Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-302-2018.pdf
PDF · 94.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/302/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29/A, proti žalovanej: J. M., nar. X.X.XXXX, bytom v D., H. XXXX/XX, o zaplatenie 286,48 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.apríla 2018, sp.zn. 7C/54/2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 11. apríla 2018, č.k. 7C/54/2017-28 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 286,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 286,48 € od 2.8.2017 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 286,48 € s príslušenstvom s odôvodnením, že si žalovaná nesplnila včas oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Skutočnosť, pre ktorú došlo k zániku verejného zdravotného poistenia, oznámila až dňa 9.11.2015. V čase od 23.4.2013 do 14.11.2014, kedy žalovaná nebola verejne zdravotne poistená na území SR, bola jej na území SR poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorá nemala byť hradená žalobcom. Pri špecifikácii vynaložených liečebných nákladov žalobca vychádzal z výkonov vykázaných jednotlivými poskytovateľmi v súvislosti s liečbou žalovanej, ktoré boli týmto poskytovateľom hradené v cenách dohodnutých v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
3. Právne vec posúdil podľa § 3 ods.2, § 5 ods.2, § 9 ods.1 a § 23 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov spolu s § 420 ods.1 Obč.zák.. Považoval za preukázané, že žalovaná si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnila oneskorene až dňa 9.11.2015, čím porušila povinnosti poistenca vyplývajúce jej zo zákona o zdravotnom poistení. Zdravotnú starostlivosť na území SR hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia čerpala v období od 29.4.2013 do 14.11.2014 neoprávnene, keďže už na ňu nemala nárok a žalobcovi tak vznikla škoda vo výške 286,48 €, ktorú sumu zaplatil zdravotnému zariadeniu titulom liečebných nákladov za žalovanú. Aplikujúc ust. § 517 ods.2 OZ spolu s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaná je s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi v omeškaní, súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy od 2.8.2017 do zaplatenia.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a žalobcovi aj keď bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si náhradu neuplatňoval.
5. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že v období od 23.4.2013 do 14.11.2014 bola zamestnaná v Rakúsku, kde bola aj zdravotne poistená. Má za to, že dlžnú sumu je za ňu žalobcovi povinná uhradiť práve zdravotná poisťovňa v Rakúsku. Uviedla, že toho času (t.j. v čase podania odvolania) je vec v štádiu riešenia, keďže podnikla potrebné kroky, kontaktovala rakúsku zdravotnú poisťovňu a čaká na zaslanie náhradného certifikátu o zdravotnom poistení v členskom štáte EÚ. SVA - Rakúska poisťovňa je podľa nej povinná spätne uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobcovi za uvedené obdobie.
6. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Zastáva názor, že v prípade ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c/ a dôjde tak k úhrade zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu, ktorý už v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti nebol príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca (žalovanej), je žalobca oprávnený uplatniť si nárok na náklady za zdravotnú starostlivosť voči tomuto poistencovi. Citoval ust. § 3 ods. 2 písm. a/ a § 5 ods. 2 spolu s § 9 ods. 7 písm. d/ a § 23 ods. 1 písm. c/ zák. č. 580/2004 Z.z.. Zdôraznil, že v dôsledku nesplnenia zákonom stanovenej oznamovacej povinnosti žalovanou, došlo v období od 23.4.2013 do 14.11.2014 k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti žalovanej a jej následnej úhrade zo strany žalobcu, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 286,48 €. Na základe výzvy zo dňa 19.5.2016 žalovaná túto škodu neuhradila. Na preukázanie svojho nároku žalobca súdu predložil vyčíslenie liečebných nákladov, detail poskytnutej zdravotnej starostlivosti a výpisy z účtu zdravotnej poisťovne potvrdzujúce úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť. Zároveň žalobca uviedol, že neeviduje žiadne dokumenty potvrdzujúce poistný vzťah v zahraničí a navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil.
7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. októbra 2019 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.10.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
11. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP (vychádzajúc z obsahu odvolania), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
13. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.
20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:
21. Predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej, ako poistenca, vyplývajúce jej zo zákona o zdravotnom poistení. Žalovaná si nesplnila oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zák. č. 580/2004 Z.z. v dôsledku čoho žalobca uhradil platby za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanej v období od 23.4.2013 do 14.11.2014 v čase, keď nebola poistencom žalobcu a táto starostlivosť z dôvodu skončenia poistného vzťahu už nemala byť hradená žalobcom ako zdravotnou poisťovňou.
22. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.
23. Podľa § 5 ods. 2 cit.zák. u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká v deň predo dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a/ až d/, alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
24. Podľa § 23 ods. 1 písm. c/ cit.zák., poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovne, najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
25. Medzi stranami sporu nie je sporné (žalovaná to nerozporovala ani v odvolaní), že si žalovaná ako poistenec nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zákona o zdravotnom poistení, t.j. v lehote do 8 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť uvedená v § 3 ods. 2 písm. a/ túto skutočnosť rozhodujúcu pre zánik verejného zdravotného poistenia neoznámila žalobcovi (ani nevrátila preukaz poistenca).
26. Došlo tak k situácii, že u žalovanej, evidovanej ako poistenec v systéme verejného zdravotného poistenia, zaniklo zdravotné poistenie v zmysle § 5 ods. 2 zákona a tým aj poistný vzťah s konkrétnou zdravotnou poisťovňou - žalobcom, ale žalobca ako príslušná zdravotná poisťovňa sa túto rozhodujúcu skutočnosť nedozvedel včas, ale až s odstupom času (dňa 9.11.2015). Dôvodom uvedeného stavu je skutočnosť, že získanie rozhodnej informácie o zániku poistného vzťahu bolo závislé od splnenia oznamovacej povinnosti samotnou žalovanou (splnenie povinnosti v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zákona), pretože žalobca ako zdravotná poisťovňa vykonávajúca verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike samotná nemala možnosť z vlastnej činnosti získať takúto informáciu.
27. V dôsledku uvedeného počas obdobia trvajúceho od zániku zdravotného poistenia žalovanej v Slovenskej republike do dňa oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti žalovanou, tak zdravotná poisťovňa žalovanú nesprávne evidovala ako svojho poistenca a uhrádzala za ňu náklady zdravotnej starostlivosti, hoci žalovaná v tomto období v skutočnosti jej poistencom nebola. Týmto zdravotnej poisťovni vznikla majetková škoda, ktorej náhradu si dôvodne uplatnila voči žalovanej ako zodpovednej osobe v tomto konaní.
28. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si mohol túto majetkovú škodu uplatniť voči žalovanej iba v zmysle všeobecnej právnej úpravy náhrady škody podľa § 420 Obč.zák., nakoľko osobitný nárok poisťovne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c/, bol do zákona č. 580/2004 Z.z. (ako osobitná úprava v zmysle § 9 ods. 7 písm. d/) zapracovaný až novelou realizovanou zák. č. 356/2016 účinnou od 1.1.2017.
29. Žalovaná v odvolaní nespochybňuje tvrdenie žalobcu o nesplnení oznamovacej povinnosti v lehote stanovenej § 23 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení. Zároveň potvrdila, že v rozhodnom období bola zamestnaná v Rakúsku, kde bola zdravotne poistená, t.j. potvrdila, že sa u nej nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých došlo k zániku poistenia v zmysle § 5 ods. 2 v spojitosti s § 3 ods. 2 písm. a/ cit.zák.
30. Odvolateľka argumentuje skutočnosťami, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nepreukázala žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi, preto jej odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. K podanému odvolaniu, ani do času rozhodovania odvolacieho súdu, nepripojila doklady osvedčujúce, že zo strany rakúskej zdravotnej poisťovne došlo k úhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobcovi za uvedené obdobie.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.1 a § 262 ods.1, 2 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, takýto nárok by mal žalobca, ktorému však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).