Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-124-2019.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/124/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovanej I. E., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení?účinnom do 31.7.2017, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2019 odvolanie obžalovanej I. E. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/99/2018 zo dňa 8.4.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej I. E. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/99/2018 zo dňa 8.4.2019 bola obžalovaná I. E., uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení? účinnom do 31.7.2017, na tom skutkovom základe, že v období od 13. 05. 2018 do 15. 05. 2018 vo X. D., okr. X., Z. v dome bez popisného čísla, vedľa radovej výstavby, kde v súčasnej dobe bývajú neoprávnene odberali elektrickú energiu, pričom boli napojení priamo z elektrického stĺpa do inštalácie rodinného domu a to káblom typu CY 2,5 mm, čím spôsobili neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v platnom znení s fakturáciou podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. pre spoločnosť Stredoslovenská distribučná a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151 škodu vo výške 197,05 Eur, pričom uvedeného konania sa obvinená 2/ I. E. dopustila aj napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 90/2017 zo dňa 25.07. 2017 právoplatným dňa 05. 08. 2017 uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), m) Tr. zákona, § 37 písm. m) § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku jej bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne s už odsúdeným I. E., nar. XX. XX. XXXX, nahradiť poškodenej spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, škodu vo výške 197,05 Eur.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným v zákonnej lehote napadla čo do výroku o treste obžalovaná. Svoje odvolanie písomne odôvodnila, jednak sama a jednak prostredníctvom svojho obhajcu. V podanom odvolaní poukázala, že na opakovaný neoprávnený odber elektrickej energie mala veľmi závažný dôvod, pretože je matkou piatich maloletých detí. Manžel spoločnú domácnosť opustil, keďže sa s manželom nerozviedli nemala zamestnanie, ostala bez príjmu. Starostlivosť o rodinu musela sama zabezpečovať len z prídavkov na deti a výživného. Dávku v hmotnej núdzi si vybaviť nemohla, pretože je stále spolu posudzovaná s manželom, a to aj napriek tomu, že nežijú
spolu. Príležitostné mala prácu, ktorá načas zlepšila situáciu v rodine, peniaze ale využívala na stravu, ošatenie a veci pre deti. Načierno odoberanú elektriku využívala na úkony súvisiace so starostlivosťou o deti. Vie, že jej konanie nie je správne, ale nemala na výber. Svoje konanie veľmi ľutuje a začala robiť všetky kroky k tomu, aby svoje podlžnosti začala splácať. V ďalšom vyslovila názor, že dôvod uloženia trestu odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov nie je daný a to najmä s poukazom na skutočnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznala, oľutovala ho a súčasne napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti. Je nepochybné, že v danom prípade sú dané výnimočné okolnosti prípadu a súd môže v zmysle ust. § 39 mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Tieto výnimočné okolnosti sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolnosti prípadu. Je presvedčená, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výške šiestich mesiacov je voči jej osobe neprimerane tvrdé. Pokiaľ ide o uloženie trestu, Trestný zákon v každom prípade vychádza z predpokladu, že účel trestu nemusí byť vždy splnený len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z toho plynie záver, že účinnosť postihu nemožno hodnotiť iba podľa toho, že páchateľ bol už v minulosti trestaný, ale vždy podľa toho, či trestný postih v každom konkrétnom prípade zodpovedá správnemu zhodnoteniu zásad uvedených ustanovení § 34 a § 35 Tr. zákona. Záverom uviedla, že považuje zhodnotenie prípadu súdom prvého stupňa za príliš prísne, aj keď je zrejmé, že sa dopustila prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, ale má za to, že pre jej nápravu by úplne postačil podmienečný trest odňatia slobody. Navrhla aby odvolací súd, vo veci rozhodol tak, že jej výkon trestu podmienečne odloží na skúšobnú dobu.
Prokurátor krajskej prokuratúry, na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch uvedených v písomne spracovanom odvolaní. Poukázal, že obžalovaná je tehotná, a preto je namieste jej uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Obžalovaná na verejnom zasadnutí navrhla, aby jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, alebo alternatívne trest za použitia technických prostriedkov, pretože má 5 detí, teraz si založila novú rodinu a žije s novým partnerom. Dlžnú čiastku chce zaplatiť.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por., podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k výroku o vine a treste.
Odvolací súd v rámci preskúmavacej činnosti zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 20. 08. 2018 na Okresného súd Zvolen pod sp. zn. 1Pv/254/18/6611 obžalobu na obvinených I. E. a I. E. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Okresný súd vo veci dňa 30. 08. 2018 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal oboch obvinených za vinných, pričom vo vzťahu ku obvinenému I. E. sa stal trestný rozkaz dňa 27. 09. 2018 právoplatný a obžalovaná I. E. proti trestnému rozkazu podala odpor, preto sa vo veci nariadilo hlavné pojednávanie.
Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci. Okresný súd výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, keď dospel k
záveru, že obžalovaná I. E., svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení?účinnom do 31.7.2017. V tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na podrobné dôvody uvádzané v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa, pričom odvolanie obžalovanej nesmerovalo do výroku o vine, ale iba do výroku o treste.
Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd preskúmaval len odvolaním napadnutý výrok o treste a dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovanej vo vzťahu k výroku o treste. Okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej jej pomery a možnosti nápravy. K osobe obžalovanej bolo zistené, že doposiaľ bola 5 krát súdne trestaná, naposledy jej bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/152/2017 zo dňa 21.9.2017 uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 28 mesiacov, do 5.12.2019. Z uvedeného je zrejmé, že prejednávaný trestný čin (skutok) obžalovaná spáchala počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Krajský súd konštatuje, že okresný súd správne obžalovanej priznal existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Na druhej strane obžalovanej priťažovalo podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bola za trestný čin odsúdená. Obžalovanej za spáchanú trestnú činnosť podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona v znení?účinnom do 31.7.2017, hrozil trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Súd prvého stupňa uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby, preto ho nemožno považovať za neprimerane prísny. Pokiaľ obžalovaná navrhovala, aby jej bol takto uložený trest podmienečne odložený, tak odvolací súd pripomína, ustanovenie § 49 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona, ustanovenie ods. 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Keďže sa obžalovaná prejednávaného trestného činu dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd prvého stupňa bol povinný v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona uložiť takto vymeraný trest ako nepodmienečný, preto námietky obžalovanej v tomto smere sú právne irelevantné. Nakoľko obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, správne ju súd prvého stupňa zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ obhajoba obžalovanej navrhovala znížiť trest v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, krajský súd poznamenáva, že obžalovaná sa opakovane dopúšťa rovnakej trestnej činnosti pričom nemožno prehliadnuť, že na obžalovanú bola v priebehu tohto súdneho konania podaná ďalšia obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Zvolen dňa 6.3.2019 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. e), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.7.2017, preto nie sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu a aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože len nepodmienečný trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní šesť mesiacov spĺňa účel trestu sledovaný § 34 ods. 1 Tr. zák.
Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovanej v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.