Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Pc-22-2019.pdf
PDF · 84.04 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci navrhovateľky: V. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. T.. O. XX/XXX, V. F. proti odporcovi: X. A., Z.. XX.XX.XXXX B. B. XXX o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať na výživu V. A., narodenej XX.XX.XXXX od 20.08.2019 sumou 120,-eur mesačne, vždy do 15.-dňa toho-ktorého mesiaca do rúk V. A., narodenej XX.XX.XXXX.
Zročné výživné za obdobie od 20.08.2019 do 31.10.2019 v sume 70,-eur je otec povinný zaplatiť V. A., narodenej XX.XX.XXXX spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10.-eur až do vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd návrh V.J. A., nar. XX.XX.XXXX na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, číslo konania 11 P 14/2017 zo dňa 19.09.2017 v časti vyživovacej povinnosti otca k vtedy maloletej V. A., narodenej XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 20.08.2019 domáhala , aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť jej otca k nej naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k.: 11P 14/2017 zo dňa 01.09.2017 vo výške 90 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne od podania návrhu. Uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené dňa 21.10.2003 na Okresnom súd Nové Zámky rozsudkom 10C 30/03-31.Na základe toho rozhodnutia bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti od 1.9.2017 sumou 90 eur vždy do 15. dňa v mesiaci. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehli 2 roky. V tom čase bola ešte prváčka na H. T. V. Š.. Teraz ide do tretieho ročníka a tým sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené s jej štúdiom. Otec jej okrem vyživovacej povinnosti odmalička neprispieva ničím. Vyživovaciu povinnosť si tak isto neplní. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej mamina s nevlastným otcom. Jej otec má pracovať v technických službách E., mesačný príjem má cca 700 eur. Jej mamina je zamestnaná ako upratovačka v spoločnosti C. X. B. vo V.H. a jej mesačný príjem je 440 eur. Nevlastný otec je čiastočný invalidný dôchodca , ktorý má mesačný príjem 111 eur. Ďalej jej matka s nevlastným otcom sa starajú o 15 ročného brata.
2.V priebehu konania uviedla, že na návrhu na zvýšenie výživného trvá. S otcom sa nekontaktuje, pretože buď nemá telefónne číslo alebo sa mu nedá dovolať. Vôbec sa nestretávajú. Uviedla, že otcovi nemá dôvod vôbec chodiť, pretože sa o mňa ani brata nestará. Je žiačkou 3. ročníka H. T. V. Š.. Učí
sa na jednotky , dvojky. Myslí si, že od posledného rozhodnutia súdu náklady na jej výchovu a výživu vzrástli.
3.Náklady na knihy do školy odhadla na 50.-eur za rok , teda 5 .-eur za mesiac, cestovné náklady na školu za mesiac má 20.-eur. Cestuje I. F. L. Š.. V škole sa nestravuje, krúžky v škole nemá. Zo školy chodia na exkurzie, náklady na exkurzie, cestu do divadla, vrátane vreckového sú 30-eur za mesiac. Náklady na stravovanie odhadla 150,-eur mesačne, náklady na ošatenie a obuv odhadla na 50.-eur za mesiac . Náklady na hygienické potreby a kozmetiku odhadla asi na 5.-eur za mesiac, náklady na telefón odhadla na 5.-eur za mesiac. Býva s maminou a nevlastným otcom a jedným vlastným a jedným nevlastným bratom. Bývajú v dome. Náklady na vodu majú 80.-eur za mesiac. Nevie, koľko platia za elektrinu, neviem koľko stoja náklady na bývanie. Uviedla , že nemá žiadne zdravotné problémy. Uviedla, že jej matka je zamestnaná ako upratovačka, mesačne zarobí do 500.-eur, teraz je na PN, ide na operáciu s platničkou. Nevlastný otec je invalidný dôchodca. Poberá invalidný dôchodok 111,- eur. Navrhovateľka uviedla, že brigádu nemá.
4.Otec navrhovateľky v priebehu konania uviedol , že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Súhlasil by so zvýšením výživného tak na 20.-eur, nie o toľko, koľko žiada dcéra. Je pravdou, že s dcérou sa nestretáva. Keď sa chcel stretnúť neboli nikdy doma. Uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti N. K. T..Q.. pracuje ako smetiar - manipulačný robotník, za obdobie január 2018- december 2018 mal čistý príjem vo výške 516,57 eur v priemere. Uviedol, že aj v súčasnosti zarába tiež toľko. Býva s priateľkou v maminom dome. Nemajú elektrinu, nemajú ju z čoho zaviesť, priateľka pracuje na dohodu, nevie, koľko mesačne zarába. Kúria kachľami, náklady na kúrenie sú asi 600.-eur ročne , teda asi 50.-eur za mesiac. Má jednu pôžičku, platí 164,45 eur. Pôžičku si zobral, aby zaplatil zameškané výživné, kúpil drevo a opravil dom. Pôžičku si zobral z X.K. B.y vo výške 10 000,-eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol, že cestuje do F., stojí ho to 80.-eur mesačne. Uviedol, že je vyučený murár, murára nerobí, nemá prax, bolo to už dávno.
5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, číslo konania: 11 P 14/2017 , potvrdením o návšteve školy , potvrdením o výške príjmu otca, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k . 18Pc 2/2017 zo dňa 03.03.2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6.Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 11 P 14/2017 zo dňa 19.09.2017 mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na vtedy maloletú V. A.ú rozhodnuté týmto rozsudkom tak, že vyživovacia povinnosť otca bola zvýšená zo sumy 50,-sj na sumu 90,-eur mesačne od 01.09.2017. V čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom bola navrhovateľka žiačkou H. T. V. Š.ch , 1. ročník. Jej matka bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, jej priemerný mesačný čistý príjem bol 430,-eur.
7.Otec navrhovateľky býval s priateľkou v rodinnom dome, bol zamestnaný ako smetiar s celkovým príjmom vo výške 540,-eur mesačne, splácal pôžičku. Mal vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi Petrovi Kutykovi vo výške 90.-eur mesačne.
8.Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 18 Pc 2/2017 zo dńa 03.03.2017 mal súd preukázané, že otec navrhovateľky mal týmto rozsudkom určenú vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi - plnoletému X. A. v sume 90.-eur mesačne. V roku 2017 bol syn otca navrhovateľky X. A. žiakom 2. ročníka strednej školy vo V..
9.Z výpovede navrhovateľky a z potvrdenia o návšteve školy mal súd preukázané, že navrhovateľka je žiačkou III. ročníka H. T. V. Š..
10.Z výpovede otca navrhovateľky a z potvrdenia o príjme mal súd preukázané, že otec navrhovateľky je zamestnaný ako smetiar v spoločnosti N. K. T..Q.. za obdobie január 2018 až december 2018 bol jeho čistý mesačný príjme 516,57 eur. V priebehu konania otec navrhovateľky neuviedol, že by mal ďalej vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi X. A..
11.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12.Podľa § 62 odsek 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
13.Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14.Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
16.Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17.Podľa § 157 C.m.p. rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť, ak sa zmenia pomery.
18.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom na vtedy maloletú navrhovateľku došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky a jej otca. Navrhovateľka je staršia, s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady na výchovu a výživu. Otcovi navrhovateľky zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému X. A..
19.Preto, že mal súd preukázanú zmenu pomerov na strane obidvoch účastníkov konania, rozhodoval o novej výške vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke. Náklady , ktoré navrhovateľka uviedla v priebehu konania súd považuje za primerané vo všetkých kategóriách, teda v nákladoch na knihy, cestovných nákladoch, exkurzií, stravovania a ošatenia. Za primerané teda súd považuje náklady na výchovu a výživu navrhovateľky v sume 265,-eur.
20.Príjmové pomery otca neumožňujú otcovi platiť výživné v takej výške , ako požadovala navrhovateľka. Otec je smetiar, je síce vyučený murár, ale takúto prácu nevykonával už veľmi dlho a ne je možné reálne očakávať, že by takúto prácu opätovne mohol začať robiť a teda zarobiť viac peňazí. Otec navrhovateľky žije v skromných pomeroch a vzhľadom na jeho príjem a zárobkové možnosti nebolo možné návrhu navrhovateľky vyhovieť v plnom rozsahu. Výživné v sume 120,-eur mesačne súd považuje vzhľadom na potreby navrhovateľky a príjem otca z a primerané.
21.Vzhľadom na príjem otca súd povolil otcovi splácať zročné výživné v splátkach po 10,-eur až do vyrovnania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.