Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4T/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2019 v Revúcej, takto

rozhodol:

Obžalovaná

U. E., P.. W., G.. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom A. XXXX/XX, P., bez zamestnania,

u z n á v a s a z a v i n n ú ,

že

v P. a inde ako matka vydala maloletých G. E.., G.. XX.XX.XXXX, M. E.., G.. XX.XX.XXXX, T. E.., G.. XX.XX.XXXX, W. E.., G.. XX.XX.XXXX Q. Q. L. E.., G.. XX.XX.XXXX, Z. K. P., A. XXXX/XX, nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý a nemravný život, hoci v danom čase mali maloletí zákonnú povinnosť pravidelne plniť školskú dochádzku podľa zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom nedbala o ich pravidelnú školskú dochádzku a maloletí zostali bez vážneho dôvodu doma alebo mimo školy, pričom maloletá G., ako žiačka Základnej školy I. Z. P. v školských rokoch 2016/2017, 2017/2018 a 2018/2019 v období od 13.06.2017 do 05.06.2019 vymeškala 437 neospravedlnených vyučovacích hodín, maloletý M., ako žiak Základnej školy I. Z. P. v školských rokoch 2016/2017, 2017/2018 a 2018/2019 v období od 13.06.2017 do 05.06.2019 vymeškal celkovo 630 neospravedlnených vyučovacích hodín, maloletá T. ako žiačka Základnej školy I. Z. P. v školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019 v období od 01.09.2017 do 05.06.2019 vymeškala celkovo 304 neospravedlnených vyučovacích hodín, maloletá Q. L. ako žiačka Základnej školy I. Z. P. v školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019 v období od 01.09.2017 do 05.06.2019 vymeškala celkovo 166 neospravedlnených vyučovacích hodín, maloletý W. ako žiak Špeciálnej základnej školy Z. P. v školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019 v období od 01.09.2017 do 05.06.2019 vymeškal celkovo 294 neospravedlnených vyučovacích hodín, pričom tohto konania sa dopustila aj napriek viacerým pravidelným písomným upozorneniam na nedbalú školskú dochádzku jej detí zo strany Základnej školy I. Z. P. a Špeciálnej základnej školy Z. P., ako aj predvolaniam na pohovory a upozorneniam zo strany triednych učiteľov o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky jej detí, na ktoré nereagovala a neurobila dostatočné opatrenia na elimináciu záškoláctva jej detí, hoci už bola v minulosti za záškoláctvo svojich detí opakovane odsúdená,

t e d a

z nedbanlivosti vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život, a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l a

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , s poukazom na , .

rozhodol:

podľa s použitím , pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvinenú U. E. obžalobu za skutok, ktorým mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , s poukazom na , .

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaná odpovedala "áno" na otázky

- podľa , či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu,

- podľa , či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,

- podľa , či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , , , Tr. zákona s poukazom na , Tr. zákona,

- podľa , či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jej kladený za vinu a

- podľa , či sa priznala dobrovoľne a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , , , Tr. zákona s poukazom na , Tr. zákona.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovanej, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej, súd ju uznal vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), odsek 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona.

Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaná je vydatá a spolu s manželom W. E. majú 9 detí, z toho 6 maloletých. V mieste bydliska obžalovaná bližšie hodnotená nie je. Hoci v čase spáchania skutku bola nezamestnaná a nebola vedená ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako vyplynulo zo správy

ÚPSVaR Revúca málokedy sa zdržiavala doma, a hoci v rodine bola stanovená „nízka miera“ ohrozenia maloletých detí vo svojom rodinnom prostredí a rodina je od roku 2012 vedená v registri sociálnej kurately ÚPSVaR Revúca z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky maloletých detí, s Referátom pedagogicko-psychologických služieb ÚPSVaR Revúca obžalovaná odmietla spolupracovať.

Obžalovaná U. E. má v registri priestupkov za obdobie od 06.04.2015 do 03.07.2019 celkovo 8 záznamov, prevažne za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. V registri trestov má 7 záznamov, trikrát bola právoplatne odsúdená za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , . Štvrtýkrát bola právoplatne odsúdená za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa , rozsudkom tunajšieho okresného súdu, sp. zn. zo dňa 30.10.2017, na trest povinnej práce vo výmere 150 hodín, ktorý dňa 27.02.2019 vykonala, lebo maloleté deti G. E.., G.. XX.XX.XXXX, M. E.., G.. XX.XX.XXXX Q. T., G.. XX.XX.XXXX, nechodili riadne do školy ani v školskom roku 2015/2016 a 2016/2017 v období od 01.09.2015 do 12.06.2017. Prejednávaného skutku sa navyše dopustila počas plynutia skúšobnej doby určenej jej trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. zo dňa 06.03.2017, právoplatným dňa 22.03.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. zo dňa 29.11.2017, ktorým jej bol za spolupáchateľstvo k prečinu poručovania domovej slobody podľa k , a spolupáchateľstvo k prečinu nebezpečného vyhrážania podľa k uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v celkovom trvaní 2 roky, ktorá uplynula dňa 22.03.2019.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vyhodnotil povahu trestného činu, osobu páchateľky a možnosť jej prevýchovy. Vzhľadom na to, že obžalovaná sa opätovne dopustila toho istého prečinu, za ktorý už bola opakovane právoplatne odsúdená, a navyše v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je zrejmé, že nedošlo k žiadnej náprave v jej konaní. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , a to že sa k spáchaniu trestného činu na hlavnom pojednávaní priznala. Zároveň bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa , a to že už bola za trestný čin právoplatne odsúdená, a to celkom sedemkrát. Pri rovnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd v zmysle ustanovenia vychádzal zo základnej výmery trestnej sadzby v rozmedzí od 6 mesiacov až do 5 rokov. Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa , zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, tiež s prihliadnutím na povahu prejednávaného trestného činu, ako aj význam dotknutého záujmu chráneného Trestného zákonom, a to záujem na riadnej výchove osôb mladších ako 18 rokov, súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej nepostačuje uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov. Dôvodom je najmä skutočnosť, že obžalovaná vedela, že jej povinnosťou bolo dôsledne si plniť rodičovské povinnosti, dbať na dodržiavanie školskej dochádzky maloletých detí, kontrolovať ich a robiť všetky opatrenia, aby maloleté školopovinné deti riadne chodili do školy, t. j. do 16-teho roku veku. Napriek tomu, ako vyplynulo zo správy ÚPSVaR Revúca so školami žiadnym spôsobom nespolupracovala, o výchovno-vzdelávacie výsledky ani ďalších, mladších školopovinných maloletých detí sa naďalej nezaujímala, hoci nebola zamestnaná, bola doma, a ani napriek poslednému právoplatnému odsúdeniu k trestu povinnej práce vo veci Okresného súdu Revúca, sp. zn. a jej prísľubu na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2017, že k zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky zo strany maloletých detí nebude už dochádzať, neurobila žiadne opatrenia za účelom zlepšenia školskej dochádzky svojich maloletých detí, naopak nespolupracovala nielen so školami, ktoré maloleté deti navštevujú, ale odmietla spolupracovať aj s Referátom pedagogicko- psychologických služieb ÚPSVaR Revúca, hoci rodina obžalovanej je od roku 2012 vedená v registri sociálnej kurately ÚPSVaR Revúca práve pre zanedbávanie povinnej školskej dochádzky maloletých detí. Napriek 7 ročnému úsiliu sociálnych pracovníkov, školských zariadení a aj opakovanému odsúdeniu obžalovanej k alternatívnym druhom trestov, či podmienečnému trestu odňatia slobody, nedošlo k zmene jej postoja k plneniu si svojich rodičovských povinností. Preto opätovné sľuby obžalovanej na hlavnom pojednávaní, že k zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky maloletých detí došlo posledný krát, súd vyhodnotil ako účelové správanie obžalovanej, motivované snahou vyhnúť sa uloženiu trestu odňatia slobody, ako trestu nepodmienečnému.

Ako už bolo tiež uvedené, obžalovaná sa prejednávanej trestnej činnosti dopustila opakovane a navyše v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, preto je zrejmé, že hrozba výkonu trestu odňatia slobody a ani alternatívny druh trestu nemal na obžalovanú žiadny prevýchovný vplyv a doposiaľ neviedol k jej náprave a riadnemu plneniu si rodičovských povinností. Hoci aplikácia ustanovenia nie je v danom prípade obligatórna, nakoľko obžalovaná sa dopustila nedbanlivostného a nie úmyselného trestného činu, súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby, t.j. vo výmere 8 mesiacov, ako trest nepodmienečný, ktorý podľa názoru súdu dostatočne naplní zákonom sledovaný účel trestu z pohľadu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, a snáď bude viesť k tomu, aby obžalovaná v budúcnosti viedla riadny život a nedopúšťala sa ďalšieho, najmä prejednávaného protiprávneho konania.

Obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, keďže zvyšok nevykonaného trestu povinnej práce, ktorý jej bol premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní, a ktorý vykonala dňa 05.09.2016, jej bolo uložený za nedbanlivostný trestný čin, súd ju preto zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.