Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-41-2019.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného M. K., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 7. novembra 2018, sp. zn. 1T/55/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave 22. októbra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný M. K., narodený XX.X.XXXX v R. P., trvalé bydlisko L. na G. XXX, prechodne F. XX, G., Česká republika,
o d s u d z u j e
podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská streda bol obžalovaný M. K. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 19. júla 2017 v čase okolo 13:45 hod. pred budovou Slovenskej pošty v obci L. M. G. v okrese Dunajská Streda fyzicky napadol poškodeného T. B. a to tak, že po tom ako mu vytkol, že v minulosti zbil jeho brata, chytil ho za krk a opakovane ho udrel päsťou do hlavy a iných častí tela, čím mu však nespôsobil zranenie, ktoré by si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, či ošetrenie. Za to bol odsúdený podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, pri použití § 38 odsek 3 Trestného zákona a § 36 písmeno l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkonu mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba na 2 (dva) roky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vykonal hlavné pojednávanie vykonal za účasti obhajcu obžalovaného, avšak v neprítomnosti obžalovaného, ktorý s týmto postupom súhlasil. Vzhľadom na túto okolnosť súd prečítal na návrh prokurátora v zmysle § 258 odsek 4 Trestného
poriadku výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej svoju vinu uznal vyjadrujúc sa v tom smere, že bola medzi nimi menšia slovná hádka, z čoho sa vyvinula bitka a on udieral poškodeného dlaňou, pričom aj poškodený jeho udieral, ale si navzájom nespôsobili zranenie. Vyhlásil, že ľutuje čo urobil, nechcel takýmto spôsobom nikomu ublížiť. Pre neprítomnosť poškodeného súd so súhlasom prítomného prokurátora ako aj obhajcu obžalovaného prečítal výpovede poškodeného T. B. z prípravného konania, ako aj ďalšie svedecké výpovede J. K., W. K., L. B., G. Q., A. B. a oboznámil aj zápisnicu o rekognícii osôb, z ktorých výpovedí a listinných dôkazov mal okresný súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný kritického dňa poobede bezdôvodne napadol poškodeného T. B., ktorého chytil za krk a opakovane ho udrel päsťou do hlavy a iných častí tela, avšak mu nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, čím po objektívnej ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, keďže na mieste prístupnom verejnosti dopustil sa výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného. Pri určení druhu a výmery trestu prihliadol okresný súd aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa obžalovaný k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť nezistil, lebo z registra trestov síce vyplynulo, že obžalovaný bol na území Slovenskej republiky 2-krát súdne trestaný, ale v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Takisto 2-krát bol odsúdený na území Českej republiky, kde však v jednej veci bolo vyslovené osvedčenie 30.4.2018, pričom na ďalšie odsúdenie súd neprihliadol taktiež, keďže podľa záznamu registra trestov došlo k ukončeniu výkonu trestu 25.11.2016. Zvážiac tak okolnosti prípadu, možnosti nápravy a prevýchovy obžalovaného dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou postačí na jeho nápravu a prevýchovu. O náhrade škody súd nerozhodoval, keďže poškodený si ju neuplatňoval. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný odvolanie nepodal. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že okresný súd pochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Citujúc ust. § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona poukázal prokurátor na odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že za ostatné štyri roky bol celkom štyrikrát súdne trestaný, pričom súdeného skutku sa mal dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci Krajského súdu Ostrava sp. zn. 49Tm 2/2014, v ktorej bol rozsudkom zo 6. marca 2015, právoplatným 6. marca 2015, uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a jedmi podľa § 283 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona Českej republiky a bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 3 roky. S poukazom na uvedené zastáva prokurátor názor, že osobu obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a posudzovaný skutok navyše spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je možné posudzovať ako takú osobu, u ktorej s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti daného prípadu, pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a jej nápravu postačuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza. Uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné, pretože okresný súd rozhodol správne, v súlade so zákonom a uložil mu zákonný, spravodlivý a primeraný trest, dôsledne rešpektujúc zásady ukladania trestov a ustanovenia Trestného zákona. Poukázal na to, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, že je mladý človek, ktorý vo výkone trestu dosiaľ nebol, pričom vzhľadom na jeho osobu, okolnosti prípadu, keď mal nedorozumenie s poškodeným kvôli tomu, že poškodený mu zbil brata, teda konal v citovom rozrušení, na následky trestného činu, uložený trest považuje za primeraný a spravodlivý. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Obžalovaný sa nedostavil, ale súhlasil s tým, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, preto krajský súd takto postupoval. Na verejnom zasadnutí súd doplnil dokazovanie oboznámením aktuálneho registra trestov obžalovaného. V rámci konečného návrhu sa prokurátor krajskej prokuratúry pridržal písomného odvolania a obhajca obžalovaného svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - prokurátorom - postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolanie v neprospech obžalovaného, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné a napadnutý rozsudok je tak potrebné vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušiť podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného zákona, pretože uložený trest je neprimeraný, konkrétne neprimerane mierny. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, okresný súd uložil obžalovanému za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, zistiac jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona), s použitím § 38 odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkonu mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a určil mu podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. K tomu je potrebné uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Vychádzajúc z ust. § 34 odsek 1 Trestného zákona účelom samotného trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne u obžalovaného ustálil pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a následne správne ukladal trest s použitím ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona, avšak nesprávne ustálil záver, že účel trestu u obžalovaného splní aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.
Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že tento bol pred spáchaním súdeného skutku (19.7.2017) až štyrikrát právoplatne odsúdený prevažne za majetkovú, ale aj drogovú trestnú činnosť. Prvé odsúdenie pritom bolo z roku 2014. Na odsúdenia súdmi Českej republiky evidované v registri trestov GP SR bolo pritom možné v zmysle ust. § 7b odsek 2 v spojení s ust. § 438e Trestného zákona prihliadať rovnako, ako na odsúdenia súdmi Slovenskej republiky. Zdôrazniť treba, že vo všetkých štyroch prípadoch boli obžalovanému uložené tresty nespojené s odňatím slobody. Je pravdou tvrdenie okresného súdu, že všetky odsúdenia mal obžalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa zahladené. V tomto smere ale treba zdôrazniť, že aj v zmysle judikatúry samotných všeobecných súdov zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 7/1975). Fikcia, v zmysle ktorej sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, nelikviduje samotný fakt spáchania činu, nebráni tomu, aby súd pri hodnotení osoby páchateľa v neskoršom trestnom konaní pre iný trestný čin prizeral na skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin, a aby z toho vyvodil príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, možnosti jeho nápravy a podobne. A práve tieto kritériá okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne nezohľadnil pri určení druhu a následne aj výmery trestu. Obžalovaný má evidentné sklony k páchaniu najmä majetkovej trestnej činnosti a je zjavné, že podmienečné odsúdenia ho od páchania ďalšej trestnej činnosti neodrádzajú. Inak povedané, v jeho prípade podmienečný trest odňatia slobody neplní svoju funkciu z hľadiska individuálnej prevencie. Rovnako ostatné alternatívne tresty k trestu odňatia slobody (peňažný trest, povinné práce, domáce väzenie) by podľa názoru krajského súdu takýto účel nenaplnili. Svedčí o tom fakt, že po vykonaní podmienečných trestov odňatia slobody ako aj trestu povinnej práce sa obžalovaný opätovne dopustil na území Českej republiky ďalšej majetkovej trestnej činnosti (podvodu), za ktorú bol odsúdený Okresním soudem Opava vo veci sp. zn. 19T/79/2018. Na základe prezentovaných skutočností dospel krajský súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného splní jedine nepodmienečný trest odňatia slobody. Len takýto trest mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a bude mať do budúcna odstrašujúci účinok nielen na neho, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Za trestný čin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na 3 roky. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a síce, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona), priťažujúca okolnosť zistená nebola. Keďže prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, bolo potrebné pri ukladaní trestu postupovať v zmysle § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížiť o jednu tretinu. V danom prípade tak trestná sadzba trestu odňatia slobody bola až na dva roky. V rámci upravenej trestnej sadzby krajský súd obžalovanému vymeral trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, teda v dolnej tretine, ktorý považoval za primeraný a spravodlivý, zodpovedajúci osobe obžalovaného a okolnostiam prípadu. Len takýto trest splní svoju funkciu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, na výkon trestu odňatia slobody ho odvolací súd podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona <.zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. S poukazom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku o treste pre obžalovaného rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.