Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin, v konaní pred sudcom Ing. Mgr. Martinom Bekešom, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: P. Š., nar. 20.09.1976, trvalé bytom Slovenské Pravno 322, o zaplatenie 2700, 06 eur, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorá bola na súd doručená dňa 18.05.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia čiastky 2.007,06 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 17.08. 2007 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient), uzavretá zmluva o úvere číslo 4760010407, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej spolu len ako „zmluva"). Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške podľa zmluvy. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru". V zmysle Obchodných podmienok pre úver (ďalej aj ako „OP"), ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi - Poštová banka, a.s. vznikol nárok požadovať od dlžníka - žalovaného, predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Poštová banka, a.s. si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami:

- zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom,

- zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011 uzavretá medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom,

- zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou PRO CIVlTAS, s.r.o. ako postupcom a Bencont Investments, s.r.o ako postupníkom,

- zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o ako - postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom.

Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Pohľadávka bola voči žalovanému súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde - Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 15.4.2011, sp. zn. IDB0310099, právoplatným dňa 22.6.2011, vykonateľným dňa 26.6.2011. Dňa 1.1.2011 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá (ako je zrejmé zo spisu Okresný súd Martin, sp. zn. ). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie, Okresný súd Martin zastavil exekučné konanie. Legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov pri zastavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou a nasl. , spôsobili, že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na znenie SR, ako aj na čl. 46 ods. l SR. Žalovaný ku dňu podania žaloby svoj dlh voči žalobcovi, ako ani voči jeho právnym predchodcom nevyrovnal, preto sa žalobca domáha svojich nárokov súdnou cestou. K posúdeniu plynutia premlčacej doby vychádza z nasledovných skutočností. Dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 27.3.2009, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a do času podania žaloby na rozhodcovský súd trojročná premlčacia doba v celej svojej dĺžke trvania neuplynula. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť, a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne v období keď veriteľ

- oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom, došlo k zastaveniu exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže fakticky dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc z tej skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odopierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorého iniciovanie je závislé výlučne na vôli dlžníka. Premlčacia doba v prípade žalovanej pohľadávky ešte neuplynula (spočívala od podania žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania) a po zastavení exekučného konania opätovne začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania, kedy si veriteľ mohol opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi na súde. Žalovaný zaplatil svoj dlh len čiastočne, a to nasledovne dňa 14.04.2011 sumu 80,- eur ( z toho istina 0,- eur, úroky 80,- eur), dňa 24.05.2011 sumu 130,- eur ( z toho na istinu 0 eur a na úroky 130,- eur), dňa 23.05.2016 sumu 200,- eur (z toho na istinu 200,- eur, na úroky 0 eur). Platby zrealizované v roku 2011 započítal žalobca na vyčíslené úroky z omeškania (úroky 9% p.a. z 2.900,06 eur od 27.03.2009 do 23.05.2016) a platbu z roku 2016 započítal žalobca na istinu dlhu. Výška dlžnej istiny vyplýva z listiny „aktuálny stav úveru" z položky celková istina a táto bola vo výške 2.900,06 eur. Úroky z omeškania vo výške 9% z dlžnej istiny 2900,06 eur od 27.03.2009, t.j. od vyhlásenia predčasnej splatnosti do 23.05.2016, kedy žalovaný realizoval úhradu 200,- eur, ktorá bola započítaná na istinu, predstavujú čiastku 1659,23 eur [1.869,23 eur - 200,- eur]. Od dátumu 24.05.2016 predstavujú úroky z omeškania 9% p. a. z 2.700,06 v od 24.05.2017 do 17.05. 2017 čiastku 238,35 eur. Od 18.5.2017 sú úroky z omeškania 9% uplatňované z dlžnej istiny 2.700,06 eur percentom, nie formou vyčíslenia úrokov.

3. Žalovaný sa k predmetnej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.09.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že sporná zmluva neobsahuje predpísané zákonné náležitosti, a to podľa zákona číslo o spotrebiteľských úveroch, najmä neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miere nákladov, čím sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný citoval jednotlivé ustanovenia vyššie spomenutého zákona a odkázal na viaceré rozhodnutia slovenských

súdov, ktoré rozhodovali v obdobných prípadoch. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku.

4. Predmetné vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa. Žalobca sa k predmetnému vyjadreniu žalovaného vyjadril a toto svoje vyjadrenie doručil súdu dňa 03.11.2017. Vo svojom vyjadrení okrem skutočností už uvedených v žalobe uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že sporná zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti, najmä neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miere nákladov. Pokiaľ ide o dátum konečnej splatnosti úveru, uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 17.08.2007 a v čase uzatvorenia zmluvy o úvere o spotrebiteľských úveroch nesankcionoval zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov v tom prípade, ak neobsahovala dátum konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 - vo veci C-42/15. Súdny dvor vo svojom rozsudku uvádza, že: o tretej a štvrtej prejudiciálnej otázke, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú splátku spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz v zmluve umožňujúci identifikovať dátumy týchto splátok. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v zmysle tohto ustanovenia zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Nie je teda nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V zmysle vyššie uvedeného žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov z toho dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ ide o výpočet RPMN a celkových nákladov úveru, zaslal žalobca súdu Kalkulačku na výpočet RPMN, platnej v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z ktorej jasne vyplýva celková výška nákladov a RPMN. Zároveň je dôležité uviesť, že žalovaný vo svojom vyjadrení žiada, aby súd vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, avšak žalobca petit žaloby formuloval len na istinu úveru a úrok z omeškania. Žalobca nežiadal ani zmluvný úrok, ktorý v tomto prípade predstavuje 19% a ani nežiadal žiadne poplatky. Žalovaného námietky, žalobca považuje za nedôvodné a neopodstatnené, pretože žalobca požaduje len istinu úveru a úrok z omeškania, na ktorý má žalobca nárok vždy, aj keby bol úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a. s., zmluvu o úvere č. 4760010407 dňa 17.08.2007 vo výške 3.319,39 eur (100.000,-SK). Pričom žalovaný do dnešného dňa uhradil právnemu predchodcovi žalobcu, Poštovej banke, a. s., 1361,26 eur a ďalšiemu právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o. 410,- eur. Platby realizované spoločnosti PRO CIVITAS, s. r. o. - 14.04.2011 suma 80,- eur, 24.05.2011 suma 130,- eur a 23.05.2016 suma 200,- eur. Spolu žalovaný uhradil na svoj dlh 1771,26 eur. Žalovaný teda nebol schopný uhradiť za takmer 11 rokov ani len istinu úveru. Pokiaľ ide o námietku premlčania, žalobca nesúhlasí s námietkou premlčania a poukazuje na plynutie a spočívanie premlčacej doby a z akého dôvodu nárok žalobcu nie je premlčaný. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s. vyhlásila úver za predčasne splátky, a to dňa 27.03.2009. O tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel dňa 01.04.2009 o čom svedčí doručenka, vlastnoručne podpísaná žalovaným. V zmysle predmetnej výzvy na splatenie úveru právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému 10-dňovú lehotu na dobrovoľné splatenie úveru. A teda premlčacia doba začala prvý krát plynúť dňa 12.04.2009 (01.04.2009 zosplatnenie úveru + 10-dňová lehota na dobrovoľné splatenie úveru). Následne právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s., podal žalobu na Rozhodcovský súd sp. zn. IDB0310099, ktorá bola doručená dňa 08.03.2010. A teda žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby od 12.04.2009 do 08.03.2010 len 10 mesiacov a 26 dní. Ďalej, právny predchodca žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 10.06.2015. Následne exekučný súd exekučné konanie zastavil Uznesením sp. zn. zo dňa 10.08.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2015. Žalobca podal žalobu o zaplatenie, ktorá bola doručená dňa 23.05.2017

na Okresný súd Martin, sp. zn. . A teda odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania t. j. od 29.9.2015 do podania žaloby na Okresný súd Martin t. j. do 23.05.2017, žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby ďalších 1 rok 7 mesiacov a 24 dní. Spolu teda žalobca čerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 2 roky 6 mesiacov a 20 dní. Žalobca má za to, že počas konania na rozhodcovskom súde premlčacia doba neplynula, ale spočívala v zmysle ust. . Aj s poukazom na ust. zákona o rozhodcovskom konaní, podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Žalobca poukázal na rozhodnutia Okresný súdov, ktoré sa stotožnili s jeho argumentáciou v súvislosti s plynutím a spočívaním premlčacej doby.

5. Následne sa k predmetnému vyjadreniu žalobcu vyjadril aj žalovaný, a to podaním doručeným súdu dňa 14.02.2018, v ktorom nad rámec svojho predchádzajúceho vyjadrenia uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, pričom za najdôležitejšiu považoval, že zmluva je písaná drobným voľným okom ťažko čitateľným písmom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy nakoľko je z tohto dôvodu nezrozumiteľná. Vyjadril sa aj k použitiu rozsudku Súdneho dvora a podľa jeho názoru žalovaný nedostatočne reflektoval skutočnosť, že Súdny dvor v tomto rozsudku podal výklad smernice 2008/48/ ES, a nie vnútroštátneho zákona o spotrebiteľských úveroch. Smernica má horizontálny účinok a na rozdiel od nariadenia a vnútroštátneho zákona neukladá povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám, ani z nej nevyplývajú priamo práva fyzickým a právnickým osobám. Žalobca resp. jeho predchodca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere dňa 17.08.2007, pričom pôvodný veriteľ podaním zo dňa 27.03.2009 vyhlásil úver za predčasne splatný. V zmysle premlčacia trojročná lehota v tomto prípade vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu začala plynúť odo dňa 28.03.2009 (deň nasledujúci po splatnosti) a uplynula dňa 28.03.2012. Žaloba bola na súd podaná dňa 22.05.2017, teda po uplynutia trojročnej premlčacej lehoty.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.10.2019. Súd vykonal pojednávanie za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe a všetkých vyjadreniach, ktoré boli doručené do spisu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastníl a svoju účasť neospravedlnil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené.

7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním resp. oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca na podporu svojich tvrdení a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Spoločnosť Poštová banka, a.s., Bratislava, uzavrela dňa 17.08.2007 so žalovaným Zmluvu o úvere č. 4760010407, na základe ktorej poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Tento úver sa zaviazal žalovaný splácať spolu v 60-tich v splátkach po 2.695,-Sk (89,46 eur) mesačne. V uvedenej zmluve bola dohodnutá celková úroková sadzba vo výške 19 % a RPMN. Súčasťou zmluvy boli i VOP. V čl. 10.2, bod 10.2.2 VOP sa uvádza, že „Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov, ako aj spory ktoré vzniknú zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu." Uvedené skutočnosti boli zistené z predmetnej úverovej zmluvy a VOP s účinnosťou do 30.06.2007.

9. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. IDB0310099 zo dňa 15.04.2011 mal súd za preukázané, že na tomto prebiehalo rozhodcovské konanie, ktoré konanie iniciovala Poštová banka, a.s. ako žalobca proti žalovanému Patrik Šovčík (žalovaný aj v tomto konaní), ktorým sa uvedená spoločnosť domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 2.900,06 eur s príslušenstvom - z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žaloba bola na rozhodcovský súd doručená dňa 08.03.2010, a že sa jedná o pohľadávku Poštovej banky, a.s. vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. 4760010407 zo dňa 17.08.2007, ktorú uzavrela táto banka so žalovaným. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 3.319,39 eur. V priebehu rozhodcovského konania pripustil rozhodcovský súd uznesením zo dňa 14.04.2011, aby na miesto pôvodného žalobcu (Poštová banka, a.s.) do rozhodcovského konania vstúpil účastník PRO CIVITAS, s.r.o. Bratislava, nakoľko mal za preukázané riadne nadobudnutie pohľadávky, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania vrátane príslušenstva, a to spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. Uvedeným rozsudkom rozhodcovský súd zaviazal

žalovaného k povinnosti zaplatiť spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., sumu 2.900,06 eur spolu s úrokom a s úrokom z omeškania.

10. Uznesením Okresného súdu Martin, č. k. -40 zo dňa 20.09.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., ktorú exekúciu iniciovala za účelom vymoženia svojej pohľadávky z vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dôvodom na zamietnutie udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bola skutočnosť, že v čl. 11.2 OP (Obchodné podmienky pre úver), ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle , čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to rozhodcovská doložka. Neprijateľné zmluvné podmienky sú v zmysle absolútne neplatné. Bez platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemal právomoc v spore z úverovej zmluvy rozhodovať a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením, č. k. zo dňa 10.06.2015 napadnuté uznesenie potvrdil v podstate z dôvodu, že súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda nejde o spôsobilý exekučný titul. Správne teda súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. zo dňa 10.08.2015 bolo exekučné konanie zastavené.

11. Z výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 27.03.2019 adresovanej žalovanému mal súd preukázané, že žalobca zosplatnil úver z úverovej zmluvy č. 4760010407 ku dňu 27.03.2009 a požiadal žalovaného, aby dlh tak ako bol vyčíslený vo výzve zaplatil najneskôr do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Z doručenky, ktorú predložil žalobca do spisu vyplýva, že výzva bola žalovanému doručená dňa 01.04.2009 (č.l.59 spisu).

12. Podľa ( ďalej len „OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa , dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskejzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

17. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov Ďalej len ZOS),o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročnáa plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánua v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu a realizácii záväzkového vzťahu - Zmluvy o úvere č. 4760010407 zo dňa 17.08.2019, a to v zmysle . Uvedená zmluva je vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. . Zmluvou sa uvedená banková inštitúcia v rámci predmetu svojej činnosti zaviazala poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

23. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaného nároku. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, preto sa súd musel s touto námietkou vysporiadať. Žalobca tvrdí (a žalovaný toto nepoprel), že k zosplatneniu úveru došlo dňa 27.03.2009, pričom vo výzve bola daná lehota žalovanému na splatenie 10 kalendárnych dní. Podľa doručenky predloženej žalobcom si žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 01.04.2009 a lehota na zaplatenie mu uplynula dňa 11.04.2009. Je teda zrejmé, že nasledujúci deň, t. j. 12.04.2009 mohol veriteľ uplatniť svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi na súde. Od tohto dátumu začala veriteľovi z daného zmluvného vzťahu založeného úverovou zmluvou plynúť 3-ročná premlčacia doba. Keďže žalobca podal na súd žalobu dňa 18.05.2017, teda po márnom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby (ktorá v tomto prípade uplynula dňa 12.04.2012) súd žalobu, po vznesení námietky premlčania žalovaným, zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

24. Je tiež zrejmé, že Poštová banka, a.s. ako pôvodný veriteľ uplatnila svoju pohľadávku na rozhodcovskom súde, a to dňa 08.03.2010 (deň doručenia žaloby podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku), pričom rozhodcovské konanie skončilo vydaním rozsudku sp. zn. IDB0310099 zo dňa 15.04.2011. Rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o úvere (čl. 10.2, bod 10.2.2 predmetnej zmluvy), bola predložená žalovanému na formulári, táto nebola individuálne dojednaná a jej obsah žalovaný ako dlžník nemohol ovplyvniť. Veriteľ bol na jej základe oprávnený vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný - z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde (v tom čase) podľa miesta svojho bydliska. Podľa názoru súdu, a skonštatoval to i exekučný súd v konaní sp. zn. , sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle neplatná. V danom prípade bola teda uzavretá neplatná rozhodcovská doložka, ktorá nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a následne na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovský rozsudok je teda nulitným rozhodnutím bez akejkoľvek záväznosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že k rovnakému záveru dospel aj ústavný súd. Súd dôvodí tým, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky a nulitné rozhodnutie, ktoré vzišlo z rozhodcovského konania, nedošlo k riadnemu uplatneniu práva na súde tak, ako to predpokladá ustanovenie .

25. Pre úplnosť súd dodáva, že pre spočívanie premlčacej lehoty je základnou podmienkou, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na všeobecnom súde alebo u iného, avšak nevyhnutne u príslušného orgánu, ktorým môže byť v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní i rozhodcovský súd. Premlčacia doba neplynie od uplatnenia nároku aj na takom orgáne, akým je rozhodcovský súd, avšak v konkrétnej prerokúvanej veci, bola exekúcia vedená na okresnom súde pod sp. zn. zastavená z dôvodu, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatným zmluvným dojednaním, a preto sa na ňu prihliada tak, ako keby nebola v zmluve uvedená. Preto ak žalobca

uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle . Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby žalobca mal k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie právomocným orgánom. Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas ako rozhodcovského, tak aj exekučného konania, a preto žalobca musí niesť následky jej plynutia. Odlišná situácia by nastala v prípade, ak by rozhodcovský rozsudok bol zrušený podľa v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Preto v zmysle citovaného podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaký účinok, ako keby bola žaloba podaná na príslušný všeobecný súd bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá sa stáva predmetom posúdenia či už rozhodcovského súdu, alebo všeobecného súdu. Pokiaľ účastník rozhodcovského konania využije možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom podaním žaloby, toto konanie v zásade môže skončiť buď zamietnutím jeho žaloby, alebo zrušením rozhodcovského rozsudku. Ak je rozhodcovský rozsudok zrušený z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa zákona o rozhodcovskom konaní, po zrušení rozhodcovského rozsudku pokračuje všeobecný súd v konaní o pôvodne podanej žalobe na rozhodcovskom súde. Ide teda o jednotné konanie začaté podaním žaloby na rozhodcovskom súde, ktoré bude ukončené až rozhodnutím všeobecného súdu v súdenej veci. Uvedené vylučuje plynutie premlčacej lehoty počas vedeného rozhodcovského konania a následného vedenia občianskeho súdneho konania. Od podania žaloby na rozhodcovskom súde začne premlčacia doba spočívať a spočíva do právoplatného skončenia veci na všeobecnom súde. Preto právo veriteľa v prípade, ak rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku, a preto je neplatným zmluvným dojednaním podať žalobu na príslušnom súde, bude premlčané, lebo neexistuje mechanizmus (procesný postup) pre ďalší postup vo veci, a to už formou postúpenia veci inému príslušnému orgánu na ďalšie konanie, alebo formou klauzuly obdobnej zákona o rozhodcovskom konaní; zachovanie účinkov podanej žaloby a spočívanie plynutia premlčacej doby tak nie je pre tento prípad nikde zakotvený.

26. Nakoľko súd zistil, že nárok žalobcu je premlčaný a z tohto dôvodu žalobu zamietol, nezaoberal sa ďalej námietkami žalovaného ohľadne bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru.

27. Podľa ust. a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ust. a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa , a to tak, že žalovanému, ako úspešnej strane konania priznal náhradu jej trov v rozsahu 100 %.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Martine dňa 21.10.2019 Ing. Mgr. Martin Bekeš sudca

rozhodol: