Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-63-2011.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/63/2011
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: 1) P.. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. Z.Č. XX, 2) P.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. Č.. XXX, 3) M.. Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: Mgr. Ing. Stanislav Sklenář, súdny exekútor, so sídlom exekútorského úradu Vrbovská cesta 96, P. O. BOX 194, 921 01 Piešťany, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone exekúcie, rozhodujúc o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 04.04.2011 sa žalobcovia domáhali titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone exekučnej činnosti žalovaným od žalovaného zaplatenia sumy po 3.333,-- eur každému z nich a náhrady trov konania. 2. Uznesením č. k. 9C/63/2011 - 106 zo dňa 23.07.2013 súd pripustil zmenu žaloby tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade P.. A. Š. sumu 3.333,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03.09.2004 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade P.. P. V. sumu 3.333,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03.09.2004 do zaplatenia, žalobcovi v 3. rade M.. Z. V. sumu 3.333,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03.09.2004 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcov v 1. - 3. rade náhradu trov konania a právneho zastúpenia“. 3. Uznesením č. k. 9C/63/2011 - 114 zo dňa 29.01.2014 súd konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Brezno pod sp. zn. 4C/50/2009 na základe návrhu žalobcov, ktorý odôvodnili tým, že dňa 25.03.2008 žalobcovia podali Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody pri výkone verejnej moci. Žiadosti nebolo vyhovené a Ministerstvo spravodlivosti SR odporučilo žalobcom domáhať sa uspokojenia nároku súdnou cestou, preto žalobcovia v 1. až 3. rade podali na Okresnom súde Brezno návrh na začatie konania o náhradu škody proti Slovenskej repbulike, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 4C/50/2009, tzn. žalobcovia v 1. - 3. rade teda vedú dva spory, ktoré úzko súvisia a výsledok konania vedenom na Okresnom súde Brezno môže mať význam pre rozhdonutie súdu v tomto konaní. 4. Konanie vedené na Okresnom súde Brezno č. k. 4C/50/2009 bolo právoplatne skončené. Uvedenú skutočnosť má súd za preukázanú doručením právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Brezno sp. zn. 4C/50/2009. Keďže odpadol dôvod pre ktorý bolo predmetné konanie sp. zn. 9C/63/2011 prerušené, súd uznesením č. k. 9C/63/2011 - 239 zo dňa 15.07.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní. 5. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 14.10.2019 žalobcovia doručili súdu späťvzatie žaloby a domáhali sa, aby súd konanie v celom rozsahu zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Späťvzatie žaloby odôvodnili tým, že vzhľadom na skutočnosť, že si uplatnili nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá im vznikla vydaním nezákonného rozhodnutia, ktorým bolo v konečnom dôsledku vydané poverenie pre žalovaného ako súdneho exekútora, viedli žalobcovia aj voči iným osobám súdne konania, predovšetkým aj voči oprávnenému subjektu v tomto nezákonne vedenom exekučnom konaní, a to voči spoločnosti KADOP, a.s. ako aj
voči štatutárnemu orgánu. Vzhľadom na dĺžku trvania týchto súdnych sporov a zdravie žalobcov, ktoré týmito stresmi značne utrpelo, žalobcovia sa rozhodli ďalej v súdnych konaniach nepokračovať, aj keď si uvedomujú, že v tomto prípade prišlo k jednoznačnému pochybeniu zo strany žalovaného a porušeniu ustanovenia § 167 ods. 3 Exekučného poriadku platného a účinného v čase, kedy k pochybeniu došlo. S ohľadom na všetky vyššie skutočnosti žalobcovia pristúpili k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu a žiadajú súd, aby pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že žalobcovia sa viac ako desať rokov bránili nezákonnej exekúcii, pričom im boli v jej dôsledku blokované nielen účty, ale z účtov strhnuté peňažné prostriedky, blokované nehnuteľnosti, utrpeli ich rodinné vzťahy ako aj samotné zdravie v dôsledku pretrvávajúcich stresov. Pre uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa je tiež rozhodujúci ekonomický a sociálny status. Je evidentné, že žalobcovia sú poberateľmi starobného dôchodku, pričom z malého dôchodku platia náklady na bývanie, stravu a lieky, čo sú v dnešnej dobé značné položky. Priznanie trov by v tomto prípade malo pre žalobcov oveľa väčší finančný dopad, ako nepriznanie trov v dôsledku späťvzatia žaloby. Nemôže ostať bez povšimnutia ani tá skutočnosť, že v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaného bolo žalobcom viac ako dva roky bezdôvodne a protizákonne blokovaný nehnuteľný majetok žalobcov, preto priznanie trov žalovanému by bolo v rozpore s dobrými mravmi. 6. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, k dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. 10. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 11. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. 12. Zo strany žalobcov prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu späť z dôvodov uvedených v ods. 5 tohto rozhodnutia, podaním doručeným súdu dňa 14.10.2019. K späťvzatiu žaloby prišlo skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto súhlas žalovaného nebol potrebný. 13. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie zastavil. 14. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 15. Podľa § 256 CSP, (1) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. V tomto prípade žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť z dôvodov uvedených v ods. 5 tohto rozhodnutia. Z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinili žalobcovia, preto by boli povinní nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcov vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcov procesnej zodpovednosti na zastavení konania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). 18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobcom, keďže žalovanému v
konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli a ani mu žiadne trovy konania nevyplývajú zo spisu (s poukazom na článok 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.