Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Nt-40-2019.pdf
PDF · 100.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8Nt/40/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a prísediacich Ľudmily Juríčkovej a Evy Lechnerovej, v trestnej veci odsúdeného U. F. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a iné, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí 21.10.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného U. F., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom X., C. XXX/XXX, t.č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 16T/36/2017, odsúdeného pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, v bodoch 3/ a 4/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona z a m i e t a ,
nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Dňa 25.07.2019 bolo Okresnému súdu Piešťany doručené podanie odsúdeného U. F., ktorým žiadal o povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 16T/36/2017.
Dňa 07.08.2019 bolo súdu doručené podanie odsúdeného, ktorým odôvodnil svoj návrh na povolenie obnovy konanie tým, že došlo k novele Trestného zákona, čo považuje za skutočnosť súdu skôr neznámu, ktorá odôvodňuje iné rozhodnutie súdu ako v pôvodnom konaní, nakoľko je v zrejmom nepomere k závažnosti trestného činu. Uložený trest je vzhľadom na novelu zákona v rozpore s účelom trestu, nakoľko pôvodne uložený trest je nad hornou hranicou trestnej sadzby po novele zákona.
Dňa 16.09.2019 bolo súdu doručené odôvodnenie návrhu na povolenie obnovy konania prostredníctvom ustanoveného obhajcu a návrh odôvodnili tým, že U. F. bol odsúdený pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Takýto skutok bolo možné v závislosti od výkladu kvalifikovať ako prečin podľa § 2l2 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom v tom čase (v tomto prípade aj podľa § 212 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona) alebo ako zločin podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona za použitia § l38 písmeno e) Trestného zákona, ktorým je definovaný závažnejší spôsob konania - vlámaním. S prísnejšou kvalifikáciu toho istého konania páchateľa sa stotožnil dokonca aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR z roku 2012. Uvedené zjednocujúce stanovisko
bolo predmetom odbornej kritiky prakticky ihneď po svojom prijatí, a to najmä pre nelogickosť prijatých právnych záverov (a ich nedostatočnú argumentačnú prepracovanosť), ako aj pre zrejmý rozpor s ustanovením § 38 odsek 1 Trestného zákona. Pri správnej kvalifikácii konania odsúdeného podľa Trestného zákona, konkrétne podľa § 212 odsek 2 písmeno a) a odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, by odsúdenému hrozil trest odňatia slobody s trestnou sadzbou na šesť mesiacov až tri roky. Kvalifikácia jeho konania podľa § 2l2 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s trestnou sadzbou odňatia slobody od 3 do l0 rokov, bola nesprávna z dôvodu, že rovnako, ako sa ukladá trest podľa zákona pre páchateľa priaznivejšieho, mala byť zvolená tiež taká kvalifikácia skutku, ktorá nekvalifikuje čin ako zločin s hornou hranicou trestnej sadzby 10 rokov, ale len 3 roky. V prípade, ak by bolo konanie odsúdeného správne kvalifikované, nebolo možné rozhodnúť o vykonaní trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 8 mesiacov, keďže v tomto konkrétnom prípade za taký skutok by u nás bolo možné uložiť trest odňatia slobody nepodmienečne maximálne na 3 roky. Je zrejmé, že odsúdenému uložený trest bol zjavne neúmerný a v rozpore so zásadou primeranosti trestania a trest bol nezákonný. Uvedené potvrdila aj následná novela Trestného zákona účinná od 01.08.2019, ktorou bola uskutočnená podstatná zmena a nová úprava trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, ktorou zákonodarca reagoval na doterajšie právne posudzovanie ,,krádeží spáchaných vlámaním" s tým, že od 01.08.2019 má trestný čin krádeže iba jednu základnú skutkovú podstatu (§ 212 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.08.2019), pričom spáchanie trestného činu krádeže vlámaním bude vždy napĺňať túto základnú skutkovú podstatu § 212 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona s trestnou sadzbou odňatia slobody až na dva roky, a nie skutkovú podstatu kvalifikovanú. Uvedená zmena zákona nastala aj z toho dôvodu, že predchádzajúca prax nezodpovedala požiadavke primeranosti trestu z hľadiska jeho výmery. Zmena Trestného zákona, ktorá nebola v pôvodnom konaní súdu známa, má vplyv na posúdenie trestného činu, ktorý odsúdený spáchal, má vplyv na naplnenie jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže, a tým aj na trestnú sadzbu. Je novou skutočnosťou a dôkazom, ktorý nebol pri pôvodnom rozhodovaní súdu známy a je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku a musí dôjsť k opätovnému rozhodovaniu o treste. Zmena trestnej sadzby vždy môže vyvolať zmenu rozhodnutia o treste, trest je totiž primárne určovaný zákonom (zákonnou trestnou sadzbou) a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti výšky uloženého trestu. Možnosť zmeny rozsudku vo výroku o treste nemožno v štádiu konania o povolení obnovy konania odmietnuť, keď sa má pri novom rozhodovaní vychádzať z odlišnej trestnej sadzby. Po povolení obnovy konania žiadajú o prepustenie odsúdeného na slobodu, nakoľko toho času neexistujú žiadne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali potrebu vzatia do väzby a v prípade ukladania trestu na základe trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky je pravdepodobné, že samotný trest ukladaný na základe tejto trestnej sadzby by bol nižší ako trest, ktorý už v tejto veci odsúdený vykonal.
Okresný súd Piešťany vo veci vykonal verejné zasadnutie na rozhodnutie o návrhu odsúdeného, na ktorom vypočul odsúdeného, oboznámil spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8Nt/40/2019, z neho predovšetkým návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zo dňa 23.07.2019 a 02.08.2019, návrh na povolenie obnovy konania podaný obhajcom zo dňa 13.09.2019, aktuálny odpis z registra trestov, pripojený spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/36/2017 a z neho najmä rozsudok Okresného súdu Piešťany zo 14.06.2017, sp. zn. 16T/36/2017 a uznesenie Krajského súdu v Trnave z 26.04.2018, sp, zn. 5To/23/2018.
Z dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo 14.06.2017, sp. zn. 16T/36/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 26.04.2018, sp, zn. 5To/23/2018 bol U. F. právoplatne uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, v bodoch 3 a 4 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaný U. F. v bode 1/ dňa 08.10.2016 v čase približne o 02.30 hod. v X. na ulici I. Č.. XXX preliezol oplotenie spoločností FKZ STROJ, s.r.o., dostal sa na dvor predmetnej spoločnosti, kde rozbil okno na výrobnej hale, cez ktoré vnikol následne do haly, odkiaľ odcudzil Aku skrutkovač značky Bosch v kufri, čím spoločnosti FKZ STROJ, s.r.o. so sídlom Sládkovičovo, Cukrovarská č. 225, spôsobil škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 110,- Eur,
v bode 2/
dňa 13.10.2016 v čase približne o 00.30 hod. v X. na ulici I. Č.. XXX, preliezol cez oplotenie spoločnosti FKZ STROJ, s.r.o. a dostal sa na dvor predmetnej spoločnosti, kde v čase približne o 01.37 hod. rozbil jedno zo zadných okien na budove spoločnosti, cez ktorý otvor sa dostal do budovy spoločnosti, odkiaľ odcudzil 24 kusov vidlicovo prstencových kľúčov rôznej veľkosti, 4 kusy vidlicových kľúčov rôznej veľkosti, 3 kusy skrutkovačov, 3 kusy vrtákov rôznej veľkosti a 2 kusy pilníkov na kov, čím spoločnosti FKZ STROJ, s.r.o., so sídlom X.Č., I. Č.. XXX, spôsobil škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 69,- Eur,
obžalovaní U. F. a B. P.
v bode 3/
po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenom čase od 00:30 hodiny najneskôr do 00:40 hodiny dňa 07.12.2016 v obci T., na ulici M. XXX v predajni COOP Jednota s použitím prineseného páčidla spoločným konaním vypáčili v oblasti zámku vchodové dvere a rozbili sklenenú výplň druhých dverí vedúcich do obchodu s potravinami, kadiaľ obvinený U. F. následne vnikol dnu, kde vypáčil stojan na cigarety umiestnený nad dvoma pokladňami, z ktorého odcudzil najmenej 228 ks krabičiek cigariet rôznych značiek v celkovej hodnote 752,70 Eur, zatiaľ obvinený B. P. dával pozor pred predajňou, po čom z miesta činu ušli na motorovom vozidle zn. Volkswagen Passat, EČV: L. XXXEL, striebornej farby, čím spoločnosti COOP Jednota Trnava, spotrebné družstvo, so sídlom Trojičné námestie 5915/9, Trnava, IČO: 00168921, spôsobili škodu krádežou vo výške 752,70 Eur a škodu poškodením dverí a stojana na cigarety vo výške 274,- Eur, v bode 4/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode od 00:15 hodiny do 00:24 hodiny dňa 07.12.2016 spoločným konaním, vylomením zámku, prekonali riadne uzamknuté vchodové dvere do predajne COOP Jednota v obci W. Č. XXX, následne prešli k ďalším dverám oddeľujúcim chodbu od predajne, na týchto dverách vylomili zámok, ďalej pravdepodobne jeden z páchateľov vošiel do predajne, z ktorej odcudzil najmenej 124 ks krabičiek cigariet rôznych značiek v hodnote 388,- Eur, zatiaľ čo druhý obvinený dával pozor pred predajňou, po čom z miesta činu spoločne ušli na motorovom vozidle zn. Volkswagen Passat, EČV: L. XXXEL, striebornej farby, čím spôsobili obchodnej spoločnosti COOP Jednota Trnava, spotrebné družstvo, so sídlom Trojičné námestie 5915/9, Trnava, IČO: 00168921, škodu vo výške najmenej 388,70 Eur, pričom skutkov pod bodmi 1/ až 4/ sa obžalovaný U. F. dopustil, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu v Galante sp. zn. 1T 55/15 zo dňa 16.04.2015, právoplatným dňa 12.05.2015, odsúdený za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, za čo bol U. F. odsúdený na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 8 (osem) mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súd zrušil celý výrok o vine rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/48/2017 zo 7. júna 2017, právoplatný a vykonateľný 7. júna 2017, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a celý výrok o vine rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/25/2017 z 5. apríla 2017, právoplatný a vykonateľný 5. apríla 2017, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
Vo veci 16T/36/2017 bolo rozhodnuté na základe vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že obaja obžalovaní si spoločným konaním dielčími útokmi prisvojili cudzie veci tým, že sa ich zmocnili, prisvojením si cudzích vecí spôsobili malú škodu, t. j. presahujúcu sumu 266 Eur a dielčie útoky spáchali vlámaním, keď vnikli postupne do uzavretých priestorov nedovoleným prekonaním uzamknutia použitím sily, pričom pri použití sily spôsobili poškodením dverí a zámkov ďalšiu škodu presahujúcu sumu 266 Eur, čo odôvodňovalo ich konanie kvalifikovať aj ako pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom išlo o konanie v jednočinnom súbehu. U obžalovaného F. bolo namieste jeho konanie kvalifikovať aj podľa odseku 3 písmena b) citovaného ustanovenia § 212 Trestného zákona, keďže sa dielčích útokov pod bodmi 1/ až 4/ dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch trestným rozkazom Okresného súdu v Galante sp. zn. 1T/55/15 zo dňa 16.04.2015, právoplatným dňa 12.05.2015, odsúdený za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 15. mája 2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe.
V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda položil mu sériu otázok, pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie prijať. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal, že u obžalovaného U. F. prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, čo v súlade s ustanovením § 38 odsek 3 Trestného zákona viedlo u obžalovaného k modifikácii základnej trestnej sadzby 3 až 10 rokov trestu odňatia slobody za súdený trestný čin a to znížením hornej hranice o jednu tretinu. Súd tak u obžalovaného F. ukladal trest odňatia slobody v rozpätí 3 až 7 rokov a 8 mesiacov.
Odsúdený U. F. na verejnom zasadnutí uviedol, že dostal neprimeraný trest, aj napriek poľahčujúcim okolnostiam, ktoré mal priznané, a bolo ich viac ako priťažujúcich.
Prokurátor v záverečnom návrhu uviedol, že navrhujú návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietnuť. V danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania. Novela trestného zákona, ktorá sa vzťahuje na prípady trestnej činnosti odsúdeného bola prijatá resp. účinná až po právoplatnosti jeho rozhodnutia. Sú toho názoru, že pri aplikácii časovej pôsobnosti trestného zákona nebol porušený zákon.
Obhajca v záverečnom návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení uvedených v písomnom podaní zo dňa 13.09.2019 ako aj v písomných podaniach samotného odsúdeného, pričom je nutné poukázať na skutočnosť, že novela trestného zákona účinná od 01.08.2019 bola uskutočnená z toho dôvodu, že dochádzalo k nesprávnej kvalifikácii trestných činov krádeže spáchaných vlámaním, pričom posudzovanie týchto trestných činov ako zločinov bolo v rozpore s trestným zákonom, najmä v rozpore s § 38 odsek 1 Trestného zákona. Tieto trestné činy mali byť posudzované v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona účinného v tom čase. Predmetná trestná novela bola uskutočnená z toho dôvodu, že posudzovanie týchto trestných činov ako zločinov bolo nespravodlivé a nezákonné. Žiadajú, aby súd obnovu konania povolil.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 397 odsek 2 Trestného poriadku, o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe a súčasne tieto skutočnosti sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Za skutočnosti súdu skôr neznáme v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým
dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.
V konaní o povolení obnovy konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa pri rozhodovaní súd vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného. Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je konaním založeným na revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Konanie o povolení obnovy sa v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe, a či majú význam v trestnom konaní z hľadiska ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí vyplynulo, že U. F. na hlavnom pojednávaní konanom 15. mája 2017 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe. Súčasťou vyhlásenia o vine sú aj odpovede obžalovaného na otázky, či rozumie čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, či bol oboznámený s právnou kvalifikáciou skutkov ako trestných činov, či bol oboznámený so sadzbami, ktoré sa môžu uložiť za tieto skutky a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité trestné činy. Na všetky uvedené otázky odsúdený odpovedal áno a preto dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania, kde odsúdený opakovane namieta nesprávnu prísnejšiu kvalifikáciu trestného činu, za ktorý bol odsúdený bolo potrebné uplatniť v prvostupňovom konaní, resp. v odvolacom konaní a tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre povolenie obnovy konania.
Pri kvalifikácii trestného činu súd vychádzal s ustanovení § 212 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a to aj vzhľadom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa § 212 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle § 138 písmeno e) Trestného zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem, sp. zn. Tpj 78/2011 prijatého 12. decembra 2011. Podľa tohto stanoviska, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, pri použití § 138 písmena e) Trestného zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona).
Jedinou novou skutočnosťou v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, ktorá nebola súdu v čase rozhodovania známa je novela Trestného zákona účinná ku dňu 1.8.2019, kde došlo k zmene ustanovenia § 212 oproti predchádzajúcej úprave, tak ako to uviedol obhajca odsúdeného v odôvodnení návrhu. Novela trestného zákona však sama o sebe nie je dôvodom na povolenie obnovy konania.
Trestný zákon v § 2 upravuje jeho časovú pôsobnosť, pričom zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. V časovej pôsobnosti je vyjadrená aj ústavná zásada vylúčenia retroaktivity (spätnej pôsobnosti), ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Použitie retroaktivity v prospech páchateľa je však povinné. Možná je však v tomto prípade konkurencia viacerých zákonov a to všetkých zákonov od času spáchania trestného činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje. Za priaznivejší z viacerých zákonov platných v čase od spáchania trestného činu do vynesenia rozsudku treba považovať ten zákon, ktorý pri použití súhrnu všetkých jeho ustanovení vzťahujúcich sa na súdený trestný čin poskytuje miernejší výsledok pre obvineného. Tak ako je uvedené, ustanovenie má na zreteli zmeny trestného zákona iba v období od spáchania trestného činu do doby, keď sa o ňom rozhoduje, pričom vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/36/2017 už bolo právoplatne rozhodnuté a to v súlade s uvedeným.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, preto súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.