Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/36/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu MVR s.r.o., Sekčovská 54, Prešov, IČO : 36 606 219, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017 podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.05.2017 domáhal v zmysle ustanovenia a nasl. v spojení s opravou žaloby zo dňa 09.04.2018, aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 01, 02, 04 -11/2012, 01, 02/2013, 03-12/2013, 03/2014 a 05/2014, vykonávanej u žalobcu a uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s Daňového poriadku a ukončiť daňovú kontrolu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti na ochranu subjektívnych práv žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia. Ďalej uviedol, že žalovaný rozhodnutiami :

- č. 9810401/5/3484540/2014 zo dňa 16.07.2014,

- č. 9810401/5/405544/2015 zo dňa 24.02.2015,

- č. 9810401/5/3047938/2014 zo dňa 24.06.2014,

- č. 9810401/1/2195/2015 zo dňa 05.03.2015,

- č. 9810401/5/4598172/2014/Kop zo dňa 10.10.2014,

- č. 9812401/5/1382981/2014/Doba zo dňa 07.04.2014,

- č. 9810401/5/1055281/2014 zo dňa 20.03.2014,

- č. 9801403/5/2884684/2014 zo dňa 18.06.2014,

- č. 9801402/5/5312550/2014/Pri zo dňa 04.12.2014

- č. 9810401/5/5254267/2014/Kop zo dňa 01.12.2014,

- č. 9810401/5/438508/2015/Jak zo dňa 27.02.2015,

- a č. 9810401/5/84434/2015 zo dňa 14.01.2015 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o MVI (medzinárodnú výmenu informácií) a ku dňu podania žaloby nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Ďalej uviedol, že : „Správca dane však aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak

spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa“. Konštatoval, že podľa Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie podľa o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EU) č. 904/2010 a mal za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa Daňového poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Tvrdil, že žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, pretože žalovaný ako orgán verejnej moci mal ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a takýto zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. Poukázal aj na o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Správca dane v predmetnom protokole uviedol, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle Daňového poriadku prerušiť. V zmysle uvedeného podľa žalobcu je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. , na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s Daňového poriadku, pretože uplynula lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.06.2018, doručeným správnemu súdu dňa 29.06.2018, v ktorom uviedol, že predmetom správnej žaloby sú rozhodnutia, ktorými bol prerušený výkon daňových kontrol z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a vo vyjadrení zaujal podrobné stanovisko ku každému z vyššie označených rozhodnutí (špecifikovaných v bode 2. odôvodnenia tohto uznesenia) správcu dane o prerušení daňovej kontroly.

4. Krajský súd v Košiciach procesným uznesením č.k. - 34 zo dňa 08.04.2019 vylúčil veci proti inému zásahu orgánu verejnej správy týkajúcich sa vyššie označených rozhodnutí správcu dane o prerušení daňovej kontroly do samostatných konaní (v zmysle ), pričom v tomto konaní sa predmetom stalo konanie proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktoré je vedené pred žalovaným pod č. 9810401/5/84434/2015.

5. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe (Ad 12.) uviedol, že rozhodnutím č. 9810401/5/84434/2015 zo dňa 14.01.2015 na základe § 61 ods.1 Daňového poriadku bola odo dňa 16.01.2015 prerušená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jej časti za zdaňovacie obdobie máj 2014 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (konkrétne žiadosť č. 9810401/5/81032/2015 adresovaná poľskej daňovej správe). Po prerušení kontroly boli žalovanému doručené iba čiastočné odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pretože v dožiadanom členskom štáte v dožiadanej veci sa vedie trestné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Na základe týchto skutočností žalovaný vo veci nevydal oznámenie o pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jej časti za zdaňovacie obdobie máj 2014 prerušená. K vydaniu oznámenia o pominutí dôvodov a o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly tak nedošlo z dôvodu, že nie sú splnené zákonné podmienky na pokračovanie v predmetnej kontrole. Žalovaný poukázal aj na to, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi dňa 19.01.2015, vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu však žalobu nepodal v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o úkone žalovaného dozvedel.

6. Ďalej vo vyjadrení žalovaný zdôraznil, že pojem „ iný zásah orgánu verejnej správy“ má svoju legálnu definíciu v a odvolal sa aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré možno použiť aj pre toto konanie. Žalovaný vyslovil názor, že jeho postup v označených daňových konaniach, spočívajúci v prerušení daňovej kontroly zo zákonného

dôvodu nie je možné definovať ako iný zásah orgánu verejnej správy. Z uvedených dôvodov preto navrhol , aby konajúci správny súd žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa v zmysle jej opravy zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.06.2018, ktoré mu súd doručil dňa 14.09.2018 vyjadril podaním zo dňa 01.10.2018, v ktorom namietal, že vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu podľa § 61 Daňového poriadku prerušiť a vzniká dôvodná pochybnosť, že správca dane prerušil daňovú kontrolu skôr, ako bola žiadosť o MVI overená Finančným riaditeľstvom SR a odoslaná dožiadanej finančnej správe. Z uvedeného preto podľa žalobcu je zjavné, že boli naplnené predpoklady ust. , na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia podľa Daňového poriadku.

8. Žalovaný v duplike zo dňa 20.11.2018 uviedol, že vo vzťahu k argumentácii, že žalovaný sa nevyjadril k právnej úprave o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní uviedol, že vo vyjadrení odkázal na Daňový poriadok, podľa ktorého je správca dane, a teda žalovaný, povinný postupovať aj pri úkonoch administratívnej spolupráce pri správe daní (ustanovenie ), podľa ktorého správca dane môže prerušiť konanie, resp. v nadväznosti na tohto zákona daňovú kontrolu za tam špecifikovanej situácie aj prerušiť. Príloha k Daňovému poriadku obsahuje zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ, medzi ktorými sa uvádza aj Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktorá bola do Právneho poriadku SR implementovaná nielen o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ale aj Daňovým poriadkom. Označený zákon upravuje postupy viacerých finančných orgánov SR, nielen daňových úradov, ale aj Finančného riaditeľstva SR. Keďže žalovaný je správcom dane, je daňovým úradom a žalobca napadol žalobou iba postup správcu dane, žalovaný sa sústredil na procesný postup podľa Daňového poriadku, ktorý sa ho priamo dotýka, a to aj vzhľadom na druh podanej správnej žaloby. naviac neupravuje postupy orgánov zahraničných finančných správ, ale jedine postupy Slovenskej finančnej správy ako príslušného orgánu SR. V ďalšom žalovaný zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach a stanoviskách.

9. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. a nasl. o (ďalej len „“), po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadrením žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná.

10. Podľa ust. iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa ust. na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

12. Podľa ust. žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

13. Podľa ust. , ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

14. Správny súd poukazuje na to, že vyššie citované zákonné ustanovenia pod bodmi 10. a 11. tohto odôvodnenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy. Úlohu súdu v konaní podľa ust. a nasl. možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Z ust. zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo o ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

15. Podľa právnej teórie tak pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Právny teória sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. a nasl. .

16. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

17. V zmysle vyššie uvedeného základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. , ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu.

18. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jej časti za zdaňovacie obdobie máj 2014 prerušil daňovú kontrolu dňom 16.01.2015 rozhodnutím zo dňa 14.01.2015, a to z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií vo vzťahu k Poľskej daňovej správe. Žalovanému však boli doručené iba čiastočné odpovede, pretože v dožiadanom členskom štáte sa v predmetnej veci vedie trestné konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Na pokračovanie v daňovej kontrole tak neboli splnené zákonné podmienky, preto zo strany žalovaného nedošlo k vydaniu oznámenia o pominutí dôvodov a o pokračovaní vo výkone daňovej kontroly.

19. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

20. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

21. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie

prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

22. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.

23. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými vyššie označenými zákonnými ustanoveniami, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

24. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone alebo v jeho pokyne, a neboli tak naplnené zákonné predpoklady namietaného iného zásahu orgánu verejnej správy. Ak žalobca namietal nesprávny procesný postup správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, tak v prípade súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia ako výsledku daňového konania túto skutočnosť účastník konania môže namietať vo všeobecnej správnej žalobe.

25. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. ako nedôvodnú zamietol.

26. Správny súd účastníkom právo na náhradu trov konania v súlade s ust. a nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému v konaní nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by mohol od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.