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný zároveň vznáša námietku premlčania voči úkonu žalobkyne - späťvzatie žiadostí žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX.
3. J. v duplike uviedla, že vec prejednávaná v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX a vec prejednávaná v tomto konaní nie sú vecami totožnými, nakoľko skutkové okolnosti, z ktorých žalobkyňa odvodzuje svoj nárok, sú odlišné ako v predchádzajúcom konaní. O. posúdenie veci týkajúce sa či už premlčania práva nájomcu na odkúpenie ním užívaného bytu od prenajímateľa, ktorý je povinnou osobou v zmysle J. ako aj právnej účinnosti ďalších jeho takýchto žiadostí, takým spôsobom, akým bolo realizované U. súdom W. v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, i napriek tomu, že nešlo o jediné takéto právne posúdenie predovšetkým na úrovni súdov nižších inštancií, je už v súčasnosti judikatúrou najvyšších súdnych autorít prekonané (uznesenie NS SR sp.zn. XCdo/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, nález ÚS SR IV. ÚS XXX/ XXXX zo X.X.XXXX). K tvrdeniu žalovaného o nemožnosti (neplatnosti) späťvzatia predchádzajúcich žiadostí o prevod vlastníctva bytu žalobkyňou a nemožnosti (neplatnosti) ďalšej žiadosti žalobkyne o prevod vlastníctva bytu žalobkyňa uviedla, že ak má byť kritériom na výklad ustanovenia § 29b ods. X J. práve zásada právnej istoty, tak toto ustanovenie nemožno vykladať spôsobom, ktorý v niektorých prípadoch bude pripúšťať navodenie stavu právnej neistoty (späťvzatie žiadosti a podanie ďalšej žiadosti napr. deň pred uplynutím premlčacej doby) a y iných prípadoch (napr. späťvzatie žiadosti a podanie ďalšej žiadosti napr. deň po uplynutí premlčacej doby) ho pripúšťať nebude. F. § 29b ods. X J. výslovne priznáva nájomcovi právo vziať späť jeho predchádzajúce žiadosti o odkúpenie bytu a výslovne mu priznáva tiež právo po tomto späťvzatí podať ďalšiu žiadosť, na základe ktorej je prenajímateľ povinný previesť naňho vlastnícke právo k bytu s tým, že J. nijako časovo nelimituje možnosti uplatnenia týchto práv nájomcom. L. možnosti uplatnenia týchto práv uplynutím premlčacej doby podľa ustanovení U. zákonníka naznačená žalovaným by vyvolávala nejednotné následky z pohľadu žalovaným tvrdeného stavu právnej istoty. O. ustanovenie J. je potrebné vykladať tak, že nájomca má uvedené práva, teda právo vziať späť predchádzajúce žiadosti a podať ďalšiu žiadosť o odkúpenie bytu v priebehu celého trvania nájomného vzťahu, teda bez ohľadu na čas, ktorý od podania jeho prvotnej žiadosti o odkúpenie bytu uplynul s tým, že každú jeho žiadosť je potrebné považovať za právnu skutočnosť zakladajúcu novú subjektívnu povinnosť prenajímateľa previesť v dvojročnej lehote od podania žiadosti vlastnícke právo k bytu na nájomcu. E. výklad je v plnom súlade s účelom J., ktorým je doposiaľ neukončená a naďalej prebiehajúca privatizácia bytového fondu a tiež s prihliadnutím na ochranu práv osôb oprávnených podľa tohto zákona (teda nájomcov), výkon ktorých práv má k realizácii tohto účelu zákona smerovať (teda najmä ochrany práva nájomcu žiadať o prevod vlastníctva bytu). C. opakovaná žiadosť nájomcu o prevod vlastníctva bytu za predpokladu, že sú splnené ďalšie zákonné predpoklady (t.j. trvanie nájomného vzťahu k bytu v čase žiadosti a že prenajímateľ je osobou povinnou podľa J. previesť vlastníctvo
k bytu na nájomcu), má za následok vznik nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na splnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. G. dôjsť k situácii, aby nájomca spĺňajúci všetky zákonné podmienky na odkúpenie bytu do svojho vlastníctva, nemal napriek skutočnosti, že jeho nájomný vzťah k bytu stále trvá, nárok na prevod tohto bytu do svojho vlastníctva, pretože tým by bola popretá základná idea tohto práva ako integrálnej súčasti nájomného vzťahu a tiež účel sledovaný J.. O. preto, že právo nájomcu na prevod vlastníctva bytu trvá počas celého nájomného vzťahu, je v súdnej praxi prevládajúci názor, že toto právo ani ostatné práva nájomcu k tomuto cieľu smerujúce nepodliehajú premlčaniu, pričom nájomca môže po celú dobu trvania nájmu žiadať prenajímateľa o odpredaj bytu do svojho vlastníctva, čo zákonodarca aj explicitne vyjadril práve v ustanovení § 29b ods. X J.. J. neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť výkon práv žalobkyne podľa ustanovenia § 29b ods. X J. v rozpore s dobrými mravmi. To, že výkon práva J. na odkúpenie bytu č. X koliduje so subjektívnymi záujmami žalovaného, ktorý by najradšej predmetný byt, ktorý má žalobkyňa v nájme, predal komukoľvek, ale hlavne za jeho plnú trhovú hodnotu, neznamená, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. J. sa snaží byt, ku ktorému má právo nájmu, získať od žalovaného do svojho vlastníctva od roku XXXX. žalovaný sa po celý čas splneniu svojej zákonnej povinnosti úmyselne a cieľavedome vyhýba, keď každú jednu žiadosť žalobkyne skrátka odignoruje. Ak by sa nejaké konanie malo posudzovať z hľadiska jeho rozporu s dobrými mravmi, tak je to práve uvedené konanie žalovaného, lebo súladné s dobrými mravmi je také správanie, v ktorom si povinné subjekty svoje povinnosti plnia. resp. sa nesnažia ich splneniu špekulatívne vyhýbať. J. bol byt pridelený do jej osobného užívania, ktorý právny inštitút bol právne regulovaný v §§ 152 až XXX U. zákonníka. Z § 153 U. zákonníka vo vtedy platnom znení pritom vyplýva, že byty sa mohli prenechať do osobného užívania občanov len bez určenia doby užívania, teda iba na neurčitý čas. E. právny vzťah z osobného užívania bytu mohol byť potom ukončený podľa §§ 183 a XXX U. zákonníka buď dohodou užívateľa a organizácie, ďalej jednostranne, ale iba zo strany užívateľa oznámením, že už byt nechce užívať a napokon rozhodnutím súdu z viacerých dôvodov, medzi ktorými bolo aj ukončenie pracovného vzťahu medzi organizáciou a zamestnancom, ktorému bol byt pridelený do osobného užívania, ak organizácia naliehavo potrebuje byt pre iného svojho zamestnanca. O. skutočnosťou, ktorá mala za následok ukončenie vzťahu z osobného užívania bytu z dôvodov skončenia pracovnoprávneho vzťahu užívateľa bytu, bolo rozhodnutie súdu, ktorý na návrh organizácie rozhodoval o tom, či okrem skončenia pracovnoprávneho vzťahu boli naplnené aj ďalšie zákonom stanovené podmienky, v prípade ktorých mohol (nie musel) právo osobného užívania zrušiť. K. rozhodnutia súdu teda k zrušeniu práva osobného užívania bytu nemohlo dôjsť a to ani v prípade, že všetky zákonné predpoklady na jeho zrušenie splnené boli a bolo na rozhodnutí organizácie, či pri naplnení týchto zákonných predpokladov o zrušenie práva osobného užívania požiada, alebo naopak nepožiada a tak prejaví vôľu toto právo zachovať. J., resp. jeho právny predchodca takúto návrh na súd nikdy nepodal.
4. J. vo vyjadrení k duplike doplnil, že je sporné, či v pôvodnom konaní a tunajšom konaní došlo k takej zmene skutkového základu podanej žaloby, že možno v tunajšom konaní hovoriť o odlišnom predmete sporu. O. súdy v pôvodnom konaní bol rozhodujúci skutkový stav vymedzený časovým úsekom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a nasledujúce skutkové okolnosti neboli pre súdy relevantné. E. skutkový stav nie je možné dodatočne zmeniť, a teda aj v tomto konaní SÚ dané skutkové okolnosti, ktoré boli relevantné v O. konaní, nakoľko podľa názoru žalovaného ani späťvzatím O. žiadostí vykonaným oznámením žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX nie je možné zmeniť minulosť, ale tomuto späťvzatiu možno prisudzovať iba konštitutívne účinky (ex nunc) odo dňa jeho doručenia žalovanému. NS SR v rozsudku sp.zn. XCdo/XX/XXXX í neskonštatoval výslovný záver, či právo žalobcu v tamojšom konaní bolo alebo nebolo premlčané a priamo nevyslovil, aké závery je potrebné prijať k otázke aplikovateľnosti premlčania v obdobných prípadoch. Z. právny predpis (J.), ani len čiastočne (a už vôbec nie komplexne) neupravuje inštitút premlčania, ani v žiadnom svojom ustanovení nevylučuje aplikáciu inštitútu premlčania na právne vzťahy upravené v J.. Z. právnej normy, podľa ktorej nedochádza k zániku práva (§ 29b ods. X J.), nevylučuje aplikáciu inštitútu premlčania (dokonca priamo hovorí o možnosti súdneho uplatnenia nároku na prevod bytu - § 29 ods. X J.). F. premlčacej doby totiž nemá za následok zánik práva, ale právo iba oslabuje tým, že ho transformuje na naturálnu obligáciu. O. však aj po uplynutí premlčacej doby wtále existuje, teda nezaniká. F. predstavuje základný a primárny rozdiel medzi zánikom práva pre jeho neuplatnenie (preklúzia) a zánikom právneho nároku inak stále existujúceho práva (úspešné uplatnenie námietky premlčania). F. § 101 a nasl. U. zákonníka, na základe ktorých nedochádza k zániku práva, ale pre jeho neuplatnenie iba k jeho premlčaniu, teda zhoršeniu možnosti vymáhania, môžu bez vzájomného rozporu existovať a byť súčasne aplikované popri ustanovení § 29b ods. X J., podľa ktorého právo na prevod vlastníctva bytu nezaniká, pokiaľ nedošlo k späťvzatiu žiadosti. O.
nájomcu na prevod vlastníckeho práva k bytu podľa J. predstavuje majetkové právo, pričom však nejde o vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje. J. tvrdí, že ak aj došlo k premlčaniu jej majetkového práva, môže kedykoľvek zhojiť akékoľvek dôsledky premlčania iba tým, že zoberie späť svoju pôvodnú žiadosť o prevod vlastníckeho práva k bytu a podá novú, obsahovo totožnú žiadosť. F. interpretácia vedie prakticky k obsolétnosti inštitútu premlčania ako celku vo všetkých právnych vzťahoch medzi vlastníkmi bytových domov podľa § 29 ods. X J. a nájomcami, pričom však je nutné uviesť, že výklad smerujúci k obsolétnosti právnej normy je zásadne neprípustný. R. žalobkyne v tunajšom konaní je domôcť sa žalobou toho istého práva, ktorého sa už raz z dôvodu premlčania nedomohla, a to za pomoci účelovej interpretácie J.. J. späťvzatím pôvodných žiadostí a podaním novej žiadosti, od ktorej vznik svojho tvrdeného práva odvodzuje, predstiera stav, akoby pôvodné konanie neexistovalo. U žalobkyne ide o zneužívanie práva s cieľom dosiahnuť maximalizáciu vlastného majetkového prospechu na úkor žalovaného. C. žalobkyne nesie znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. J. totiž povýšila svoj vlastný prejav vôle, súkromnoprávny úkon, nad účinky právoplatného, vykonateľného a záväzného súdneho rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, ktoré sa tak v podstate iba na základe jednostranne prejavenej vôle žalobkyne má podľa žalobkyne stať ničotným aktom. E. interpretácia smerujúca k prelamovaniu autority súdnej moci právnymi úkonmi fyzických osôb úplne búra elementárne princípy fungovania právneho štátu a záväznosti súdnych rozhodnutí. T. žalobkyne vedie k povýšeniu práva domáhať sa prevodu vlastníckeho práva k bytu až natoľko, že toto by malo stáť nad vlastníckym právom. G. je možné súhlasiť ani s názorom na možnosť opakovaného podávania žiadosti a vzniku stále nového subjektívneho práva na prevod bytu, a to nielen z dôvodu bezvýznamnosti § 29b ods. X J., ktorý stanovuje možnosť podať novú žiadosť až po späťvzatí žiadosti pôvodnej (a nie bez ohľadu na pôvodne podanú žiadosť, pričom žalovaný trvá na rozpore späťvzatia žiadosti po prehratom súdnom konaní s dobrými mravmi), ale aj z dôvodu nemožnosti vzniku právneho nároku, ktorý už existuje, v súlade so zásadou logiky - nemôže vzniknúť subjektívne právo na prevod bytu, ak toto už existuje. . J. nevykonal úkony smerujúce k ukončeniu užívania K. žalobkyňou práve z dôvodu vlastnej dobrej vôle, keď žalobkyňa byt užívala a je osobou vyššieho veku. J. považoval z ľudského hľadiska za „dobrý skutok“ ponechať žalobkyňu dožiť v byte, ktorý užívala prakticky celé svoje produktívne obdobie života.
5. A. vo veci vykonal dokazovania listinnými dôkazmi - rozhodnutím o pridelení bytu zo X.X.XXXX, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z XX.X.XXXX, späťvzatím žiadostí z XX.X.XXXX, žiadosťou žalobkyne o prevod vlastníctva bytu z XX.X.XXXX, výzvou na splnenie zákonnej povinnosti z X.X.XXXX, odborným posudkom č. XXX/XXXX z XX.X.XXXX, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu OS W. sp.zn. XXC/XXX/XXXX, a zistil tento skutkový stav veci:
6. Na základe rozhodnutia vedenia závodu a ZV P. bol žalobkyni listom č. X/XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pridelený X-izbový podnikový byt v X bytovej jednotke v I. vchode na poschodí. J. o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bol podpísaný dňa XX.XX.XXXX. V rozhodnutí o pridelení bytu sa uvádza, že byt sa prideľuje na dobu, pokiaľ bude žalobkyňa v podniku pracovať, v prípade, že rozviaže s podnikom (t.j. právnym predchodcom žalovaného) pracovný pomer, zaväzuje sa predmetný byt uvoľniť podľa § 183 a XXX U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb.
7. J. žalovanému adresovala niekoľko žiadostí o odkúpenie bytu, a to zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, doručená žalovanému dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX.
8. J. doručenou súdu XX.XX.XXXX, v konaní OS W. sp. zn. XXC/XXX/XXXX, sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod bytu. P. č.k. XXC/ XXX/XXXX - XX zo XX.X.XXXX súd návrh zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa požiadala o prevod vlastníctva bytu ešte dňa XX.XX.XXXX, bez ohľadu na jej žiadosť zo dňa XX.X.XXXX, a žalovanému vznikla povinnosť uzatvoriť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti §29 ods. X J. (účinného od XX.X.XXXX), t.j. do XX.X.XXXX. Po uplynutí lehoty, t.j. počnúc dňom XX.XX.XXXX, vzniklo žalobkyni právo podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. J. si vyššie uvedené právo uplatnila na súde žalobným návrhom dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú. C. súd v E., rozsudkom č.k. XXCo/XXX/XXXX - XXX napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď aj podľa názoru
odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať právne zánik práva na odkúpenie bytu v zmysle § 29b ods. X J. s ustanoveniami o premlčaní v §100 a §101 U. zákonníka. P. nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX.
9. L. zo dňa XX.X.XXXX adresovaným žalovanému vzala žalobkyňa späť všetky svoje dovtedy podané žiadosti o odkúpenie bytu č. X s príslušenstvom v bytovom dome na ulici A. Č.. X Z. Š.. F., že si je vedomá, že dňom doručenia tohto písomného späťvzatia jej žiadostí jej doterajšie právo na prevod vlastníctva bytu dané ust. § 29b ods.X J. zaniká.
XX. L. zo dňa XX.X.XXXX adresovaným žalovanému žalobkyňa podala v zmysle §29b ods. X J. žiadosť o prevod vlastníctva bytu č. X s príslušenstvom v bytovom dome na ulici A. Č.. X Z. Š., ktorého je oprávneným nájomcom a ktorý jej bol pridelený právnym predchodcom žalovaného v roku XXXX. J. požiadala stanoviť cenu v zmysle príslušných ustanovení J. a prevod uskutočniť v lehote danej ustanovením §32e ods. X J..
XX. L. z X.X.XXXX žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu upozornila žalovaného, že v zmysle platnej legislatívy nie je oprávnený previesť vlastníctvo k bytu na inú osobu ako žalobkyňu a že naopak je povinný na základe žiadosti žalobkyne previesť toto právo výlučne na žalobkyňu za cenu určenú v súlade s §XX ods. X a §X8a ods. 1 J..
XX. U. posudkom č. XXX/XXXX T.. T. C., znalca z odboru A.; odvetvie: statika stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností bola cena bytu za účelom prevodu vlastníctva bytu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. stanovená na XXX,- N..
XX. O. § 87X ods. 1 U.. zákonníka v znení novely č. XXX/XXXX Zb. právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. A. užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
XX. O. § 871 ods. X U.. zákonníka v znení novely č. XXX/XXXX Zb. osobné užívanie bytov, slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie, sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom.
XX. O. § 153 U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.
XX. O. § X54 ods. 1 U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, rozhodnutím o pridelení bytu, vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom, vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
XX. O. § X55 ods. 1 U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, dojednanou medzi organizáciou a občanom.
XX. O. § 155 ods. X U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. U. je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.
XX. O. § 25 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. byty, vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods. X), a služobné byty prideľuje organizácia, hospodáriaca s týmito bytmi po predchádzajúcom súhlase závodného výboru základnej organizácie P. odborového hnutia po prejednaní na jej členskej schôdzi a po vyjadrení miestneho národného výboru.
XX. O. § X6 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. E. ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.
XX. O. § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vlastníci domov uvedení v odseku X a v § 17 ods. X písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. X písm. g) a h). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. G. môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. R. bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § X8 ods. 1 a v § 18a ods. 1.
XX. O. § 29b ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od X.X.XXXX do XX.X.XXXX nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 7) alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.
XX. O. § X8 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od X.XX.XXXX cena za X mX podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3, sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu, b) pri byte 2% a pri ateliéri X,X% opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, stanoví sa jeho východisková hodnota znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu.
XX. O. § X8a ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od X.X.XXXX vyššiu cenu pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku ako cenu zistenú podľa osobitného predpisu nemožno dojednať.
XX. M. stranami nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou došlo k vzniku občianskoprávneho vzťahu, a to na základe rozhodnutia o pridelení bytu z XX.XX.XXXX a dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z XX.XX.XXXX, ktorými žalobkyni vzniklo právo osobného užívania predmetného bytu podľa ustanovení § 153 a nasl. U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, keď vtedajší právny poriadok nepoznal inštitút nájmu. A. sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi U. súdu W. v rozsudku č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo XX.X.XXXX, v ktorom uviedol, že vtedy platný poriadok upravoval právo osobného užívania bez určenia doby užívania (§ 153), t.j. jednalo sa o právo na dobu neurčitú, s možnosťou zániku práva užívania bytu podľa § X83 a XXX U.. zákonníka. G. U.. zákonníka č. XXX/XXXX Zb. došlo podľa § 871 ods. 1 zo zákona k transformácii práva užívania na nájom, a teda aj právo osobného užívania predmetného bytu žalobkyne sa transformovalo na nájom podľa ustanovení § 663 a nasl. U.. zákonníka. Z. na to, že žalobkyni vzniklo právo osobného užívania na dobu neurčitú, došlo k transformácii na nájom tiež na dobu neurčitú, a teda nájomný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným je aj toho času platný, keďže nedošlo k jeho ukončeniu. G. teda akceptovať argumentáciu žalovaného, že právo osobného užívania a následne nájomný pomer bol dohodnutý len na dobu určitú, keď byt bol žalobkyni pridelený na dobu určitú, t.j. na dobu, pokiaľ bude v podniku pracovať. O. poriadok, platný v čase vzniku práva osobného užívania, upravoval právo osobného užívania bez určenia doby užívania (§ 153), t.j. jednalo sa o právo na dobu neurčitú, s možnosťou zániku práva užívania bytu podľa § 183 a XXX U.. zákonníka. A., že by žalobkyňa prestala u právneho predchodcu žalovaného pracovať, by mohla byť len zákonným dôvodom na zánik práva užívania bytu podľa ustanovení § 183 a XXX U.. zákonníka, tak ako je to aj zrejmé zo samotného rozhodnutia o pridelení bytu, v ktorom sa uvádza, že v prípade, že žalobkyňa rozviaže s podnikom (t.j. právnym predchodcom žalovaného) pracovný
pomer, zaväzuje sa predmetný byt uvoľniť podľa § 183 a XXX U.. zákonníka č. XX/XXXX Zb. Na zánik práva užívania však nepostačovala samotná skutočnosť, ak by žalobkyňa skončila pracovný pomer, táto skutočnosť by právnemu predchodcovi žalovaného len umožňovala domáhať sa zániku práva užívania na súde, za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Z uvedeného dojednania práva užívania bytu však nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by sa malo jednať o právo na dobu určitú, a teda zákonnou transformáciou na nájom podľa § 87X ods. 1 U.. zákonníka v znení novely č. XXX/XXXX Zb. došlo k zmene na nájomný pomer na dobu neurčitú.
XX. V konaní preto bolo nesporné, že žalovaný je povinným vlastníkom domu v zmysle § 29 ods. X J. (vlastník podľa odseku 7, ktorý nadobudol vlastníctvo k domu podľa osobitného predpisu z vlastníctva Y. národného majetku) a preukázané, že žalobkyňa je doposiaľ nájomníčkou bytu.
XX. F. § 29 ods. X J., účinné od XX.X.XXXX, osobitne upravilo, že vlastníci domov, uvedení v odseku X a v §17 ods. X písm. c) až f), sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. G. môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. R. bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § X8 ods. X a § 18a ods. 1 J..
XX. J. sa už v minulosti opakovane obrátila žalovaného so žiadosťami o prevod vlastníctva k bytu v zmysle §29 ods. X J., na základe ktorých však žalovaný na žalobkyňu vlastnícke právo nepreviedol. J. sa pokúsila domôcť svojho práva aj žalobou podanou na súd o uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva na základe predchádzajúcich žiadostí, jej návrh však bol zamietnutý z dôvodu vznesenej námietky premlčania.
XX. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX žalovanému oznámila, že všetky dovtedy podané žiadosti o odkúpenie bytu berie späť. Zo znenia § 29b ods. X J. vyplýva, že späťvzatím predchádzajúcich žiadostí žalobkyni nezaniklo právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva. E. novú žiadosť žalobkyňa zaslala žalovanému XX.X.XXXX, doručená mu bola XX.X.XXXX. O. názoru súdu odo dňa podania tejto žiadosti začala plynúť žalovanému ako povinnému vlastníkovi nová dvojročná lehota, ktorá uplynula XX.X.XXXX. I. táto právna skutočnosť nastala opakovane, má to za následok vznik nového právneho vzťahu, nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehote na splnenie povinnosti. G. ide o novú žiadosť, na základe ktorej vzniklo nové právo, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovaného, nemohol súd akceptovať vznesenú námietku veci právoplatne rozhodnutej.
XX. A. pri svojej argumentácii vychádzal z uznesenia G. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo/ XX/XXXX, v ktorom dovolací súd uviedol: „J. o vlastníctve bytov upravuje okrem iného aj podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a v rámci nich i podmienky vzniku práva na prevod vlastníctva bytu. A. týchto podmienok, v prípade ich splnenia, tvorí právnu skutočnosť majúcu za následok vznik právneho vzťahu medzi nájomcom bytu a vlastníkom bytového domu alebo subjektom spravujúcim bytový dom ako majetok štátu. U. tohto právneho vzťahu je subjektívne právo nájomcu bytu na prevod vlastníctva bytu a tomuto právu zodpovedajúca povinnosti vlastníka bytového domu alebo subjektu spravujúceho bytový dom ako majetok štátu uzavrieť s nájomcom v určenej lehote zmluvu o prevode vlastníctva bytu. B. z podmienok, splnením ktorej sa završuje proces vzniku práva na prevod vlastníctva bytu, je žiadosť nájomcu o prevod vlastníctva bytu, U. dňa podania tejto žiadosti začína plynúť povinnému subjektu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. O. právna skutočnosť nastane opakovane, má to za následok vznik nového právneho vzťahu s novým obsahom. O. podľa názoru dovolacieho súdu opakovaná žiadosť nájomcu bytu o prevod vlastníctva bytu, pri splnení aj ostatných podmienok podľa právneho stavu v čase podania, má za následok vznik nového subjektívneho práva na prevod tohto vlastníctva so začiatkom plynutia novej dvojročnej lehoty na splnenie tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z. v pôvodnom znení ale ani v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by takéto právne účinky opakovanej žiadosti mali byť vylúčené. G. ustanovenie §29b ods.X zákona o vlastníctve bytov v znení novely vykonanej zákonom č. XXX/XXXX s účinnosťou od 1. júna XXXX výslovne predpokladá právo nájomcu podať ďalšiu, teda aj opakovanú žiadosť o prevod vlastníctva bytov.“. A. v danej veci len dopĺňa, že zákon žiadnym spôsobom nevylučuje ani podanie novej žiadosti v prípade, ak nájomca už raz neuspel so žalobou o uloženie povinnosti vlastníkovi uzavrieť zmluvu o prevode, tak ako tomu bolo v prípade žalobkyne.
XX. V súvislosti so žalovaným citovaným záverom právnej teórie vo vyjadrení k žalobe (Z., M. et al: J. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - komentár. K. edícia C. zákony, C.H.K., XXXX, s. XXXX) treba uviesť, že odlišne od rozhodnutí G. súdu SR aj X. súdu formuluje účel zákona o vlastníctve bytov. G. súd SR v už spomínanom uznesení XCdo /XX/XXXX z XX.XX.XXXX uviedol: „...bez ďalšieho nemožno súhlasiť ani so záverom odvolacieho súdu o premlčaní práva na prevod vlastníctva podľa príslušných ustanovení U. zákonníka. I keď aj podľa názoru dovolacieho súdu právo na prevod vlastníctva bytu je majetkovým právom, ktoré nemožno stotožňovať s vlastníckym právom, ..., či vôbec prichádza do úvahy aplikácia ustanovení U. zákonníka o premlčaní. J. o vlastníctve bytov je totiž k všeobecnému predpisu, akým je U. zákonník, vo vzťahu špeciality. R. nepochybne to vyplýva z § 3 ods. X zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého právne vzťahy k bytom v bytových domoch sa spravujú ustanoveniami U. zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Z. špeciality sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali ... . G. vykonanou zákonom č. XXX/XXXX Z.z. bolo v §29 zákona o vlastníctve bytov výslovne ustanovené, že nájomca môže po uplynutí lehoty dvoch rokov od podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. E. možnosť nájomcu nebola obmedzená žiadnou lehotou. G. vykonanou zákonom č. XXX/XXXX Z.z. bol do zákona o vlastníctve bytov vložený §29b, v ktorého odseku X bolo ustanovené, že nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu nedošlo v lehote podľa tohto zákona, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť. J. tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie ochrany nájomcu bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu. T. uvedených ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyžaduje použitie klasických i moderných výkladových metód. To znamená predovšetkým ich výklad vo vzájomných súvislostiach prihliadajúc na ich účel ako aj účel zákona ako celku, ktorým bola a stále je privatizácia bytového fondu, dotýkajúca sa tisícov občanov. ... tento proces (privatizácia bytového fondu) nebol ani po viacerých zmenách zákona časovo ohraničený a teda uzavretý.“. G. líniu G. súdu podporil aj X. súd v náleze sp.zn. IV. ÚS XXX/XXXX zo X.X.XXXX, v ktorom uviedol: „ ... majúc na zreteli účel zákona o vlastníctve bytov a súčasne uplatňujúc zásadu prednosti ústavne konformného výkladu, považuje za nevyhnutné, aby bol v okolnostiach danej veci uprednostnený taký výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaného základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu, pričom za taký považuje právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení NS SR sp.zn. XCdo XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý, ... posudzujúc obdobné právne súvislosti spojené s aplikáciou § 100 U. zákonníka v nadväznosti na prevod vlastníckeho práva k bytu, odmietol možnosť akceptácie záveru o premlčaní práva na prevod vlastníctva bytu podľa príslušných ustanovení U. zákonníka. ... Z. z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že výklad krajského súdu v napadnutom rozsudku je arbitrárny a ústavne neudržateľný, keďže popiera účel zákona o vlastníctve bytov, ktorým je predovšetkým vytvorenie právneho rámca pre privatizáciu bytového fondu.“.
XX. G. súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal v prejednávanej veci od názorov najvyšších súdnych autorít odkloniť, O. úprava obsiahnutá v J. je úpravou špeciálnou, v dôsledku čoho nemožno použiť úpravu všeobecnú obsiahnutú v U. zákonníku. Z. úprava premlčania majetkových práv podľa U. zákonníka nemá na ochranu nájomcu dosah, keďže premlčanie spôsobujúce súdnu nevymáhateľnosť premlčaného práva sa viaže len na konkrétne právo, zatiaľ čo v zmysle J. dochádza na základe každej (aj opakovanej) žiadosti nájomcu o prevod vlastníctva bytu (v prípade trvania nájomného vzťahu žiadateľa a postavenia prenajímateľa ako povinného vlastníka podľa J. a za predpokladu späťvzatia predchádzajúcej žiadosti) k vzniku vždy nového, samostatne posudzovaného práva nájomcu. C. predmetom konania je novú právo žalobkyne na prevod vlastníctva, ktoré vzniklo na základe žiadosti z XX.X.XXXX, po späťvzatí predchádzajúcich žiadosti listom z XX.X.XXXX, vo vzťahu ku ktorým žalovaným vznášal námietky premlčania, tieto nie sú pre posúdenie nového práva relevantné. Q. už bolo uvedené, túto novú žiadosť žalobkyňa zaslala žalovanému XX.X.XXXX, doručená mu bola XX.X.XXXX. U. dňa podania tejto žiadosti začala plynúť žalovanému ako povinnému vlastníkovi nová dvojročná lehota, ktorá uplynula XX.X.XXXX. G. na základe žiadosti v stanovenej lehote nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, žalovanej vzniklo právo vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 U. zákonníka domáhať sa na súde uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva k bytu. J. si právo prvýkrát mohla uplatniť XX.X.XXXX, žalobu na súd podala XX.XX.XXXX. Q. žalovaného o premlčaní práva žalobkyne je preto nedôvodná.
XX. O. ide o žalobou navrhnutý obsah právneho úkonu - J. o prevode vlastníctva bytu, ako aj pokiaľ ide o stanovenie ceny bytu v zmysle § X8 ods. X a §18a ods. 1 J. na základe odborného posudku č. XXX/
XXXX znalca T.. T. C. na sumu XXX,- N., žalovaný tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nerozporoval ani sa k nim nevyjadroval. A. preto dospel k záveru, že žaloba o uloženie povinnosti žalovanému previesť na žalobkyňu vlastnícke právo k bytu na základe žalobkyňou sformulovanej zmluvy o prevode vlastníctva bytu za kúpnu cenu XXX,- N. je dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel. J. J. je súčasťou výroku tohto rozsudku.
XX. O. § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. O. § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. G. žalobkyňa mala v konaní plný úspech súd jej proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu XXX% (§XXX ods. X R.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (X62 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.