Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9P-179-2019.pdf
PDF · 75.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/179/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Mgr. Petrom Majcherom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. N., V.. XX.XX.XXXX, Q. N., V.. XX.XX.XXXX a T. N., V.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., umiestnené v A. Y. E. D. I. V., V. Č..XX, deti rodičov, matky: K. N., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Č.. XX, okres T. Ľ., t.č. bytom Q. Č.. XXX, okres T.Á. Ľ. a otca: E. R., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. Č.. XXX, okres T. Ľ., v konaní o návrhu Centra pre deti a rodiny V. na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Matka je povinná platiť pre maloletú K., maloletú T. a maloletú Q. pre každú zvlášť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny V., XXX XX V. XX, okres R..
Zameškané výživné pre maloleté deti pre každé zvlášť za obdobie od 01.07.2019 do 30.11.2019 vo výške 3,55 Eur spolu vo výške 10,65 Eur je matka povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/146/2018-34 zo dňa 05.02.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 13.04.2019 v časti výživného matky pre maloleté deti.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrh Centra pre deti a rodiny V. na zvýšenie výživné na maloleté deti N. bol Okresnému súdu Martin postúpený na základe právoplatného uznesenia č. k. 2P/140/2019 zo dňa 08.08.2019 Okresným súdom Stará Ľubovňa podľa § 112 ods. 2 CMP. Navrhovateľ uviedol, že maloleté deti N. boli umiestnené do centra predbežným opatrením nariadeným Okresným súdom Stará Ľubovňa č. k. 2P/168/2018 - 33 zo dňa 26.02.2018 a následne bola nariadená ústavná starostlivosť rozsudkom č. k. 4P/146/2018
- 34 zo dňa 05.02.2019 a určená vyživovacia povinnosť matke vo výške 28,08 Eur na každé maloleté dieťa a otcovi vo výške 50,- Eur na každé maloleté dieťa. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom je v súčasnej dobe nižšia ako skutočná náhrada za poskytovanú starostlivosť v zariadení. Vo svojom návrhu žiada, aby súd zvýšil výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorú sú povinní rodičia poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet centra.
2. Uznesením č. k. 9P/179/2019 - 23 zo dňa 12.09.2019 súd maloletým deťom K., Q. a T. N. ustanovil v konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny R..
3. Na pojednávaní neboli prítomní rodičia maloletých detí, hoci boli riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili, nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd podľa § 180
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/146/2018 - 34 zo dňa 05.02.2019 a správou Úradu práce, sociálnych vecí sa rodiny T. Ľ. zo dňa 11.10.2019. Na pojednávaní súd vyslúchol Centrum pre deti a rodiny V., ktoré k veci uviedlo, že žiada zvýšiť resp. určiť výživné na sumu 30% zo životného minima len matke, nakoľko v rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa výška výživného nedosahuje už zákonné minimum. Kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby bolo výživné určené na minimálny zákonný rozsah.
4. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
6. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
7. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
8. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
11. podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na zákonné ustanovenia o vyživovacej povinnosti mal súd preukázané, že určenie, resp. zvýšenie výživného na zákonnú minimálnu výšku je opodstatnené. V zmysle úpravy o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je nesporné, že rodičia sú povinní podieľať sa na výžive maloletých detí bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery v minimálnom rozsahu vo výške 30% životného minima podľa osobitného zákona, ktorého výška sa prehodnocuje každý rok. Súd má za to, že určovať výšku výživného podľa prípadného každoročného zvýšenia sumy životného minima, je nehospodárne a neekonomické, a preto návrhu vyhovel a určil výšku výživného tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia na 30% sumy životného minima.
14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 CSP, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).