Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-592-2017.pdf
PDF · 68.55 KB
Case nature
Subarea
1Er/592/2017
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti povinnej: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. XXXX/XX, R., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad so sídlom Gröslingová 62, Bratislava, v konaní pre vymoženie pohľadávky vo výške 4.500,16 Eur s prísl. a trovami exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 39,83 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 11.12.2018 súdu navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz.
2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že na majetok povinnej bol dňa 18.08.2018 vyhlásený konkurz v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 2OdK/179/2018.
3. Podľa § 243h ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31.08.2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez
zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
9. Súd preto postupujúc v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalších citovaných zákonných ustanovení, nakoľko bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, exekúciu zastavil ex offo v celom rozsahu.
10. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie vyčíslil na základe Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 Eur s DPH.
11. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
12. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
13. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
14. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur a nakoľko má podľa vyhlášky na ňu nárok tak mu ju súd týmto uznesením priznáva. Z celkovej priznanej odmeny vo výške 33,19 Eur súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi DPH 20 % vo výške 6,64 Eur v súlade s ustanovením § 196 veta druhá Exekučného poriadku.
15. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
21. Súd zaviazal oprávneného, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie na základe § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyšší súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 239 a nasl. Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).