Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/182/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: VSD, s.r.o., so sídlom Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 35 814 560, zastúpeného spoločnosťou Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Ventúrska 1, Bratislava, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.122,87 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

III. Intervenientovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 28.06.2011 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 3.122,87 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.5.2010 uzatvoril s mandantom T. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu na R. XX,XX P. X. Mandátnu zmluvu. Na jej základe sa žalobca zaviazal vykonávať správu predmetného bytového domu. Mandátna zmluva zároveň oprávňuje zatupovať Spoločenstvo T. v súvislosti so zabezpečením povinností vyplývajúcich z výkonu správy, vrátane zastupovania pred súdmi. Dňa 30.1.2010 z dôvodu prasknutej prípojky vody do bytového domu R. XX,XX P. X. prišlo k vytopeniu suterénnych priestorov. Žalovaný napriek tomu, že je vlastníkom vodovodnej prípojky, odmietol problém riešiť s odôvodnením, že v danom prípade ide o poruchu na prípojke, ktorú má odstrániť vlastník priľahlej nehnuteľnosti. Preto predchádzajúci správca bytového domu zabezpečil odstránenie poruchy. Dodávateľ prác po ich ukončení vystavil predchádzajúcemu správcovi bytového domu faktúru č. 034/2010 za vykonané práce v celkovej výške 3.122,87 eur. Faktúra bola dňa 25.2.2010 uhradená v plnom rozsahu. Predchádzajúci správca bytového domu opakovane vyzýval žalovaného na refakturáciu nákladov spojených s odstránením poruchy, k tomu však neprišlo.

3. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka aktívnej legitimácie, už v čase podania žaloby bol žalobca oprávnený podať predmetnú žalobu, konal vo svojom mene ale na účet vlastníkov Spoločenstva T.. Tieto oprávnenia vyplývajú priamo z textu mandátnej zmluvy.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že predmetná vodovodná prípojka nie je evidovaná v majetkovej evidencii žalovaného. Vodovodná prípojka zostala vo vlastníctve žalobcu a

žalovaný pri svojom vzniku túto nemohol prevziať do svojho majetku. Vzhľadom k tomu, že predmetná vodovodná prípojka nie je evidovaná v majetkovej evidencii žalovaného, a teda nie je v jeho vlastníctve, pričom slúži výlučne pre potreby žalobcu, je žalobca povinný zabezpečovať opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Žalovaný tiež vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý k danej nehnuteľnosti nepreukázal žiadne vlastnícke práva a podal žalobný návrh ako správca vo svojom mene a nie v mene aktívne legitimovaných vlastníkov.

5. Intervenient uviedol, že sa pridržiava vyjadrení žalovaného a navrhol žalobu zamietnuť.

6. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:

7. Dňa 22.5.1998 bola medzi vlastníkmi bytových a nebytových priestorov domu v X. na R. D.. Č.. XX H. XX, U.. Č.. XXX uzatvorená Zmluva o spoločenstve T. podľa

8. Faktúrou č. 034/2010 zo dňa 5.2.2010, splatnou dňa 19.2.2010, fakturoval dodávateľ: Havarijná služba olivová, s.r.o. odberateľovi: P. - Q. T.. budov s.r.o. cenu za vykonané práce na R. XX - XX v sume 3.122,87 eur. Dňa 25.2.2010 bola fakturovaná suma uhradená.

9. Listom zo dňa 18.3.2010 žiadal Q. T. budov s.r.o. žalovaného o refakturáciu nákladov na opravu vo výške 3.122,87 eur.

10. Dňa 25.5.2010 uzatvorili T. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu na R. D.. Č.. XX, XX ako mandant a žalobca ako mandatár mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bol výkon správy objektu s pozemkom a so všetkými súčasťami a príslušenstvom v X. na R. D.. Č.. XX, XX. Podľa čl. IX. ods. 1 Zmluvy mandant splnomocnil mandatára na dohodnuté právne úkony v jeho mene v súvislosti so zabezpečením povinností vyplývajúcich z výkonu správy. Podľa čl. IX. ods. 2 Zmluvy mandatár v rozsahu dohodnutej správy zastupuje mandanta pred súdmi, správnymi orgánmi a pri rokovaniach s tretími osobami.

11. Listom zo dňa 30.3.2011 žiadal žalobca žalovaného o refakturáciu nákladov na opravu vodovodnej prípojky vo výške 3.122,87 eur.

12. Dňa 15.12.2014 uzatvorili T. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu na R. D.. Č.. XX, XX ako mandant a AMC správa nehnuteľností s.r.o. ako mandatár mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bol výkon správy objektu s pozemkom a so všetkými súčasťami a príslušenstvom v X. na R. D.. Č.. XX, XX. Podľa čl. IX. ods. 1 Zmluvy mandant splnomocnil mandatára na dohodnuté právne úkony v jeho mene v súvislosti so zabezpečením povinností vyplývajúcich z výkonu správy. Podľa čl. IX. ods. 2 Zmluvy mandatár v rozsahu dohodnutej správy zastupuje mandanta pred súdmi, správnymi orgánmi a pri rokovaniach s tretími osobami.

13. Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách úč. ku dňu 30.1.2010 vlastník vodovodnej prípojky je povinný a) odstrániť na vlastné náklady pripojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu, b) zabezpečiť, aby vodovodná prípojka bola vybudovaná tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode, c) zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.

14. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov úč. ku dňu 25.5.2010 na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

15. Podľa § 6 ods. 3 cit. zák. na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.

16. Podľa § 6 ods. 4 cit. zák. zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.

17. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

18. Podľa mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

20. Žalobca sa v konaní domáhal preplatenia nákladov na opravu vodovodnej prípojky, ktorá podľa jeho názoru bola resp. je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný okrem iného vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

21. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

22. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od mandátnej zmluvy uzatvorenej s T. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu na R. D.. Č.. XX, XX (ďalej len „Spoločenstvo“). Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 25.5.2010 Spoločenstvo ako mandant a žalobca ako mandatár uzatvorili mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bol výkon správy objektu s pozemkom a so všetkými súčasťami a príslušenstvom v X. na R. D.. Č.. XX, XX (ďalej len „Zmluva“). Spoločenstvo vlastníkov bytov môže poveriť zabezpečením niektorých služieb inú právnickú osobu, ktorá tieto služby poskytuje, avšak v zmysle tak urobiť nemožno na výkon komplexnej správy domu. Základným znakom mandátnej zmluvy je zariadenie určitej obchodnej záležitosti. Keďže mandátna zmluva sa uzatvára podľa nemožno mandatára považovať za správcu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových bytov. Mandátna zmluva bola uzatvorená na výkon celej správy domu, preto sa javí ako neplatná pre rozpor so zákonom resp. obchádzanie zákona ( , ). Naviac mandátna zmluva je ako zmluvný typ upravená iba v . sa spravujú iba právne vzťahy uvedené v ust. , teda predovšetkým záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Spoločenstvo však nie je podnikateľom a ani ním nebolo v čase uzavretia mandátnej zmluvy. Mandátna zmluva tiež nie je ani tzv. absolútny obchod. Spoločenstvo a žalobca si tiež nedohodli, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20091201.html> , sa spravuje . V takom prípade sa teda nejedná o mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa , ale mohlo by sa jednať o tzv. nepomenovanú zmluvu ( ), ktorá má najbližšie k príkaznej zmluve ( a nasl. a ).

23. Bez ohľadu na vyššie uvedené, je zrejmé, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Podľa čl. IX. ods. 1 Zmluvy mandant splnomocnil mandatára na dohodnuté právne úkony v jeho mene v súvislosti so zabezpečením povinností vyplývajúcich z výkonu správy. Podľa čl. IX. ods. 2 Zmluvy mandatár v rozsahu dohodnutej správy zastupuje mandanta pred súdmi, správnymi orgánmi a pri rokovaniach s tretími osobami. Z uvedeného ustanovenia zmluvy teda vyplýva, že Spoločenstvo splnomocnilo žalobcu iba na zastupovanie pred súdmi. Žalobca si však pohľadávku uplatnil vo vlastnom mene a na vlastný účet, pričom je zrejmé, že žalobca nikdy nebol vlastníkom tejto pohľadávky. Nositeľom (majiteľom) pohľadávky, ktorá je predmetom konania (pokiaľ táto existuje), vždy bolo iba Spoločenstvo. Uzavretím mandátnej zmluvy medzi Spoločenstvom a žalobcom táto pohľadávka neprešla na žalobcu, preto ju žalobca ani nemohol vymáhať vo vlastnom mene. V plnom rozsahu sa nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní prejavil pri rozhodovaní o jeho návrhoch na zámenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že Spoločenstvo uzatvorilo mandátnu zmluvu s iným subjektom resp. z dôvodu, že došlo k zániku Zmluvy. V zmysle platnej právnej úpravy ( ) totiž jediným dôvodom,

kedy môže súd vyhovieť návrhu na zámenu strán sporu je, že nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Keďže však v danom prípade nemohla pohľadávka, ktorá bola predmetom konania, prejsť ani byť prevedená zo žalobcu (ktorý ju nikdy nemal) na nového mandatára resp. na Spoločenstvo po zániku Zmluvy, súd nemohol vyhovieť návrhu na zámenu strany sporu.

24. V zmysle Zmluvy by teda žalobca mohol nanajvýš zastupovať Spoločenstvo v konaní pred súdom (čo však účinný v čase podania žaloby nepripúšťal), a aj to iba v prípade, že by sa spor týkal rozsahu dohodnutej správy. Zo Zmluvy však nevyplýva, že by mal žalobca v rámci výkonu správy vymáhať bezdôvodné obohatenie, či iné obdobné plnenia od tretích subjektov.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Keďže súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, podrobnejšie sa v rozsudku nezaoberal samotnou pohľadávkou, a preto ani nie sú v rozsudku uvádzané všetky dôkazy, ktoré žalobca v konaní predkladal na preukázanie tejto pohľadávky.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa Keďže žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Keďže intervenientovi vystupujúcemu na strane žalovaného v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).