Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-36-2019.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4T/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2019 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaná
U. E., P.. W., G.. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom A. XXXX/XX, P., bez zamestnania,
u z n á v a s a z a v i n n ú ,
že
v P. a inde ako matka vydala maloletých G. E.., G.. XX.XX.XXXX, M. E.., G.. XX.XX.XXXX, T. E.., G.. XX.XX.XXXX, W. E.., G.. XX.XX.XXXX Q. Q. L. E.., G.. XX.XX.XXXX, Z. K. P., A. XXXX/XX, nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý a nemravný život, hoci v danom čase mali maloletí zákonnú povinnosť pravidelne plniť školskú dochádzku podľa zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom nedbala o ich pravidelnú školskú dochádzku a maloletí zostali bez vážneho dôvodu doma alebo mimo školy, pričom maloletá G., ako žiačka Základnej školy I. Z. P. v školských rokoch 2016/2017, 2017/2018 a 2018/2019 v období od 13.06.2017 do 05.06.2019 vymeškala 437 neospravedlnených vyučovacích hodín, maloletý M., ako žiak Základnej školy I. Z. P. v školských rokoch 2016/2017, 2017/2018 a 2018/2019 v období od 13.06.2017 do 05.06.2019 vymeškal celkovo 630 neospravedlnených vyučovacích hodín, maloletá T. ako žiačka Základnej školy I. Z. P. v školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019 v období od 01.09.2017 do 05.06.2019 vymeškala celkovo 304 neospravedlnených vyučovacích hodín, maloletá Q. L. ako žiačka Základnej školy I. Z. P. v školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019 v období od 01.09.2017 do 05.06.2019 vymeškala celkovo 166 neospravedlnených vyučovacích hodín, maloletý W. ako žiak Špeciálnej základnej školy Z. P. v školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019 v období od 01.09.2017 do 05.06.2019 vymeškal celkovo 294 neospravedlnených vyučovacích hodín, pričom tohto konania sa dopustila aj napriek viacerým pravidelným písomným upozorneniam na nedbalú školskú dochádzku jej detí zo strany Základnej školy I. Z. P. a Špeciálnej základnej školy Z. P., ako aj predvolaniam na pohovory a upozorneniam zo strany triednych učiteľov o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky jej detí, na ktoré nereagovala a neurobila dostatočné opatrenia na elimináciu záškoláctva jej detí, hoci už bola v minulosti za záškoláctvo svojich detí opakovane odsúdená,
t e d a
z nedbanlivosti vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život, a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,
č í m s p á c h a l a
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.
rozhodol:
podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvinenú U. E. obžalobu za skutok, ktorým mal naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaná odpovedala "áno" na otázky
- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu,
- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, písm. b), odsek 3, písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona,
- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jej kladený za vinu a
- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa priznala dobrovoľne a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, písm. b), odsek 3, písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovanej, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej, súd ju uznal vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), odsek 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona.
Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaná je vydatá a spolu s manželom W. E. majú 9 detí, z toho 6 maloletých. V mieste bydliska obžalovaná bližšie hodnotená nie je. Hoci v čase spáchania skutku bola nezamestnaná a nebola vedená ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako vyplynulo zo správy
ÚPSVaR Revúca málokedy sa zdržiavala doma, a hoci v rodine bola stanovená „nízka miera“ ohrozenia maloletých detí vo svojom rodinnom prostredí a rodina je od roku 2012 vedená v registri sociálnej kurately ÚPSVaR Revúca z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky maloletých detí, s Referátom pedagogicko-psychologických služieb ÚPSVaR Revúca obžalovaná odmietla spolupracovať.
Obžalovaná U. E. má v registri priestupkov za obdobie od 06.04.2015 do 03.07.2019 celkovo 8 záznamov, prevažne za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. V registri trestov má 7 záznamov, trikrát bola právoplatne odsúdená za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Štvrtýkrát bola právoplatne odsúdená za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, rozsudkom tunajšieho okresného súdu, sp. zn. 2T/152/2017 zo dňa 30.10.2017, na trest povinnej práce vo výmere 150 hodín, ktorý dňa 27.02.2019 vykonala, lebo maloleté deti G. E.., G.. XX.XX.XXXX, M. E.., G.. XX.XX.XXXX Q. T., G.. XX.XX.XXXX, nechodili riadne do školy ani v školskom roku 2015/2016 a 2016/2017 v období od 01.09.2015 do 12.06.2017. Prejednávaného skutku sa navyše dopustila počas plynutia skúšobnej doby určenej jej trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/20/2017 zo dňa 06.03.2017, právoplatným dňa 22.03.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/20/2017 zo dňa 29.11.2017, ktorým jej bol za spolupáchateľstvo k prečinu poručovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a spolupáchateľstvo k prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 20 k § 360 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v celkovom trvaní 2 roky, ktorá uplynula dňa 22.03.2019.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vyhodnotil povahu trestného činu, osobu páchateľky a možnosť jej prevýchovy. Vzhľadom na to, že obžalovaná sa opätovne dopustila toho istého prečinu, za ktorý už bola opakovane právoplatne odsúdená, a navyše v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je zrejmé, že nedošlo k žiadnej náprave v jej konaní. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa k spáchaniu trestného činu na hlavnom pojednávaní priznala. Zároveň bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, a to že už bola za trestný čin právoplatne odsúdená, a to celkom sedemkrát. Pri rovnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona vychádzal zo základnej výmery trestnej sadzby v rozmedzí od 6 mesiacov až do 5 rokov. Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, tiež s prihliadnutím na povahu prejednávaného trestného činu, ako aj význam dotknutého záujmu chráneného Trestného zákonom, a to záujem na riadnej výchove osôb mladších ako 18 rokov, súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej nepostačuje uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov. Dôvodom je najmä skutočnosť, že obžalovaná vedela, že jej povinnosťou bolo dôsledne si plniť rodičovské povinnosti, dbať na dodržiavanie školskej dochádzky maloletých detí, kontrolovať ich a robiť všetky opatrenia, aby maloleté školopovinné deti riadne chodili do školy, t. j. do 16-teho roku veku. Napriek tomu, ako vyplynulo zo správy ÚPSVaR Revúca so školami žiadnym spôsobom nespolupracovala, o výchovno-vzdelávacie výsledky ani ďalších, mladších školopovinných maloletých detí sa naďalej nezaujímala, hoci nebola zamestnaná, bola doma, a ani napriek poslednému právoplatnému odsúdeniu k trestu povinnej práce vo veci Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/152/2017 a jej prísľubu na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2017, že k zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky zo strany maloletých detí nebude už dochádzať, neurobila žiadne opatrenia za účelom zlepšenia školskej dochádzky svojich maloletých detí, naopak nespolupracovala nielen so školami, ktoré maloleté deti navštevujú, ale odmietla spolupracovať aj s Referátom pedagogicko- psychologických služieb ÚPSVaR Revúca, hoci rodina obžalovanej je od roku 2012 vedená v registri sociálnej kurately ÚPSVaR Revúca práve pre zanedbávanie povinnej školskej dochádzky maloletých detí. Napriek 7 ročnému úsiliu sociálnych pracovníkov, školských zariadení a aj opakovanému odsúdeniu obžalovanej k alternatívnym druhom trestov, či podmienečnému trestu odňatia slobody, nedošlo k zmene jej postoja k plneniu si svojich rodičovských povinností. Preto opätovné sľuby obžalovanej na hlavnom pojednávaní, že k zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky maloletých detí došlo posledný krát, súd vyhodnotil ako účelové správanie obžalovanej, motivované snahou vyhnúť sa uloženiu trestu odňatia slobody, ako trestu nepodmienečnému.
Ako už bolo tiež uvedené, obžalovaná sa prejednávanej trestnej činnosti dopustila opakovane a navyše v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, preto je zrejmé, že hrozba výkonu trestu odňatia slobody a ani alternatívny druh trestu nemal na obžalovanú žiadny prevýchovný vplyv a doposiaľ neviedol k jej náprave a riadnemu plneniu si rodičovských povinností. Hoci aplikácia ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona nie je v danom prípade obligatórna, nakoľko obžalovaná sa dopustila nedbanlivostného a nie úmyselného trestného činu, súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby, t.j. vo výmere 8 mesiacov, ako trest nepodmienečný, ktorý podľa názoru súdu dostatočne naplní zákonom sledovaný účel trestu z pohľadu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, a snáď bude viesť k tomu, aby obžalovaná v budúcnosti viedla riadny život a nedopúšťala sa ďalšieho, najmä prejednávaného protiprávneho konania.
Obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, keďže zvyšok nevykonaného trestu povinnej práce, ktorý jej bol premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní, a ktorý vykonala dňa 05.09.2016, jej bolo uložený za nedbanlivostný trestný čin, súd ju preto zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.