Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-5152-2007.pdf
PDF · 75.06 KB
Case nature
Subarea
11Er/5152/2007
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Zvolen, IČO: 30 807 484, so sídlom vo Zvolene, Š. Moyzesa 1369/52, proti povinnému R. T., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXX/XXX, XXX XX M., vedenej pod spisovou značkou Ex 456/2007 súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad so sídlom vo Topoľčanoch, Stummerova 1553, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 572,05 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi trovy exekúcie v sume 92,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súd poverením č. k. 11Er/5152/2007-6 zo dňa 06.12.2007 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Zvolen č. k. 7016-2510204907-GC04/07 zo dňa 06.06.2007.
2. Dňa 07.01.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul sa stal po začatí exekúcie neúčinným.
3. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ako "Exekučný poriadok"), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. V prejednávanej veci je v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie vymáhaná dlžná suma na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen č. 7016-2510204907-GC04/07 zo dňa 06.06.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2007. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie tohto rozhodnutia pripadol na deň 26.09.2017. Uplynutím uvedeného dňa povinnosť povinného plniť z predmetného exekučného titulu zanikla a súčasne tak zaniklo i právo oprávneného na plnenie z predmetného exekučného titulu.
7. Na základe uvedeného je zrejmé, že po vydaní uvedeného exekučného titulu zaniklo právo ním priznané. Preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
8. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd mal v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku povinnosť rozhodnúť. Podľa všeobecného pravidla v ust. § 197 ods. 1 cit. zákona platí, že trovy exekúcie uhrádza povinný. Výnimku z tohto pravidla predstavuje ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré upravuje tri situácie, kedy súd môže zaviazať na náhradu trov súdneho exekútora oprávneného. V prejednávanej veci nebola zistená podmienka podľa § 203 ods. 2 cit. zákona, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, rovnako nie je splnená podmienka podľa § 203 ods. 3, nakoľko exekúcia nebola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Súd má za to, že v prejednávanej veci nie je splnená ani podmienka podľa § 203 ods. 1 cit. zákona, pretože nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, nakoľko tento podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne ešte v čase, keď pohľadávka nebola prekludovaná. Keďže teda v prejednávanej veci nenastal ani jeden z prípadov, pri ktorých by trovy súdneho exekútora mal uhrádzať oprávnený, súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému
9. Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") si súdny exekútor uplatnil právo na paušálnu odmenu za každý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur, spolu za 21 úkonov, súd však priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za 14 úkonov a to
- 1 x Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- 1 x Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
- 1 x Zisťovanie účtu povinného
- 2 x Doručenie exekučného príkazu (VÚB, a.s., zriad. exe. zal. práva. na nehnu.)
- 2 x Doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zriad. exe. zal. práva. na nehnu.)
- 6 x Zisťovanie majetku povinného
- 1 x Zisťovanie bydliska povinného spolu vo výške 46,48 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za viacnásobné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie nakoľko v § 15 ods. 1 vyhlášky je jasne vyjadrené, že úkony a), b), c), d), e) a f) sa odmeňujú raz bez ohľadu na početnosť, kým úkony g) až j) sa odmeňuje každý jeden vykonaný úkon. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu spolu vo výške 46,48 Eur.
12. Ďalej si súdny exekútor uplatnil odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti podľa § 6 vyhlášky, a to spolu v sume 438,11 Eur za zriadenie exekučného záložného práva k 11 nehnuteľnostiam. Túto časť odmeny však súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko odmena pri zastavení exekúcie sa určuje podľa § 14 až 16 vyhlášky. Pokiaľ ide o odmenu za zriadenie exekučných záložných práv, tak zo systematického zaradenia ustanovenia § 6 v prvom oddiele druhého dielu vyhlášky je zrejmé, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na odmenu za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie. Avšak vecná pôsobnosť predmetného ustanovenia § 6 na určenie odmeny pri zastavení exekúcie nie je daná. Ustanovenie § 6 vyhlášky je totiž zaradené do druhého dielu, prvý oddiel - odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie. Tretí oddiel, druhého dielu citovanej vyhlášky obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v ktorom je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri vylúčení z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie (v §§ 14 a 15).Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia, súd má za to, že z ust. § 4 až 6 citovanej vyhlášky zaradených do druhého dielu, prvý oddiel (ku ktorému patrí aj výpočet odmeny za zriadenie exekučného záložného práva) pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzať iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora, podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad vylúčenia súdneho exekútora alebo pri zastavení exekúcie. Takémuto výkladu nasvedčuje aj znenie § 16 citovanej vyhlášky, ktoré osobitne
upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia exekúcie, keď odkazuje na § 5 alebo § 7 až 13. Teda vylučuje použitie § 6 vyhlášky. (obdobne k tomu pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/100/2013 zo dňa 29.11.2013 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoE/37/2015 zo dňa 28.04.2015). Na základe uvedeného súd zastáva názor, že odmenu súdnemu exekútorovi v zmysle § 6 vyhlášky pri zastavení exekúcie priznať nemožno, pretože počet nehnuteľností, na ktoré súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo, nie je kritériom pre určenie odmeny pri rozhodovaní súdu o odmene súdneho exekútora jeho vylúčení z vykonávania exekúcie alebo pri jej zastavení. Cieľom exekúcie je na prvom mieste uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom ním rozhodne nie je maximalizácia odmeny súdneho exekútora a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky.
13. Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 22 vyhlášky uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 50,28 Eur za poštovné. Uplatnenú náhradu hotových výdavkov za poštovné súd súdnemu exekútorovi nepriznal v plnej výške, nakoľko z predloženého exekučného spisu mal v čase svojho rozhodovania vynaloženie hotových výdavkov na uvedený účel preukázané len 7 x originálmi doručeniek a 8 x vrátenými zásielkami. Taktiež súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné, ktoré nevyhnutne vzniknú v súvislosti so splnením zákonnej povinnosti súdneho exekútora vyplývajúcej z ustanovenia § 60 ods. 2 Exekučného poriadku zaslať konečné vyúčtovanie exekučného konania oprávnenému, povinnému a za vrátenie poverenia a zaslanie konečného vyúčtovania exekučnému súdu. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v celkovej sume 30,60 Eur, pričom vychádzal z ceny jednej zásielky v sume 1,70 Eur. Vo zvyšnej časti súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné nepriznal, nakoľko ich vynaloženie z predloženého exekučného spisu nemal preukázané žiadnymi doručenkami, poštou vrátenými obálkami, podacími lístkami a ani podacími hárkami, preto súd vyloženie hotových výdavkov na uvedený účel vo zvyšnej časti nemal preukázané.
14. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny 46,48 Eur a z náhrady hotových výdavkov 30,60 Eur, spolu DPH vo výške 14,70 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie celkovo vo výške 90,64 Eur (celé vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora sa nachádza na č.l. 8 v spise tunajšieho súdu pod sp. zn. 11Er/5152/2003).
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.