Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/2/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matka: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XXX, E. F., zastúpená advokátska kancelária KERESTEŠOVÁ & ŠVARNÁ, so sídlom Kmeťkova 23, Nitra, a otec: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, I. J. G. XXXX/XX, I., zastúpený advokátska kancelária Palkovič advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Kapitulská 20, Trnava, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 16.11.2023, č.k. -44, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd rozhodol, že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa ponecháva v dočasnej starostlivosti matky m e n í tak, že návrh zamieta.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o styku otca s maloletým dieťaťom p o t v r d z u j e s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. .

III. Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa z r u š u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 16.11.2023, č.k. -44 vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté dieťa dočasne ponechal v osobnej starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedeného pod sp. zn. . Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 250 eur, vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 08.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec maloleté dieťa vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky, a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.00 hod. do 17.30 hod. s tým, že otec maloleté dieťa vyzdvihne v jasliach a odovzdá matke pri jasliach.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , , , (ďalej len ), , (ďalej len ) a , , , , Zákona o rodine. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho charakter, účel a podmienky nariadenia. Konštatoval, že v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Mal za dostatočne osvedčené, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu neboli doposiaľ upravené žiadnym rozhodnutím. Prihliadol na to, že osobnú každodennú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a v konaní neboli tvrdené ani zistené žiadne nedostatky v tejto starostlivosti. Považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa, rešpektujúc pokračovanie súčasného stavu a potrebu stability výchovného prostredia pre dieťa. Z uvedeného dôvodu maloletú ponechal v starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Vo vzťahu k výživnému poukázal na to, že každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Prihliadol na stanovisko otca uvedené v správe zo šetrenia pomerov, v ktorej navrhol výšku výživného na maloletú v sumu 180 eur, pričom obaja rodičia potvrdili, že otec od ich rozchodu dobrovoľne prispieva na výživu maloletej vo výške 250 eur mesačne. Keďže v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá priestor na širšie dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane povinného rodiča, a otec ani pri šetrení pomerov neuviedol svoje zárobkové a príjmové pomery, zaviazal otca k povinnosti platiť výživné vo výške 250 eur mesačne vychádzajúc zo zhodných tvrdení oboch rodičov. Vzal do úvahy, že otec nerozporoval matkou vyčíslené výdavky na maloletú a neuviedol dôvody a skutočnosti, pre ktoré navrhuje určiť výživné v nižšej sume ako od mája 2023 dobrovoľne realizuje. Uviedol, že účelom neodkladného opatrenia nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale len dočasne určiť výživné povinnej osobe v nevyhnutnej miere. O výške výživného bude rozhodovať až v konaní vo veci samej, v ktorom je priestor na vykonanie náležitého dokazovania za účelom stanovenia primeranej výšky výživného. Určenú výšku výživného považoval za adekvátnu. Výživné na maloleté dieťa uložil otcovi platiť počnúc vykonateľnosťou uznesenia vždy k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Poznamenal, že všetky účastníkmi tvrdené skutočnosti bude skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej.

4. V časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom mal za dostatočne osvedčené dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko rodičia spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na úprave styku. Poukázal na to, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi. Konštatoval, že matka navrhla upraviť styk otca s maloletou na každý týždeň kalendárneho roka v stredu od 15.00 hod. do 17.30 hod. s tým, že miesto a čas odovzdania bude upravený dohodou rodičov. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že styk otca s maloletou prebieha raz za týždeň väčšinou v stredu tak, že otec si maloletú vyzdvihne v jasliach v D., strávi s ňou cca dve hodiny na detskom ihrisku a následne po ukončení maloleté dieťa odovzdá matke. Prihliadol na vyjadrenie matky v rámci šetrenia pomerov, ktorá uviedla, že v zásade sa s otcom vedia dohodnúť na týchto stretnutiach, avšak dohadovanie sa vníma ako sťažené a vyčerpávajúce, pričom nedôveruje rodičovským schopnostiam otca, aby sa staral o maloletú dlhší čas bez jej prítomnosti. Z uvedeného dôvodu navrhla upraviť styk, tak ako aj v súčasnosti prebieha. Otec s návrhom matky o úprave styku nesúhlasil a súčasný spôsob stretávania sa s maloletou považoval za nevyhovujúci vnímajúc ho ako krajné riešenie. Z vyjadrenia otca vyplýva, že matke navrhol stretávanie sa s maloletou počas víkendov bez prítomnosti matky, keď nie je vyhovujúce, aby sa styk realizoval v nákupnom centre či na ihrisku, aj s ohľadom na prichádzajúce zimné obdobie. Matka však jeho návrh neakceptovala. K matkou uvádzaným nedostatkom v rodičovských schopnostiach otca uviedol, že v čase, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti, maloletú kúpal, vie ju prebaliť, nemá problém ju nakŕmiť, dokáže sa o ňu počas jedného dňa postarať na primeranej úrovni a má záujem na trvalom udržaní a rozvíjaní vzťahu s ňou. Keďže otcovi nevyhovuje kvôli práci styk cez týždeň, ale skôr cez víkend, navrhol ho upraviť na každú párnu sobotu od 08.00 hod. do 18.00 hod. s miestom odovzdania a prevzatia maloletej v mieste bydliska matky a každý nepárny týždeň vo štvrtok a každý párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloletú preberie v jasliach a odovzdá ju pri jasliach. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, na záujem maloletej, jej práva na starostlivosť aj zo strany druhého rodiča a styk s ním považoval za potrebné dočasne upraviť jeho styk s maloletou. Mal za to, že je potrebné umožniť maloletej stretávať sa s otcom v širšom rozsahu ako navrhla matka a bez jej prítomnosti, pričom vzal do úvahy aj prejavenú vôľu otca a jeho záujem o styk v priebehu týždňa i cez víkend. Rešpektoval návrh otca ohľadne úpravy styku s maloletou v sobotu počas párneho týždňa a cez týždeň každú druhú stredu a každý druhý štvrtok. Mal za nepochybné, že dieťa je citovo naviazané na matku ako preferenčného rodiča, avšak je v záujme

maloletej, aby udržiavala rodinné zväzky aj s otcom ako rovnocenným rodičom. Konflikt medzi rodičmi spočíva v ich rozdielnom názore ohľadne styku otca s maloletou na dlhšiu dobu a bez prítomnosti matky z dôvodu nedôvery matky v rodičovských schopnostiach otca. Na základe prešetrených pomerov na strane rodičov nemal preukázané, že by otec nemal predpoklady na to, aby sa o maloletú jeden deň postaral sám bez prítomnosti matky a dokázal zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o ňu. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 08.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec maloletú vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.00 hod. do 17.30 hod. s tým, že otec maloletú vyzdvihne v jasliach a odovzdá matke pri jasliach. Takúto úpravu styku považoval za aktuálne dočasne postačujúcu. Uzavrel, že existuje obava, že k dohode rodičov nemusí pri styku s maloletou dôjsť, pričom vychádzal pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení len z dôkazov poskytnutých účastníkmi, bez priestoru na širšie dokazovanie a preukazovanie účastníkmi tvrdených skutočností. Otcovi dal do pozornosti, že takto upravený styk s maloletou je jeho právo a nie povinnosť. Pokiaľ otec nebude môcť realizovať stretnutie s maloletou, napríklad z dôvodu výkonu práce, je povinný túto skutočnosť matke vopred oznámiť. Matku usmernil, že jej povinnosťou je otcovi oznámiť, napríklad ochorenie dieťaťa, či vopred plánovanú dovolenku s maloletou mimo bydliska a podobne. Keďže súd nie je viazaný návrhom, v časti styku rozhodol nad rámec návrhu matky, a upravil styk dočasne nielen počas pracovného týždňa, ale aj v soboty. Mal za to, že pre vybudovanie pevnejšieho vzťahu otca s maloletou a skvalitnenie rodičovských zručností otca je potrebné, aby trávil čo najviac času s maloletou, aby si čoraz viac zvykala na jeho výlučnú prítomnosť i domácnosť, a aby si otec osvojil jej režim a návyky v súčinnosti s matkou maloletej. Apeloval na oboch rodičov, aby sa snažili vyhýbať konfliktom, hádkam, osočovaniu a iným prejavov, ktoré by mali negatívny vplyv na vývoj maloletej a na potrebu vzájomného kultivovaného správania sa a ich vzájomnej spolupráce.

5. Proti výroku uznesenia o styku a výživnom podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd dočasne ponechá maloletú v starostlivosti matky, návrh na určenie, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok zamietne, otca oprávni stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 08.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú vyzdvihne v bydlisku matky a po ukončení styku si matka prevezme maloletú v bydlisku otca, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.00 hod. do 17.30 hod. s tým, že otec maloletú vyzdvihne v jasliach a odovzdá matke pri jasliach. Konanie, ktoré začalo bez návrhu o uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú v nevyhnutnom rozsahu žiadal zastaviť. Odvolanie odôvodnil ustanovením a . Namietal, že matka nežiadala o uloženie povinnosti platiť výživné na maloletú na základe neodkladného opatrenia, keď aj z jej návrhu vyplýva, že otec si plní vyživovaciu povinnosť v zmysle ústnej dohody rodičov a otcom poukazované plnenia sú s ohľadom na potreby maloletej dostačujúce. Matka teda neosvedčila naliehavú potrebu úpravy pomerov v tomto smere. Mal za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ho zaviazal na platenie výživného za daných okolností. Matka sama uviedla, že otec výživné platí vo výške 250 eur mesačne, nikdy netvrdila, že by táto povinnosť nebola plnená, čo vyplýva aj z predložených listín a informácie kolízneho opatrovníka. Namietal, že do času vydania napadnutého uznesenia a jeho doručenia súdom, nemal návrh k dispozícii, nemal možnosť sa k nemu vyjadriť a nemohol uviesť dôvody, prečo navrhuje určiť nižšie výživné ako to, na ktorom sa s matkou dohodli v máji 2023. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie mu uložil povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa vo výške 250 eur mesačne a nezaoberal sa osvedčenou skutočnosťou, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 743,30 eur, od septembra 2023 nastúpila do práce, maloletej zabezpečila celodennú starostlivosť v súkromných jasliach o rok skôr, pričom výdavky na súkromné jasle sú pokryté týmto príspevkom štátu. Matka ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne a uplatňuje si daňový bonus vo výške 140 eur mesačne, jej celkový príjem teda činí 673,30 eur mesačne. Podľa jeho názoru z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo súd za plnenia vyživovacej povinnosti v neodkladnej miere považuje sumu 250 eur mesačne, na ktorú ho zaviazal, keď matka označuje pravidelné výdavky na maloletú vo výške 110 eur mesačne. K úprave styku s maloletou a jej preberaniu v párny týždeň v sobotu poukázal na to, že žije v meste, ktoré je viac ako jednu hodinu cesty vzdialené od bydliska matky a maloletej. Vzhľadom na vek maloletej (necelé dva roky) a jej denný režim, s ňou nemôže tráviť čas tak, že po vyzdvihnutí v bydlisku matky si s ňou naplánuje program mimo svojej domácnosti. Uvedené vylučuje, aby nebol nútený cestovať s maloletou 2,5 hodiny (cesta do jeho domácnosti a späť

do bydliska matky), kedy tretinu času budú tráviť prevozom, čo nie je v súlade so záujmom maloletej. Za účelom naplnenia plnohodnotného času otca s maloletou, ako aj za účelom spravodlivého podieľania sa rodičov na nákladoch súvisiacich so stykom, považoval za nevyhnutné, aby počas párneho víkendu v sobotu sa prevzatie maloletej realizovalo v mieste bydliska matky a odovzdanie v mieste bydliska otca. Poukázal na to, že matka v návrhu osvedčila, že je vlastníčkou motorového vozidla, aktívne riadi vozidlo, keď v návrhu vyčísľuje náklady na parkovanie v mieste výkonu práce, preto jej nespôsobí problémy vyzdvihovať maloletú u neho. Podľa jeho mienky, súd prvej inštancie rozhodol, že preberanie a odovzdávania maloletej v sobotu, časové straty a náklady otca s maloletou majú byť výlučne na jeho úkor, čo nie je v záujme maloletej.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne, riadne odôvodnené, stotožňujúc sa s jeho závermi. Uviedla, že otec sa snaží spochybniť výrok rozhodnutia o výživnom a namieta nedostatok osvedčenia potreby úpravy výživného na maloletú. Poukázala na to, že konanie vo veci určenia vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu možno subsumovať v zmysle ust. pod konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré možno začať aj bez návrhu. Súd bol teda oprávnený rozhodnúť aj o tejto skutočnosti. Opodstatnenosť samotnej úpravy výživného vzhliada práve vo vyjadrení otca zaznamenaného v K. L. G., K. M. N. O. I. zo dňa 08.11.2023, v ktorom otec navrhuje výživné vo výške 180 eur mesačne. Súd preto správne vyhodnotil potrebu rozhodnutia výživnom, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa. Stotožnila sa s názorom súdu, že otec nerozporoval vyčíslené náklady na maloletú a neuviedol žiadne dôvody a skutočnosti, pre ktoré navrhuje určiť výživné nižšou sumou. Otec do podania návrhu ani nerozporoval opodstatnenosť a oprávnenosť výdavkov na maloletú a dobrovoľne prispieva sumou 250 eur mesačne. Doposiaľ v konaní nepreukázal ani výšku svojho príjmu a poukazuje na príjem matky. Otec platil výživné 250 eur, po podaní návrhu zaplatil v novembri 150 eur, za december výživné nezaplatil a v januári zaplatil sumu 250 eur. Nemožno poprieť, že pokiaľ otec zmenil postoj k plateniu výživného od podania jej návrhu, je úprava výživného neodkladným opatrením dôvodná. O úprave styku súd rozhodol nad rámec jej návrhu a výrazne sa priklonil k návrhu otca. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.11.2023 vyplýva, že otec navrhol realizovať styk s maloletou každú druhú sobotu od 07.00 hod. do 18.00 hod. s určením miesta preberania a odovzdania dieťaťa v mieste bydliska matky. Zároveň uviedol, že doterajší režim styku dvakrát do týždňa bez prítomnosti matky v trvaní asi 3 hodín mu nevyhovuje kvôli práci. Súd rozhodol o dočasnej úprave styku otca s maloletou v rovine navrhnutej otcom, ktorý sám navrhol aj odovzdanie dieťaťa v mieste bydliska matky. Skutočnosť, že súd rozhodol v rozsahu o 60 min. kratšom v sobotu nemožno považovať za takú časovú stratu, ktorá by odôvodňovala zmenu miesta odovzdania maloletého dieťaťa matke po styku. Podľa jej mienky, nie je žiaden dôvod na to, aby náklady vznikajúce s realizáciu styku otca s maloletou mala znášať matka. Dala do pozornosti, že aktuálne otec realizuje styk s maloletou v sobotu od 08.00 hod. do 18.00 hod., meškania otca bez ospravedlnenia toleruje z dôvodu zachovania pokoja medzi rodičmi. K námietkam otca o čase strávenom s maloletou vo vozidle počas jej prepravy v sobotu uviedla, že s poukazom na určený rozsah styku môže otec plnohodnotne tráviť čas s maloletou, ktorú možnosť úplne nevyužíva. Počas pracovných dní sa musí otca opakovane dopytovať, či bude realizovať styk, sám od seba ju neinformuje, či si maloletú v jasliach vyzdvihne. Poukázala na to, že otec jej nikdy nenavrhol, aby si maloletú vyzdvihla po realizácii styku v sobotu v I.. Čas, ktorý otec trávi s maloletou jej prevozom do miesta bydliska otca, je tiež časom, v priebehu ktorého má možnosť byť v kontakte s dieťaťom. Aj matka počas zabezpečovania starostlivosti o maloletú ju prepravuje k lekárovi, na plávanie a pod. Dodala, že je si vedomá naštrbených vzťahov medzi rodičmi a uvedomuje si potrebu ich napraviť, aby bola zabezpečená čo najlepšia výchova maloletej.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením. Určenie výživného otcovi považoval za súladné s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ktoré bolo dočasným rozhodnutím ponechané v starostlivosti matky. Je namieste určiť výživné i formálne, pretože ústna dohoda rodičov nie je vykonateľná. Výkyvy vo výžive dieťaťa, ako to navrhoval otec, považoval za nežiadúce s možnými negatívnymi následkami na úroveň zabezpečovania potrieb maloletého dieťaťa. Mal za to, že štátne sociálne dávky by nemali suplovať plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči svojmu dieťaťu. Súdom určený rozsah styku zodpovedá právu dieťaťa na rovnocenný, rovnoprávny a pravidelný styk s oboma rodičmi a vychádza z priebehu starostlivosti

o maloletú v čase rozhodovania súdu, zohľadňujúc pritom návrhy rodičov na úpravu styku. S poukazom na charakter neodkladné opatrenia navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť ako správne.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ( ďalej ), a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

14. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie

maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

15. Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

16. V mimosporových konania, avšak len v tých, ktoré možno začať aj bez návrhu, nie je súd rozsahom odvolania viazaný. Uvedené ustanovenie nadväzuje na ust. § 40, podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. V týchto prípadoch môže súd prekročiť rozsah návrhu účastníka aj v odvolacom konaní. Prakticky to znamená, že môže prejednať aj výrok, príp. jeho časť (ak bol napadnutý len jeden výrok čiastočne), ktorý nebol odvolaním napadnutý. V ostatných mimosporových konaniach (tj. tých, ktoré sa môžu začať len návrh) platí to, čo pre sporové konania. Súd teda nie je viazaný rozsahom odvolania, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a c/ odvolanie podal len niektorý zo subjektov a určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

17. Odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom odvolania (predmetné konanie možno začať aj bez návrhu), vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia preskúmal a posúdil vec aj vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ponechal maloleté dieťa v starostlivosti matky z dôvodu, že tento výrok nie je správny.

18. Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého dieťaťa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Odvolací súd sa po zohľadnení okolností prípadu vyplývajúcich z obsahu spisu nestotožňuje v danom štádiu konania so záverom súdu prvej inštancie o naliehavej potrebe dočasnej úpravy pomerov maloletej jej dočasným ponechaním do osobnej starostlivosti matke. V prvom rade je potrebné uviesť, že výraz „ponechanie v osobnej starostlivosti“ nie je upravený v žiadnom ustanovení ani . Zo samotného označenia „ponechanie v starostlivosti“ vyplýva, že maloleté dieťa sa nachádza v starostlivosti matky, ktorá ju vykonáva. Danú skutočnosť potvrdila aj samotná matka vo svojom návrhu, a nespochybnil ju ani otec. Z návrhu matky, jej vyjadrenia, a ani z odvolania otca nevyplýva, že by sa domáhal zverenia maloletej, resp. odovzdania maloletej do jeho osobnej starostlivosti, prípadne že by od matky uvedené žiadal. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti vyhodnotil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá žiadala dočasnou úpravou zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti za nedôvodný, keďže nespĺňa potrebu naliehavého zásahu súdu do pomerov v rodine, ani neosvedčuje ohrozenie zdravého psychického a fyzického vývinu maloletej. Odvolací súd nevidel dôvod zasiahnuť dočasne do pomerov v rodine, ani potrebu zosúladenia faktického stavu s právnym stavom v zmysle návrhu matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Je však potrebné rodičov upozorniť, že majú možnosť dohodnúť sa do budúcna v otázke zabezpečenia starostlivosti o maloletú, je výchovu a výživu. Dohoda rodičov a vhodná forma ich komunikácie je najideálnejším riešením pre maloleté dieťa, ktoré nebude vystavované negatívnym emóciám a v domácnosti každého z rodičov bude pociťovať bezpečie, istotu a láskyplné prostredie, ktoré nesporne prispeje k jej zdravému psychickému a fyzickému vývinu.

19. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a záverom o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia styku otca s maloletou. Vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje, že komunikácia rodičov zlyháva, pričom matka prezentuje nedôveru voči otcovi a jeho schopnosti zabezpečiť starostlivosť o maloletú v širšom rozsahu, a to jeden celý deň. Je zjavné, že každý z rodičov vníma potreby maloletej zo svojho pohľadu, avšak matka neuviedla žiadne významné dôvody, pre ktoré by sa styk otca s maloletou nemohol realizovať v rozsahu určenom súdom prvej inštancie. Napokon odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie vo výroku o styku matka akceptovala, nakoľko podanie voči nemu nepodala. Po preskúmaní odvolania otca, jeho dôvodov, vyjadrení oboch rodičov a dôkazov nachádzajúcich sa v spise dospel odvolací súd k záveru, že v záujme vyriešenia aktuálnej rodinnej situácie je nevyhnutný autoritatívny zásahu súdu neodkladnou úpravou pomerov v rodine, teda dočasnou úpravou styku otca s maloletou tak,

aby bol zabezpečený ich pravidelný kontakt, ktorý je nastavený v rozsahu zodpovedajúcom veku a potrebám maloletej a súčasne zabezpečuje rozvíjanie, budovanie a udržiavanie vzájomného vzťahu otca s maloletou. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov rodiny určením pravidiel styku otca s maloletou a nastavením určitého harmonogramu rodičom vyhodnotil odvolací súd ako nevyhnutnú, zohľadňujúcu záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ otec v odvolaní žiadal o zmenu miesta preberania maloletej každý párny týždeň v sobotu dôvodiac zvýšenými cestovnými nákladmi a bránením mu v plnohodnotnej realizácii styku, vzhľadom na čas strávený vo vozidle pri preprave maloletej na styk a po styku do bydliska matky, jeho námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov je nesporné, že maloletá bude tráviť určitý čas vo vozidle, pričom aj tento čas je kontaktom otca s maloletou. Naviac, dané rozhodnutie je dočasného charakteru a sleduje záujem dieťaťa na styku s otcom. Ďalšie námietky otca a tiež výhrady oboch rodičov budú predmetom konania vo veci samej, v rámci ktorého súd vykoná náležité dokazovanie a na základe jeho výsledkov rozhodne v záujme maloletého dieťaťa. Otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v otcom navrhovanom rozsahu.

20. Podľa neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

21. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

22. Pri preskúmaní napadnutého výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie v tejto časti nie je správne. Treba uviesť, že matka sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletou. Obsahom petitu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je návrh na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú. V prípade, ak súd prvej inštancie postupoval podľa , z obsahu spisu ani napadnutého uznesenia nevyplýva, že v súlade s ust. vydal uznesenie o začatí konania o nariadenie neodkladného opatrenia o výživnom (podľa citovaného zákonného ustanovenia, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie). Pod prebiehajúce konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v otázke zverenia a styku otca s maloletou nemožno subsumovať konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa (o výživnom). Nakoľko daný postup súdu prvej inštancie nebol správny odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca voči tomuto výroku je dôvodné. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že ustanovenie upravuje podmienky nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Neodkladným opatrením sa teda výživné určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa a pokiaľ rodič na výžive a potrebách maloletého dieťaťa neparticipuje, je nevyhnutné predbežne upraviť pomery vo vzťahu k maloletému dieťaťu a zabezpečiť pravidelné príspevky na jeho výživu. V danej veci matka ani neosvedčila naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože ako vyplýva z návrhu matky a vyjadrení oboch rodičov výživa dieťaťa nie je ohrozená. Je zrejmé, otec na výživu maloletej prispieva, pričom výška výživného bude ustálená v konaní vo veci samej, v ktorom súd vykoná náležité dokazovanie a výživné určí na základe kritérií rozhodných pre určenie výživného podľa a nasl. Zákona o rodine.

23. Na námietku otca o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a k tomuto sa nemal možnosť vyjadriť, odvolací súd neprihliadal vyhodnotiac ho ako nedôvodný. V tejto súvislosti poukazuje na charakter konania o neodkladnom opatrení a ust. , podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces. Napokon

treba uviesť, že otec mal možnosť svoje výhrady uviesť v rámci odvolacieho konania a s týmito jeho námietkami sa odvolací súd zaoberal a vysporiadal.

24. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým ponechal maloletú v starostlivosti matky zmenil podľa a návrh v tejto časti zamietol ako nedôvodný. Výrok, ktorým upravil styk otca s maloletou odvolací súd potvrdil podľa ako správny. Výrok, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú podľa zrušil, pretože dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, neexistovali.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).