Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Csp-17-2017.pdf
PDF · 124.95 KB
No categories available
4Csp/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin, v konaní pred sudcom Ing. Mgr. Martinom Bekešom, v právnej veci žalobkyne V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. Z. XX, W. proti žalovanému Q., V..R..J.., E.: XX XXX XXX, so sídlo Q. XX, Bratislava, o neplatnosť právneho úkonu, ochranu práv spotrebiteľa, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplakov a o neplatnosť spotrrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v bode 1/ z a m i e t a. II. Súd určuje, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 528,- eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. IV. Súd v konanie v časti zdržania sa rozhodcovskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, z a s t a v u j e. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia, že spotrebiteľská zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Ďalej sa domáhala určenia, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná žiadala aj uložiť žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 528,- eur zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. V poslednom rade sa žalovaná domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa Rozhodcovskej zmluvy zo zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že právne úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Právne úkony žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné. Žalobkyňa nemala nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jej majetku a vlastníctva. Dôvod absolútnej neplatnosti je i nedostatok vážnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore zo zákonom a prieči sa dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. Vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí z úradnej povinnosti podrobiť zmluvu súdnej kontrole a zistiť či zmluva je spotrebiteľská a či obsahuje neprijateľné podmienky a nekalé podmienky. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorých žalovaný poskytol úver vo výške 600,- eur. V danej právnej veci bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá spotrebiteľská zmluva. Podľa žalobkyne je hrubo nemorálne uzatvárať so spotrebiteľom zmluvu o úvere na živnosť, keď nie je uver poskytnutý na
podnikanie, podnikateľské účely a iné živnostenské účely. Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v jeden deň ako zmluva o úvere dňa XX.X.XXXX, ktorú nemohla ovplyvniť v čase podpisu zmluvy, bola vopred pripravená, predtlačené formulárová. Žalovaný postupoval voči žalobkyni bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva neobsahuje údaj o výške RPMN. Žalobkyňa tiež namieta administratívny poplatok, ktorý je podľa nej veľmi úžerný poplatok, v rozpore s dobrými mravmi. Naviac na stránke Min. spravodlivosti SR sa nachádza rozhodnutie nemeckého súdu o tom, že administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Takýto poplatok predstavuje 2/3-iny z predmetného poplatku. Žalobca neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný vystavil žalobkyňu hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovali výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v §11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere uvádza len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina a akú časť úrok počet takto určených splátok. Nepostačuje, že akú časť zo splátky predstavuje istina a akú časť úrok, nakoľko uvedená listina nie je podpísaná dlžníkom ani dodávateľom, pričom zákon jasne ustanovuje, že tieto skutočnosti musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa teda žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže spotrebiteľská zmluva neobsahovala zákonné náležitosti. Výška úveru poskytnutého žalobkyni bola 600,- eur. Žalobkyňa zaplatila celkom 1.128,- eur, bezdôvodné obohatenie teda predstavuje sumu 528,- eur (1.128,- eur - 600,- eur).
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril svojim podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobkyňa v zmluve uviedla svoje obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania a tieto údaje uviedla v prvom oddiely uzavretej zmluvy, ktorá sa týkala identifikačných údajov dlžníka. Svoje osobné údaje uviedla až v treťom oddiely predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je dôvodné sa domnievať, že žalobkyňa podľa chronológie identifikačných údajov uzatvárala zmluvu prioritne ako podnikateľ. Žalovaný v tejto súvislosti dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: XCoE/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd vec posúdil vyššie uvedeným spôsobom a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zrušil. Žalovaný má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sama svojím konaním žalobkyňa vyvolala a iniciovala. Žalovaný uzaviera zmluvy o spotrebiteľských úveroch aj s osobami, ktoré sú živnostníkmi, ak na začiatku kontraktačného procesu prejavia túto vôľu, t. j. nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Konanie žalobkyne v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu žalovaného, pretože v opačnom prípade by platil extenzívny výklad ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.“, t. j. za spotrebiteľa by sa považovala každá fyzická osoba, čo je v rozpore s účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na R. S. V. V. R. S. C. U. XX.XX.XXXX, V.. C..: W. C. XX/XX podľa ktorého: „Ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, napr. preto, že inak by druhá strana spotrebiteľskú zmluvu neuzatvorila je potrebné takýto záväzok posudzovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je treba chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva.“ Žalovaný má za to, že princíp contra proferentem upravený v ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nevhodné aplikovať na daný prípad. Občiansky zákonník v tomto prípade vychádza z predpokladu, že väčšinu spotrebiteľských zmlúv vopred pripravuje dodávateľ a spotrebiteľ má možnosť danú zmluvu iba prijať s minimálnym dosahom na obsah zmluvy. Účelom tohto ustanovenia je ochrana tzv. slabšieho postavenia spotrebiteľa pre prípad, ak dodávateľ zahrnie do zmluvy nejasné, nejednoznačné alebo dvojzmyselné termíny, mali by sa vykladať v prospech spotrebiteľa. Výkladovým princípom contra proferentem, ako princípom všeobecne platným argumentuje aj Ú. V. V. R. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn.: E. Ú. XXX/XX-XX „Ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“ V prípade, ak tvorca zmluvy argumentuje neurčitým ustanovením, ktoré sám v zmluve naformuloval, mal by podľa uvedeného rozhodnutia „sám preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak, tak ako to ustálili všeobecné súdy.“ Žalovaný má za to, že je to žalobkyňa, kto do zmluvy vložil rozporné údaje a tie by sa nemali vykladať v neprospech žalovaného. V prípade postavenia žalovaného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že toto postavenie mala. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu; per analogiam zamestnancom), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Žalovaný má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. zmluvy o úvere. Žalovaný má ďalej za to, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobkyňa nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Na podporu svojich tvrdení žalovaný uvádza rozhodnutie J. V. M. E. pod sp. zn. XC/XX/XXXX ako aj rozhodnutie Okresného súdu v M. E., sp. zn. XC/XX/XXXX. Žalovaný má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sama svojim konaním žalobkyňa vyvolala a iniciovala. Žalovaný má za to, že uzavretie zmluvy (vo všetkých prípadoch) ako samostatný právny úkon spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a taktiež náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Prítomnosť neprijateľnej podmienky nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale len jednotlivej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobca sa preto nemôže domáhať absolútnej neplatnosti zmluvy.
4. Dňa XX.XX.XXXX bol súdu doručený návrh žalobkyne z ktorého obsahu vyplynulo, že ide o čiastočné späťvzatie, ktorým berie späť žalobu v časti zdržania sa rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXX, do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
5. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.): Žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa §145 C.s.p.: Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti zdržania sa rozhodcovskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnili a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa spolu so splnomocnencom, ktorý k veci uviedli, že trvajú na podanej žalobe. Žalobkyňa uviedla, že predmetný úver, ktorý si vzala od žalovaného, nebol určite použitý na jej podnikateľské aktivity. Tieto peňažné prostriedky použila na domácnosť. V tom čase mala reštauráciu a tie finančné prostriedky, ktoré si brala od žalovaného jej žiadnym spôsobom nemohli pomôcť pri chode tejto prevádzky, keďže sa jednalo len o s sumu 600,- eur. Splnomocnenkyňa žalobkyne poukázala na vyjadrenia žalovaného, z ktorých je zrejmé, že tento sám má vedomosť, že úver, ktorý si žalobkyňa od neho brala, je úverom spotrebiteľským. Toto uvádza vo vlastnom vyjadrení, preto navrhla, aby súd predmetný úver tak ako uviedli, pokladal za úver spotrebiteľský. Zároveň v rozsahu, v akom žalobkyňa zobrala návrh späť, žiadali konanie zastaviť.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami nachádzajúcim sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobkyňa a žalovaný. Obsahom záväzku žalovaného bolo poskytnúť v prospech žalobkyne úver vo výške 600,- eur. Žalobkyňa mala vrátiť sumu vo výške 600 eur, ďalej poplatok vo výške 528,- eur, celkovo teda mala zaplatiť 1.128,- eur a to v 12-tich mesačných splátkach po 94,- eur počnúc dňom XX.XX.XXXX. RPMN uvedená nebola. Okrem toho je v zmluve uvedené, že žalovanej sú finančné prostriedky poskytované na výkon povolania. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „ ZoSÚ“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
11. Podľa § 2 Zákona, na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: 14. a) druh spotrebiteľského úveru, 15. b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, 16. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, 17. d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, 18. e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, 19. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, 20. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, 21. h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, 22. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, 23. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
24. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, 25. l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 26. m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, 27. n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, 28. o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 29. p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, 30. q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, 31. r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, 32. s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, 33. t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa§ 16, 34. u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 35. v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 36. w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, 37. x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa§ 23, 38. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
39. Podľa § 11 ods. 1, písm. b/ ZoSÚ, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §9 ods.1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 40. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
41. Súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné posudzovať zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným, nakoľko žalobkyňa tvrdí, že úver nebol poskytnutý na podnikateľský účel a žalovaný túto skutočnosť popiera vychádzajúc z toho, že zmluva obsahuje údaje žalobkyne ako podnikateľky a tiež zo skutočnosti, že jej osobné údaje sú uvedené až v tretej časti a teda, že na daný zmluvný vzťah treba aplikovať ustanovenia obchodného práva a nejde o spotrebiteľský právny vzťah. 42. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že úverové zmluvy uzatvorené nebankovou inštitúciou Q., V..R..J.. často odkazujú na výkon činnosti, povolania alebo zamestnania ako účel úveru, pričom v skutočnosti dlžníci nemajú vlastný podnik a sú nezamestnaní, dôchodcovia alebo penzisti a podobne, alebo používajú úver na súkromné účely. Cieľom týchto praktík je zrejme obísť uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani údaj na zmluve, podľa ktorého žalobkyni mal byť úver poskytnutý na výkon povolania. Bezpečným preukázaním výkonu povolania alebo podnikania dlžníka nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Preto je potrebné pri rozhodovaní v tejto veci vychádzať z definície spotrebiteľa uvedenej v ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu, len vtedy, ak ide o podnikanie vykonávané v režime obdobnom obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a aj o súvis uzavretia zmluvy či jej plnenia s takýmto podnikaním odberateľa (potenciálneho spotrebiteľa), ide o vzťah nespadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti (musí byť preukázané, aký konkrétny súvis s povolaním odberateľa vôbec uzavretie úverovej zmluvy má). Takúto povinnosť si však žalovaný ako veriteľ v prejednávanej veci nesplnil. Len zo samotného vymedzenia účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na výkon povolania“ nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že žalobkyňa konala ako nespotrebiteľ a úver si brala v súvislosti s výkonom povolania, to všetko platí o to viac za stavu, keď použitie prostriedkov na účely povolania ani nebolo preukázané. S poukazom na to súd vyhodnotil žalobkyňu ako spotrebiteľa a úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. 43. Súd sa v ďalej zaoberal argumentáciou žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd určil že predmetná zmluva o úvere je neplatná. Vo svojej žalobe v podstate uviedla, že zmluva je neplatná z dôvodu, že právne úkony žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné, namietala nedostatok vážnosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka ako aj to, že zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. Taktiež sa podľa názoru žalobkyne zmluva prieči dobrým mravom, a tak je neplatná od počiatku. Súd považoval tvrdenia žalobkyne o neplatnosti zmluvy za nedostatočné, keď táto iba odkázala na ustanovenia zákona, avšak žiadnym spôsobom súdu neobjasnila v čom vidí neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy, nedostatok vážnosti a už vôbec neuviedla, ktoré ustanovenia zmluvy sú podľa nej neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rovnako tak neuviedla v čom sa podľa nej zmluva prieči dobrým mravom. Súd nemôže nahrádzať povinnosť tvrdenia a ich preukázanie za žalobkyňu. Len vo všeobecnosti tvrdiť určité skutočnosti bez toho aby ich zmluvná strana preukázala samo o sebe nemôže postačovať na to, aby súd určil, že daná zmluva je neplatná. Súd preto žalobu v bode 1/, a teda v časti určenia neplatnosti zmluvy o úvere zamietol. 44. Žalobkyňa ďalej žiadala určiť, že predmetný úver zo zmluvy č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov a následne žiadala z tohto titulu vydať bezdôvodné obohatenie. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, účinného v čase jej uzavretia. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/ a j/ cit. zákona, a to konečnú splatnosť úveru, úrokovú sadzbu úveru, výšku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov. 45. V zmluve úplne absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je iba uvedené, že úver je splatný v 12 mesačných splátkach počnúc dňom XX.XX.XXXX. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru. 46. Zmluva taktiež neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe úveru ani o výške RPMN. Nie je teda zrejmé, podľa akej úrokovej sadzby sa úver úročí. Žalobca síce uviedol, že v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany sporu dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, takéto dojednanie úroku nepostačuje, nakoľko z neho vôbec nie je zrejmá výška úrokovej sadzby úveru. 47. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd konštatuje, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaná je povinná zaplatiť 12 mesačných splátok po 94,- eur, počnúc dňom XX.XX.XXXX. V zmluve vôbec nie je uvedené, na ktorý konkrétny deň v mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok a tento údaj nevyplýva ani zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde je len uvedené, že splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára, ten však nie je obsahom zmluvy.
48. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver, považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, a preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku. 49. V § 415 odseku 1 OZ, je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454), a to:
- majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme,
- majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38),
- majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740),
- majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. 50. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa mala zaplatiť iba sumu 600,- eur, je plnenie v sume 528,- eur, ktoré žalovaný od žalobkyne vyžadoval a nakoniec aj prijal, plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať, a preto súd návrhu žalobkyne v časti vydania bezdôvodného obohatenia vyhovel.
51. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Žalobkyňa sa domáhala štyroch nárokov - určenia neplatnosti zmluvy, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia a zdržania sa rozhodcovskej zmluvy. Úspech žalobkyne predstavuje výrok, ktorým súd určil, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov a tiež výrok, ktorým zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 50 %. Úspech žalovaného predstavuje výrok, ktorým súd žalobu zamietol a tiež výrok, ktorým súd zastavil v časti konanie, nakoľko k zastaveniu došlo bez toho, aby to žalovaný zavinil, čo v percentuálnom vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 50%. Čistý úspech žalobkyne a žalovaného je rovnaký, a preto súd rozhodol, že ani jedna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Martin.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).