Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/47/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: REALITY-správcovská CZ s.r.o., so sídlom Štěpánská 1742/27, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO 277 21 965, proti žalovanému: Liko Bratislava, a.s., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO 35 809 710, v zast. Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO 47 231 157, v konaní zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania súdu prvej inštancie vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.03.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. 66/2012 zo dňa 23.01.2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 29.01.2013 bol vydaný rozhodcom X.. Y. Z. na základe nezákonnej rozhodcovskej doložky. V prípade žalobcu sa rovnako osobitne nevyjednal rozhodca. Y. doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Q. rozhodcovského konania stanovil žalovaný neprijateľne s ohľadom aj na geografickú vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. V. rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámil. Y. doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok-exekučný titul je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. X písm. f) R. zákonníka. V tomto smere odkázal na rozsudok W. dvora (ES) C 40/08 Asturcom. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech jednej zmluvnej strany a prieči sa dorbým mravom. Zároveň z týchto dôvodov navrhol odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to až do ukončenia tohto sporu.

2. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 18.12.2013, č.k. -21 zamietol návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 23.01.2013, sp. zn. 66/2012 vydaného jediným rozhodcom Q.. Y. Z.. V odôvodnení predmetného rozhodnutia dospel súd k záveru, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná včas. Aj napriek skutočnosti, že žalobca neosvedčil včasné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovské rozsudku, súd preskúmal jeho návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a zistil, že nie je dôvodný. W. nemal neoprávnený zásah do práv žalobcu nijakým spôsobom osvedčený, keďže tieto nároky žalovaného, na ktorých plnenie bol zaviazaný rozhodcovským rozsudkom

zo dňa XX.XX.XXXX, vôbec nerozporoval či už v konaní pred rozhodcovským súdom alebo v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Y. preto, aby súd mohol návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia vyhovieť, je potrebné, aby mal osvedčený aspoň základný predpoklad dôvodnosti nároku žalobcu, ktorého sa domáha v žalobe vo veci samej. G. odôvodňuje podanie žaloby o zrušenie rozhodcovské rozsudku nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať, nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku IX G. o nájme nebytových priestorov č. XX-XXXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. R. pritom na rozsiahlu judikatúru vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, špeciálne vo vzťahu k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľských zmluvách. W. zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. G. vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený G. o nájme nebytových priestorov č. XX-XXXX je typický obchodnoprávny vzťah dvoch podnikateľských subjektov. Za tejto procesnej situácie má súd za to, že žalobca neosvedčil, že v tomto prípade je potrebné vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzovať ako vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a v tomto kontexte posudzovať aj rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čím neosvedčí dôvodnosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K. žalobca doručil svoju žalobu na súd po lehote určenej zákonom ako aj z dôvodu, že zo skutočností, pre ktoré žiada žalobca rozhodcovský rozsudok zrušiť, súdu nevyplynula potreba odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, súd preto tento návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

X. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX tak, že žaloba je právne zmätočná a žalobca v žalobe neuvádza ani jeden zo zákonných dôvodov na podanie žaloby. G. argumentuje rozhodnutiami súdov, ktoré nie je možné aplikovať na predmetnú vec, pretože sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, za čo nemožno považovať G. o nájme nebytových priestorov č. XX-XXXX, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným. G. ako právnická osoba nemôže byť a ani nie je spotrebiteľom.

X. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX navrhol, aby súd pripustil vstup Q. obchodného rozhodcovského súdu v O. ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

X. Súd uznesením zo dňa 19.11.2015, č.k. -44 rozhodol tak, že vstup Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nepripúšťa.

6. Súd pojednával dňa 22.10.2019 v neprítomnosti žalobcu, keďže žalobca sa z predmetného pojednávania neospravedlnil a napriek doručenému upovedomeniu o zrušeniu pojednávania a predvolaniu na nový termín sa nariadeného pojednávania nezúčastnil. Žalovaný zopakoval rozhodné argumenty, pričom uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú. Dôvodil najmä tým, že zo strany žalobcu nebola podaná žaloba v 30 dňovej lehote, odo dňa kedy mu bol doručený rozhodcovský rozsudok. V ostatnom zopakoval svoje argumenty. Ďalej navrhol, aby súd zamietol žalobu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako napr. rozhodcovským rozsudkom, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu, pripojeným rozhodcovským spisom sp. zn. 66/2012, najmä doručenkou a ustálil nasledovný skutkový stav.

8. Z rozhodcovského rozsudku zo dňa 23.01.2013, sp. zn. 66/2012 súd zistil, že žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobca označený ako žalovaný) sumu 2.882,60 eur spolu s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania. Predmetný rozsudok bol žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) doručený 29.01.2013.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

10. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

12. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Podľa skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

14. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

15. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

17. Podľa <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 3 ods. 1 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „“) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

19. Podľa rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

20. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 (ďalej len „“) ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

21. Podľa tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z. %252350'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tohto zákona. Podľa odseku 2 súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b) <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252340'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Podľa odseku 3 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka

konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa odseku 4 na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z. %252340'&ucin-k-dni='30.12.9999'> súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

22. Podľa ust. veta prvá (v znení účinnom do 31.12.2014) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

23. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

24. Spornou v konaní bola platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá bola podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, neprijateľné miesto konania a spôsob výberu jediného rozhodcu.

25. Vo veci bolo súdom nepochybne zistené, že rozhodcovským rozsudkom bol žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) zaviazaný na úhradu sumy 2.882,60 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol doručený účastníkom rozhodcovského konania riadne, žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) prevzal tento rozhodcovský rozsudok dňa 29.01.2013. Žalobca dňa 04.03.2013 podal žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde. Z uvedeného je zrejmé, tak ako konštatoval súd už v rozhodnutí, ktorým zamietol odklad vykonateľnosti, že žaloba nebola podaná na poštu v zákonnej lehote 30 dní vyplývajúcej z prvá veta odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, keď vtedy platný a účinný účastníkovi, ktorý podáva žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ukladal povinnosť podať takúto žalobu na súd v lehote 30 dní odo dňa odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku tomuto účastníkovi. V tejto zákonnej lehote musí byť žaloba doručená na súd, inak právo účastníka úspešne sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku zanikne. Nepostačuje, ak je žaloba v tejto lehote odoslaná na poštovú prepravu.V tomto smere súd upozorňuje, že ide o lehotu hmotnoprávnu. K. na uvedenom nemení ani tá skutočnosť, že s účinnosťou od XX.XX.XXXX došlo k zmene právnej úpravy aj vo vzťahu k lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže žalobca v rozhodnom čase nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského súd včas, a preto bolo potrebné predmetnú žalobu zamietnuť.

XX. Žalobca odôvodnil návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne stanovenými dôvodmi, ktoré by bolo možné v zmysle obsahu subsumovať pod § 40 ods. X písm. c) a písm. g) G. (vtedy platného a účinného), v zmysle ktorých žalobou podanou na príslušnom súde sa môže účastník rozhodcovského konania domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak podľa písm. c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa písm. g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

XX. V tomto smere súd upozorňuje na prechodné ustanovenie § 54b G. v znení účinnom od XX.XX.XXXX, keďže ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom XXXX, je v zmysle príslušného prechodného ustanovenia potrebné aplikovať aj na danú predmetnú vec aj § 40 G. v znení účinnom od XX.XX.XXXX, ktorého znenie je oproti ustanoveniu § 40 G. odlišné. I. dôvod, pre ktorý mohol súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zrušiť rozhodcovský rozsudok týkajúci sa zásady rovnosti v konaní síce nie je explicitne uvedený v § 40 G. v znení účinnom od 01.01.2015, avšak v súlade so zásadou práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné zásadu rovnosti účastníkov konania subsumovať pod bod § 40 písm. a) bod X G. v znení účinnom od XX.XX.XXXX.

28. V súlade s uvedeným, súd nad rámec, keďže žaloba nebola podaná včas, konštatuje, že nebol splnený ani jeden z takto upravených taxatívnych dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušných podľa .

29. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvou podmienkou, súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade pri uzatvorení predmetnej zmluvy žalobca nevystupoval ako spotrebiteľ, keďže nebola naplnená podmienka upravená v <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. G. ako podnikateľ uzatvoril so žalovaným predmetnú zmluvu v rámci podnikateľskej činnosti. V zmysle G. o

nájme nebytových priestorov sa žalobca zaviazal, že nebytové priestory, ktoré sú predmetom zmluvy, bude užívať v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou ako kancelárske priestory. Q. dohodnúť si riešenie sporov v rozhodcovskom konaní rozhodcovskou doložkou zákon povoľuje, v rámci obchodného práva ide o dojednanie úplne bežné, súd preto tvrdenia žalobcu považuje za účelové, v snahe dosiahnuť zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.

XX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nepovažoval žalobu za podanú včas a navyše ani za dôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

XX. Podľa § 255 ods. X D., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).