Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Sa-4-2018.pdf
PDF · 220.35 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcov: 1. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XX, XXX XX U. T., 2. Z.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XX, XXX XX U. T., 3. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XX, XXX XX U. T., všetci právne zast. JUDr. Martinom Žilkom, advokátom so sídlom Cementárenská cesta 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 307 147 proti žalovanému: Mesto Banská Štiavnica, Radničné námestie 1, 969 01 Banská Štiavnica, zast. JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 477/2082/PaSM zo dňa 22.01.2018 takto
rozhodol:
Opatrenie Mesta Banská Štiavnica č. 477/2082/PaSM zo dňa 22.01.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Mesto Banská Štiavnica (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012 (ďalej aj „rozhodnutie o priznaní nároku na bytovú náhradu“) rozhodlo o priznaní nároku na bytovú náhradu pre žiadateľov (v procesnom postavení žalobcovia 1., 2. a 3.) v súlade s § 5 ods. 6 písm. b/ zák. č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 260/2011 Z.z.“) tak, že žiadateľom bola priznaná bytová náhrada - náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby s tým, že Mesto Banská Štiavnica poskytne náhradný nájomný byt v súlade s § 12 ods. 1 do 31.12.2016. Žalobcovia 1., 2. a 3. proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 24Sp/12/2013-121 zo dňa 23.07.2015 tak, že rozhodnutie Mesta Banská Štiavnica z 05.11.2012 potvrdil. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania žalobcov preskúmal Najvyšší súd SR, ktorý Rozsudkom sp. zn. 7Sžo/276/2015 zo dňa 27.09.2017 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. Rozhodnutie Mesta Banská Štiavnica č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.07.2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 27.09.2017) tak nadobudlo právoplatnosť.
2. Žalovaný následne po doručení vyššie uvedených rozsudkov, ktorými bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného z 05.11.2012 o priznaní nároku na bytovú náhradu (náhradný byt s dvomi obytnými miestnosťami) žalobcom, dňa 30.01.2018 doručil žalobcom list z 22.01.2018 označený ako „Ponuka
náhradného bývania v súlade s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR“ (ďalej aj „opatrenie“), v ktorom s poukazom na právoplatné rozhodnutie súdu žalobcom oznámil, že pre splnenie povinnosti pridelenia náhradného bytu v súlade s cit. rozhodnutím žalovaného z 05.11.2012, ako i rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, má pre žalobcov k dispozícii 2-izbový byt č. XXXX, o výmere 45,56 m2, pozostávajúci z kuchyne, kúpeľne a dvoch obytných miestností, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ul. U.. XX v U.W. (ďalej aj „2-izbový byt na ul. U. XX, U.W.“ alebo „náhradný byt“) a vyzval žalobcov, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy uvedený byt prevzali a uzatvorili nájomnú zmluvu na užívanie predmetného bytu. Žalovaný v liste súčasne uviedol, že povinnosť mesta Banská Štiavnica je splnená ponúknutím náhradného bytu na základe právoplatného priznaného nároku na bytovú náhradu. Odmietnutím ponúknutého bytu dochádza k zániku nároku na pridelenie náhradného bytu. Napokon konštatoval, že v prípade márneho uplynutia lehoty na prevzatie bytu, t.j. 30 dní odo dňa doručenia (výzvy), žalovaný bude konanie žalobcov považovať za odmietnutie ponúknutého bytu. Ďalej uviedol, že odmietnutím ponúknutého bytu dochádza k zániku nároku na pridelenie náhradného bytu.
3. Žalobcovia listom z 30.01.2018 požiadali žalovaného o určenie termínu prehliadky ponúknutého 2-izbového bytu v čase od 15.30 hod. a neskôr a o zaslanie návrhu nájomnej zmluvy. Žalovaný listom z 05.02.2018 žalobcom oznámil, že prehliadka bytu ponúknutého ako bytová náhrada sa uskutoční 14.02.2018 o 13.00 hod. Žalobcovia listom z 09.02.2018 opätovne požiadali žalovaného o zaslanie nájomnej zmluvy a oznámili mu, že sa v stanovenom termíne a čase dostavia na prehliadku ponúknutého bytu. Dňa 14.02.2018 sa uskutočnila prehliadka ponúknutého bytu za účasti žalobcov, správcu bytového domu, zástupkyne žalovaného a dcéry doterajšej nájomníčky bytu, o čom bola spísaná zápisnica. Zo zápisnice o.i. vyplýva, že žalobcovia boli oboznámení s podmienkami nájmu a bol im odovzdaný návrh nájomnej zmluvy. Zápisnica obsahuje text, podľa ktorého povinnosť žalovaného je splnená ponúknutím náhradného bytu na základe právoplatného priznania nároku na bytovú náhradu a odmietnutím ponúknutého bytu dochádza k zániku nároku na pridelenie náhradného bytu. Dňa 19.02.2018 sa uskutočnila na základe žiadosti žalobcov obhliadka kobky k ponúknutému bytu, ktorá tvorí jeho príslušenstvo a ktorá sa nachádza v priestoroch budovy súp. č. XXXX na ul. U.. XX, U.W.. Z obhliadky kobky bol vyhotovený zápis, v ktorom bolo opätovne konštatované, že povinnosť žalovaného je splnená poskytnutím náhradného bytu na základe právoplatného priznaného nároku na bytovú náhradu a odmietnutím ponúknutého bytu dochádza k zániku nároku na pridelenie náhradného bytu.
4. Žalovaný listom z 20.02.2018 vyzval žalobcov, aby vzhľadom na to, že ponúkaný náhradný byt si žalobcovia osobne prezreli dňa 14.02.2018 a dňa 19.02.2018 im bola sprístupnená kobka, ktorá tvorí príslušenstvo k bytu, dodržali 30-dňovú lehotu od doručenia listu z 22.01.2018 (opatrenie) na oznámenie rozhodnutia. Žalobcovia listom z 22.02.2018 žalovanému oznámili, že svoje vyjadrenie k predmetnej veci doručia do 28.02.2018. Následne listom z 27.02.2018, doručeným žalovanému 28.02.2018, žalovanému oznámili, že vec pridelenia bytu predložili na preskúmanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Žaloba
5. Žalobou doručenou správnemu súdu 27.02.2018 sa žalobcovia domáhali „posúdenia zákonnosti rozhodnutia mesta Banská Štiavnica zn. 477/2018/PaSM z 21.01.2018 doručeného žalobcom 30.01.2018“. Uviedli, že žalobu podávajú na základe rozhodnutia ESĽP č. 11809/12 a 35284/13 týkajúceho sa poskytnutia náhradných bytov podľa zák. č. 260/2011 Z.z. a zák. č. 261/2011 Z.z., podľa ktorého „rozhodnutia orgánov obcí na tieto požiadavky sú preskúmateľné nezávislým súdom“ (bod 75 rozhodnutia ESĽP). Žalobcovia tvrdili, že dňa 30.01.2018 im bolo doručené „Rozhodnutie o pridelení bytovej náhrady č. 477/2082/PaSM (správne malo byť uvedené č. 477/2018/PaSM) na ul. U. XX, súp. č. XXXX, byt č. XXXX“. Uviedli, že požiadali o umožnenie prehliadky bytu a určenie jej termínu v čase od 15.30 hod. a neskôr z dôvodu, že žalobca 2. dochádza do zamestnania mimo U.W., ako aj o doručenie nájomnej zmluvy. Žalovaný určil termín obhliadky bytu na 14.02.2018 o 13.00 hod., pričom bez uvedenia dôvodu neakceptoval žalobcami navrhovaný čas obhliadky a nájomnú zmluvu im nedoručil. Žalobcovia sa napriek tomu zúčastnili obhliadky bytu, na ktorej sa dozvedeli, že nájomkyňou v predmetnom byte bola osoba, ktorá náhle zomrela. Pri obhliadke bola prítomná jej dcéra, ktorá sa o ňu starala a podľa tvrdenia žalobcov býva v uvedenom byte. Vzhľadom na to, že byt bol v čase obhliadky kompletne zariadený nábytkom, t.j. nebol voľný, žalobcovia spochybnili, či nájom k bytu v čase, kedy bol žalobcom ponúknutý, bol s predchádzajúcou nájomníčkou zákonne ukončený. Žalobcovia v žalobe poukázali na
to, že zástupkyňa žalovaného požadovala od žalobcov podpísanie zápisu z obhliadky, v ktorom bolo uvedené, že „povinnosť mesta je splnená ponúknutím náhradného bytu a odmietnutím ponúkaného bytu dochádza k zániku nároku na pridelenie náhradného bytu“. Uvedené konanie zástupkyne žalovaného žalobcovia považovali za prekvapivé, táto skutočnosť im vopred nebola daná na vedomie a podpísanie takéhoto zápisu bolo od žalobcov požadované v časovom strese, v dôsledku čoho do zápisu uviedli, že uvedené musia konzultovať s právnikom. Ďalej žalobcovia v žalobe uviedli, že počas obhliadky im bola predložená nájomná zmluva, s ktorou sa z dôvodu časového stresu nemohli detailne oboznámiť. Až po príchode domov sa z textu zmluvy dozvedeli, že súčasťou bytu má byť aj priestor pre uskladnenie potravín „kobka“, ktorá im nebola pri obhliadke ukázaná. Z uvedeného dôvodu telefonicky požiadali žalovaného o obhliadku týchto priestorov, čo im bolo umožnené 19.02.2018 o 14-tej hodine, kedy zistili, že sa jedná o pivničný priestor nachádzajúci sa v pivničných priestoroch pod obchodnými priestormi potravín COOP Jednota, t.j. v inom objekte, ako sa nachádza byt. Boli informovaní, že vlastníkom priestorov je stavebná firma SimKor. Na otázku, či objekt, v ktorom sa nachádza ponúkaný byt je vo vlastníctve žalovaného (mesta Banská Štiavnica) dostali žalobcovia odpoveď, že mesto postupne odkupuje od firmy SimKor uvedené bytovky. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, či predmetný byt je vo vlastníctve mesta alebo firmy SimKor, prípadne či nie sú na byte ťarchy. Žalobcovia zároveň uviedli, že pri obhliadke si všimli, že ponúkaný byt je stále v užívaní. Z uvedených skutočností žalobcovia vyvodili, že v období, kedy im bol byt ponúknutý mestom ako bytová náhrada, nebol žalovaným zákonne ukončený nájom k bytu s predchádzajúcim nájomníkom. Žalobcovia ďalej poukazovali na to, že dňa 22.02.2018 žalovaný žalobcom doručil list, ktorým im oznámil povinnosť oznámiť svoje rozhodnutie o prijatí ponúkaného náhradného bývania v lehote 30 dní, ktorá lehota bola podľa žalovaného stanovená v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR, avšak v predmetných rozhodnutiach sa uvedená okolnosť nenachádza. Uvedené konanie považujú žalobcovia za vytváranie časového stresu pre vyjadrenie sa k uvedenej veci, pričom žalovaným deklarovaná lehota 30 dní na vyjadrenie nemá oporu v zák. č. 260/2011 Z.z.
6. Žalobcovia ďalej v žalobe namietali, že žalovaný v Zápise z obhliadky zo 14.02.2018 uviedol, že žalobcovia boli oboznámení s podmienkami nájmu. V skutočnosti však bola urobená obhliadka, bola im predložená nájomná zmluva, avšak bez prejednania všetkých náležitostí v nej uvedených. Tvrdili, že nájomná zmluva, ktorá bola žalobcom predložená pri obhliadke bytu dňa 14.02.2018 obsahuje skutočnosti, ktoré nie sú v súlade so zák. č. 260/2011 Z.z. a zák. č. 261/2011 Z.z., pričom tieto skutočnosti špecifikovali nasledovne: na LV č. XXXX vzťahujúcom sa k predmetnému bytu je uvedený ako vlastník SimKor s.r.o., teda nie žalovaný, doba nájmu mala byť uzavretá na dobu určitú, čo je v rozpore s § 13 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z.z., číslo konania uvedené v zmluve sa nezhoduje s číslom uvedeným v ponuke bytu z 30.01.2018, v zmluve sú uvedené okolnosti nevzťahujúce sa na byty pridelené podľa zák. č. 260/2011 Z.z., súčasťou nájomnej zmluvy nebol Evidenčný list pre výpočet nájomného a preddavkov, podmienky uvedené v časti III. bod 4 nájomnej zmluvy nie sú uvedené v zák. č. 260/2011 Z.z., ktorý presne určuje, čo má zmluva obsahovať, prílohu zmluvy netvorili Pravidlá užívania, žalobcovia nesúhlasili s textom nájomnej zmluvy týkajúcim sa možnosti dať prenajímateľovi kedykoľvek výpoveď, žalobcovia neboli oboznámení a ani v zmluve nie je uvedené, akým spôsobom je robený odpočet spotreby vody, tepla a ostatných plnení súvisiacich s užívaním bytu, žalobcom nebolo doručené Rozhodnutie o pridelení bytu, v zmluve nie sú uvedené konkrétne ustanovenia zák. č. 189/1992 Zb., v zmluve nie je riešená otázka predkupného práva nájomcu, neobsahuje ustanovenia týkajúce sa povinnosti uskutočniť opravy bytu, ponúkaný byt nemá priestor pre uskladnenie potravín. Žalobcovia namietali, že v zmluvných podmienkach nie sú uvedené všetky ustanovenia stanovené v § 13 zák. č. 260/2011 Z.z., čo je v rozpore so zákonom a žalobcom nevyplýva povinnosť podpísať zmluvu, ktorá nie je v súlade so zákonom. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že im nie je známa skutočnosť, že by žalovaný pre riešenie ich bytovej otázky požiadal v zmysle zákona o dotáciu pre zabezpečenie bytu, žalovaný sa vecou nezaoberal komplexne a jeho postup považujú za formálny. Zdôraznili najmä okolnosť, že v byte býva stále iná osoba. Ďalej poukázali na skutočnosť, že pokiaľ by mesto riešilo ich bytovú otázku formou nájomného bytu, potom tak, ako je bežná prax v meste, je pre 3-člennú rodinu pridelený 3-izbový nájomný byt. Poukázali na niektoré konkrétne postupy pri pridelení bytu iným obyvateľom mesta Banská Štiavnica. Ponúknutý 2-izbový byt pre tri dospelé osoby považujú žalobcovia za diskriminujúce a poukázali na možnosť pridelenia 3-izbového bytu z fondu bytov mesta. Žalobcovia vyslovili názor, že zmluva k súčasnému bytu, v ktorom bývajú, spĺňa podmienky pre náhradný byt aj podľa zák. č. 260/2011 Z.z. aj podľa Občianskeho zákonníka. Majú za to, že v predmetnej veci by malo byť prihliadnuté k tomu, akým spôsobom túto otázku riešia samosprávy v iných mestách. Ďalej poukázali na rozhodnutie NS SR týkajúce sa predmetnej veci, podľa ktorého musia byť zohľadnené všetky okolnosti každého prípadu.
Argumentovali, že súčasné vybavenie bytu nie je možné presťahovať do bytu ponúkaného, kompletné vybavenie bytu by museli vyhodiť, pretože reálna šanca predať zariadenie je mizivá a museli by si zobrať úver na nové zariadenie. Uvedené otázky nie sú realizovateľné z časového hľadiska v stanovenej 30- dňovej lehote, takéto ponúknuté riešenie podľa žalobcov nie je v súlade so zákonom. Žalobcovia v žalobe ďalej poukázali na to, že museli vynakladať enormné úsilie vo vzťahu k zachovaniu súčasného nájmu voči vlastníkovi bytu, ktorý protiprávnym spôsobom konal voči žalobcom, o ktorých skutočnostiach bol žalovaný informovaný.
7. Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že Najvyšší súd SR v Rozsudku sp. zn. 7Sžo/276/2015 zo dňa 27.09.2017 (na str. 12 odsek 3) stanovil spôsob, ako má správny orgán postupovať pri pridelení náhradného bytu žalobcom a ktoré skutočnosti má zohľadniť. Podľa cit. rozhodnutia mal žalovaný zohľadniť, aký charakter mal pôvodný byt, jeho rozlohu, kategóriu, vybavenosť a dĺžku nájmu, t.j. v prípade žalobcov rozlohu pôvodného bytu 112 m2, 2. kategória, vykurovanie elektrické, zabezpečené na vlastné náklady, nájom na dobu neurčitú so stanovenou výškou nájmu rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, s dĺžkou nájmu 36 rokov. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný disponuje bytmi aj v centre mesta, ktoré sú prideľované osobám, ktoré ich využívajú len niekoľko dní v týždni, hoci majú byt v mieste svojho trvalého bydliska, pričom sa jedná o 3-izbové byty. Tým, že ponúkaný byt je na periférii mesta, zvýšili by sa žalobcom náklady na cestovanie k lekárovi, na dochádzanie do práce. Poukázali na dosah na psychiku žalobkyne 1. v dôsledku radikálnej zmeny prostredia, na ktoré je zvyknutá, s nevratným dosahom na jej zdravotný stav. Uviedli, že pri nutnosti použitia invalidného vozíka nie je možné ho v byte umiestniť, nedá sa prejsť cez vstupné dvere. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný pri posudzovaní konkrétneho prípadu mal konať podľa pokynov NS SR, žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval, t.j. nepostupoval komplexne k určeniu podmienok nájmu v nájomnej zmluve, žalobcom bola predložená zmluva, ktorú žalovaný uzatvára s nájomníkmi, ktorým prideľuje sociálny byt a nie podľa zák. č. 260/2011 Z.z. Žalobcovia namietali, že žalovaný im ponúkol byt, ktorý má rozlohu len o 0,56 m2 väčšiu, ako je spodná hranica určená v zákone pre dve až tri osoby. Argumentovali, že zákonodarca pri určení minimálnej a maximálnej rozlohy neurčil tento rozsah tak, aby orgán verejnej správy pre tri osoby zabezpečil minimálnu rozlohu uvedenú v zákone, ale že pre tri osoby prislúcha výmera bytu v hornej hranici. Žalobcovia poukázali na to, že zástupcovia žalovaného sú do detailov oboznámení s rodinnou a zdravotnou situáciou všetkých členov domácnosti, žalobkyňa 1. má vo veku 78 rokov závažné zdravotné problémy, je osobou s ŤZP, o čom bola predložená fotokópia 1. strany Preukazu osoby ZŤP. Jej pohybová schopnosť je obmedzená na minimálnu mieru. Pohyb v byte je možný len s dopomocou inej osoby, a to aj pri hygiene a použití WC, vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Jej zdravotný stav vyžaduje okamžité použitie WC, kde by iná osoba kvôli priestoru nemohla s ňou ísť. Stará sa o ňu žalobkyňa 3., ktorá je na invalidnom dôchodku od r. 2008. Ponúknutý byt o minimálnej rozlohe, tak ako to vyplýva z jeho obhliadky, by neumožnil potrebnú pomoc druhej osoby pri sprchovaní a použití WC žalobkyňou 1. Zabezpečenie častého prania pre osobu so zdravotnými problémami nie je možné, pretože v byte nie je priestor pre umiestnenie práčky, ani v chodbe, ktorá má rozmery 1,98 m2, ani v kúpeľni, ktorá je spoločná s WC a je tam priestor len pre prechod jednej osoby. Žalobcovia poukázali na nevhodné riešenie chodby, kde sú štyri dvere na všetkých stenách a nie je v nej možné umiestniť žiadny nábytok, ani stoličku, na ktorú by si žalobkyňa 1. mohla pri príchode sadnúť. Podľa zák. č. 260/2011 Z.z. náhradné byty musia okrem obytných miestností obsahovať priestor pre uskladnenie potravín, avšak takýto priestor sa v byte nenachádza. Podľa tvrdenia žalobcov byt nezodpovedá predpisom vzťahujúcim sa na osoby s ŤZP. Predmetný byt svojou rozlohou ako aj dispozičným riešením neumožňuje také podmienky, aby nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne 1. (osoby ZŤP). Napriek vedomosti žalovaného o vyššie uvedených skutočnostiach sa žalovaný pri rozhodnutí o pridelení bytu uvedenými kritériami nezaoberal v rozpore s rozhodnutím NS SR, podľa ktorého takéto okolnosti orgán verejnej správy musí zohľadniť. Žalobcovia namietali, že žalovaný v správnom konaní neposúdil všetky skutočnosti, ku ktorým je povinný prihliadnuť. Žalobcovia navrhli, aby na základe toho, že žalovaný ako správny orgán neviedol správne konanie v zmysle Rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžo/276/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom mal vyhodnotiť jednotlivé kritériá a špecifiká pri pridelení konkrétneho bytu, vydal správny súd rozhodnutie, že „žalobcovia nestrácajú nárok na pridelenie adekvátneho bytu s adekvátnou zmluvou a nie sú povinní navrhnutú ponuku prijať.“
8. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 27Sa/4/2018-28 zo dňa 13.03.2018 vyzval žalobcov na doplnenie žaloby resp. na odstránenie vád žaloby v zmysle § 59 ods. 1, 2, 3 SSP a žalobcov poučil o tom, ako majú žalobu doplniť, resp. opraviť, pričom im na to stanovil lehotu 10 dní od doručenia predmetného uznesenia.
9. Žalobcovia v stanovenej lehote doručili správnemu súdu dňa 23.04.2018 podanie označené ako „Doplnenie a oprava správnej žaloby z 26.02.2018“, v ktorom podaní uviedli, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, predmetom preskúmania je postup a rozhodnutie (opatrenie) žalovaného vydané pod sp. zn. 477/2018/PaSM zo dňa 22.01.2018, doručené žalobcom 30.01.2018. Žalobcovia žiadali, aby správny súd zrušil Rozhodnutie mesta Banská Štiavnica z 22.01.2018 sp. zn. 477/2018/ PaSM z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a f/ SSP. Tvrdili, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, pričom žalobkyňa v 1. rade je osoba s ŤZP. S poukazom na čl. 9 ods. 1 a čl. 28 ods. 1 Dohovoru uviedli, že ponúknutý byt zo strany žalovaného nespĺňa podmienky pre osobu s ŤZP, pričom dôjde k zníženiu životnej úrovne. Zároveň zdôraznili, že žalovaný nebral pri rozhodovaní zreteľ na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžo/276/2015 z 27.09.2017.
Vyjadrenie žalovaného
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že ponuka na pridelenie bytovej náhrady bola žalovaným realizovaná v zmysle rozsudku NS SR a dôvody žaloby považoval za nedôvodné. K nevyhoveniu žiadosti žalobcov o určenie času a termínu obhliadky bytu žalovaný uviedol, že pozvánka na prehliadku bytu bola doručená v zmysle správneho konania a v pracovnej dobe Mestského úradu Banská Štiavnica. Tvrdenie žalobcov, že ponuka bytu bola uskutočnená v čase, keď nájom bytu s predchádzajúcou nájomníčkou nebol ukončený, považoval žalovaný za nepravdivé a založené na domnienke žalobcov. Uviedol, že nájomníčka bytu pred obhliadkou zomrela a prítomnosť jej dcéry bola pri obhliadke výlučne z dôvodu ponuky kúpy zariadenia, ktoré sa nachádzalo v byte a bolo vo vlastníctve nebohej. V čase prehliadky bytu boli administratívne úkony na Bytovej správe s.r.o. Banská Štiavnica, ktorá byty spravuje, vyriešené a ukončené. V prípade, ak by noví nájomcovia nemali záujem o kúpu hnuteľných vecí a elektrospotrebičov nachádzajúcich sa v byte, bolo dohodnuté, že tieto veci budú v priebehu jedného dňa odvezené, čím by byt zostal prázdny a mohol by byť pridelený novým nájomcom. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného požiadala žalobcov o podpísanie zápisu z obhliadky, v ktorom bolo uvedené, že povinnosť mesta je splnená ponúknutím náhradného bytu a odmietnutím ponúkaného bytu dochádza k zániku nároku na pridelenie náhradného bytu, nie je podľa žalovaného v rozpore so zákonom, nakoľko žiadatelia o byt (žalobcovia) v prípade vydaného právoplatného rozhodnutia vo veci priznania nároku na bytovú náhradu môžu odmietnuť bytovú náhradu len z dôvodov uvedených v § 10 ods. 4 zák. č. 260/2011 Z.z. K výhradám žalobcov voči pivničným priestorom označeným ako kobka žalovaný uviedol, že tieto využívajú nájomníci ďalších 87 bytov bez výhrad, jedná sa o nebytové priestory nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti bytových domov. Zo zákona ani z rozsudku NS SR nevyplýva žalovanému povinnosť prideliť byt, ktorý by mal osobitné pivničné priestory, uložená bola povinnosť prideliť žalobcom 2-izbový byt s dvomi obytnými miestnosťami s príslušenstvom - kuchyňa, kúpeľňa, WC. Žalovaný považoval za zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že žalovaný ponúkal bytovú náhradu v bytovom dome, ktorý je vo vlastníctve iného subjektu (uvádzaného SimKor s.r.o.) a že nie je majetkom vo vlastníctve žalovaného. Ako dôkaz predložil výpis z LV č. X, ktorý deklaruje vlastníctvo bytového domu v prospech mesta Banská Štiavnica. Pokiaľ žalobcovia v žalobe uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by mesto Banská Štiavnica pre riešenie ich bytovej otázky požiadalo v zmysle zák. č. 260/2011 Z.z. o dotáciu pre zabezpečenie bytu, žalovaný uviedol, že táto námietka je právne irelevantná, pretože pokiaľ žalovaný nemal vydané právoplatné rozhodnutie vo veci priznania nároku na bytovú náhradu, nemohol žiadať o poskytnutie dotácie na zabezpečenie bytu, navyše žalovaný disponoval pre vyriešenie poskytnutia náhradného bytu voľným bytom. Žalovaný uviedol, že návrh nájomnej zmluvy, ktorý bol poskytnutý žalobcom, je ochotný zmeniť v tom, že nájom bude uzatvorený na dobu neurčitú a v nájomnej zmluve bude upravené predkupné právo žalobcov na kúpu bytu. K návrhu nájomnej zmluvy, v ktorej je uvedené, že má byť uzatvorená medzi účastníkmi Bytovou správou s.r.o. Banská Štiavnica a žalobcami, žalovaný uviedol, že Bytová správa s.r.o. je obchodná spoločnosť založená mestom Banská Štiavnica pre výkon správy bytového fondu a zmluvy sú uzatvárané na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi mestom Banská Štiavnica a Bytovou správou s.r.o. Návrh nájomnej zmluvy, ktorý bol predložený žalobcom, žalovaný považuje za súladný so zákonom. Žalovaný v prílohe vyjadrenia predložil upravený návrh nájomnej zmluvy a nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Bytovou správou s.r.o. a mestom Banská Štiavnica. Žalovaný poukázal na to, že ešte pred vydaním právoplatného rozhodnutia NS SR boli uskutočnené viaceré pracovné stretnutia so žalobcami s ochotou pomôcť vyriešiť poskytnutie bytovej náhrady. Žalovaný žalobcom ponúkol 3-izbový byt nachádzajúci sa v centre mesta na Q. Y.. W.. XX, nájomná zmluva na predmetný byt bola uzatvorená a podpísaná a následne žalobcovia odmietli byt prebrať, pričom paradoxne v podanej žalobe poukazujú na skutočnosť,
že ten istý byt bol neskôr pridelený zamestnankyni Mestského úradu v Banskej Štiavnici. Žalovaný trval na tom, že využil všetky možnosti a mal záujem vyriešiť pridelenie náhradného bytu, vždy sa však stretol s nevôľou a nespokojnosťou žalobcov. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
Replika žalobcov
11. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaného zotrvali na dôvodoch žaloby. Mali za to, že žalovaný svojím konaním neguje práva žalobcov a nechce prijateľným spôsobom riešiť ich bytovú otázku. Tvrdili, že je bežnou praxou pri prideľovaní bytov prideliť 3-izbový byt pre tri osoby. Zotrvali na tvrdení, že z informácií poskytnutých dcérou bývalej nájomníčky ponúkaného bytu i pracovníčok žalovaného mali za to, že ponúkaný byt i kobka nie sú vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný sa podľa žalobcov nezaoberal otázkou, či ponúknutý byt je vhodný pre osobu ZŤP. Spochybnili, že nájomná zmluva je v súlade so zákonom. Opakovane poukázali na postup žalovaného v súvislosti s ponúknutím náhradného 3- izbového bytu na Q. Y.. W., ktorý bol napokon pridelený pracovníčke žalovaného a požiadali, aby správny súd preskúmal zákonnosť postupu žalovaného pri prideľovaní uvedeného bytu.
Duplika žalovaného
12. Žalovaný v duplike zotrval na vyjadrení k žalobe vo vzťahu k otázke prideľovania 2-izbového bytu s kobkou, zástupcovia žalovaného pri obhliadke bytu i stretnutí žalobcov s dcérou predchádzajúcej nájomníčky jasne deklarovali ukončenie nájomnej zmluvy úmrtím nájomníčky. Ukončenie nájomného vzťahu potvrdil žalobcom riaditeľ Bytovej správy s.r.o., žalovaný i dcéra zosnulej nájomníčky, ktorá potvrdila, že nemá záujem o prechod nájmu bytu. Žalovaný v prílohe predložil Odovzdávajúci a preberací protokol. Byt pri obhliadke nebol prázdny, nachádzalo sa v ňom zariadenie vyhotovené na mieru a toto bolo žalobcom ponúknuté k odkúpeniu. Po odmietnutí žalobcov, že o hnuteľné veci nemajú záujem, veci nachádzajúce sa v byte by boli bez zbytočného odkladu odvezené, o čom boli žalobcovia informovaní. Zápisnica z obhliadky bytu obsahovala priebeh obhliadky tak, ako sa reálne uskutočnila. O právnom vzťahu k užívaniu priľahlého priestoru (kobky) boli žalobcovia verbálne uzrozumení, že užívanie je na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi Bytovou správou s.r.o. a spoločnosťou SimKor s.r.o. Tvrdenia žalobcov sa nezakladajú teda na pravde a sú účelové. K námietkam žalobcov ohľadne predloženej nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že mesto Banská Štiavnica vypracovalo a predložilo návrh nájomnej zmluvy v zmysle zák. č. 260/2011 Z.z., ako i rozsudku NS SR z 27.09.2017. Vyjadrenia štátnych orgánov sa k zmluvám nepripájajú, návrh zmluvy bol vypracovaný podľa žalovaného v súlade so zákonom. Žalobcovia podľa žalovaného spochybňujú akékoľvek konanie, ktoré žalovaný vykoná a hľadajú zavádzajúce a spochybňujúce skutočnosti v snahe získať väčší byt, ako je ich nárok, o čom svedčí aj to, že v minulosti im bol žalovaným ponúknutý 3-izbový byt (ešte pred vydaním právoplatného rozhodnutia) a ani táto ponuka nebola dostatočná. Naopak, žalobcovia uvádzajú im v minulosti ponúkaný byt na Q. Y.. W.. XX ako ujmu, ktorá bola spôsobená práve nepridelením tohto bytu a jeho následným pridelením inej fyzickej osobe. Žalovaný sa v podrobnostiach vyjadril k postupu v súvislosti s ponúknutím predmetného bytu na Q. Y.. W.. XX žalobcom, z ktorých vyplýva, že žalovaný mal záujem vyhovieť požiadavkám žalobcov, ktorí jeho snahu neustále spochybňovali. Žalovaný navrhol zamietnutie žaloby.
Vyjadrenie žalobcov k duplike žalovaného
13. Žalobcovia vo vyjadrení k duplike žalovaného uviedli, že dcéra nájomníčky ponúkaného bytu nepotvrdila, že nemá záujem na prechode nájmu bytu, spochybnili ukončenie nájmu a odovzdanie predmetného bytu žalovanému v zmysle Odovzdávajúceho a preberacieho protokolu datovaného 14.02.2018, pretože dcéra predchádzajúcej nájomníčky mala kľúče od bytu, po obhliadke v ňom zostala a aj pri obhliadke kobky žalobcovia videli, že predmetný byt je obývaný. Trvali na tom, že mesto nechcelo postupovať v zmysle rozsudku NS SR a nezohľadnilo špecifiká tohto prípadu. Žalovaný nemá záujem čerpať dotáciu a nechce nájsť spôsob, ktorým by aj s prihliadnutím na zdravotný stav žalobkyne 1. bolo zabezpečené dôstojné bývanie. Opakovane sa vyjadrili k okolnostiam prideľovania bytu na Q. Y.. W.. XX, a poukázali aj na dôvody, pre ktoré predlžovali akceptáciu tejto ponuky, konkrétne na zdravotný stav žalobkyne 1., ktorá bola po operácii O., od mája zostala na invalidnom vozíku a žalobcovia mali záujem o montáž stoličkového výťahu. Poukázali na to, že žalovaný podmieňoval uzavretie nájomnej zmluvy k 3-izbovému bytu späťvzatím žaloby, ktorá v tom čase bola podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Žalobcovia nájomnú zmluvu k 3-izbovému bytu na W. Q. podpísali, táto bola postúpená na posúdenie Bytovej správe s.r.o. Banská Štiavnica a poukázali na Rozhodnutie - Súhlas k nájmu bytu vyslovený
mestom Banská Štiavnica, z ktorého vyplýva, že nájomná zmluva mala byť uzatvorená na dobu určitú, hoci zo zákona vyplýva, že zmluvy majú byť uzatvárané na dobu neurčitú. Žalobcovia zotrvali na názore, že majú právo na rovnocenný byt, na ktorý majú v súčasnosti platnú nájomnú zmluvu a žiadali, aby správny súd v tomto konaní rozhodol, že „žalobcovia majú nárok na náhradný byt podľa platnej nájomnej zmluvy“.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa § 199 a nasl. SSP (správna žaloba v sociálnych veciach) vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Správny súd preskúmal opatrenie žalovaného v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobcov je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z ust. § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal opatrenie žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
15. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a žiadala, aby správny súd preskúmal zákonnosť individuálneho správneho aktu - listu žalovaného č. 477/2018/PaSM zo dňa 22.01.2018, ktorý je podľa jeho povahy opatrením o pridelení bytovej náhrady. Tvrdila, že predmetné opatrenie je v rozpore so zák. č. 260/2011 Z.z. a to konkrétne s § 10 ods. 1, v ktorom je presne uvedené, kedy obec môže rozhodnúť o zániku nároku na bytovú náhradu. Tvrdila, že bolo zasiahnuté do práv žalobcov na odmietnutie náhradného bytu. Ďalej tvrdila, že žalovaný konal v rozpore so zák. č. 260/2011 Z.z. a v opatrení nesprávne poučil žalobcov o tom, za akých podmienok zaniká právo na poskytnutie, resp. pridelenie náhradného bytu. Uviedla, že trvá na podanej žalobe, avšak netrvá na námietke nezákonnosti napadnutého opatrenia z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia. Vo vzťahu k námietke, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na to, aby bola vec správne posúdená a aby bolo vydané predmetné opatrenie uviedla, že žalovaný nepostupoval spôsobom zohľadňujúcim konkrétne špecifiká prípadu, pretože žalobcom bola ponúknutá bytová náhrada - byt na U. XX, ktorý nezodpovedá požiadavkám pre fyzickú osobu s ŤZP. Poukázala na to, že v čase vydania rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu (v r. 2012) žalobkyňa 1. nebola osobou s ŤZP, zmena zdravotného stavu žalobkyne 1. nastala v r. 2014 v dôsledku následných operácií, o čom žalobcovia informovali žalovaného aj v procese prideľovania konkrétneho bytu na U.. XX. Žalobkyňa 1. je osobou ZŤP a v čase, kedy sa jednalo o pridelení 3-izbového bytu na W. Q., bol následkom operačných výkonov jej zdravotný stav taký, že používala invalidný vozík. V čase vydania predmetného opatrenia a ani teraz žalobkyňa 1. už invalidný vozík nepoužíva, je však naďalej osobou ZŤP, je obmedzená v pohybe, používa paličku a pohybuje sa vždy v doprovode inej osoby, najčastejšie rodinného príslušníka. Zástupkyňa žalobcov zároveň namietala, že v predmetnom opatrení je v rozpore so zákonom uvedené poučenie, resp. že opatrenie neobsahuje poučenie v súlade so zákonom o zániku práva na pridelenie bytu. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní upravila petit a navrhla, aby správny súd napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
16. Žalobca 2. na pojednávaní uviedol, že všetci žalobcovia sú do dnešného dňa evidovaní v zozname žiadateľov v zmysle zák. č. 260/2011 Z.z., neboli z neho vyškrtnutí a zároveň im zo strany žalovaného nebolo doručené žiadne opatrenie, resp. nebol vykonaný iný úkon smerujúci k ponuke iného náhradného bytu. Potvrdil, že na predmetné opatrenie žalovaného nereagovali písomne v tom zmysle, že uvedenú ponuku odmietajú, resp. neprijímajú a podali predmetnú žalobu. Žalobcovia v súčasnej dobe platia regulované nájomné, je však pravdou, že vlastník bytu urobil úkony smerujúce k tomu, aby sa z bytu vysťahovali, proti ktorému úkonu sa bránili na civilnom súde, pričom vlastník bytu požadoval od žalobcov aj doplatenie rozdielu medzi regulovaným a trhovým nájomným. Predmetné súdne konanie doposiaľ nebolo ukončené. Žalobca 2. uviedol, že uvedeným listom, ktorým žalovaný ponúkol žalobcom predmetný 2-izbový byt, v ktorom mesto deklarovalo, že v prípade, ak do 30 dní žalobcovia neuzavrú zmluvu a neakceptujú ponuku na tento byt, zanikne im nárok na bytovú náhradu, boli v nich vyvolané dôvodné obavy, že v prípade odmietnutia tohto bytu stratia uvedený nárok. Túto obavu mali aj v dôsledku toho, že pri obhliadke predmetného bytu bola spísaná zápisnica o obhliadke, v ktorej žalovaný
opakovane konštatoval, že v prípade odmietnutia ponúknutého bytu im nárok zanikne. Predmetným listom bol žalobcom ponúknutý byt na X. poschodí, prístup k bytovému domu je po rovine, nie sú tam obmedzenia pre osoby ZŤP, avšak žalobkyňa 1. vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je spôsobilá prejsť dlhšiu trasu. K bytu je prístup prostredníctvom výťahu, avšak pokiaľ sa týka priestorového usporiadania samotného bytu, toto je nevhodné pre osobu so ZŤP, pretože len vstupné dvere majú šírku 90 cm, ostatné vnútorné dvere majú šírku 60 cm, sú úzke a pri pohybe žalobkyne 1. sú problémy. Nevhodne je priestorovo usporiadaná aj kúpeľňa, ktorá je spojená s WC a za situácie, že žalobkyňa 1. vyžaduje pomoc ďalšej osoby, kúpeľňa nie je dostatočne priestorovo usporiadaná. Rovnako ďalšie miestnosti nie sú postačujúce pre tri dospelé osoby. Žalobca 2. namietal nevhodné usporiadanie predsiene, ktorá má štvoro dverí a nie je tam miesto na vhodný pohyb osoby ZŤP. V súčasnosti bývajú v byte, ktorý je v bytovom dome, ku ktorému je prístup po rovine, byt sa nachádza na 3. podlaží bez výťahu.
17. Žalobkyňa 3. na pojednávaní uviedla, že ponúknutý 2-izbový byt je nevhodne priestorovo usporiadaný a vzhľadom na to, že žalobkyňa 1. je osobou ZŤP, ktorá trpí o.i. Z., je najmä vzhľadom na túto skutočnosť nevhodne riešené sociálne zariadenie, ktoré je umiestnené v kúpeľni za vaňou, je možné sa k nemu dostať len veľmi obtiažne. Priestorové usporiadanie celého bytu je nevhodné pre osobu so ZŤP s tým typom postihnutia, aký má žalobkyňa 1.
18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že vo veci nebolo doposiaľ vydané rozhodnutie o pridelení bytovej náhrady. Žalovaný postupoval takým spôsobom, že po vydaní rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu a jeho právoplatnosti ponúkol predmetným listom 2-izbový byt žalobcom a následne očakával, že žalobcovia budú na túto ponuku reagovať. Bola vykonaná obhliadka, avšak vzhľadom na to, že žalobcovia adekvátnym spôsobom na túto ponuku nereagovali a ani dodnes neodmietli uvedenú ponuku, žalovaný nemal dôvod na ďalší postup, ktorým by bolo zrejmé vydanie rozhodnutia o pridelení bytovej náhrady tak, aby bola poskytnutá žalobcom príslušná ochrana. Tvrdil, že predmetný list je individuálny správny akt, na ktorý žalobcovia nereagovali a keďže tak neurobili, ani nevzniká správnemu súdu kompetencia na preskúmanie tohto listu z dôvodu zásahu do práv žalobcov. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nie sú splnené podmienky na to, aby súd vo veci konal a aby predmetné opatrenie preskúmal, pretože nejde ani o rozhodnutie a ani o opatrenie v zmysle SSP a správny súd nemá právomoc takéto opatrenie preskúmať. Navrhol, aby správny súd buď konanie zastavil, alebo aby žalobu zamietol a žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania.
Právny rámec
19. Podľa § 1 zák. č. 260/2011 Z.z. v znení k 22.11.2012 ( ďalej len „ zák.č. 260/2011 Z.z.“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady.
20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ zák. č. 260/2011 Z.z. (1) Tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov 1) alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve s obcou oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. (3) Tento zákon sa vzťahuje na a) nájomcu, ktorým je osoba v nájomnom vzťahu s prenajímateľom bytu podľa odseku 1 a spoločný nájomca, b) spoločne posudzované osoby žijúce v domácnosti s nájomcom v byte podľa odseku 1, ktorými sú 1. jeho potomkovia, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona žijú s nájomcom v domácnosti aspoň tri roky, počas ktorých tam boli prihlásení na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt, a nemajú vlastný byt ani iný byt v nájme, 2. osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona žijú v domácnosti s nájomcom aspoň tri roky, počas ktorých tam boli prihlásené na trvalý pobyt alebo na prechodný pobyt, starajú sa spoločne o domácnosť alebo sú na nájomcu odkázaní výživou a nemajú vlastný byt ani iný byt v nájme.
21. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 260/2011 Z.z. nájomca, ktorý má nárok na bytovú náhradu, nie je povinný sa vysťahovať z bytu a byt vypratať, kým mu obec neposkytne bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4. Na práva a povinnosti nájomcu podľa prvej vety sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
22. Podľa § 5 ods. 1, 4, 6 zák. č. 260/2011 Z.z. (1) Ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. (4) Bytovou náhradou na účely tohto zákona je náhradný nájomný byt podľa osobitného predpisu, 3) nachádzajúci sa v tej istej obci ako vypratávaný byt. Nájomca sa môže dohodnúť s inou obcou na poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území; túto dohodu je táto obec povinná oznámiť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt. (6) Nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, ktorí sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi, sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt a) s jednou obytnou miestnosťou pre jednu fyzickú osobu, b) s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby, c) s tromi obytnými miestnosťami pre štyri až päť fyzických osôb, d) so štyrmi obytnými miestnosťami pre šesť a viac fyzických osôb.
23. Podľa § 7 zák. č. 260/2011 Z.z. (1) Žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od prenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. (2) Žiadateľ, ktorý je nájomcom bytu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. c), alebo žiadateľ, ktorý užíva byt uvedený v § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a ktorý je predmetom súdneho sporu o prechod nájmu bytu alebo výmene bytu, podá predbežnú žiadosť o poskytnutie bytovej náhrady (ďalej len "predbežná žiadosť"). (3) Žiadateľ, ktorý je nájomcom bytu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. c), podá žiadosť do dvoch mesiacov od doručenia výpovede nájmu bytu podľa § 3 ods. 2, inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. (4) Žiadateľ, ktorý užíva byt uvedený v § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a ktorý je predmetom súdneho sporu o prechod nájmu bytu alebo výmene bytu, podá žiadosť do dvoch mesiacov od doručenia výpovede nájmu bytu podľa § 3 ods. 3, inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. (5) Na konanie o nároku na poskytnutie bytovej náhrady (ďalej len "konanie") je príslušná obec, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať. Ak došlo k dohode podľa § 5 ods. 4, na konanie je príslušná obec, ktorá má zabezpečiť bytovú náhradu.
24. Podľa § 9 zák. č. 260/2011 Z.z. (1) Konanie sa začína podaním žiadosti obci. (2) Účastníkom konania je žiadateľ. (3) Obec preskúma údaje žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb uvedené v žiadosti; najmä preskúma, či žiadateľ spĺňa podmienky materiálnej bytovej núdze. (4) Ak žiadosť spĺňa náležitosti podľa § 8 ods. 2 a 3, obec o žiadosti rozhodne v lehote 90 dní od jej doručenia. (5) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3. Kópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi. (6) O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce podľa odseku 5 rozhoduje súd. (7) Obec zapíše žiadateľa do zoznamu podľa odseku 8 na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu a vydá žiadateľovi písomné potvrdenie o zápise s uvedením poradia zápisu v príslušnom zozname; poradie zápisu je pre poskytnutie bytovej náhrady záväzné. (8) Obec vedie zoznamy žiadateľov oddelene pre každý z náhradných nájomných bytov podľa § 5 ods. 6. Zoznamy žiadateľov sú verejné. Obec zverejní zoznamy žiadateľov na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, ak ho má zriadené.
25. Podľa § 10 zák. č. 260/2011 Z.z. (1) Obec rozhodne o zániku nároku na bytovú náhradu, ak a) do poskytnutia bytovej náhrady žiadateľ prestane spĺňať podmienky nároku na poskytnutie bytovej náhrady alebo b) vyjde najavo, že nárok na poskytnutie bytovej náhrady sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov; neprihliada sa na zrejmé nesprávnosti, ktoré nemajú vplyv na posudzovanie materiálnej bytovej núdze.
(2) Ak zanikol nárok na bytovú náhradu podľa odseku 1, obec vyčiarkne žiadateľa zo zoznamu žiadateľov podľa § 9 ods. 8 a písomne to oznámi prenajímateľovi. (3) Žiadateľ je povinný vypratať byt, ktorý je bytovou náhradou, do dvoch mesiacov od a) právoplatnosti rozhodnutia obce o zániku nároku na bytovú náhradu podľa odseku 1, b) odmietnutia poskytnutej bytovej náhrady žiadateľom z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 4. (4) Poskytnutú bytovú náhradu môže žiadateľ odmietnuť, ak a) nespĺňa všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu 7) a žiadateľ o poskytnutie takej bytovej náhrady obec požiadal v žiadosti, b) nie je v súlade s § 5 ods. 6, c) nie je v stave spôsobilom na jej riadne užívanie a neumožňuje plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
(5) Ak žiadateľ odmietne poskytnutú bytovú náhradu podľa odseku 4, obec odstráni nedostatky, pre ktoré žiadateľ odmietol bytovú náhradu, alebo poskytne žiadateľovi vyhovujúcu bytovú náhradu.
26. Podľa § 12 ods. 1, 4 zák. č. 260/2011 Z.z. (1) Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 , do 31. decembra 2016 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3. (4) Bytovú náhradu poskytne obec z bytov vo vlastníctve obce alebo náhradných nájomných bytov obstaraných podľa osobitného predpisu. 3)
27. Podľa § 13 ods. 1, 2, 7, 8 zák. č. 260/2011 Z.z. (1) Obec uzavrie so žiadateľom, ktorému poskytne bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4, nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, ktorá musí mať písomnú formu. (2) Nájomná zmluva podľa odseku 1 obsahuje najmä a) identifikačné údaje prenajímateľa a nájomcu, b) zoznam osôb tvoriacich spoločne domácnosť nájomcu, c) údaje o predmete nájmu, d) začiatok nájmu, e) dobu nájmu, f) výšku mesačného nájomného, g) výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytovej náhrady a spôsob jej výpočtu, h) opis stavu bytovej náhrady a opis jej príslušenstva, i) identifikáciu a odpis stavu elektromeru, plynomeru a vodomeru, j) podrobné podmienky pre uskutočňovanie zmien stavu a vybavenia bytovej náhrady, k) podmienky skončenia nájmu, l) predkupné právo nájomcu podľa osobitného predpisu. 8) (7) Pred uzavretím nájomnej zmluvy je obec povinná umožniť nájomcovi prehliadku bytovej náhrady. (8) Na nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa tohto zákona a na práva a povinnosti, ktoré vznikli na základe nájomnej zmluvy, sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v tomto ustanovení nie je uvedené inak.
28. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 10) okrem lehoty podľa § 9 ods. 4.
29. Podľa § 1 písm. b/ zák. č. 261/2011 Z.z. o poskytovaní dotácií na obstaranie nájomných bytov (ďalej len „zák. č. 261/2011 Z.z.“) tento zákon upravuje charakteristiku náhradného bytu.
30. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 zák. č. 261/2011 Z.z. (1) Náhradným bytom je byt, ktorého podlahová plocha je najviac a) 90 m2 pre byt so štyrmi obytnými miestnosťami, b) 75 m2 pre byt s tromi obytnými miestnosťami, c) 60 m2 pre byt s dvomi obytnými miestnosťami, d) 45 m2 pre byt s jednou obytnou miestnosťou. (2) Do podlahovej plochy bytu sa okrem obytných miestností započítava aj plocha balkóna, lodžie alebo terasy a plocha príslušenstva bytu. Náhradné byty musia okrem obytných miestností obsahovať a) vstupný priestor, b) priestor na varenie,
c) priestor na uskladnenie potravín, d) priestor na osobnú hygienu. (3) Súčet plôch balkóna, lodžie a terasy prislúchajúcich k náhradnému bytu nesmie presiahnuť 10% z podlahovej plochy náhradného bytu. (4) Náhradné byty musia mať centrálne alebo diaľkové vykurovanie alebo elektrické alebo plynové etážové vykurovanie obsluhované z jedného miesta v byte. (5) Priestor na osobnú hygienu musí byť vybavený splachovacím záchodom a vaňou alebo sprchovacím kútom. (6) Priestor na varenie musí byť vybavený zariadením na varenie a pečenie jedál a na uskladnenie riadu a jeho umývanie s výtokom teplej a studenej vody. (7) Povrchová úprava stien vnútorných konštrukcií v priestore na osobnú hygienu a v priestore na varenie musí byť z keramických obkladov; v ostatných priestoroch príslušenstva bytu a obytných miestnostiach musia byť hladké omietky s konečnou povrchovou úpravou. (8) Povrchová úprava podláh musí byť realizovaná v konečnom prevedení keramickou dlažbou, plávajúcou podlahou alebo podlahovou krytinou.
31. Podľa § 3 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
32. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
33. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
34. Podľa § 4 písm. b/ SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.
35. Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 písm. d/ SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
36. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
37. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
38. Podľa § 203 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
39. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti individuálneho správneho aktu - listu žalovaného č. 477/2018/PaSM z 22.01.2018, ktorý podľa jeho povahy označili za opatrenie, ktorým bolo zasiahnuté do práv žalobcov. Namietali, že žalovaný konal v rozpore so zák. č. 260/2011 Z.z. a v opatrení nesprávne poučil žalobcov o tom, za akých podmienok zaniká právo na poskytnutie, resp. pridelenie náhradného bytu. Ďalej namietali, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav pre vydanie predmetného opatrenia, keď žalovaný nepostupoval spôsobom zohľadňujúcim konkrétne špecifiká prípadu, najmä že žalobcom bola ponúknutá bytová náhrada, ktorá nezodpovedá požiadavkám pre fyzickú osobu s ŤZP. Žiadali napadnuté opatrenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na pojednávaní namietal, že predmetný list je individuálny správny akt, na ktorý žalobcovia nereagovali, a preto nie sú splnené podmienky na to, aby správny súd predmetné opatrenie preskúmal, pretože nejde o opatrenie v zmysle SSP. Navrhol konanie zastaviť alebo alternatívne žalobu zamietnuť.
40. Správny súd sa prioritne zaoberal otázkou, či predmetný list žalovaného č. 477/2018/PaSM z 22.01.2018 je spôsobilým predmetom prieskumu podľa ustanovení SSP, t.j. či sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy, ktorého zákonnosť môže správny súd preskúmať. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z ustanovenia § 2 ods. 2 SSP vyplýva, že každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Ustanovenie § 2 ods. 2 SSP je odzrkadlením čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a v ňom obsiahnutého práva na súdnu ochranu poskytovanú správnymi súdmi. V tomto previazaní treba vidieť aj preferenciu takého výkladu SSP, pri ktorom sa prípadne nejasné alebo viacerými spôsobmi vyložiteľné ustanovenia zákona budú aplikovať spôsobom umožňujúcim prístup k správnemu súdu. Len takýto výklad totiž možno považovať za ústavne konformný (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) a súladný so základnými princípmi SSP. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdneho konania v zmysle § 6 SSP sú o.i. opatrenia orgánu verejnej správy. V zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. Rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Orgánom verejnej správy sú v zmysle § 4 písm. b/ SSP orgány územnej samosprávy (o.i. mestá). Tieto orgány
verejnej správy sú základom verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia, opatrenia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, záväzné pokyny, záväzné stanoviská a pod. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec/89/8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Musí teda ísť o individuálny správny akt vo vzťahu k subjektom práva, ktorým sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto subjektov. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy, ktoré majú charakter opatrenia, vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty správnych orgánov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 21/08, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti“. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax NS SR vo vzťahu k preskúmavaniu oznámení, listov a iných opatrení orgánov verejnej správy, ktoré nevykazujú znaky administratívneho rozhodnutia, najvyšší súd (napr. vo veci sp. zn. 5Sžf/31/2011 s poukazom na vecný rozsah konania pred správnym súdom vyjadrený v ust. § 244 ods. 3 a § 248 O.s.p.) uviedol, že „výnimky z aplikácie ústavy (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR), i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale treba k nim pristupovať reštriktívne“. Najvyšší súd SR obdobne vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sži/39/2014 uviedol: „... v prípade pochybností nie je vadou, ak súd reštriktívnym výkladom ust. § 248 písm. a/ O.s.p. poskytne účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR“. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že list žalovaného č. 477/2018/PaSM z 22.01.2018 je individuálnym správnym aktom vydaným v administratívnom konaní, ktorý svojimi účinkami smeruje voči žalobcom ako konkrétnym adresátom práva a zakladá im práva a povinnosti, vyplývajúce z ustanovení zák. č. 260/2011 Z.z. v súvislosti s realizáciou povinností žalovaného vyplývajúcimi mu z právoplatného rozhodnutia žalovaného č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012 o priznaní nároku na bytovú náhradu žalobcom, a teda aj v súvislosti s právami vyplývajúcimi žalobcom z predmetného rozhodnutia žalovaného. Predmetný list žalovaného z 22.01.2018 je teda opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov priamo dotknuté.
41. Žalobcovia namietali nezákonnosť napadnutého opatrenia z dôvodu, že žalovaný konal v rozpore s ustanoveniami zák. č. 260/2011 Z.z., keď v napadnutom opatrení žalobcov nesprávne poučil o tom, za akých podmienok žalobcom zaniká právo na poskytnutie, resp. pridelenie bytovej náhrady, resp. že napadnuté opatrenie neobsahuje poučenie v súlade so zákonom. Z textu napadnutého opatrenia označeného ako „Ponuka náhradného bývania v súlade s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s Rozsudkom NS SR“ zo dňa 22.01.2018 vyplýva, že s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia všeobecných súdov (ktorými bolo potvrdené Rozhodnutie žalovaného č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012 o priznaní nároku na bytovú náhradu žalobcom) žalovaný žalobcom oznámil, že pre splnenie povinnosti pridelenia náhradného bytu má pre žalobcov k dispozícii 2-izbový byt na ul. U.. XX v U.W. a vyzval žalobcov, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy uvedený byt prevzali a uzatvorili nájomnú zmluvu na užívanie predmetného bytu. Žalovaný v liste - opatrení súčasne uviedol, že povinnosť mesta Banská Štiavnica je splnená ponúknutím náhradného bytu na základe právoplatného priznaného nároku na pridelenie náhradného bytu. Súčasne žalovaný v opatrení konštatoval, že v prípade márneho uplynutia lehoty na prevzatie bytu, t.j. 30 dní odo dňa doručenia (výzvy) žalovaný bude konanie žalobcov považovať za odmietnutie ponúknutého bytu s tým, že odmietnutím ponúknutého bytu dochádza k zániku nároku na pridelenie náhradného bytu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zák. č. 260/2011 Z.z. upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady. Na konanie podľa tohto zákona sa v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z.z. vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Zároveň sú správne orgány v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, ktorých sa konanie týka,
musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Pokiaľ teda žalovaný, viazaný svojím právoplatným Rozhodnutím č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012 (v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp/12/2013 zo dňa 23.07.2015 a s Rozsudkom NS SR č.k. 7Sžo/276/2015 zo dňa 27.09.2017), v zmysle ktorého bol povinný žalobcom poskytnúť náhradný nájomný byt - bytovú náhradu (s dvomi obytnými miestnosťami v meste Banská Štiavnica), vydal opatrenie, ktorým žalobcom ponúkol konkrétny náhradný nájomný byt (bytovú náhradu) v zmysle zák. č. 260/2011 Z.z., pričom žalobcov poučil o následkoch odmietnutia ponúknutého bytu - zániku nároku na pridelenie náhradného bytu bez toho, aby v opatrení žalobcom poskytol riadne, úplné a zákonné poučenie o zákonom stanovených dôvodoch, pre ktoré môžu žiadatelia (žalobcovia) odmietnuť poskytnutú bytovú náhradu, postupoval v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V opatrení absentuje poučenie o tom, že žalobcovia môžu odmietnuť poskytnutú bytovú náhradu v zmysle § 10 ods. 4 zák. č. 260/2011 Z.z. v prípadoch, ak: a) táto nespĺňa všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu a žiadateľ o poskytnutie takej bytovej náhrady obec požiadal v žiadosti, b) nie je v súlade s § 5 ods. 6 a c) nie je v stave spôsobilom na jej riadne užívanie a neumožňuje plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Nepoučil ich ani o tom, že len v prípade, ak odmietnu poskytnutú bytovú náhradu z iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v § 10 ods. 4 zák. č. 260/2011 Z.z., dochádza k zániku nároku na bytovú náhradu (a contrario). Zároveň žalovaný v opatrení nepoučil žalobcov o tom, že v prípade, ak odmietnu poskytnutú bytovú náhradu podľa ods. 4, žalovaný buď odstráni nedostatky, pre ktoré žiadatelia (žalobcovia) odmietli bytovú náhradu, alebo poskytne žiadateľom (žalobcom) vyhovujúcu bytovú náhradu (§ 10 ods. 5 zák. č. 260/2011 Z.z.). Uvedeným postupom žalovaného v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia. Predmetným opatrením teda žalovaný zasiahol do práv žalobcov vyplývajúcim im z ustanovení zák. č. 260/2011 Z.z. v súvislosti s poskytnutím bytovej náhrady, ako aj do práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval uvedenú námietku žalobcov za dôvodnú.
42. Námietka žalobcov, že „nebol dostatočne zistený skutkový stav“ na vydanie opatrenia, s odôvodnením, že žalovaný nepostupoval spôsobom zohľadňujúcim konkrétne špecifiká prípadu, pretože ponúknutá bytová náhrada (2-izbový byt na U.. XX v U.W.) nezodpovedá požiadavkám pre fyzickú osobu s ŤZP (žalobkyňa 1.), nebola spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného. Napadnuté opatrenie žalovaného totiž nie je (ani podľa formy, ani podľa obsahu) rozhodnutím o pridelení náhradného bytu, pre ktoré platí požiadavka vyplývajúca z ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „rozhodnutie orgánu verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci“. Zákon č. 260/2011 Z.z. neustanovuje žalovanému povinnosť, aby v opatrení, ktorým oznamuje žalobcom, že má pre nich k dispozícii 2-izbový byt o výmere 45,56 m2 na ul. U.. XX v U.W., uviedol podrobne špecifiká ponúkaného náhradného bytu s vyhodnotením všetkých kritérií, ku ktorým prihliadal pri realizácii uvedenej ponuky. Vydaniu takéhoto opatrenia nepredchádza „zisťovanie skutkového stavu“. Povinnosť uviesť v opatrení dôvody, pre ktoré žalovaný ponúkol žalobcom konkrétny byt (spĺňajúci kritériá vymedzené, resp. určené v rozhodnutí o priznaní nároku žalobcov na poskytnutie bytovej náhrady - náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami s podlahovou plochou min. 45 m2 a najviac 60 m2) nevyplýva žalovanému ani z ustanovení Správneho poriadku. V tejto súvislosti však správny súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný v predmetnom opatrení poskytol žalobcom poučenie o dôsledkoch odmietnutia ponúknutého bytu (zánik nároku na pridelenie náhradného bytu) bez toho, aby súčasne poučil žalobcov o dôvodoch, pre ktoré môžu poskytnutú bytovú náhradu odmietnuť (§ 10 ods. 4 zák. č. 260/2011 Z.z.), postupoval v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd súčasne vo vzťahu k námietke žalobcov, že ponúknutý byt nezohľadňuje konkrétne špecifiká žalobkyne 1. ako fyzickej osoby s ŤZP, považuje za potrebné uviesť, že žiadateľ môže v zmysle § 10 ods. 4 písm. a/ zák. č. 260/2011 Z.z. poskytnutú bytovú náhradu odmietnuť, ak nespĺňa všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu a žiadateľ o poskytnutie takej bytovej náhrady obec požiadal v žiadosti.
43. Námietka žalobcov, že žalovaný nevyhovel ich žiadosti a neumožnil im vykonať obhliadku bytu v nimi navrhovanom čase, je nedôvodná. Žalobcovia nešpecifikovali, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia, ani to, ktoré zákonné ustanovenie žalovaný takýmto postupom porušil. Z ust. § 13 ods. 7 zák. č. 260/2011 Z.z. vyplýva pre žalovaného povinnosť umožniť nájomcovi pred uzavretím nájomnej zmluvy prehliadku bytu. Z cit. ustanovenia však nemožno vyvodiť, že žalovaný je povinný umožniť prehliadku v termíne a čase určenom žiadateľmi. Napokon medzi účastníkmi nebolo
sporné, že žalovaný umožnil žalobcom prehliadku ponúknutého bytu a žalobcovia sa obhliadky v termíne a v čase určenom žalovaným zúčastnili, o čom svedčí zápis z predmetnej obhliadky.
44. Tvrdenie žalobcov, že v období, kedy bol byt žalobcom ponúknutý ako bytová náhrada, nebol žalovaným zákonne ukončený nájom k bytu s predchádzajúcim nájomníkom, nezodpovedá skutočnosti a obsahu administratívneho spisu. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že nájomná zmluva bola ukončená smrťou nájomníčky, pričom dcéra nájomníčky neprejavila záujem o prechod nájmu bytu a dňa 14.02.2018 odovzdala predmetný byt na ul. U.. XX zápisnične Bytovej správe s.r.o. Banská Štiavnica, o čom žalovaný ako dôkaz predložil Preberací protokol zo 14.02.2018. Prítomnosť dcéry nebohej nájomníčky pri obhliadke bytu bola žalovaným logicky vysvetlená a uvedená skutočnosť nemala vplyv na skutočnosť, že nájomný vzťah s predchádzajúcim nájomníkom bol ukončený. Žalobcovia svoje tvrdenie, že byt bol užívaný dňa 19.02.2018, nepreukázali.
45. Žalobcovia namietali, že až po ukončení obhliadky bytu sa z nájomnej zmluvy (predloženej žalobcom na obhliadke bytu dňa 14.02.2018) dozvedeli, že súčasťou bytu má byť pivničná kobka, ktorá im nebola ukázaná. Prehliadka kobky im bola umožnená až 19.02.2018, o čom bol vyhotovený zápis zo dňa 19.02.2018. Žalobcovia poukázali na to, že predmetná kobka sa nachádza v inej (vedľajšej) budove na ul. U.. XX, ktorej vlastníkom nie je žalovaný, ale tretí subjekt (COOP Jednota). Rovnako však nekonkretizovali, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že pivničné priestory, v ktorých je umiestnená kobka, užívajú nájomníci 87 bytov v bytovom dome bez výhrad a tieto sú na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi Bytovou správou s.r.o. Banská Štiavnica ako nájomcom a spoločnosťou SimKor s.r.o. Banská Štiavnica ako prenajímateľom zo dňa 04.03.2014 prenechané nájomcovi do dočasného užívania na čas určitý, ktorý je vymedzený ako čas existencie nájomných bytov v bytovom dome súp. č. XXXX a XXXX, t.j. aj bytu ponúknutého žalobcom ako bytová náhrada, najneskôr do 28.12.2053, pričom predmetnú nájomnú zmluvu žalovaný predložil. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že žalovaný ponúkal žalobcom bytovú náhradu v bytovom dome, ktorý je vo vlastníctve iného subjektu (SimKor s.r.o.) a nie je vo vlastníctve žalovaného, žalovaný predložil správnemu súdu čiastočný výpis z LV č. X pre k.ú. U.W., z ktorého vyplýva, že vlastníkom predmetného bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX je mesto U.W..
46. Pokiaľ žalobcovia v žalobe namietali, že žalovaný určil žalobcom 30-dňovú lehotu na prijatie ponúknutého náhradného bytu s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozsudok Najvyššieho súdu SR, hoci v týchto rozsudkoch žiadna lehota stanovená nebola, správny súd uvádza, že žalobcovia jednak nekonkretizovali, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia a jednak ich námietka nemá oporu v texte napadnutého opatrenia, pretože stanovenie 30-dňovej lehoty nebolo žalovaným odôvodnené tým, že táto lehota vyplýva z predmetných rozsudkov.
47. Žalobcovia namietali, že v texte zápisu z obhliadky zo 14.02.2018 je uvedené, že boli oboznámení s podmienkami nájmu, avšak bola im len predložená nájomná zmluva bez prejednania náležitostí v nej uvedených. Neuviedli však žiadne tvrdenie, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia. Pokiaľ žalobcovia namietali, že nájomná zmluva predložená žalobcom pri obhliadke dňa 14.02.2018 (v skutočnosti sa jedná o návrh textu nájomnej zmluvy) nemá náležitosti podľa zák. č. 260/2011 Z.z. a č. 261/2011 Z.z., neuviedli, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného. Nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania posudzovanie zákonnosti textu predloženého návrhu nájomnej zmluvy, ani jej prípadná platnosť, keďže nájomná zmluva medzi účastníkmi nebola podpísaná ( a teda ani uzavretá). Správny súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že nájomná zmluva, ktorú žalovaný uzatvára so žiadateľom, ktorému poskytuje bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4, sa uzatvára na dobu neurčitú, táto musí mať písomnú formu a musí obsahovať náležitosti stanovené v § 13 ods. 2 zák. č. 260/2011 Z.z.
48. K námietkam žalobcov smerujúcim voči spôsobu a forme zabezpečenia bytovej náhrady správny súd uvádza, že zvolenie spôsobu a formy zabezpečenia bytovej náhrady, t.j. či žalovaný pridelí bytovú náhradu z fondu bytov mesta alebo obstará náhradný nájomný byt postupom podľa § 3 zák. č. 261/2011 Z.z., je výlučne v pôsobnosti žalovaného. Pokiaľ žalobcovia poukázali v žalobe na „bežnú prax“ v meste Banská Štiavnica pri prideľovaní bytov (s tvrdením, že pre 3-člennú rodinu sa prideľujú 3-izbové byty), táto skutočnosť v preskúmavanom prípade nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia, pretože v preskúmavanom prípade je žalovaný povinný poskytnúť bytovú
náhradu žiadateľom (žalobcom) v zmysle zák. č. 260/2011 Z.z. a č. 261/2011 Z.z., pričom vo vzťahu k počtu obytných miestností a rozlohe bytovej náhrady je viazaný právoplatným Rozhodnutím žalovaného č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012 (v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sp/12/2013-121 zo dňa 23.07.2015 a Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžo/276/2015 zo dňa 27.09.2017). Navyše žalovaný doposiaľ nevydal žiadne rozhodnutie o pridelení bytovej náhrady - konkrétneho bytu žalobcom, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi tohto konania nebola sporná.
49. Vo vzťahu k preskúmavaciemu konaniu, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, je irelevantná požiadavka žalobcov, aby bolo prihliadnuté k tomu, akým spôsobom riešia túto otázku samosprávy v iných mestách (napr. v Bratislave). Rovnako irelevantný v tomto konaní je aj doterajší postup vlastníka bytu voči žalobcom.
50. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že zmluva k súčasnému bytu, v ktorom žalobcovia bývajú, spĺňa podmienky pre náhradný byt aj podľa zák. č. 260/2011 Z.z., aj podľa Občianskeho zákonníka, správny súd poukazuje na to, že uvedené tvrdenie je vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného irelevantné. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je v preskúmavanom prípade pri poskytnutí bytovej náhrady viazaný právoplatným Rozhodnutím žalovaného č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012, ktorým rozhodol o priznaní nároku na bytovú náhradu v súlade so zák. č. 260/2011 Z.z. a toto rozhodnutie bolo potvrdené vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s rozsudkom NS SR. V tomto prípade platí osobitná úprava o poskytovaní náhradných nájomných bytov v zmysle zák. č. 260/2011 Z.z., aplikácia ktorého má prednosť (lex specialis) pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom zákonodarca v zák. č. 260/2011 Z.z. stanovil presné podmienky, za akých možno priznať bytovú náhradu a zároveň stanovil povahu bytovej náhrady. Podľa dôvodovej správy k zák. č. 260/2011 Z.z. prijatím tohto zákona zákonodarca sledoval primerane vyvážené riešenie ako pre prenajímateľov (vlastníkov bytov), tak pre nájomcov a v neposlednom rade zohľadňoval tiež verejný záujem. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP zo dňa 04.11.2014 vydané vo veci sťažovateľov X. Y. a ďalší voči SR (vydané pod č. 11809/12) v spoločnom konaní s vecou U. a ďalší proti SR (č. 35284/13), ktorého boli žalobcovia účastníkmi konania ako členovia občianskeho združenia Právo na bývanie, v ktorom o.i. ESĽP pripustil, že nová právna úprava (zák. č. 260/2011 Z.z. a zák. č. 261/2011 Z.z.) síce zasahuje do práva sťažovateľov na rešpektovanie obydlia, keďže mení podmienky nájmu v tom smere, že umožňuje vlastníkom bytov nájom vypovedať a stanovuje podmienky pre získanie náhradného bytu, avšak tento zásah do práv sťažovateľov má právny základ a sleduje legitímny cieľ - ochranu práv vlastníkov, ktorí museli dlhodobo znášať bremeno regulácie nájmu. ESĽP považoval za relevantné, že novoprijatá právna úprava umožnila aj naďalej zachovať reguláciu nájomného v prípadoch nájomníkov v hmotnej núdzi, ktorým musia obce a mestá v určenej lehote prideliť náhradné byty.
51. Pokiaľ žalobcovia namietali, že ponúknutý byt je na periférii mesta, správny súd poukazuje na skutočnosť, že z ust. § 5 ods. 4 zák. č. 260/2011 Z.z. vyplýva, že náhradný byt sa musí nachádzať v tej istej obci, ako vypratávaný byt (okrem prípadu, ak sa nájomca dohodne s inou obcou na poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území), z cit. ustanovenia však nemožno vyvodiť záver, že náhradný byt sa musí nachádzať v tej istej lokalite alebo v tej istej štvrti resp. časti obce resp. mesta. Obdobne námietka, že náhradný byt má rozlohu len o 0,56 m2 väčšiu ako je spodná hranica podlahovej rozlohy bytu určená v zákone pre dve až tri osoby, nie je relevantná, ak ponúknutý náhradný byt spĺňa kritériá stanovené zákonom na rozlohu podlahovej plochy náhradného bytu v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ zák. č. 261/2011 Z.z., ako aj právoplatného rozhodnutia žalovaného vydaného v zmysle § 9 ods. 5 zák. č. 260/2011 Z.z., samozrejme za predpokladu, že neexistujú iné, zákonom predpokladané dôvody (§ 10 ods. 4 zák. č. 260/2011 Z.z.) na odmietnutie poskytnutej bytovej náhrady žiadateľmi (žalobcami). 52. K námietkam žalobcov týkajúcim sa postupu žalovaného pred právoplatným rozhodnutím o priznaní nároku žalobcov na bytovú náhradu (špecifikovanými v replike i vo vyjadrení žalobcov k duplike žalovaného), pričom uvádzali okolnosti „prideľovania 3-izbového bytu na W. Q.. XX v U.W. a žiadali, aby správny súd preskúmal zákonnosť postupu žalovaného pri prideľovaní uvedeného bytu“ správny súd uvádza, že predmetom konania začatého na základe žaloby žalobcov, ktorou sa domáhajú preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 477/2018/PaSM zo dňa 22.01.2018, je preskúmanie zákonnosti tohto napadnutého opatrenia žalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania nemôže byť preskúmanie postupu žalovaného v súvislosti s ponukou iného bytu žalobcom, než je ponúknutý byt, špecifikovaný v napadnutom opatrení žalovaného a to v čase pred vydaním napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia žalovaného o priznaní nároku
na bytovú náhradu č. 1774/2012/PaSM z 05.11.2012. Predmetom tohto konania nemôže byť ani preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného pri prideľovaní iného bytu (3-izbový byt na Q. Y.. W..XX v U.W.), než je byt ponúkaný žalobcom v opatrení žalovaného č. 477/2018/PaSM z 22.01.2018, tretej osobe, resp. tretím osobám.
53. Pokiaľ žalobcovia namietali, že predmetný byt, ktorý bol žalobcom ponúknutý opatrením žalovaného č. 477/2018/PaSM z 22.01.2018, nezodpovedá požiadavkám, resp. predpisom vzťahujúcim sa na osoby ZŤP a nezohľadňuje potreby žalobkyne 1., ktorá je osobou s ŤZP, pričom na pojednávaní žalobcovia upresnili, že žalobkyňa 1. síce nepoužíva v súčasnosti invalidný vozík, avšak je obmedzená v pohybe, používa R., pohybuje sa vždy v doprovode inej osoby, trpí Z. a súčasne namietali, že ponúknutý byt je nevhodne priestorovo usporiadaný, (namietaná šírka dverí 60 cm, nevhodne priestorovo usporiadaná kúpeľňa s WC, nevhodne riešená predsieň) a súčasne namietali, že ponúknutý byt nemá priestor pre uskladnenie potravín, v dôsledku čoho žalobcovia považovali napadnuté opatrenie za vydané v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (konkrétne čl. 9 ods. 1 a čl. 28 ods. 1), ako aj s rozsudkom NS SR č. k. 7 Sžo/276/2015, ktorý poukázal „na kritériá, ku ktorým má orgán verejnej správy pri prideľovaní konkrétneho nájomného bytu (po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na bytovú náhradu) prihliadať a ktoré skutočnosti je povinný orgán verejnej správy pri prideľovaní náhradného bytu správnou úvahou preniesť do dôvodov správneho rozhodnutia o pridelení konkrétneho bytu“, správny súd uvádza, že vzhľadom na to, že napadnuté opatrenie žalovaného, ktorého zákonnosť je predmetom tohto preskúmavacieho konania, nie je (a to ani podľa formy ani podľa obsahu) rozhodnutím orgánu verejnej správy o pridelení konkrétneho bytu, a teda neobsahuje o.i. odôvodnenie, v ktorom by orgán verejnej správy uviedol úvahu, z ktorej by bolo zrejmé, ku ktorým kritériám a skutočnostiam pri prideľovaní konkrétneho bytu žalobcom prihliadal (tak, ako to uvádza v podrobnostiach NS SR v odôvodnení svojho rozsudku č. 7Sžo/276/2015), tieto námietky žalobcov správny súd nepovažoval za spôsobilé napadnúť zákonnosť preskúmavaného opatrenia žalovaného. K týmto námietkam by správny súd mohol prihliadnuť len v prípade, ak by orgán verejnej správy (žalovaný) vydal rozhodnutie o pridelení konkrétneho bytu (o poskytnutí konkrétnej bytovej náhrady) a zákonnosť takéhoto rozhodnutia by bola preskúmavaná na základe žalobcami podanej správnej žaloby.
54. Vzhľadom na dôvody uvedené v bode 41 tohto rozsudku správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia, a preto napadnuté opatrenie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude úlohou žalovaného, aby vzhľadom na povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 12 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z.z. poskytol žalobcom, ktorí sú zapísaní v zozname podľa § 9 ods. 8 zák. č. 260/2011 Z.z., bytovú náhradu v zmysle právoplatného Rozhodnutia žalovaného č. 1774/2012/PaSM zo dňa 05.11.2012, ktorým žalovaný rozhodol o priznaní nároku na bytovú náhradu pre žiadateľov (žalobcov), pričom bytovou náhradou pre dve až tri fyzické osoby v zmysle § 5 ods. 6 písm. b/ zák. č. 260/2011 Z.z. je náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami. Zákonodarca vymedzuje nájomné byty vo vzťahu k podlahovej výmere podľa počtu obytných miestností len maximálnou podlahovou plochou. Zo znenia § 11 ods. 1 zák. č. 261/2011 Z.z. je možné jednoznačne vymedziť minimálnu výmeru náhradného bytu s dvomi obytnými miestnosťami, ktorá musí byť väčšia ako 45 m2 a nesmie presahovať 60 m2. Žalovaný je povinný v ďalšom konaní postupovať v súlade s ustanoveniami zák. č. 260/2011 Z.z., zák. č. 261/2011 Z.z. a ustanoveniami Správneho poriadku, t.j. je povinný ponúknuť žalobcom bytovú náhradu spĺňajúcu požiadavky stanovené právoplatným Rozhodnutím žalovaného č. 1774/2012/PaSM z 05.11.2012, ako aj požiadavky stanovené zákonom, konkrétne ust. § 5 ods. 4, 6 zák. č. 260/2011 Z.z. a ust. § 11 zák. č. 261/2011 Z.z. Pokiaľ žalovaný vykoná úkony smerujúce k splneniu uvedenej povinnosti poskytnúť žalobcom bytovú náhradu, konkrétne ponúkne žalobcom náhradný nájomný byt, je povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcami ako s účastníkmi konania a dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Zároveň je povinný poskytnúť im pomoc a poučenia tak, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Konkrétne je žalovaný povinný preukázateľne poučiť žalobcov o.i. o dôvodoch, pre ktoré môžu poskytnutú bytovú náhradu odmietnuť (§ 10 ods. 4 zák. č. 260/2011 Z.z.), ako aj o postupe podľa § 10 ods. 5 cit. zákona s tým, že pred uzavretím nájomnej zmluvy, ktorá musí byť uzatvorená na dobu neurčitú, musí mať písomnú formu a musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom (§ 13 zák. č. 260/2011 Z.z.) je žalovaný povinný umožniť nájomcom prehliadku bytovej náhrady. Pokiaľ žalovaný vydá rozhodnutie o pridelení bytovej náhrady, toto rozhodnutie musí obsahovať náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku, pričom podľa rozsudku NS SR
č.k. 7Sžo/276/2015 zo dňa 27.09.2017 je žalovaný „v štádiu prideľovania konkrétneho nájomného bytu s konkrétnou plochou výmery, oprávnený vyhodnocovať špecifiká konkrétneho prípadu, a to aj to, či konkrétny pridelený náhradný byt (spĺňajúci kritériá § 11 ods. 1 písm. c/ zák. č. 261/2011 Z.z. - max.
- min. výmera) je adekvátny pre dve až tri osoby, o aké osoby sa jedná (dospelé deti, zdravotne postihnuté osoby a iné), prípadne zohľadniť, aký charakter mal pôvodný byt, ku ktorému bola doručená výpoveď, jeho rozloha, kategória, vybavenosť, dĺžka nájmu, resp. iné kritériá, resp. konkrétne špecifiká prideľovaného nájomného bytu a všetky tieto skutočnosti, resp. iné zistené skutočnosti v správnom konaní je povinný žalovaný pri prideľovaní konkrétneho nájomného bytu správnou úvahou preniesť do dôvodov rozhodnutia o pridelení konkrétneho bytu“ tak, aby toto rozhodnutie bolo zrozumiteľné pre účastníkov konania a aby bolo preskúmateľné súdom v prípade podania správnej žaloby.
55. Správny súd považuje za potrebné pre úplnosť uviesť, že v prípade, ak žalovaný ako orgán verejnej správy nevykoná úkony smerujúce k poskytnutiu bytovej náhrady v zmysle zák. č. 260/2011 Z.z. a právoplatného rozhodnutia žalovaného o priznaní nároku na bytovú náhradu č. 1774/2012/PaSM zo dňa 5.11.2012, t.j. v prípade ak bude nečinný, žalobcovia sú oprávnení uplatniť právne prostriedky ochrany upravené v SSP (za splnenia podmienok stanovených v § 242 a nasl. SSP).
6. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).