Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23CoP-39-2019.pdf
PDF · 124.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, X., zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, X., zastúpená: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, so sídlom Hlavná ul. č. 42, Trnava, otec: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, X., o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20P/18/2018-107 zo dňa 20. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa; výrokom II. otca zaviazal prispievať na výživu maloletého syna výživným v sume 190 eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky počnúc od 13.07.2018; výrokom III. zmeškané výživné na maloletého syna od 13.07.2018 do 20.03.2018 vo výške 217,65 eura súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku; výrokom IV. zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10C/59/2008-35 zo dňa 15.01.2009 v časti úpravy výživného na maloleté dieťa a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd rozsudok po citácii § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 3, 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR) a § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) vecne odôvodnil tým, že plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu
výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
3. Na strane povinného rodiča sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
4. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného zo sumy 165,97 eura mesačne na sumu 30 eur mesačne a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého syna zo sumy 165,97 eura mesačne na sumu 250 eur mesačne. Súd preto skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností, vzhľadom k okolnostiam v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 ZoR. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.
5. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému synovi bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 10C/59/2008-35 zo dňa 15.01.2009, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. 10C/59/2008 zo dňa 22.01.2009, ktorým súd rozviedol manželstvo účastníkov a súčasne schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, na základe ktorej sa otec zaviazal na platenie výživného vo výške 165,97 eura mesačne na maloletého syna. V čase tejto poslednej úpravy výživného bol otec vlastníkom obchodnej spoločnosti X. P. F., s. r. o., kde pracoval ako konateľ, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavoval cca 829,85 eura (25.000,- Sk), mesačne prispieval manželke na bývanie 165,97 eura (5.000,- Sk). Iné vyživovacie
povinnosti nemal, s výškou výživného súhlasil. Matka v tom čase bola invalidná dôchodkyňa, poberala invalidný dôchodok vo výške 241,15 eura (7.265,- Sk) mesačne.
6. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu vo veci dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa je nedôvodný. Otec maloletého zmenu pomerov na svojej strane, ktorá mala odôvodňovať zníženie výživného odôvodňoval tým, že bol poberateľom len minimálnej mzdy, od apríla 2018 mal príjem približne 300 eur v čistom. Otec pritom nie je ochotný pracovať vo fabrike 8 hodín pri páse za 700 eur, pretože má 51 rokov a exekúcie a to, čo zarobí, mu exekútor zoberie. Otec taktiež uviedol, že nie je schopný pracovať pre svoj zdravotný stav, avšak na výzvu súdu nepredložil o svojom zhoršenom zdravotnom stave žiadne potvrdenie. Otec maloletého dieťaťa je jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti W., s. r. o., táto však je v zlej platobnej situácii, bez zákazok, a nie je schopný platiť tak vysoké výživné. Je vlastníkom nehnuteľnosti rodinného domu vo veľkosti 2/3, avšak táto je zaťažená viacerými exekúciami. Nie je vlastníkom motorového vozidla. Spoločnosť má auto zn. BMW, rok výroby 2014, v hodnote cca 45.000 eur, toto nie je splatené a chýba doplatiť 15.000 eur, auto je majetkom leasingovej spoločnosti. Na základe takto vykonaného dokazovania preto nebolo zistené, že by na strane povinného platiť výživné došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného.
7. Podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2019, v roku 2017 mechanici a opravári motorových vozidiel zarábali 769 eur. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výživné určuje v rozsahu 20 % - 30 % príjmy osoby povinnej platiť výživné, keď 20 % z príjmu 769 eur činí 153,80 eura a 30 % z uvedeného príjmu činí 230,70 eura. Súd pritom poukazuje aj na tú skutočnosť, že v danom prípade ide o čistú mesačnú mzdu vypočítanú v priemere na celú Slovenskú republiku, pričom je všeobecne známe, že životná úroveň, ako aj priemerná čistá mesačná mzda na západnom Slovensku sa pohybuje na vyššej úrovni. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného k maloletému dieťaťu vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov otca, keď otec nepreukázal svoj príjem, preto súd pri určovaní výživného musel vychádzať z potencionality. Je síce pravdou, že napriek potenciálnemu príjmu platí povinný výživné viac ako 30 % potenciálneho príjmu pri zohľadnení aj ďalšej vyživovacej povinnosti (plnoletý syn F.), na druhej strane súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec sa vzdáva možnosti lepšieho zárobku, keď zotrváva v spoločnosti W., s. r. o., ako spoločník a konateľ, pričom táto spoločnosť má byť stratová, je bez príjmu, nepreukázal a súdu nepredložil potvrdenie o zdravotnom stave, z ktorého by bolo zrejmé, aké práce nemôže vykonávať, a to vzhľadom na vážnosť zdravotného stavu. Otec si prácu riadne nehľadá, nezaujíma sa o svoje možnosti na úrade práce, nepožiadal o svoje zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, neinformoval sa prípadne o možnosti zúčastniť sa nejakého rekvalifikačného kurzu, pričom otec uviedol, že je vyučený automechanik, vie vykonávať aj kartonárske a zámočnícke práce. V súčasnosti je pritom všeobecne známe, že miera nezamestnanosti je nízka, zamestnávatelia majú často problém nájsť zamestnancov a neobstojí tvrdenie otca, že nepôjde pracovať do fabriky na 8 hodín za pás, keď zarobí 700 eur a exekútor mu zoberie to, čo zarobí. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vyvinul snahu pri hľadaní si vhodného zamestnania. Súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť, a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Iná vyživovacia povinnosť otcovi nepribudla otec svoje skutočné príjmy nezdokladoval. Na strane otca preto neboli rozhodujúce jeho preukazované príjmy, ale jeho potencionálne možnosti a schopnosti, t. j. možnosti muža veku 51 rokov, teda v produktívnom veku s dobrou fyzickou výkonnosťou.
8. Pokiaľ ide o návrh na zvýšenie výživného, súd pri rozhodovaní o tomto prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Samotný fakt, že naposledy bolo výživné upravované v roku 2009 je plynutie času dôvodom pre zvýšenie výživného. Maloleté dieťa je ťažko zdravotne postihnuté, a aj pokiaľ ide o fyzický rast, tento je spojený s nákupom väčšieho oblečenia, zvýšenými výdavkami na stravovanie. Súd tiež vzal do úvahy fakt, že matka maloletého má zvýšené výdavky aj so zdravotným stavom maloletého dieťaťa. Matka uviedla nevyhnutné výdavky na maloletého syna vo výške 400,70 eura, pričom súd vyhodnotil ako nevyhnutné výdavky na maloleté dieťa vo výške 320,70 eura, pričom zohľadnil mesačné náklady na dopravu 80 eur, stravu 100 eur, oblečenie 70 eur, lieky 10 eur, hygiena 30 eur, školné 1,60 eura, kaderník 2,50 eura, zubná ambulancia 16,60 eura, pomôcky na cvičenie 30 eur. Súd nezohľadnil 100 eur na oblečenie, ale len 50 eur, nakoľko matka uviedla, že synovi mesačne kupuje 3-4 tepláky a ponožky (nakoľko maloletý chodí štvornožky) a raz za pol roka mu kupuje aj oblečenie do školy. Ročnú sumu na oblečenie na maloletého vo výške 1.200,00 eur považoval súd
preto za neprimeranú. Rovnako tak súd nepriznal matke výdavky za hračky a priznal matke len 30 eur na výdavky na pomôcky na cvičenie. V predmetnom prípade, použijúc tretinový systém, kedy otec by mal platiť 2/3 z nákladov maloletého syna a matka, zohľadňujúc osobnú starostlivosť o maloletého, 1/3 nákladov maloletého dieťaťa, súd určil výživné otca na maloleté dieťa približne vo výške 2/3 nákladov, a to vo výške 190 eur mesačne, pričom táto výška výživného bude primeraná odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a na zárobkové schopnosti a možnosti otca maloletého dieťaťa. Matka s uvedenou výškou výživného súhlasila.
9. Súd ďalej určil zročné výživné, a to odo dňa podania návrhu matky do dňa rozhodnutia súdu vo výške celkovo 217,65 eura. Súd povolil otcovi splácať zročné výživné splátkami vo výške 10 eur mesačne popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok.
10. O trovách konania, ktorých náhradu si uplatnil oprávnený na výživné, rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd prvej inštancie vydal rozsudok na pojednávaní v prítomnosti matky a jej právnej zástupkyne, bez prítomnosti otca. Súd sa nezaoberal neprítomnosťou otca a vyhlásil rozsudok v neprítomnosti otca, čím mu odoprel ústavné právo sa brániť. Dňa 20.03.2019 sa otec telefonicky ospravedlnil, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie konané v ten istý deň a to pre zdravotné dôvody. Na pojednávaní chcel dokázať, že súd zle vyhodnotil dôkazy matky a dôkazy otca nebral do úvahy. Otec žiadal vypočuť matku maloletého dieťaťa a to z toho dôvodu, aby súdu ozrejmila konanie, prečo ako konateľa spoločnosti firmy X.- P. s.r.o. otcovi neplatila zdravotné odvody a ani nepodávala výkazy o zdravotnom poistení a spôsobila otcovi exekúciu pod spisovou značkou EX 1777/ 2013 a EX 5708/2013 v celkovej výške 2.561,71 eura a zároveň otcovi znemožnila mať bezplatné odborné vyšetrenia. Od tejto doby má otec nárok len na neodkladné ošetrenie a nemôže sa dať vyšetriť u žiadnych odborných lekárov. Má vysoký tlak a vážne problémy s chrbticou, ale lieky si môže len kupovať. Ako dôkaz otec pripojil návrhy na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že otec poberal mzdu podľa výplatných pások do tretieho mesiaca roku 2018, ale už nepoukazuje na to, že od štvrtého mesiaca 2018 bol na neplatenom voľne, bez žiadneho príjmu a to z dôvodu, že sa mu zhoršil zdravotný stav. Ako dôkaz otec priložil výkazy zo sociálnej poisťovne. Od 08.03.2019 nie je zamestnancom firmy W. s.r.o., priložil výpoveď ako dôkaz. Momentálne je otec nezamestnaný a bol aj na úrade práce sociálnych vecí, kde mu povedali, že kým je konateľom spoločnosti W. s.r.o. nemôže sa uchádzať o podporu v nezamestnanosti. Momentálne otec nepoberá žiadny príjem a žije len z požičaných peňazí od rodiny a aj tak si plní vyživovaciu povinnosť, ale len vo výške päťdesiat eur na synov F. a C. W.. Toto výživné otec platil od 12 mesiaca roku 2018 do marca 2019. Finančná situácia a zdravotný stav otcovi nedovoľuje momentálne platiť vyššie výživné na synov. Rád by priložil aj správy o zdravotnom stave, ale kým má exekúcie vo všeobecnej zdravotnej poisťovni, nedokáže si zabezpečiť odborné posudky a správy od ošetrujúcich lekárov a to preto, lebo má len základné ošetrenie aj keď z ústavy Slovenskej republiky by zdravotníctvo malo byť bezplatné (ale len v tom prípade, ak si platíte odvody do zdravotnej poisťovne). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otec navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdiť.
13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako správny potvrdiť. Súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne odôvodnil, prečo návrh otca na zníženie výživného zamietol a prečo naopak návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel, pretože otec svoj návrh na zníženie výživného nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.03.2019, otec bol oboznámený o termíne pojednávania a tento termín bral na vedomie na pojednávaní dňa 06.02.2019 s tým, že sa zaviazal dostaviť bez osobitného predvolania. Otcovi bola uložená povinnosť, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia dokumentov súvisiacich s návrhom matky na zvýšenie výživného k týmto vyjadril, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, pripojil dôkazy, ak to povaha dôkazu pripúšťa,
navrhol dokazovanie. Zároveň mu bola uložená povinnosť, aby otec odôvodnil požiadavku prítomnosti matky na pojednávaní. Ani jednu súdom uloženú povinnosť otec nesplnil. Nevyjadril sa k návrhu matky, nenavrhol žiadne dokazovanie a neodôvodnil, prečo žiada prítomnosť matky na pojednávaní. Napriek tomu, že matka sa stará o postihnuté dieťa a bola v konaní zastúpená advokátkou, osobne sa zúčastnila aj pojednávania dňa 20.03.2019. Otec sa však pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť riadne neospravedlnil tak, ako to vyžaduje zákon. Súd preto konal v neprítomnosti otca. To, že otec nepoberá mzdu, že nie je evidovaný ako nezamestnaný, že nepreukázal objektívne dôvody, pre ktoré nemôže vykonávať žiadnu prácu, nemôže byť na úkor maloletého ťažko zdravotne postihnutého syna C., voči ktorému si otec musí plniť vyživovaciu povinnosť. V konaní o zníženie výživného na plnoletého syna G., ktoré sa viedlo na Okresnom súde Trnava sp. zn. 12Pc/6/2018 sa na pojednávaní dňa 03.10.2018 dokonca otec vyjadril, že nepôjde pracovať za 700 eur do fabriky na 8 hodín pri páse. Tvrdenia otca sú preto len jeho tvrdeniami a nie sú položené žiadnymi dôkazmi. Otec k odvolaniu pripojil dohodu o skončení pracovného pomeru, tá je len všeobecná, nie je z nej zrejmé, z akého dôvodu skončil pracovný pomer, kto podal návrh na skončenie pracovného pomeru atď. Navyše dohoda je účelová, keďže ako deň skončenia pracovného pomeru je uvedený deň 08.03.2019 t. j. dva týždne predtým, ako sa konalo pojednávanie vo veci, na ktoré sa otec nedostavil. Otec pripojil aj mesačné výkazy poistného a príspevkov za obdobie 05/2018 do 03/2019, pričom aj tieto mesačné výkazy za obdobie 05/2018 do 11/2018 podpísal a podal až 12.11.2018. Otec je stále konateľom spoločnosti W. s.r.o., preto sa nemôže zbaviť ani zodpovednosti za riadne platenie mzdy a odvodov za zamestnanca. Voči otcovi bolo vedené aj trestné stíhanie pre trestný čin zanedbania výživy povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 3T/20/2018. Otec, ako osoba povinná platiť výživné, bol rozsudkom č. k. 3T/20/2018-224 zo dňa 11.12.2018 oslobodený spod obžaloby, pretože trestnosť činu zanikla. Otec uhradil výživné v celej výške pred pojednávaním. Výška zameškaného výživného, ktoré otec pred pojednávaním zaplatil bola 4.100 eur. Až trestné stíhanie a podaná obžaloba donútila otca, aby si riadne splnil svoju vyživovaciu povinnosť.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.
15. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca uvedené v odvolaní, bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného pre maloletého syna C. a zároveň, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletého syna na návrh matky zo sumy 165,97 eura na 190 eur.
20. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na určenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže vyhovieť návrhom odvolateľa.
21. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 ZoR v spojení s § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za predpokladu, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného rodiča, resp. na strane oprávneného dieťaťa, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 ZoR). Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 10C/59/2008-35 právoplatným dňa 14.02.2009. Týmto rozsudkom bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 165,97 eura mesačne, pričom súd pri určovaní výživného vychádzal z dohody rodičov. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane maloletého dieťaťa k podstatnej zmene pomerov hlavne z objektívnych dôvodov, vývojom životných nákladov a zvýšil výživné na postihnuté maloleté dieťa o 24 eur. Návrh otca na zníženie výživného zamietol z dôvodov, že žiadne zo svojich tvrdení, že by nemohol riadne pracovať, zarábať a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť nepreukázal.
23. Otec maloletého C. v odvolaní namietal jednak nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď konal v neprítomnosti otca a jednak nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov v neprospech otca. Otec poukazoval na exekúcie, ktoré mala zapríčiniť matka v čase, keď spoločne podnikali tým, že otcovi neplatila zdravotné odvody, nemá nárok na zdravotnú starostlivosť a dostáva sa mu len najzákladnejšieho ošetrenia, preto nemôže preukázať nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu bráni riadne pracovať. Nemá žiaden príjem, lebo spoločnosť, v ktorej bol konateľom a spoločníkom W. s.r.o. sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, nevyvíja žiadnu činnosť, otec nepracuje, nemá príjem a pracovný pomer v tejto spoločnosti bol ukončený dohodou.
24. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že otec neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by z objektívnych dôvodov nebol schopný pracovať a dosahovať príjem. Otec má tendenciu zo všetkých zlyhaní obviňovať svoje okolie, pomenováva osoby, ktoré sú zodpovedné za jeho exekúcie, za to, že mu nie je poskytovaná dostatočná zdravotná starostlivosť, že si musí kupovať lieky, za neúspechy v podnikaní. Takýto prístup otca je potrebné považovať za nezodpovedný a jeho neschopnosť, nezáujem, výhovorky nemožno vyhodnotiť v neprospech jeho maloletého postihnutého syna C.. Z uvedených dôvodov bolo možné uzavrieť, že od poslednej úpravy výživného v roku 2009 nedošlo u otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by umožňovala výživné na maloletého syna znížiť a súd prvej inštancie správne, v rámci schopností otca (vychádzajúc z princípu potencionality) zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého syna. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov dieťaťa s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej
inštancie, že bolo dôvodné zamietnuť návrh otca na zníženie výživného a zároveň bolo dôvodné s prihliadnutím na vývoj životných nákladov od poslednej úpravy výživného v roku 2009 zvýšiť na maloletého C. výživné o približne 24 eur.
25. Rovnako nebola opodstatnená námietka otca, že by súd nepostupoval v konaní v súlade s ustanoveniami zákona upravujúcom procesný postup súdu. Otec prevzal predvolanie na pojednávanie 17.12.2018 dňa 26.10.2018 (doručenka č.l. 51), na toto pojednávanie sa otec bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil, súd pojednával v jeho neprítomnosti. Je pravdou, že ďalšie pojednávanie 06.02.2019, na ktoré sa otec dostavil, bolo odročené z dôvodu, že otec namietal, že mu súd nedoručil návrh matky s prílohami na zvýšenie výživného. Súd otcovi na pojednávaní 06.02.2019 zároveň uložil povinnosť, aby sa k návrhu matky na zvýšenie výživného vyjadril, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a navrhol vykonať dokazovanie a pojednávanie odročil na 20.03.2019 (č.l. 81). Otec sa do ďalšieho pojednávania 20.03.2019 k návrhu matky na zvýšenie výživného nevyjadril, z obsahu spisu nevyplýva, že by sa telefonicky ospravedlnil na toto pojednávanie, v spise sa úradný záznam, ktorý sa v takom prípade vyhotovuje, nenachádza. Podstatné však je, že otec ani v odvolaní neuvádza žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý sa mal ospravedlniť na pojednávaní 20.03.2019. Pojednávanie môže byť podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku odročené len z dôležitého dôvodu, preto súd prvej inštancie správne na pojednávaní dňa 20.03.2019 pokračoval v konaní a vo veci rozhodol. Neporušil tým žiadne právo otca na spravodlivý proces a otcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor na uplatňovanie svojich práv.
26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
28. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).