Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/59/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., t.č. umiestnený v Centre pre deti a rodiny A., so sídlom A. XX, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., t. č. N. XX, H. a otec - O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., o návrhu navrhovateľov: 1/ M. R., nar. XX.XX.XXXX a 2/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom N. XXXX/XX, H., obaja zastúpení splnomocnencom: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej starostlivosti, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. februára 2019, č.k. -407, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zverenia maloletého V. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/, uloženia povinnosti matke platiť maloletému výživné, zamietnutia návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého V. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach a súčasne matke uložil platiť maloletému výživné v sume 110 Eur a otcovi vo výške 30% zo sumy životného minima ne nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalej súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa 2/ na zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, zamietol návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a súčasne zamietol návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. až 4, , , , , a , , , až 5, , , , a Zákona o rodine, ako aj a , keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého nezabezpečujú a nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Nakoľko náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dospel z vykonaného

dokazovania k záveru, že v najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. Zákon pri zverení maloletého dieťaťa síce uprednostňuje príbuzného maloletého dieťaťa, avšak nikto z rodinných príslušníkov maloletého neprejavil záujem o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a na druhej strane navrhovateľov možno považovať za blízke osoby maloletého, keďže majú medzi sebou vytvorený citový vzťah. Otec maloletého dieťaťa vyjadril súhlas so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka síce s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov nesúhlasila, keď podľa jej názoru má byť dieťa pri svojej matke, avšak s poukazom na vykonané dokazovanie, predovšetkým na závery znaleckého dokazovania, mal súd za preukázané, že matka nemôže a nie je schopná zabezpečiť maloletému potrebnú starostlivosť, keď svojím správaním predstavuje nebezpečenstvo nielen pre seba samú, ale i pre svoje maloleté dieťa. Navrhovateľka 1/ navrhla vykonať dokazovanie preverením exekúcií matky, výsluchom svedkov O. A., W. R., V. W. a S. M., ktorí svedkovia by mali vypovedať k príjmom matky, a výsluchom svedkov O. S. a H. X. k dlhom matky voči navrhovateľovi 2/. Súd uvedené dôkazy nevykonal, a to jednak z dôvodu hospodárnosti konania, a jednak z dôvodu, že vykonaním týchto dôkazov by nemal súd preukázanú schopnosť a spôsobilosť matky zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletého. Keďže náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou, súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa bude jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/, ktorá spĺňa všetky požiadavky kladené na osobu, ktorej môže byť maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedeného dôvodu súd preto vyhodnotil zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/ ako v celom rozsahu súladné so záujmom maloletého. Preto súd vo výroku I. rozsudku zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/ s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že navrhovateľka 1/ je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd zároveň vo výroku II. a III. rozsudku uložil rodičom maloletého v súlade s § 81 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť platiť na maloletého výživné, a to matke vo výške 110 Eur mesačne a otcovi vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyjadrení matky a z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Súd matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 110 Eur mesačne, keď v zmysle ustálenej súdnej praxe sa výživné určuje v rozsahu 20 - 25% z príjmu povinnej osoby. Matka je t. č. od 01.12.2017 zamestnaná v spoločnosti V. T. Z., s.r.o., Z., a jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 554,61 Eur, potom vyživovaciu povinnosť matky bolo možné určiť v rozmedzí od 110,92 Eur do 138,65 Eur. S prihliadnutím na vek maloletého a jeho odôvodnené potreby je súd toho názoru, že výživné v sume 110 Eur, t. j. na dolnej hranici, je postačujúce a vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky aj primerané. Otcovi súd uložil povinnosť platiť výživné v zákonom stanovenej minimálnej výške, keď sa súdu nepodarilo preukázať príjem otca. Lustráciou v sociálnej poisťovni súd zistil, že otec naposledy pracoval v období od 01.11.2014 do 01.11.2016, v súčasnej dobe zamestnaný nie je, nie je evidovaný ani v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Súd teda považuje rodičom stanovené výživné za primerané ako potrebám maloletého, tak možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. O zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti požiadali súd obaja navrhovatelia, avšak Zákon o rodine ustanovuje, že maloleté dieťa možno zveriť len fyzickej osobe, ktorá musí spĺňať zákonom stanovené predpoklady. Súd v danom prípade potom uprednostnil navrhovateľku 1/, keď táto má s maloletým vytvorený citový vzťah síce rovnako ako aj navrhovateľ 2/, avšak má osobné skúsenosti s výchovou dieťaťa a možno dôvodne od nej očakávať, že najlepšie zabezpečí starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého. Preto súd návrh navrhovateľa 2/ na zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti vo výroku IV. rozsudku zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd vo výroku V. rozsudku návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti zamietol, keď podľa názoru súdu matka nie je schopná zabezpečiť maloletému dieťaťu potrebnú starostlivosť, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú nielen závermi súdom ustanovených znalcov v tomto konaní, ale tiež nezáujmom matky o maloletého v dôsledku nedostatočných návštev počas jeho umiestnenia v Centre pre deti a rodiny A.. Vo výroku VI. rozsudku súd zamietol návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia, o ktorom návrhu nebolo doposiaľ rozhodnuté, keď nepominuli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, pričom z uznesenia, č. k. -11 zo dňa 23.01.2017, právoplatného dňa 16.02.2017, je zrejmé,

že neodkladné opatrenie zanikne právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku VII. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. . V konaní vznikli štátu trovy, a to v súvislosti s priznaním znalečného, keď matke bolo uznesením, č. k. -228 zo dňa 07.11.2017, právoplatným dna 06.12.2017, priznané oslobodenie od súdnych poplatkov prevyšujúcich sumu 200 Eur. Tieto trovy bude hradiť štát bez nároku na ich náhradu, keď vo výroku VIII. rozsudku súd rozhodol tak, že súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/, uloženia povinnosti platiť výživné a zamietnutia návrhu na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá nesúhlasila so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/. Poukázala na závery správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 17.05.2017, z ktorých vyplýva, že na základe pohovorov s navrhovateľmi a vyjadrením detského domova, v ktorom je umiestnený maloletý V., možno hovoriť o vzťahu medzi maloletým V. a navrhovateľmi, pričom obaja stabilne prejavujú záujem o starostlivosť o dieťa, pravidelne ho navštevujú a vyjadrujú ochotu spolupracovať so širšou rodinou, či odborníkmi. Na základe realizovanej psychodiagnostiky však úrad vníma viaceré rizikové faktory zvyšujúce možnosť zlyhania pri dlhodobej záťaži a frustrácii, ktorými sú predovšetkým impulzívnejšia emocionalita s tendenciou potláčania u oboch navrhovateľov, ktorá sa môže prejavovať v náhlych, ťažšie kontrolovateľných prejavoch. Úrad taktiež poukázal na známky nezrelosti, ťažkostí so sebaidentitou, nižšie sebavedomie a emočnú labilitu. Tieto rizikové faktory vnímal vo vzťahu k náhradnej osobnej starostlivosti ako významné, a teda aktuálne zverenie maloletého do starostlivosti navrhovateľov ako rizikové. Uviedla, že na základe správy z Centra pre deti a rodiny A. zo dňa 15.01.2018, ako aj 30.01.2019 sú u maloletého diagnostikované pretrvávajúce problémy v afektívnej oblasti, je dispenzarizovaný u pedopsychiatra a nastavený je na medikamentóznu liečbu. U maloletého je v oblasti emocionálneho a sociálneho vývinu v popredí zvýšená citlivosť a labilita, pričom má tendenciu k vzdorovitým prejavom, ktoré sú sprevádzané zúrivým plačom. Na základe uvedeného žiadala, aby súd prehodnotil posudok Mgr. Karola Zabáka, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, a to z toho dôvodu, že posudok nie je zameraný na možnosť ohrozenia života a zdravia maloletého navrhovateľkou 1/, a preto žiadala, aby bola táto podrobená vyšetreniu znalca z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia, kde sa znalec jednoznačne vyjadrí, či menovanej môže byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti, a či predstavuje riziko pre jeho progresívnu výchovu v rámci zverenej osobnej starostlivosti s tým, že poplatky za znalecký posudok je ochotná znášať na vlastné náklady. Z vyjadrenia znalca Mgr. Karola Zabáka vyplýva, že nie sú prítomné ani sklony k závislému správaniu, či užívaniu návykových látok, čo považovala za zmätočné, keďže navrhovateľka 1/ je závislá od nikotínu. Uviedla, že odlúčenie maloletého od náhradnej matky spôsobí emocionálny výkyv, ktorý povedie k vzdorovitému správaniu a neprimeranému reagovaniu na odlúčenie od náhradnej matky. Poukázala na to, že na základe dohody s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava sa zaviazala, že splní všetky náležitosti, aby sa maloletý vrátil do jej starostlivosti. Pripustila, že znalecký posudok je k jej osobe do značnej miery zamietavý, čo sa týka vrátenia syna do jej starostlivosti, ale zdôraznila, že je matka maloletého V. a ide o jej dieťa, pričom sa chce o neho starať a chce, aby jej dieťa žilo s ňou a nie s cudzími ľuďmi, ktorí vidia len finančný prospech a cítia ujmu straty peňazí z toho, že od nich odišla. To, že jej bola odopretá osobná starostlivosť podľa jej názoru nedáva dôvod na to, aby ako matka bola rozhodnutím súdu od svojho syna úplne odlúčená, a aby nemala možnosť v rámci citovej a biologickej väzby udržovať so svojim synom akýkoľvek kontakt.

4. K odvolaniu matky dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, pričom poukázal na závery vykonaného dokazovania, najmä na vypracovaný znalecký posudok č. 38/2018 zo dňa 10.08.2018 znalcom z odboru psychológie, odvetvie poradenskej psychológie, klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých, PhDr. Mgr. Elenou Fortis, ako aj na znalecký posudok č. 59/2018 zo dňa 27.07.2018 znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatrie MUDr. Denisou Mészárosovou.

5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie v konaní vykonal komplexné a dôkladné dokazovanie k otázke, či je matka spôsobilá realizovať starostlivosť o maloletého, t.j. či je vhodné,

aby bol maloletý zverený matke do osobnej starostlivosti, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k nespochybniteľnému záveru o nevhodnosti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľka 1/ je osobou vhodnou pre zabezpečenie náhradnej osobnej starostlivosti a jej návrhu vyhovel. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia sú blízkymi osobami, nakoľko má s nimi maloletý vytvorený silný citový vzťah. Správa Referátu PPS zo dňa 17.05.2017, na konštatovania ktorej poukázala odvolateľka, už ďalej v konaní neboli opakované, potvrdzované a samotný kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky odporučil potvrdenie napadnutého rozsudku. V neposlednom rade boli pre rozhodnutie vo veci relevantné a znalecké posudky vypracované Mgr. Karolom Zabákom. Podľa ich názoru akékoľvek predlžovanie konania by nesplnilo požiadavku prihliadania na najlepší záujem dieťaťa, pričom skutkový stav v prejednávanej veci bol súdom prvej inštancie zistený dostatočne na vydanie rozhodnutia vo veci. Matka sa síce snaží poukázať na jej iluzórnu snahu materiálneho zabezpečenia maloletého, avšak je potrebné uviesť, že materiálne zabezpečenie maloletého nebolo dôvodom pre konštatovanie súdu o jej nevhodnosti pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Dôvodom boli vážne zistenia znalkýň ohľadom osobnostných predpokladov a duševného stavu matky.

6. K vyjadreniam k odvolaniu sa písomne vyjadrila odvolateľka, ktorá zotrvala na obsahu svojho odvolania.

7. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

8. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odvolateľky zotrvali na obsahu ich vyjadrenia k odvolaniu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania ( a 362 ods. 1 a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je zverenie maloletého V. do náhradnej osobnej starostlivosti. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého V. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa a je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach a súčasne matke uložil platiť maloletému výživné v sume 110 Eur a otcovi vo výške 30% zo sumy životného minima ne nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalej súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa 2/ na zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, zamietol návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a súčasne zamietol návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky 1/, uloženia povinnosti matke platiť maloletému výživné, v časti zamietnutia návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

12. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne i vec správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti, s poukazom na ust. konštatuje správnosť jeho dôvodov, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

13. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

15. V čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

17. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

18. Pojem záujem dieťaťa nie je možné chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale záujem dieťaťa je potrebné chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných predpisoch.

19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zverenie maloletého V. do náhradnej starostlivosti navrhovateľky 1/ je v záujme dieťaťa, pričom za účelom posúdenia záujmu maloletého súd vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti i dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku ( ).

20. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami odvolateľky a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a rovnako rozsudok potvrdil i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa .

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).