Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-17-2019.pdf
PDF · 109.61 KB
No categories available
37P/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
P. W., nar. 1. XX. XXXX
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky: dieťa rodičov - matka: I. W., nar. XX. 8. XXXX, bytom C. Q. XXX, C. Q., právne zastúpená JUDr. Bohuslavom Majchrákom, spol. s r. o., advokátom so sídlom Nová Bystrica 850 a otec: D. E., nar. XX. 2. XXXX, bytom P. XXX, S. Q., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. P. sumou 200 € mesačne od 1.9.2017 do 31.1.2019 a od 1.6.2019, a sumou 100 € mesačne od 1.2.2019 do 31.5.2019, vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky do plnoletosti dieťaťa a po plnoletosti dieťaťa k jeho rukám.
II. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2017 do 31.10.2019 v sume 2 970 € do 31.10.2020 k rukám matky do plnoletosti dieťaťa a po plnoletosti dieťaťa k jeho rukám.
III. M e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42C/71/2007 - 37 zo dňa 19.4.2008 v časti úpravy výživného na mal dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 25.1.2019 sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 360 € mesačne od 1. 9. 2017 s odôvodnením, že došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje strednú školu, fyzicky vyrástlo, pričom otec prispieva na jeho výživu len dosiaľ určeným výživným a o syna sa nezaujíma.
2) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s odôvodnením, že jeho zdravotný stav je nestály.
3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
4) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
5) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
8) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P/58/2002 - 24 zo dňa 5.9.2002. Výživné bolo určené v sume 1.500 Sk mesačne. V tom čase bolo dieťa v útlom veku, matka poberala rodičovský príspevok vo výške 2.740 Sk a otec mal príjem zo súkromnej činnosti podstatne vyšší ako 4.444 Sk.
10) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré prirodzene vyrástlo a nastúpilo na vyšší stupeň školskej dochádzky a došlo aj k zvýšeniu príjmu otca. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.
11) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.
12) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča,
ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí parazitovať.
13) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.
14) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:
15) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.
16) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.
17) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.
18) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.
Príjmové, sociálne a majetkové pomery otca
19) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca. Tento je od 1.6.2019 zamestnaný na pracovnú zmluvu ako vodič kamiónu s tým, že práce vykonáva najmä v zahraničí (Nemecko). Z tohto zamestnania dosiahol priemernú čistú mzdu 523 € v období 06/2019 - 09/2019, pričom poberal aj cestovné náhrady v priemernej výške 652 €. Z cestovných náhrad si otec hradí len stravovanie, ubytovanie je zabezpečené v kamióne a iné náklady v súvislosti s prácou v zahraničí nemá. V rozhodnom období mal teda z pracovnej činnosti otec celkový príjem 1.175 €.
20) Otec v podstate uvedenú pracovnú činnosť vodiča kamiónu vykonával v predchádzajúcom období na živnosť, pričom odmeňovaný bol podľa výkonu. Ako daňové náklady si účtoval cestovné náhrady a platil si aj sociálne poistenie (od zdravotného poistenia je oslobodený). V roku 2017 dosiahol príjem zo živnosti vo výške 21.940 € a v roku 2018 vo výške 21.020 €, pričom výdavky si uplatnil percentom z príjmov; preukázateľne zaplatené poistné v roku 2017 činilo 1.089 € a v roku 2018 činilo 2.510 €. Zaplatená daň činila 15 € resp. 84 € za rok. Priemerný príjem po odpočte týchto (preukázaných) nákladov bol 1.736 € v roku 2017 a 1.535 € v roku 2018.
21) V roku 2019 bol otec od 4. 2. 2019 do mája 2019 práceneschopný a poberal nemocenskú dávku vo výške 8,06 € za deň. Otec dlhodobo má problémy s chrbticou, pre ktoré je invalidizovaný; absolvoval už tri operácie chrbtice. So zdravotným stavom zvýšené výdavky aktuálne nemá. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 255 € mesačne (v roku 2018 vo výške 248 € a v roku 2017 vo výške 241 €).
22) Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou v nájomnom byte, v ktorom náklady na bývanie vrátane nájomného činia 285 €. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. C. (nar. 2004) upravenú súdom vo výške 150 € mesačne a k mal. Q. (nar. 2015), ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti.
Oprávnené výdavky maloletého dieťaťa
23) Pri určovaní výživného súd tiež prihliadol k nákladom maloletého, ktorý nastúpil na strednú školu v septembri 2017. Maloletý trpí alergiou a bolesťami nôh; matku mu zabezpečovala aj doučovanie matematiky (10 € na hodinu). Cestovné na deň činí u maloletého 2,2 €. Chcel by si spraviť vodičské oprávnenie, ktoré by stálo 750 €. Maloletý je schopný zabezpečiť si časť svojich potrieb aj brigádnou činnosťou.
Príjmové, sociálne a majetkové pomery matky
24) Ďalej súd prihliadol k pomerom matky, ktorá je kaderníčkou na základe živnosti, pričom dosiahla hrubý príjem v roku 2017 vo výške 4.135 € a v roku 2018 vo výške 4.562 €. Matka iný príjem nemá. V posledných rokoch sa matka starala o svojich ťažko chorých rodičov, pričom jej matka zomrela pred piatimi rokmi a otec pred rokom. Vlastní nehnuteľnosť zdedenú po rodičoch. Matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pre úplnosť súd dodáva, že listinné dôkazy nekorešpondujú s tvrdením matky o jej príjme (matka tvrdí svoj príjme vo výške 700 € mesačne), nakoľko však sa matka o dieťa riadne stará a nie je osobou, ktorej sa vyživovacia povinnosť v tomto konaní určuje, súd nepovažoval za hospodárne za účelom odstránenia rozporov vykonávať hlbšie/podrobnejšie dokazovanie.
Určenie výživného (vyhodnotenie zisteného skutkového stavu)
25) Od posledného určenia výživného uplynulo viac ako sedemnásť rokov. Maloletý podstatne za toto obdobie vyrástol, začal navštevovať strednú školu, a tým sa zvýšili jeho potreby. Súčasne u otca došlo k zvýšeniu príjmu. Je teda dôvod na zvýšenie výživného.
26) Pri zvýšení výživného súd vychádzal najmä z dosahovaných príjmových pomerov otca, ktoré predstavovali v rozhodnom období 1.400 až 2.000 € mesačne s výnimkou obdobia 02-05/2019, kedy bol otec práceneschopný. Aj keď aktuálny príjem z väčšej časti pozostáva z cestovných náhrad, je celkom zrejmé, že zároveň tieto kompenzujú dohodnutú nižšiu mzdu, ktorá celkom zjavne nezodpovedá potenciálu otca a situácii na trhu práce. Ide o štandardné správanie sa na v rámci uvedeného povolania, ktoré je súdu známe z jeho praxe, nakoľko cestovné náhrady sú vyňaté z daňovej aj odvodovej povinnosti. Súd pri určení príjmu, z ktorého sa má výživné určiť, prihliadol k tomu, že otec z cestovných náhrad nehradí žiadne zvýšené výdavky, pretože ubytovanie má zabezpečené v dopravnom prostriedku, pričom náklady na stravovanie sú v Nemecku len mierne vyššie ako na Slovensku; to je súdu známe z vlastnej skúsenosti i verejných zdrojov na internete (napr. https://www.superplat.eu/blog/ceny-potravin- v-nemecku-marec-2019). Obdobne tomu bolo aj pokiaľ otec vykonával prácu vodiča na základe živnosti a cestovné náhrady si mohol uplatniť do daňových výdavkov. Je nutné poukázať, že k zmene formy pracovnej činnosti došlo len z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré prácu vodiča kamiónu na živnosť zakázali.
27) Za primerané pri troch vyživovacích povinnostiach možno považovať rozsah vyživovacej povinnosti 33 % - 40 % z čistého mesačného príjmu povinnej osoby; v tomto prípade vzhľadom na vek detí súd považuje za primeraný rozsah 35 % z čistého mesačného príjmu (z 1 400 €), teda spolu 490 € mesačne. Na mal. C. je už určené výživné 150 €, preto na mal. Q. a P. pripadá suma 340 € mesačne spolu. Uvedenú sumu súd rozdelil medzi tieto dve mal. deti s poukazom na ich vek, keď P. je podstatne starší, a teda je predpoklad, že jeho náklady sú podstatne vyššie. Na mal. P. súd zvýšil výživné na sumu 200 €, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím k možnostiam a schopnostiam otca.
28) Uvedené výživné bude kompenzovať aj to, že otec maloletému vôbec neposkytuje vecné plnenia nad rámec výživného, ani sa s ním nestretáva, a maloletému zabezpečuje bytové potreby matka. Vzhľadom na vek dieťaťa už voči nemu nie je tak intenzívna osobná starostlivosť, preto k tejto súd neprihliadal.
29) Hoci v roku 2017 otec dosiahol celkový príjem vrátane invalidného dôchodku takmer 2000 € a v roku 2018 takmer 1.800 €, nebol dôvod určiť v tomto období vyššie výživné ako sumu 200 € v prospech mal. P., nakoľko v danom čase otec musel čiastočne zabezpečovať aj svoju manželku, ktorá nepracovala a bola na rodičovskej dovolenke, pričom príspevok v danom období činil cca 220 €. Od októbra 2018 sa manželka otca zamestnala a dosahuje hrubý príjem 600 €. Súd zas naopak považoval za nevyhnutné výživné zvýšiť aj v období práceneschopnosti otca v roku 2019, avšak iba na sumu 100 €, pretože v tomto období bol fakticky príjem otca podstatne nižší. Je však nutné pripomenúť, že otec mal v predchádzajúcom období dostatočný príjem, aby si vytvoril finančnú rezervu aj pre tieto prípady, resp. s ohľadom na svoj zdravotný stav by mal takýmto spôsobom k svojim finančných záležitostiam pristupovať.
30) Zvýšené výživné súd otca zavial hradiť od septembra 2017, v ktorom mesiaci maloletý nastúpil na strednú školu, pretože išlo o podstatnú zmenu pomerov a zvýšenie výdavkov na jeho strane. Súd má za to, že matka preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa preto, aby výživné bolo zvýšené aj za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu. Starostlivosť o najbližšie osoby (rodičov), ktoré sú ťažko
choré s tým, že matka ako samoživiteľka musela zabezpečovať celú domácnosť a aj starostlivosť o maloletého, sú celkom zjavne okolnosti, ktoré bránia podaniu návrhu. Je celkom prirodzené ak matka popri všetkých uvedených povinnostiach, považovala za zaťažujúce zvýšenie výživného riešiť súdnou cestou. Z vyjadrení účastníkov vyplynulo, že chceli uvedenú situáciu riešiť aj mimosúdne, avšak k dohode nedošlo. Za ďalšiu okolnosť odôvodňujúcu spätné zvýšenie výživného súd považuje, že výživné nebolo zvýšené mimoriadne dlhé obdobie a otec sám dobrovoľne nepristúpil k plateniu vyššieho výživného.
31) Pre úplnosť súd dodáva, že v poručenských veciach nie je viazaný návrhom účastníkov, ktorí i tak v priebehu konania často svoje návrhy v petite menia bez ďalšieho (rozhodnutia o zmene návrhu), preto výrok o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti považoval za nadbytočný.
Nedoplatok na zvýšenom výživnom
32) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
34) Nakoľko otec pred podaním návrhu fakticky uhrádzal sumu 50 € mesačne a nad rámec dosiaľ určeného výživného prispel v 12/2018 sumou 200 €, v 01/2019 sumou 80 € a od 03/2019 hradil mesačné výživné vo výške 100 € , za zročné obdobie od 1. 9. 2017 do 31. 10. 2019 mu vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 2.970 €, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ hradeným výživným a zvýšeným výživným za uplynulé obdobie. Konkrétne nedoplatok bol za 09-12/2017 v sume 600 € (4x150 €), v roku 2018 v sume 1.650 € (11x150 €), za 01/2019 v sume 120 €, za 02-03/2019 činil po 50 € a za obdobie 6-10/2019 činil 500 € (5 x 100 €).
35) Súd dopĺňa, že podľa citovaného ustanovenia splátky je možné povoliť len pokiaľ ide o opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, pričom v tomto prípade ide o zameškané výživné, ktorého zročnosť už nastala. Súd uložil otcovi uvedené uhradiť jednorazovo, do 31. 10. 2020, s poukazom na to, že rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné (bez ohľadu na podané odvolanie). Doba na plnenie je vzhľadom na výšku nedoplatku a majetkové pomery otca opísané vyššie primeraná.
36) Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť. 37) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
38) Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
39) Po vyhlásení rozsudku sa kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina. V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.