Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-178-2023.pdf
PDF · 104.95 KB
Case nature
Subarea
12CoP/178/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, matky: C. D. E., nar. XX. XXXX XXXX, bytom A. XX, F., zastúpená splnomocnenkyňou: AK PRINC & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, Trnava, IČO: 47 237 554, a otca: C. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom G. XXX, H., zastúpený splnomocnenkyňou: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom Tatranská 49, Bratislava, IČO: 47245042, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 31P/57/2022-407 zo dňa 16. novembra 2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom II. vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom III. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej v časti bežného výživného. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“); § 2 ods. 1, § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a Čl. 5 písm. h), § 62 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že je vhodné, potrebné a najmä v záujme maloletej dočasne upraviť povinnosť otca maloletej prispievať na jej výživu aj s poukazom na konfliktné vzťahy medzi rodičmi, kde otázka úhrady výživného zo strany otca je častým zdrojom nedorozumení. Účelom určenia výživného neodkladným opatrením bude okrem zabezpečenia pravidelnej konkrétnej sumy na uspokojovanie potrieb maloletej aj predchádzanie konfliktným situáciám medzi rodičmi ohľadne financovania potrieb maloletej. Matkou požadované výživné vo výške 350 eur súd prvej inštancie považoval za neprimerané nateraz osvedčeným skutkovým okolnostiam ako aj povahe výživného, ktoré je určované neodkladným opatrením ako výživné v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného. Výživné v nevyhnutnej miere je tak vždy užším nárokom dieťaťa než jeho samotný nárok podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine na primeranú výživu zodpovedajúcu v zásade zárobkovým a majetkovým pomerom oboch výživou povinných rodičov. Suma výživného vo výške 150 eur, ktorou je otec ochotný prispievať na maloletú, je primeraná a pokryje základné výdavky maloletej ako dvojročného, zdravého dieťaťa, o ktoré sa inak denne stará jeho matka. Dostatočnosť určenia výživného ako výživného v nevyhnutnej miere v sume 150,- eur mesačne potvrdzuje i súčasná možnosť pokrytia ďalších výdavkov maloletej v sume 140,- eur z prostriedkov zasielaných otcom matke mesačne v podobe daňového bonusu, čo matka potvrdila. Keďže otec doposiaľ dobrovoľne zasiela matke maloletej daňový bonus v plnej výške, súd prvej inštancie mal za to, že nie je splnená podmienka osvedčenia pokiaľ
ide o uloženie povinnosti otcovi odovzdať matke maloletej uplatnený daňový bonus. Uvedené sa už deje dlhodobo a nie je dôvod domnievať sa, že otec to sám prestane realizovať. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti nad sumu výživného 150 eur mesačne zamietol majúc za to, že vyššie výživné by presahovalo rámec neodkladného opatrenia. Trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej v časti bežného výživného.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie v zákonnej lehote matka maloletej z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 350 eur mesačne vždy vopred k 15.-temu dňu v mesiaci k rukám matky. Uviedla, že príjem otca je vyšší ako deklaruje v konaní, čo nepriamo potvrdil súhlasom s rodičovskou dohodou ohľadom výšky výživného pre matku maloletej. Otec okrem oficiálneho príjmu dostáva aj peniaze mimo tento príjem, čoho bola svedkom v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie má z vlastnej činnosti preukázané, že príjem otca nie je 900,- eur mesačne, ale oveľa väčší, čo dokazujú aj priemerné výdavky otca, či dokonca sám otec v SMS komunikácii. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec vynakladá svoje prostriedky na nákup cigariet a alkoholu, čím maloletú ukracuje na jej právach. Matka platí hypotéku a zhodnocuje svoj majetok, avšak otec vynakladá svoj príjem na nie nevyhnutné veci, tiež alkohol a cigarety, a to, že cestuje za maloletou pri tých všetkých nákladoch, ktoré musí matka s obmedzeným príjmom znášať, je výdavok na cestovné pre otca minimálny výdavok. Spochybňovanie výdavkov matky na maloletú nie je namieste, matka súdu predložila svoje priemerné mesačne výdavky na domácnosť, v ktorej žije s maloletou, taktiež výdavky na stravu, či dojčenskú stravu, drogériu, oblečenie, obuv, či iné aktivity dieťaťa. Matka nechce od otca nič iné ako primeraný príspevok na výživu dieťaťa, ktoré je batoľa, a tomu prislúchajú aj výdavky. Matka má obmedzený príjem z objektívnych príčin predovšetkým kvôli tomu, že sa osobne stará o maloletú A., čo má vplyv aj na určenie výšky výživného. Matka trvá na určení vyššieho výživného na maloletú ako je určená rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým sa matka dostala do zhoršenej finančnej situácie a je priamo ohrozená výživa maloletej, keď odôvodnené výdavky na maloletú sú vo výške 450,- - 500,- eur mesačne. I napriek tomu, že otec posiela matke daňový bonus vo výške 140,- eur mesačne a sumu 290,- eur mesačne, matka nepovažuje za finančné prostriedky vynaložené povinným rodičom na výživu dieťaťa, je potrebné ich vnímať oddelene. Otec by sa mal zo svojho príjmu podieľať na príspevku na výživu a výchovu maloletej a nie si započítavať do svojej povinnosti to, čo dostane od štátu ako bonus. Otec je v prípade vyplateného daňového bonusu len platobné miesto a nemali by sa mu tieto prostriedky započítavať do výšky akou prispieva na výživu maloletej. Matka namietala bločky predkladané v konaní otcom a odmietla ich započítanie v rámci výživného. Preukazovanie týchto bločkov vníma ako snahu otca znížiť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že finančné predstavy matky považuje za absolútne prehnané. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nenapadol odvolaním, pretože určené výživné vo výške 150 eur považuje za primerané. Matka bola v časti výroku I. a III. bola úspešná, a preto mohla podať odvolanie len v časti výroku II. a nie v celom rozsahu. Odmieta tvrdenia matky, že nepriamo potvrdil, že jeho príjem je vyšší ako oficiálne deklarovaný. Je riadne zamestnaný a jeho životný štandard zodpovedá jeho príjmom, vyučeniu, praxi a práci. Odmieta tvrdenia matky, že by mohol vykonávať iné práce s vyšším zárobkom a poukazuje na skutočnosť, že nespĺňa podmienku vodičského preukazu. Jeho mzda spoločne s inými pracovnými benefitmi je štandardná a nie je dôvod nevychádzať z jeho reálnej mzdy. Nie je úlohou rodiča dosahovať čo najvyššie príjmy na úkor svojej dôstojnosti. Žiadne ďalšie zdroje okrem tých, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, nemá. Nestotožňuje sa s matkou navrhovanou výškou výživného na maloletú, ktorá má nakúpené všetky veci dlhodobej spotreby, pričom matka nakupuje najmä jedlo, plienky a oblečenie. Ak by matka rešpektovala vykonateľné rozhodnutie súdu o práve otca na styk s maloletou, znížili by sa jej výdavky na starostlivosť o maloletú a vytvoril by sa jej priestor, kedy by si vedela sama zvýšiť svoju životnú úroveň. Daňový bonus, ktorý zasiela matke maloletej, nepovažuje za časť plnenia jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, avšak má za to, že tento príspevok tiež slúži na uspokojovanie každodenných potrieb maloletej. Mesačne okrem výživného 150 eur, dostáva matka na maloletú aj daňový bonu 140 eur a výživné (?) 60 eur. Za tohto stavu musí matka dokázať finančne pokryť každomesačné potreby dvojročnej maloletej. Matka neustále napáda otca s používaním alkoholu a cigariet neberúc ohľad na to, že sa po narodení maloletej zmenil. Je to práve matka, ktorá mu bráni
viesť plnohodnotný rodinný život, keďže mu bráni v styku s maloletou, hoci si on pravidelne plní svoju vyživovaciu povinnosť na matku ako aj na maloletú a pomáha, ak je treba niečo zariadiť.
4. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník maloletej. Odporučil, aby odvolací súd odvolaniu matky vyhovel a otcovi určil výživné primerané jeho finančným možnostiam a schopnostiam ako i veku a potrebám maloletej.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
6. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31P/57/2022 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a zmena priezviska maloletej. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom II. vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom III. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej v časti bežného výživného.
7. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky maloletej ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď čiastočne vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 150 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh zamietol majúc za to, že návrh matky na určenie výživného v nevyhnutnej miere vo výške 350 eur je nedôvodný, ako aj v časti uloženia povinnosti otcovi uplatnený daňový bonus na maloletú odovzdať matke v termíne s bežným výživným z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
10. Odvolací súd nezistil dôvod nesúhlasiť s napadnutým uznesením ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť iba v časti určením výživného otcovi na maloletú v nevyhnutnej miere vo výške 150 eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky zamietnuť. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým uznesením ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu matky vyhovieť iba čiastočne. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na rozhodnutie o neodkladnom opatrení a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky vyhovel iba čiastočne. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku
konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie, keď matka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
15. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku). Je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.
16. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, ktorým súd povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
17. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov nariadením platiť výživné v nevyhnutnej miere pre maloletú bola súdom prvej inštancie správne posúdená. Dôvodná bola aj následná ingerencia súdu prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia, ktorým zaviazal otca platením výživného v nevyhnutnej miere vo výške 150,- eur mesačne.
18. Zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplynulo, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, výkon rodičovských práv a povinností k maloletej doposiaľ nebol upravený rozhodnutím vo veci samej (rozsudkom), avšak v predmetnej veci prebieha konanie. Uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 31P/57/2022-123 z 26. mája 2023, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletou každý utorok a štvrtok od 16,30 hod. do 18,30 hod. a každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 15,00 hod. do 18,30 hod. za prítomnosti matky otca I. J. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 533,- eur mesačne, prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne, 50,- eur mesačne príspevok od otca na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a
pôrodom a do novembra 2023 aj príspevok od otca na úhradu jej výživy vo výške 280,- eur mesačne. Otec matke mesačne posiela daňový bonus vo výške 140,- eur a 70,- eur ako výživné na maloletú. Matka v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloletú vyčíslila mesačné výdavky na stravu maloletej vo výške cca 150,- až 180,- eur, na drogériu/kozmetiku pre dojčatá cca 115,- až 120,- eur, lieky, na vitamíny 15,- až 20,- eur, na oblečenie/obuv 100,- eur. Príjem otca v r. 2022 činil 677 eur mesačne v čistom, v období od januára 2023 do marca 2023 vo výške 1 165 eur mesačne v čistom. Rodičia majú iba vyživovaciu povinnosť k maloletej A..
19. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností, tiež zo zákonnej premisy, že vyživovacia povinnosť je povinnosťou každého rodiča maloletého dieťaťa, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval za výživné na maloletú v nevyhnutnej miere vo výške 150 eur za primerané a zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam otca, pokrývajúce základné a nevyhnutné potreby maloletej pri zohľadnení plnenia zo strany matky, ktorá ho vzhľadom na útly vek maloletej nahrádza osobnou starostlivosťou o maloletú, ako i zohľadnenia daňového bonusu posielaného otcom vo výške 140 eur mesačne.
20. K odvolacej námietke matky, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletú vo výške 350 eur mesačne vzhľadom na jeho skutočný príjem, ktorý je vyšší ako prezentovaný otcom, tiež z dôvodu, že jej aktuálne objektívne nízky príjem neumožňuje v plnom rozsahu uhrádzať špecifikované výdavky spojené so zabezpečením starostlivosti o maloletú, odvolací súd uvádza, že z osvedčeného skutkového stavu nevyplynulo, že príjem otca je vyšší ako príjem, ktorý deklaroval a osvedčil vo výške 677 eur mesačne v čistom v r. 2022 a vo výške 1 165 eur mesačne v čistom v období od januára 2023 do marca 2023. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti výšky výživného určeného vo výške 150 eur mesačne, ktoré zodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku a postačuje na úhradu najzákladnejších potrieb maloletej vyčíslených matkou. Súčasne súd prvej inštancie správne konštatoval, že matkou požadované výživné v nevyhnutnej miere vo výške 350 eur považuje za neprimerané nateraz osvedčeným skutkovým okolnostiam, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisteniu skutočného stavu týkajúceho sa schopností a možností otca a rozsahu odôvodnených potrieb maloletej, čo sú základné východiská pri určovaní výživného v konaní vo veci samej.
21. Takto určené výživné v nevyhnutnom rozsahu presahuje výšku životného minima na nezaopatrené dieťa, určeného Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z. z. počnúc 1. júla 2023 na sumu 107,03 eur a to viac ako trojnásobne. Výživné od otca vo výške 150,- eur mesačne, prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne a daňový bonus vo výške 140 eur mesačne, celkom spolu 350 eur mesačne, je sumou, ktorá pokryje základné potreby maloletej v nevyhnutnom rozsahu. O vyživovacej povinnosti otca bude rozhodnuté po riadne vykonanom dokazovaní.
22. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v časti výroku II. o zamietnutí návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi odovzdať matke uplatnený daňový bonus na maloletú v termíne s bežným výživným z dôvodu nesplnenia podmienky osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keďže matka sama potvrdila, že otec jej dlhodobo daňový bonus vo výške 140 eur mesačne pravidelne posiela.
23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
24. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).