Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-26S/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom v Žiranoch 300, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, Mierové námestie 1, Ilava, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Dobišom, so sídlom v Nitre, Sládkovičova 1, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, IČO: 30798841, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaNR 9865/2019, r.z.: 33386/2019 zo dňa 7.3.2019, takto

rozhodol:

7

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca dňa 6.12.2018 požiadal žalovaného, kanceláriu Nitra, o poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania, podania žaloby o ochranu osobnosti a iné a vo veci spísania a podania ústavnej sťažnosti pre porušenie čl. 3 Dohovoru, čl. 16 a 19 a iné SR proti Centru právnej pomoci. Žalobca zároveň v žiadosti vyznačil hrozbu zmeškania lehoty s termínom cca 31.1.2019. Keďže žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci v dvoch rôznych veciach, žalovaný opatrením zo dňa 18.2.2019 rozdelil vec tak, že vec podania žaloby na ochranu osobnosti sa vedie pod sp. zn. a vec ústavnej sťažnosti voči konaniu Centra právnej pomoci sa vedie pod sp. zn. KaNR 9865/2019. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej právnej veci je rozhodnutie žalovaného vo veci sp. zn. .

2. Žalovaný rozhodnutím č. KaNR 9865/2019, r.z.: 33386/2019 zo dňa 7.3.2019 podľa v spojení s o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho

rozhodnutia (ďalej len ) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti voči konaniu Centra právnej pomoci.

Žalovaný uviedol, že je daná jeho pôsobnosť, keďže ide o vec správneho súdnictva. Z podanej žiadosti a ostatných vyjadrení žalobcu je zjavné, že žiada o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti voči Centru právnej pomoci v súvislosti s jeho postupom pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný poukázal na SR, a o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení účinnom do 28.2.2019 (ďalej len ), v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a subsidiaritu konania Ústavného súdu SR.

Žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci voči Centru právnej pomoci v prípadných súdnych konaniach predchádzajúcich podaniu ústavnej sťažnosti, preto by ako účastník takých konaní malo vedieť, či sa viedli alebo vedú konania predchádzajúce podaniu ústavnej sťažnosti a ako sa skončili. Žalovaný však nemá vedomosť o tom, že by v súvislosti s vyššie uvedeným bolo začaté nejaké súdne konanie alebo že by bola podaná správna žaloba proti nemu, a teda že by vo veci proti nemu rozhodoval súd prvej inštancie a súd rozhodujúci o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, čo je predpokladom pre následné podanie ústavnej sťažnosti. Na základe uvedeného je zjavné, že ústavná sťažnosť by bola v tomto prípade predčasne podaná, keďže žalobca pred podaním ústavnej sťažnosti nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu dáva právny poriadok SR – podanie správnej žaloby. Preto nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný už ďalšími podmienkami nezaoberal.

II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaNR 9865/2019, r.z. 33386/2019 zo dňa 7.3.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť rozhodnutia v celom rozsahu.

4. V podanej žalobe žalobca uviedol, že nemá právnické vzdelanie, nemá prostriedky na právnika, z väznice si nemôže zabezpečiť dôkazy bez pomoci advokáta. Poukazoval aj na konanie, ktoré s predmetnou právnou vecou nesúvisia (žaloba na Okresný súd Bratislava I sp. zn. , na Okresný súd Piešťany sp. zn. , konania u žalovaného pod sp. zn. , KaNR 13364/2018, KaNR 7107/2018, KaNR 24328/2018, KaNR 3569/2019, KaNR 9860/2019, KaNR 9861/2019, KaNR 9863/2019, KaNR 9862/209, KaNR 10444/2019, KaNR 10492/2019, atď.).

5. O poskytnutie nároku na právnu pomoc požiadal preto, že potrebuje vedieť, či vo veci treba podať ústavnú sťažnosť alebo stačí žaloba. Ak stačí žaloba, potom aká – správna? Iná? V akej lehote ju treba podať, na aký súd, voči komu? „Atď., atď.“ Nevie, ako má vo veci postupovať, ako má žalobu odôvodniť, ktorý súd je príslušný, a podobne.

III. Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pridržiaval sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zhrnul, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, keďže nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu ako jedna z troch kumulatívnych podmienok.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Verejné vyhlásenie rozsudku

8. V zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len ) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v spojení s rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 31.1.2024, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania.

10. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok C. D. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

11. Podľa účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

12. Podľa tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci (a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „“), (b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, (c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, (d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak (a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, (b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a (c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

14. Podľa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

15. Podľa pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

16. Podľa na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

17. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

18. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá a druhá Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

19. Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len ""), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

20. Vychádzajúc z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či rozhodnutím žalovaného, konajúceho prostredníctvom Kancelárie Nitra, nebol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, keď mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.

21. Účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.

22. Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle sa pred správnym orgánom príslušným na rozhodovanie (žalovaným) začína podaním písomnej žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na určenom tlačive a v ktorej má uviesť informácie o spore, ohľadom ktorého žiada právnu pomoc, spolu so stručným opisom sporu. Žiadateľ k žiadosti (alebo na výzvu správneho orgánu) je povinný predložiť podklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, a tým preukázať svoje tvrdenia, pričom podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje správny orgán, ktorý ich vyžiada od štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických osôb a fyzických osôb. V žiadosti má žiadateľ presne špecifikovať, o akú právnu pomoc žiada: (i) právne poradenstvo, (ii) mediácia (mimosúdne riešenie sporu dohodou), (iii) právna pomoc a zastupovanie v súdnom konaná vrátane jeho začatia, (iv) právna pomoc a zastupovanie v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, (v) právna pomoc a zastupovanie v rámci súdneho konania, ktoré sa týka už vydaného súdneho rozhodnutia.

23. správnemu orgánu určuje rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci fyzickej osobe bez finančnej účasti za predpokladu kumulatívneho (súčasného) splnenia podmienok uvedených v ; to znamená, že ak čo aj len jedna podmienka nie je splnená, nemožno žiadateľovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Týmito kumulatívnymi podmienkami sú:

· príjem žiadateľa nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a žiadateľ si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, · nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu sa prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu) a · hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

24. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o „právnu pomoc a zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia“ vo veci spísania a podania ústavnej sťažnosti pre porušenie čl. 16 a 19 a iné SR proti Centru právnej pomoci. Žalobca zároveň v žiadosti vyznačil hrozbu zmeškania lehoty s koncom lehoty cca 31.1.2019. K žiadosti nepripojil žiadne rozhodnutia Centra právnej pomoci ani všeobecných súdov, ktoré by mienil napadnúť na Ústavnom súde SR ani žiaden doklad, z ktorého sa dozvedel, že mu plynie lehota (dokladom by mohli byť práve rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré mienil napadnúť na Ústavnom súde SR).

25. Základom pre posudzovanie žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci je pritom presný popis veci zo strany žiadateľa, v ktorej žiada poskytnúť právnu pomoc, tak aby žalovaný mohol vyhodnotiť pôsobnosť a aj svoju pôsobnosť pri rozhodnutí. Poskytovanie právnej pomoci v intenciách tohto zákona je totiž limitované okruhom konaní upravených v , v zmysle ktorého tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci (a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“), (b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, (c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, (d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Žalobca v žiadosti presne nešpecifikoval konanie alebo spor, v ktorom žiadal o poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný potom zo žiadosti a pripojeného vyjadrenia žalobcu ustálil, že sa žalobca domáha poskytnutia právnej pomoci vo veci spísania a podania ústavnej sťažnosti proti Centru právnej pomoci, ktoré je orgánom verejnej správy na účely a vedie administratívneho konanie. Žalovaný správne zisťoval, o aké konanie by mohlo ísť, ktoré žalobca mienil napadnúť na Ústavnom súde SR; žalovaný z vlastnej činnosti zistil, keďže sa konanie na Ústavnom súde SR malo týkať bezprostredne jeho a jeho rozhodovacej činnosti, že také konanie sa na správnom súde ani na kasačnom súde voči nemu neviedlo. Toto vyhodnotenie potom malo vyjadrenie v posudzovaní kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z a , keď žalovaný konštatoval zrejmú bezúspešnosť sporu žalobcu na Ústavnom súde SR pre neexistenciu rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré by žalobca chcel napadnúť ústavnou sťažnosťou. Žalovaný správne poukázal na v tom čase účinný a jeho ustanovenie , ktorý vyžaduje existenciu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorý má Ústavný súd SR preskúmať. Žalobca však žiaden takýto dôkaz nepredložil ani neoznačil. Žalovaný pritom len formálne posudzoval zrejmú bezúspešnosť sporu pred Ústavným súdom SR a jeho postup je v súlade s citovanými ustanoveniami aj súdnou praxou (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.3.2018).

27. Správny súd uvádza, že nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok (teda že spor pred Ústavným súdom SR nebude zrejme bezúspešný, keďže žalobca pred podaním ústavnej sťažnosti nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu dáva právny poriadok SR – podanie správnej žaloby a kasačnej sťažnosti), preto už nebolo potrebné, aby sa žalovaný zaoberal zvyšnými dvoma podmienkami (príjem žalobcu a hodnota sporu). Žalovaný na základe uvedeného rozhodol v súlade so , keď žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa v spojení s citovaného zákona.

28. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so a Správnym poriadkom, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ) na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené ovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania alebo opomenutého musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).