Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Csp-35-2019.pdf
PDF · 93.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majernikova 3479/3A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti žalovanému: J. R., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. U., o zaplatenie 398,33 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 398,33 Eur od 29.09.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.10.2018 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 21.06.2019 sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 398,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 398,33 Eur od 06.03.2003 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu, ktorú na výzvu súdu doplnil ďalším podaním odôvodnil žalobca tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 31.01.2003 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi v hotovosti úver vo výške 398,33 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným a to dňom 05.03.2003. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS - správ alebo emailov, na ktoré nereagoval. Žalovaný bol výzvou zo dňa 24.10.2018 vyzvaný na zaplatenie nároku, pričom ku dňu podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia samotnej istiny poskytnutého úveru a zároveň si žalobca voči žalovanému v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje zákonný úrok z omeškania a to od 06.03.2003, t.j. po splatnosti pohľadávky. V zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný je povinný uhradiť poskytnutý úver v 13 dvojtýždňových splátkach počnúc dňom 14.02.2003. V zmysle čl. 4 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, stáva sa celý dlh splatný okamžite.
2. Súdu sa postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a zároveň podľa § 116 ods. 1 C.s.p. sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, preto postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. súd zverejnil dňa 13.09.2019 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia sa žaloba považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa žalovaný o tom nedozvedel.
Oznámenie o podanej žalobe bolo zvesené z úradnej tabule a z webovej stránky tunajšieho súdu dňa 27.09.2019. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zmluvy o úvere, výpisu z obchodného registra žalobcu, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, výzvy na úhradu, ako aj ďalším spisovým materiálom súd zistil tento skutkový stav:
4. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 21.01.2003 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 12.000,00 Sk a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi úver zvýšený o poplatok vo výške 6.599,00 Sk, celkovo v sume 18.599,00 Sk v 13 dvojtýždňových splátkach vo výške 1.430,00 Sk počnúc dňom 14.02.2003. Žalovaný podpisom na zmluve o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve.
5. Podľa čl. 4 tretia veta Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, stáva sa celý dlh splatným okamžite a dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky spolu so zmluvnou pokutovou vo výške 300,00 Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa a s možnosťou návratu plnenia podľa pôvodného splátkového kalendára.
6. Z Výzvy na úhradu zo dňa 24.10.2018 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie istiny poskytnutého úveru vo výške 398,33 Eur spolu s 13,00 % úrokom z omeškania ročne od 06.03.2003 do zaplatenia vo výške 810,37 Eur, t.j. aktuálna výška úveru ku dňu vystavenia výzvy je vo výške 1.208,70 Eur. Súdu nebol predložený dôkaz, z ktorého by vyplývalo, kedy bola výzva na úhradu doručená žalovanému.
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
8. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
9. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
10. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
11. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 31.01.2003 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 398,33 Eur (12.000,00 Sk). V zmluve sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkovo sumu 617,37 Eur (18.599,00 Sk) a to v 13 dvojtýždňových splátkach po 47,47 Eur (1.430,00 Sk) počnúc dňom 14.02.2003.
14. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu okrem iného aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia iba istiny úveru v sume 398,33 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 398,33 Eur poníženou o splátky žalovaného v prospech žalobcu vo výške 0,00 Eur. Ďalšie nároky, či už poplatok za poskytnutie úveru v sume 6.599,00 Sk, rôzne zmluvné pokuty, poplatky za upomienku a iné poplatky, ktoré boli obsiahnuté v Zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalobca v konaní neuplatňoval. V zmysle Čl. 17 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšieho prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania upustil od posudzovania, či spotrebiteľská zmluva o úvere má náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže predmetom konania je iba nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru po zohľadnení úhrad zo strany žalovaného. Posudzovanie skutočnosti, či poskytnutý úver je bez poplatkov a bez úrokov v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. by bolo vzhľadom na predmet konania neúčelné.
16. Súd má za to, že žaloba žalobcu čo do zaplatenia istiny úveru vo výške 398,33 Eur je v celom rozsahu dôvodná, keďže žalovanému ako dlžníkovi bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 398,33 Eur (12.000,00 Sk), pričom žalovaný v zmysle § 497 Obchodného zákonníka svoj záväzok vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytnutý úver riadne a včas neplnil, keďže k dnešnému dňu nevykonal žiadnu úhradu úveru. Z uvedeného dôvodu žalovanému na istine úveru vznikol dlh vo výške 398,33 Eur a preto súd žalobe čo do zaplatenia istiny vyhovel a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu úveru v sume 398,33 Eur.
17. Žalobca v žalobe okrem žalovanej istiny žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 13 % ročne od 06.03.2003 do zaplatenia, keďže mal za to, že dňom 05.03.2003 došlo k zosplateniu úveru v zmysle čl. 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
18. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že medzi účastníkmi zmluvy o úvere nebolo dohodnuté, že v prípade, ak dlžník nesplní niektorú splátku, bude môcť veriteľ žiadať o zaplatenie celého úveru, keďže písomná zmluva o úvere takého dojednanie neobsahuje. Súd zároveň konštatuje, že v článku 4 tretia veta Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo uvedené, že v prípade ak dlžník
neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Podľa názoru súdu na platné dojednanie možnosti žiadať splatenie celého dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka nie je splnený základný predpoklad platného dojednania a to písomná forma, nesplnenie ktorého má za následok absolútnu neplatnosť v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže dojednanie zmluvných strán podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej zmluvy, ktorá je podpísaná zmluvnými stranami, t.j. veriteľom a dlžníkom.
19. Zároveň súd dospel k záveru, že v zmluve o úvere bola síce stanovená splatnosť úveru (13 dvojtýždňových splátok po 1.430,00 Sk, počnúc dňom 04.02.2003), avšak súd uvedené dojednanie považuje za absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nie je určité a zrozumiteľné. Splatnosť jednotlivých splátok musí byť stanovená tak, aby dlžník jednoducho vedel určiť, v ktoré dni sú splatné jednotlivé splátky úveru. Uvedené jednoznačne vyplýva z § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý okrem iného stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať termíny splátok úveru. Zmluva o úvere však obsahuje iba termín splatnosti prvej splátky (dňa 14.02.2003), ďalšie termíny splátok č. 2 až 13 neobsahuje. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že splatnosť úveru nebola v zmluve o úvere platne dojednaná a nastala podľa § 563 Občianskeho zákonníka, t.j. doručením žaloby žalovanému, ktorú súd považuje za výzvu veriteľa na plnenie (žalobca predložil výzvu na úhradu zo dňa 24.10.2018, avšak nepredložil žiaden dôkaz o jej doručení žalovanému). Žaloba bola žalovanému doručená dňa 27.09.2019 (odsek 2. odôvodnenia), teda splatnosť úveru nastala podľa § 563 Občianskeho zákonníka dňa 28.09.2019 a až dňom 29.09.2019 sa žalovaný dostal do omeškania. Preto súd postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 398,33 Eur od 29.09.2019 do zaplatenia. Súd pri určení výšky úrokov z omeškania postupoval podľa § 3 v spojení s § 10c predmetnej vyhlášky, keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 01.02.2013, a teda ku dňu vzniku omeškania dňa 29.09.2019 je výška úrokov z omeškania v zmysle uvedených ustanovení stanovená na 8 % ročne (t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). V prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania, súd žalobu z vyššie uvedených dôvodom zamietol ako nedôvodnú.
20. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia istiny 398,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 398,33 Eur od 06.03.2003 do zaplatenia, pričom úspešný bol v časti o zaplatenie istiny v sume 398,33 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne od 29.09.2019 do zaplatenia a neúspech mal v časti o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 06.03.2003 do 28.09.2019 a od 29.09.2019 do zaplatenia nad priznaný úrok vo výške 8 %. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania kapitalizoval žalobcom požadované úroky z omeškania ku dňu rozhodnutia. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech v pomere 31,77 % (istina 398,33 Eur + priznané úroky z omeškania vo výške 2,00 Eur, t.j. spolu 400,33 Eur) a žalovaný mal úspech v pomere 68,23 % (zamietnuté úroky z omeškania vo výške 859,71 Eur). V zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. pomerne úspešnejší žalovaný má voči žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 36,46 % (68,23 % - 31,77 %). Keďže však zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).