Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného M. K., pre prečin výtržníctva podľa písmeno a) , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 7. novembra 2018, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Trnave 22. októbra 2019, takto

rozhodol:

Podľa písmeno e/, z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa

obžalovaný M. K., narodený XX.X.XXXX v R. P., trvalé bydlisko L. na G. XXX, prechodne F. XX, G., Česká republika,

o d s u d z u j e

podľa , za použitia písmeno l/ , , na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa písmeno a/ sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská streda bol obžalovaný M. K. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa písmeno a) na tom skutkovom základe, že dňa 19. júla 2017 v čase okolo 13:45 hod. pred budovou Slovenskej pošty v obci L. M. G. v okrese Dunajská Streda fyzicky napadol poškodeného T. B. a to tak, že po tom ako mu vytkol, že v minulosti zbil jeho brata, chytil ho za krk a opakovane ho udrel päsťou do hlavy a iných častí tela, čím mu však nespôsobil zranenie, ktoré by si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, či ošetrenie. Za to bol odsúdený podľa , pri použití a písmeno l) , na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkonu mu bol podľa písmeno a) podmienečne odložený a podľa mu bola určená skúšobná doba na 2 (dva) roky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vykonal hlavné pojednávanie vykonal za účasti obhajcu obžalovaného, avšak v neprítomnosti obžalovaného, ktorý s týmto postupom súhlasil. Vzhľadom na túto okolnosť súd prečítal na návrh prokurátora v zmysle Trestného

poriadku výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej svoju vinu uznal vyjadrujúc sa v tom smere, že bola medzi nimi menšia slovná hádka, z čoho sa vyvinula bitka a on udieral poškodeného dlaňou, pričom aj poškodený jeho udieral, ale si navzájom nespôsobili zranenie. Vyhlásil, že ľutuje čo urobil, nechcel takýmto spôsobom nikomu ublížiť. Pre neprítomnosť poškodeného súd so súhlasom prítomného prokurátora ako aj obhajcu obžalovaného prečítal výpovede poškodeného T. B. z prípravného konania, ako aj ďalšie svedecké výpovede J. K., W. K., L. B., G. Q., A. B. a oboznámil aj zápisnicu o rekognícii osôb, z ktorých výpovedí a listinných dôkazov mal okresný súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný kritického dňa poobede bezdôvodne napadol poškodeného T. B., ktorého chytil za krk a opakovane ho udrel päsťou do hlavy a iných častí tela, avšak mu nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, čím po objektívnej ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa písmeno a) , keďže na mieste prístupnom verejnosti dopustil sa výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného. Pri určení druhu a výmery trestu prihliadol okresný súd aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa obžalovaný k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť nezistil, lebo z registra trestov síce vyplynulo, že obžalovaný bol na území Slovenskej republiky 2-krát súdne trestaný, ale v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Takisto 2-krát bol odsúdený na území Českej republiky, kde však v jednej veci bolo vyslovené osvedčenie 30.4.2018, pričom na ďalšie odsúdenie súd neprihliadol taktiež, keďže podľa záznamu registra trestov došlo k ukončeniu výkonu trestu 25.11.2016. Zvážiac tak okolnosti prípadu, možnosti nápravy a prevýchovy obžalovaného dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou postačí na jeho nápravu a prevýchovu. O náhrade škody súd nerozhodoval, keďže poškodený si ju neuplatňoval. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný odvolanie nepodal. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že okresný súd pochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Citujúc ust. písmeno a) poukázal prokurátor na odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že za ostatné štyri roky bol celkom štyrikrát súdne trestaný, pričom súdeného skutku sa mal dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci Krajského súdu Ostrava sp. zn. , v ktorej bol rozsudkom zo 6. marca 2015, právoplatným 6. marca 2015, uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jedmi podľa písmeno c) Českej republiky a bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 3 roky. S poukazom na uvedené zastáva prokurátor názor, že osobu obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a posudzovaný skutok navyše spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je možné posudzovať ako takú osobu, u ktorej s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti daného prípadu, pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a jej nápravu postačuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa písmeno e) zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza. Uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné, pretože okresný súd rozhodol správne, v súlade so zákonom a uložil mu zákonný, spravodlivý a primeraný trest, dôsledne rešpektujúc zásady ukladania trestov a ustanovenia . Poukázal na to, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, že je mladý človek, ktorý vo výkone trestu dosiaľ nebol, pričom vzhľadom na jeho osobu, okolnosti prípadu, keď mal nedorozumenie s poškodeným kvôli tomu, že poškodený mu zbil brata, teda konal v citovom rozrušení, na následky trestného činu, uložený trest považuje za primeraný a spravodlivý. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Obžalovaný sa nedostavil, ale súhlasil s tým, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, preto krajský súd takto postupoval. Na verejnom zasadnutí súd doplnil dokazovanie oboznámením aktuálneho registra trestov obžalovaného. V rámci konečného návrhu sa prokurátor krajskej prokuratúry pridržal písomného odvolania a obhajca obžalovaného svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - prokurátorom - postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolanie v neprospech obžalovaného, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné a napadnutý rozsudok je tak potrebné vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušiť podľa písmeno e/, , pretože uložený trest je neprimeraný, konkrétne neprimerane mierny. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, okresný súd uložil obžalovanému za prečin výtržníctva podľa písmeno a) , zistiac jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval ( písmeno l) ), s použitím , trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkonu mu podľa písmeno a) podmienečne odložil a určil mu podľa skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. K tomu je potrebné uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Vychádzajúc z ust. účelom samotného trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. , , ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne u obžalovaného ustálil pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a následne správne ukladal trest s použitím ust. , avšak nesprávne ustálil záver, že účel trestu u obžalovaného splní aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že tento bol pred spáchaním súdeného skutku (19.7.2017) až štyrikrát právoplatne odsúdený prevažne za majetkovú, ale aj drogovú trestnú činnosť. Prvé odsúdenie pritom bolo z roku 2014. Na odsúdenia súdmi Českej republiky evidované v registri trestov GP SR bolo pritom možné v zmysle ust. v spojení s ust. prihliadať rovnako, ako na odsúdenia súdmi Slovenskej republiky. Zdôrazniť treba, že vo všetkých štyroch prípadoch boli obžalovanému uložené tresty nespojené s odňatím slobody. Je pravdou tvrdenie okresného súdu, že všetky odsúdenia mal obžalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa zahladené. V tomto smere ale treba zdôrazniť, že aj v zmysle judikatúry samotných všeobecných súdov zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975). Fikcia, v zmysle ktorej sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, nelikviduje samotný fakt spáchania činu, nebráni tomu, aby súd pri hodnotení osoby páchateľa v neskoršom trestnom konaní pre iný trestný čin prizeral na skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin, a aby z toho vyvodil príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným , možnosti jeho nápravy a podobne. A práve tieto kritériá okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne nezohľadnil pri určení druhu a následne aj výmery trestu. Obžalovaný má evidentné sklony k páchaniu najmä majetkovej trestnej činnosti a je zjavné, že podmienečné odsúdenia ho od páchania ďalšej trestnej činnosti neodrádzajú. Inak povedané, v jeho prípade podmienečný trest odňatia slobody neplní svoju funkciu z hľadiska individuálnej prevencie. Rovnako ostatné alternatívne tresty k trestu odňatia slobody (peňažný trest, povinné práce, domáce väzenie) by podľa názoru krajského súdu takýto účel nenaplnili. Svedčí o tom fakt, že po vykonaní podmienečných trestov odňatia slobody ako aj trestu povinnej práce sa obžalovaný opätovne dopustil na území Českej republiky ďalšej majetkovej trestnej činnosti (podvodu), za ktorú bol odsúdený Okresním soudem Opava vo veci sp. zn. . Na základe prezentovaných skutočností dospel krajský súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného splní jedine nepodmienečný trest odňatia slobody. Len takýto trest mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a bude mať do budúcna odstrašujúci účinok nielen na neho, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Za trestný čin výtržníctva podľa je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na 3 roky. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a síce, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval ( písmeno l) ), priťažujúca okolnosť zistená nebola. Keďže prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, bolo potrebné pri ukladaní trestu postupovať v zmysle , a hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížiť o jednu tretinu. V danom prípade tak trestná sadzba trestu odňatia slobody bola až na dva roky. V rámci upravenej trestnej sadzby krajský súd obžalovanému vymeral trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, teda v dolnej tretine, ktorý považoval za primeraný a spravodlivý, zodpovedajúci osobe obžalovaného a okolnostiam prípadu. Len takýto trest splní svoju funkciu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, na výkon trestu odňatia slobody ho odvolací súd podľa písmeno a/ <.zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. S poukazom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd podľa písmeno e/, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám podľa o treste pre obžalovaného rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.