Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. a to: M. a G., obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., deti rodičov: matky M. a otca O., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o zrušení výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. apríla 2019, č.k. -162 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. mája 2019, č.k. -180, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia v napadnutých častiach (výroky III., VI., a súvisiace výroky IV. a VII. v častiach vzťahujúcich sa k mal. G.), ktorými rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti a nedoplatku na zročnom výživnom otca v prospech mal. G., nar. XX.XX.XXXX, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia v napadnutých častiach (výroky II., V., a súvisiacich výrokoch IV. a VII. v častiach vzťahujúcich sa k mal. M.), ktorými rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti a nedoplatku na zročnom výživnom otca v prospech mal. M., nar. XX.XX.XXXX a v závislom výroku VIII. o trovách konania z r u š u j e a v týchto častiach v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie výrokom I. zrušil výchovné opatrenie - povinnosť rodičov detí a oboch mal. detí podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny G. uloženú rozhodnutím pod č. k. - 479 zo dňa 08. 11. 2017. Výrokom II. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. M., nar. XX. XX. XXXX s účinnosťou od 21. 09. 2018 na sumu 250,- eur mesačne. Výrokom III. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. G. na sumu 150,- eur mesačne. Výrokom IV. súčasne rozhodol, že týmto sa mení v časti určeného výživného na mal. M. a na mal. G. rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 479 zo dňa 08. 11. 2017. Výrokom V. nedoplatok na zročnom výživnom na mal. M. za obdobie od 21. 09. 2018 do 18. 04. 2019 v celkovej výške 730,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Výrokom VI. nedoplatok na zročnom výživnom na mal. G. za obdobie od 21. 09. 2018 do 18. 04. 2019 v celkovej výške 365,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Výrokom VII. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Výrokom VIII. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 21. 09. 2018 prostredníctvom právnej zástupkyne domáhala zmeny rozhodnutia Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom č.k. - 479 zo dňa 08. novembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. - 544 zo dňa 23. mája 2018 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca tak, že túto žiadala zvýšiť na maloletého M. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne a na maloletú G. zo sumy 100,- eur na sumu 250,- eur mesačne od podania návrhu. Dôvodila na strane mal. G. predovšetkým zvýšením pravidelných aj mimoriadnych výdavkov v dôsledku toho, že dieťa sa začalo venovať záujmovým aktivitám (šport, tanec, hudba), na strane mal. M. tým, že začal navštevovať strednú školu, býva na internáte, je potrebné mu platiť doučovanie z anglického jazyka a tiež má záujmové aktivity, čo si všetko vyžaduje zvýšené náklady. Otec s návrhom nesúhlasil, poukázal na krátkosť času od doby právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, tiež na nadštandardné zabezpečovanie záujmových aktivít detí matkou, ktoré presahujú jeho možnosti. Tvrdil, že jeho pomery neumožňujú takéto výživné platiť, z dôvodu zdravotných problémov sú obmedzené jeho pracovné a zárobkové možnosti. Kolízny opatrovník doporučil rozhodnúť v súlade so záujmom detí, uvádzal, že deťom je zo strany matky nadmieru dopriate. V priebehu konania tiež kolízny opatrovník podaním doručeným súdu dňa 04. 03. 2019 žiadal, aby súd začal konať z úradnej povinnosti o zrušení výchovného opatrenia, ktorým bola rodičom a maloletým deťom uložená povinnosť podrobovať sa poradensko-psychologickému procesu, uloženého rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. - 479, nakoľko uvedené výchovné opatrenie už splnilo svoj účel. Uznesením č.k. - 93 zo dňa 13. marca 2019 súd začal konanie o zrušenie výchovného opatrenia - povinnosti rodičov detí a oboch maloletých detí podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny G., a keďže zistil, že toto splnilo účel, teda odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, tak ho podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine zrušil.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podaného návrhu. Naposledy bola vyživovacia povinnosť na mal. M. a mal. G. určená rozsudkom pod č.k. - 479 zo dňa 08. novembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 544 zo dňa 23. mája 2018, ktorým boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť na mal. M. mesačné výživné v sume 150,- eur a na mal. G. mesačné výživné v sume 100,- eur. V čase posledného rozhodovania matka poberala invalidný dôchodok, prídavky na deti a podnikala. Celkový príjem matky predstavoval 550,- eur netto mesačne. Spolu s maloletými deťmi žila spoločne s manželom v nájomnom byte, ktorého náklady spojené s nájmom predstavovali 300,- eur vrátane energií. Manžel matky je rovnako osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti. Na maloleté deti mala matka výdavky primerané veku. Pri určení výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý bol od 01. 10. 2017 zamestnaný ako obchodný zástupca s čistým príjmom 550,- eur mesačne. V období nezamestnanosti si privyrábal prekladmi, z čoho mal príjem cca 150,- eur mesačne a výrobou kovových súčiastok, z čoho mal príjem 150 - 200,- eur mesačne. Žil v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom spolu s pozemkami k nemu patriacimi v 1 - ici, vlastnil osobný automobil Q. Q. a motorku zn. A.. Rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti. Na maloleté deti mala matka výdavky primerané veku, u mal. M. boli vyššie výdavky v súvislosti s doučovaním z matematiky a angličtiny, G. osobitne zvýšené výdavky nemala. Súd mal za preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov ako na strane maloletých detí, ako aj na strane otca maloletých detí. Matka sa s manželom a maloletými deťmi v decembri presťahovala do X - izbového bytu, ktorý je v ich osobnom vlastníctve a na ktorý si spolu s manželom zobrali hypotekárny úver, ktorý splácajú mesačnými splátkami vo výške 232,- eur. Náklady spojené s užívaním bytu majú mesačne vo výške 250,- eur. Matka detí poberá invalidný dôchodok vo výške 182,30 eur, príjem z podnikania za rok 2017 predstavuje mesačne 374,85 eur, je poberateľkou prídavkov na X deti vo výške 48,68 eur. V čase posledného rozhodovania mal. M. navštevoval základnú školu. V šk. roku 2018/2019 začal navštevovať Strednú školu - I., s čím sú spojené zvýšené výdavky. Súd prihliadol na matkou vyčíslené zvýšené výdavky spojené so štúdiom a školskými výletmi na strednej škole vo výške 506,- eur, ktoré okrem bežných mesačných výdavkov (stravné 50,- eur, internát 30,- eur, doprava a vstupenky 25,- eur, vreckové 20,- eur, barmanský 5,- eur, školské a písacie potreby 3,- eur, zakupovanie potravín na varenie) predstavujú aj jednorazové výdavky za vystavenie zdravotného preukazu 15,- eur, potvrdenie o zdravotnom stave pre štúdium 4,- eur, ZRPŠ 35,- eur, vybavenie ISIC karty 20,- eur, lyžiarsky výcvik 50,- eur + pas 100,- eur, kuchynské oblečenie 75,- eur, šk. uniforma 50,- eur, učebnice jazykov 24,- eur, zakúpenie nožov. Okrem toho bol mal. v zimnom tábore vo Z. a v sprach campe, za ktoré matka uhradila spolu 190,- eur. K zvýšeniu výdavkov od poslednej úpravy došlo aj na strane mal. G., ktorá začala navštevovať ďalšie krúžky, s ktorými má matka spojené zvýšené výdavky. Súd prihliadol na matkou vyčíslené výdavky vo výške 492,53 eur: plavecký

a turistický 10,- eur mesačne, basketbal 10,- eur mesačne. Okrem mesačných výdavkov na krúžky sa mal. zúčastňuje tanečných súťaží, s čím sú spojené výdavky pri každej súťaži na štartovné 14,- eur (formácia skupina) a 22,- eur (malá choreografia, duo, trio, quarteto), jednorazový sezónny registračný poplatok 12,- eur, kostým 17,- eur. Maloletej tiež zakúpila gitaru vo výške 167,10 eur a príslušenstvo gitary 71,53 eur. Mal. G. tiež bola v 2 letných táboroch, za ktoré matka uradila 180,- eur. Maloleté deti sa s otcom nestretávajú, okrem platenia mesačného výživného na maloleté, sa otec na výžive mal. inak nepodieľa. Otec bol riadne zamestnaný v období do 31. 12. 2013, kedy dosahoval príjem 776,33 eur, pričom pracovný pomer skončil uplynutím dohodnutej doby. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol otec zamestnaný od 01. 10. 2017 - 04. 12. 2017 ako obchodný zástupca s príjmom 550,- eur mesačne pre zamestnávateľa P.. Bol zaevidovaný na ÚPSVaR, odkiaľ bol vyradený, nakoľko odmietol ponúkanú prácu. Prácu si hľadá príležitostne vzhľadom k jeho zdravotnému stavu s diagnózou - psoriasis vulgaris. Otec detí má vyštudovanú R.. Vlastní rodinný dom s pozemkami v 1 - ici, osobný automobil Q. a motorku zn. A.. Mesačné výdavky vyčíslil spolu vo výške 598,11 eur (výživné na maloletú G. 100,- eur, výživné na maloletého M. 150,- eur, nedoplatky na výživnom 80,- eur, zdravotná poisťovňa 66,78 eur, elektrika 30,- eur, kúrenie 70,- eur, poplatky za odpad 5,50 eur mesačne (X osoby 66,- eur ročne ), daň z nehnuteľnosti 4,25 eur mesačne (dom 51,- eur ročne), poistka mladá rodina 11,58 eur mesačne (139,- eur ročne, v poistení sú zahrnuté maloleté deti aj ich matka), PHM automobil 50,- eur, údržba domu 30,- eur, strava, ošatenie, hygiena podľa potreby a možností. Otec tvrdil svoj príležitostný príjem vo výške 400,- eur, ktorý má dosahovať zo sprostredkovania v kovovýrobe a z prekladateľskej práce, tento však nebol v konaní zdokladovaný. Pri posudzovaní možností a schopností otca ako povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, pre určenie výšky výživného na mal., súd vychádzal z princípu potencionality príjmov podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z inzercie ponuky práce zverejnenej na sociálnej sieti zistil, že v Trenčianskom kraji SR sú ponúkané príjmy obchodných zástupcov v rozmedzí od 1.000,- eur, naviac otec má vyštudovanú R. F., má štátnu jazykovú skúšku z anglického jazyka, činnosť obchodného zástupcu už vykonával. Uviedol tiež, že otec bez snahy zabezpečiť si riadne zamestnanie zodpovedajúce jeho schopnostiam a možnostiam, sa pripravuje o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Pokiaľ poukazuje na svoj zhoršený zdravotný stav (trpí psoriázou), súd nemal v konaní za preukázané, že by otcovi toto ochorenie bránilo pri výkone práce a pri hľadaní si riadneho zamestnania. Otec nie je viazaný ani miestom výkonu práce, teda v možnosti nájsť si zárobkovo výhodnejšie zamestnanie mu nebráni žiadna prekážka. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z potencionálneho príjmu, z príjmu vyplývajúceho z ponuky práce (od 1.000,- eur brutto) a dospel k záveru, že otcovi zostane pre uspokojovanie vlastných potrieb suma cca 350,- eur, pričom u matky v priemere na osobu bude k dispoícii čiastka 335,- eur mesačne, teda životná úroveň členov rodiny bude v zásade podobná. Vo zvyšnej časti navrhovanej sumy výživného prevyšujúcej súdom priznané výživné návrh zamietol. Nedoplatok na zročnom zvýšenom výživnom na maloletého M. za obdobie od 21. 09. 2018 do 18. 04. 2019 (deň rozhodnutia súdu prvej inštancie) v celkovej výške 533,34 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 15,- eur. Nedoplatok na maloletú G. za obdobie od 21. 09. 2018 do 18. 04. 2019 v celkovej výške 240,- eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 15,- eur u oboch detí pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, smerujúc svoje odvolanie voči výrokom II. až VI. rozhodnutia, t.j. voči tej časti rozhodnutia, ktorou bolo rozhodnuté o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti v prospech oboch maloletých detí, teda tak G., ako aj M., ako aj o zročnom zameškanom zvýšenom výživnom, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu v týchto častiach tak, že návrh matky na zvýšenie výživného v prospech detí bude zamietnutý v celom rozsahu. Poukazoval na to, že súd akceptoval tvrdenia matky o zvýšení výdavkov na obe deti, menovite vo vzťahu k maloletej G. prihliadol na výdavky spojené s návštevou záujmových krúžkov a zvýšil mu vyživovaciu povinnosť o 50,- eur mesačne, on však zastáva názor, že účasť G. na tanečných súťažiach a zakúpenie gitary s príslušenstvom, rozhodne nespôsobilo nárast výdavkov priemerne o sumu cca 200,- eur. Ani výdavky na mal. M., napriek tomu, že navštevuje strednú školu a je potrebné mu zabezpečovať viacero pomôcok, nezaznamenali nárast v priemere mesačne o cca 180,- eur. Namietal, že súd nekriticky prevzal tvrdenia matky a jej vyčíslenie výdavkov na deti a sám dostatočne podrobne a objektívne tieto výdavky neskúmal a nevyhodnotil. Podklady predložené matkou boli nejasné, neprehľadné a nebolo možné z nich jednoznačne určiť skutočné a oprávnené výdavky detí. Ani vysvetlenie matky k nim nebolo dostatočné. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval vo vzťahu k jeho pomerom ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z tzv. potencionálneho príjmu na jeho strane, je potrebné poukázať na to, že on sa bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, ale

preukázal existujúce a pretrvávajúce zdravotné problémy, ktoré súd neakceptoval. Jeho ochorenie mu neumožňuje vykonávať prácu obchodného zástupcu s príjmom cca 1.000,- eur, ktoré ako potenciálne zamestnanie súd prvej inštancie zisťoval z údajov na sociálnej sieti. On je reálne schopný zabezpečovať si príjem len formou príležitostných prác s ohľadom na aktuálny zdravotný stav, ktorý však súd pri svojom rozhodovaní do úvahy nebral. Poukazujúc na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine uviedol, že má za to, že štandard, ktorý poskytuje matka deťom, prekračuje možnosti oboch rodičov, samotný kolízny opatrovník sa vyjadril, že deti majú dopriate až nad mieru. Matka zabezpečuje pre deti také množstvo platených aktivít, ktoré pri svojom príjme nie je schopná finančne pokryť. Otec pôsobí len ako poskytovateľ peňazí, nie je mu vôbec umožnené sa s deťmi stretávať, pričom deti sú zo strany matky v tomto postoji podporované. Pokiaľ matka má záujem, aby deti sa zúčastňovali takého množstva činností a podujatí, ktoré si vyžadujú vysokú finančnú zaangažovanosť, mala by v prvom rade brať do úvahy, či je takýto stav aj udržateľný a či sú rodičia schopní tieto aktivity skutočne hradiť. Do pozornosti súdu dal, či je vhodné matku podporovať v takomto postupe. Rozhodnutie považoval za nesprávne v dôsledku neúplného zistenia skutočného stavu veci, čo vo výsledku viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam.

5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zotrváva na všetkých doposiaľ ním produkovaných vyjadreniach v uvedenej veci, ktoré boli urobené v najlepšom záujme maloletých detí, pričom súd svojím rozhodovaním reflektoval na najlepší záujem detí a neopomenul ani práva a povinnosti oboch rodičov.

6. Matka maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. S odvolaním nesúhlasí, tvrdenia v ňom uvedené považuje za nepravdivé, účelové a tendenčné. Rozsudok je vecne správny a precízne odôvodnený. Bolo preukázané, že sa zvýšili odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré matka riadne preukázala, a preto považuje za správne a spravodlivé, aby bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená. Pokiaľ otec namieta záujmové krúžky, k tomuto uvádza, že preukázala, že mal. G. navštevuje nové krúžky, s ktorými sú spojené zvýšené náklady, a to plavecký a turistický, tiež krúžok basketbalu, ktorý začala hrávať od októbra 2018 na profesionálnej úrovni, tréning je 3x do týždňa a cez víkend chodieva súťažne na zápasy. Okrem toho v rámci tanečnej začala navštevovať tanečné súťaže, s čím sú spojené zvýšené výdavky so štartovným, ako aj výdavky na tanečné kostýmy. Tiež začala navštevovať hru na gitare, ktorej sa pri predchádzajúcom rozhodnutí nevenovala. Pokiaľ ide o mal. M., zmena na jeho strane je spojená s nástupom na strednú školu, dieťa navštevuje I., cez víkend býva na internáte. Výdavky s tým spojené preukázala, preto považuje odvolanie otca v tomto smere za absurdné. Pokiaľ otec poukazuje na svoj zdravotný stav, tento trpí kožným ochorením psoriázou, ktoré nemá vplyv na pracovnú schopnosť. Nemá zníženú pracovnú schopnosť, nepoberá invalidný dôchodok, nie je osobou ZŤP, napriek tomu dlhé roky riadne oficiálne nepracuje. Na druhej strane je matka invalidná dôchodkyňa, má zníženú pracovnú schopnosť až o 60%, napriek tomu riadne pracuje, aby zabezpečila odôvodnené potreby detí. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal a tieto v dostatočnej miere zohľadnil. Otec bol z evidencie vyradený ako uchádzač o zamestnanie pre jeho nespoluprácu. Pokiaľ by otec chcel, prácu by si našiel. Poukázala na to, že v kraji, kde otec žije, je historicky nízka miera nezamestnanosti (menej ako 3%). Vo vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi poukázala na to, že tento na pojednávaní pred súdom uviedol, že z jej strany boli skutočne preukázané odôvodnené výdavky maloletých detí, krúžky, ako aj výdavky spojené so školou.

7. Otec vo svojej písomnej replike na vyjadrenia kolízneho opatrovníka a matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že navštívil koncom školského roku triednu učiteľku maloletého M., aby sa informoval na jeho študijné výsledky a celkové zvládanie školských povinností. Zistil však, že jeho prospech je výrazne podpriemerný, na koncoročnom vysvedčení mal štyri trojky a tri štvorky, pričom matka na pojednávaní tvrdila, že tento dosahuje vynikajúce študijné výsledky. Ďalej bol informovaný zo strany triednej učiteľky o tom, že od mesiacov marec - apríl 2019 je M. odhlásený z internátu, pričom matka do výdavkov na dieťa započítavala aj náklady spojené s bývaním na internáte a túto skutočnosť dokonca uvádza aj v samotnom vyjadrení k odvolaniu otca. V súvislosti s tým poukázal na to, že dieťa sa takto nebude môcť aktívne zúčastňovať ani na činnosti krúžkov, ktoré matka uvádzala, nakoľko kvôli dochádzaniu to nebude reálne časovo možné. Teda reálne výdavky na M. nie sú vo výške, ako tvrdila matka. Tiež dal do pozornosti, že medzi nákladmi matka uviedla výdavok 40,- eur mesačne za doučovanie angličtiny M., pričom z tohto predmetu dieťa bolo hodnotené na oboch polrokoch známkou 4, čo znamená, že buď sa doučovanie v skutočnosti nevykonáva a matka uvádza fiktívne výdavky, alebo je doučovanie neúčinné a prostriedky sú tak zbytočné. On sa už opakovane vyjadril, že má také znalosti

z angličtiny, že by mohol dieťa sám doučovať bez nároku na odmenu, čomu sa však matka vyhýba, aby deti neboli v kontakte s otcom. Je preto potrebné znova dôsledne prehodnotiť skutočne vynaložené náklady matky na maloleté deti, najmä na M. s ohľadom na skutočnosti ním uvádzané.

8. Matka vo svojej písomnej duplike na repliku otca podanej prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že pravidelné výdavky na M. sú v sume 511,- eur mesačne, na G. v sume 408,- eur mesačne + ďalšie jednorazové výdavky, o ktorých hovorila na pojednávaní. Do budúcnosti nemožno hovoriť o znižovaní výdavkov na deti, práve naopak. M. ide do X. ročníka hotelovej akadémie, s čím sú spojené výdavky na čašnícku uniformu a jazykový pobyt v G.. V decembri bude mať XX rokov a chce si robiť vodičský preukaz sk. B, ktorý stojí 700,- eur. G. nastupuje na druhý stupeň základnej školy, potrebuje novú tašku do školy a telefón. Rýchlo rastie, potrebuje oblečenie, obuv a školské potreby. Preto je zvýšenie výživného nevyhnutné a správne. Naviac otec zvýšené výživné od mája 2019 platí, čo znamená, že výšku výživného akceptuje.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že toto je potrebné v napadnutých častiach, ktorými bolo rozhodnuté o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v prospech mal. G. (výroky III., VI., a súvisiace výroky IV. a VII. v častiach týkajúcich sa mal. G.) podľa ako vo výroku vecne správne potvrdiť a v častiach, ktorými bolo rozhodnuté o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v prospech mal. M. (výroky II., V., a súvisiace výroky IV. a VII. v častiach týkajúcich sa mal. M. a v závislom výroku VIII. o trovách konania) podľa zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej časti (výrok I.), ktorou bolo zrušené výchovné opatrenie odvolací súd nepreskúmaval, keďže v tejto časti rozsudok suspenzívnym účinkom odvolania dotknutý nebol a nešlo tiež o časť rozhodnutia závislú na rozhodnutiach v častiach, odvolaním dotknutých.

10. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

11. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie na návrh matky otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. G. na sumu 150,- eur mesačne a na mal. M. na sumu 250,- eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 21.9.2018, nedoplatok na výživnom povolil otcovi splácať v prospech každého dieťaťa po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Vo zvyšku návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

12. Odvolateľ (otec detí) namietal nedostatočne zistený skutkový stav vo veci zmeny pomerov na strane mal. detí, čo malo podľa neho za následok nesprávne skutkové aj právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, namietal tiež na jeho strane nedôvodné uplatnenie princípu tzv. potencionality príjmu, keďže dôvodom, pre ktorý nepracuje, je jeho zdravotný stav. Namietal tak, posúdiac obsah odvolania, nesprávnosť skutkových a právnych záverov a tiež dôsledné neuplatnenie tzv. vyšetrovacieho princípu súdom prvej inštancie pri zisťovaní skutočného stavu veci (dôvody na odvolanie uvedené v ust. a , ), uvádzal tiež nové, resp. zmenené skutočnosti týkajúce sa mal. M., ktoré podľa jeho názoru sú spôsobilé zásadným spôsobom ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti ( ).

13. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podaného odvolania vzťahujúceho sa k častiam rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. M., čo malo za následok zrušenie rozhodnutia v dotknutých častiach podľa a podľa vrátenie veci súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie za účelom doplnenia dokazovania s cieľom zistiť skutočný stav veci. Ako nedôvodné však

vyhodnotil odvolanie otca vzťahujúce sa k rozhodnutiu v častiach týkajúcich sa mal. G., keďže právne závery o naplnení hmotnoprávnych predpokladov týkajúcich sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. G., založil súd prvej inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení, ktoré majú pôvod vo vzťahu k tomuto dieťaťu v postačujúcom rozsahu vykonanom dokazovaní, z ktorého dôvodu toto podľa ako vo výroku vecne správne potvrdil.

14. Podľa článku 41 ods. 4 SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, až keď nedôjde k dohode rodičov, rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 od. 1 Zákona o rodine). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

16. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovením § 62 Zákona o rodine, v spojení s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je na jednej strane garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantované právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, ktoré právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Vyživovacia povinnosť rodičov, prostredníctvom ktorej sa uvedené právo detí napĺňa, má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si dieťa samé nemôže zabezpečiť, keďže nie je schopné samé sa živiť, tieto sú však limitované z hľadiska ich vynakladania, reálnymi možnosťami oboch rodičov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení a tiež nárast životných nákladov (pri zmene vyživovacej povinnosti) vo svetle tzv. valorizačnej klauzuly. V súlade s právami dieťaťa, Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, súčasne prihliadnuť na správanie povinného rodiča definovaného v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

17. Zmena vyživovacej povinnosti, je zákonom prípustná výnimka zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, tiež náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov, môže nastať aj na strane

povinného rodiča dieťaťa (vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v jeho majetkových a príjmových pomeroch, nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojená strata, či zníženie príjmu, prípadne zmena v jeho nevyhnutných výdavkoch a podobne).

18. Vychádzajúc z článku 6 základných princípov , v spojitosti s ustanoveniami a súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24.apríla 2003 sp. zn. všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania.

19. V konkrétnostiach posudzovanej veci sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca v prospech mal. G. (z doposiaľ určenej sumy 100,- eur na sumu 250,- eur mesačne) dôvodiac zmenou pomerov na strane dieťaťa v podobe nákladov na záujmové aktivity dieťaťa, v prospech mal. M. (z doposiaľ určenej sumy 150,- eur na sumu 300,- eur mesačne) dôvodiac zmenou pomerov na strane dieťaťa v podobe návštevy strednej školy vyžadujúcej si internátne bývanie a tiež nákladmi na jeho záujmové aktivity. Súd prvej inštancie zvýšil výživné na mal. G. na 150,- eur a na mal. M. na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

20. Predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu z hľadiska vyššie uvedených určujúcich kritérií tak bolo, či matkou tvrdené skutočnosti spolu s ďalšími v konaní zistenými skutočnosťami, tak na strane otca ako osoby povinnej, na strane samotnej matky, ako aj na strane oboch mal. detí, ako osôb oprávnených z vyživovacej povinnosti, predstavujú takú zmenu pomerov od doby poslednej úpravy výživného, ktorá by bola spôsobilá k záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre priznané zvýšenie vyživovacej povinnosti.

21. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určené (zvýšené) výživné zo strany otca v prospech mal. G., je v súlade s jej vekom a odôvodnenými potrebami (tak základnými, ako aj presahujúcimi rámec základných), ako aj osobnými, majetkovými a potencionálnymi finančnými možnosťami na strane otca ako povinného rodiča, súčasne tiež korešponduje s právom maloletého dieťaťa, podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a reflektuje tiež na vývoj životných nákladov, ako aj na to, že zo strany matky je vyživovacia povinnosť vo finančnom vyjadrení, kompenzovaná výkonom jej osobnej starostlivosti o mal. G., teda v dostatočnom rozsahu reflektuje na zistenú zmenu pomerov na strane všetkých dotknutých subjektov.

22. Nedôvodne otec namieta, že v jeho možnostiach, vzhľadom na jeho zdravotný stav, nie je zamestnať sa (ako uvádza v odôvodnení súd prvej inštancie) príkladmo v pozícii obchodného zástupcu, ktoré miesta sú ponúkané ako voľné v oblasti bydliska otca s ponúkaným príjmom cca 1.000,- eur brutto, z ktorého dôvodu nebolo možné ako tvrdí, pri posudzovaní jeho pomerov vychádzať z tejto pracovnej pozície dosiahnuteľného tzv. potencionálneho príjmu.

23. Pri uplatnení princípu tzv. potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, čo znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, a to bez ohľadu na to, že tento príjem v dôsledku svojej nečinnosti reálne nepoberá, pokiaľ tomu samozrejme nebránia na jeho strane existujúce objektívne prekážky.

24. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd zastáva názor, že za existencie skutočnosti, že otec je nezamestnaný, bez jeho evidencie ako uchádzača o zamestnanie (čomu predchádzalo jeho

vyradenie pre nespoluprácu s príslušným úradom práce v dôsledku toho, že odmietol ponúkanú prácu), pri absencii preukázania takých skutočností, ktoré by objektívne boli spôsobilé k jeho diskvalifikácii na pracovnom procese (v konkrétnostiach tiež v pracovnej pozícii obchodného zástupcu, ktorú prácu naviac predtým otec tiež vykonával), nemožno prijať iný záver, ako ten, že tento je nezamestnaný dobrovoľne a pokiaľ s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie (R. F.), vek a ním tvrdenú aktívnu znalosť cudzieho (anglického) jazyka, nereflektuje na tomuto zodpovedajúce v regióne dostupné pracovné pozície z ktorých by mohol dosiahnuť príjem spôsobilý zabezpečiť v zodpovedajúcej miere výživu mal. G., nemôže to ísť na ťarchu zabezpečenia adekvátnej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k tomuto dieťaťu a súd prvej inštancie postupoval teda správne, keď pri posudzovaní pomerov na jeho strane, uplatnil princíp tzv. potencionality, teda vychádzal z príjmu, ktorý by otec bol spôsobilý si vzhľadom k okolnostiam, s prihliadnutím na jeho schopnosti zabezpečiť. V konaní síce bolo otcom tvrdené, ale nebolo preukázané, že stav dobrovoľnej nezamestnanosti otca, by mal objektívne pôvod v ním tvrdených zdravotných ťažkostiach, ktorými trpí. V tomto smere dôvodne matka poukazuje na to, že otec nemá zníženú pracovnú schopnosť, nie je invalidným, nepožíva ani status osoby ZŤP. Námietku otca v tomto smere, preto odvolací súd vyhodnotil ako účelovú, za súčasného záveru o tom, že nedostatok pracovnej aktivity otca z hľadiska toho, rozhodovanie o akom nároku bolo predmetom konania, nemôže požívať právnu ochranu, keďže maloleté deti sú z hľadiska zákona prioritne chránenými osobami a právny mechanizmus daný Zákonom o rodine im priznáva právnu ochranu aj pred takýmto konaním povinného rodiča. Otec v konaní nepreukázal takú mieru poklesu jeho zárobkovej schopnosti v príčinnej súvislosti s ochorením, ktorým trpí, ktorá by indikovala k záveru, že z hľadiska svojho zdravotného stavu nie je spôsobilý vykonávať prácu obchodného zástupcu, či akúkoľvek inú, jeho danostiam primeranú prácu a svoju vyživovaciu povinnosť si tak riadne a zodpovedne plniť.

25. Nedôvodne otec tiež namieta, že rozsah zvýšeného výživného nezodpovedá potrebám dieťaťa (mal. G.). Odvolací súd zastáva názor, že rozsah zvýšeného výživného, ako aj celkovú výšku už zvýšeného výživného, vzhľadom na vek a celkové odôvodnené potreby dieťaťa, nemožno vo všeobecnosti hodnotiť ako nadštandardné, umožňujúce pokrývať viac, ako reálnu časť nákladov na odôvodnené potreby, ktoréhokoľvek maloletého dieťaťa vo veku mal. G., pri všeobecnej znalosti cien, či už len základnej stravy, nákladov na oblečenie, bývanie, hygienu, bežnú zdravotnú starostlivosť, náklady spojené so štúdiom dieťaťa, školskými a učebnými pomôckami, naviac u mal. G. za prítomnosti tiež pomerne významných nákladov na mimoškolské záujmové aktivity (šport, tanec, hudobné vzdelanie).

26. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, by sa výživné zamestnaného rodiča na dieťa, malo pohybovať v rozpätí 20 - 30 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu, avšak samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti jednak na počte vyživovacích povinností, či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale tiež aj povinných osôb. V posudzovanej veci s prihliadnutím na výšku potencionálne možného príjmu otca (cca 1.000,- eur brutto), výška určenej mu vyživovacej povinnosti na mal. G. v zásade z uvedeného rozpätia s prihliadnutím na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti (k mal. M.) nevybočuje.

27. Pokiaľ v konečnom dôsledku vo vzťahu k mal. G. otec namieta neprimeranosť zohľadnenia nákladov na záujmové krúžky, ktoré dieťa navštevuje, ako ťažiskový dôvod zmeny pomerov na strane dieťaťa uvádzaný matkou, na existencii ktorých aj bolo založené rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti mal. G. sa týkajúce a tiež skutočnosť, že matka sa snaží deťom o.i. aj v tomto smere zabezpečiť nadštandard, ktorý však presahuje limity jeho možného zabezpečenia rodičmi, tak v tomto smere odvolací súd priznáva odvolacím námietkam otca čiastočnú relevanciu, i keď vo výsledku nespôsobilú k záveru o potrebe vydania odlišného, v prospech otca vydaného rozhodnutia, pokiaľ ide o výšku jeho vyživovacej povinnosti k mal. G..

28. Predovšetkým oboznámením sa prehľadu a skladby nákladov, ktoré matka prezentovala, že vynakladá na bežné potreby, školské, ale predovšetkým mimoškolské aktivity maloletej G., je potrebné prisvedčiť otcovi (pri existencii ďalšej vyživovacej povinnosti oboch rodičov), že tieto i keď vo všeobecnosti akceptovateľné, v konkrétnostiach v zásade presahujú limity vymedzené v konaní zo strany rodičov tvrdenými ich osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi a to napriek tomu, že jednoznačne len v týchto limitoch, sa môžu dôvodne a reálne náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb ktoréhokoľvek dieťaťa pohybovať, čo samozrejme vyvoláva dôvodnú pochybnosť o výške reálneho príjmu matky, keďže je zrejmé, že po ich zafinancovaní, by jej nezostali finančné prostriedky na jej vlastné, čo i len základné potreby. Rovnako by však bolo iluzórne sa domnievať, že je reálna otcom

tvrdená výška jeho príležitostného príjmu (cca 400,- eur mesačne), pri výške nevyhnutných životných nákladov, ktoré ako tvrdí má. V princípe preto vo svetle uvedeného možno dôvodne predpokladať, že reálne príjmy oboch rodičov umožňujú deťom poskytnúť viac, ako len základné životné potreby a financované záujmové aktivity mal. G. z ich dostupných limitov nevybočujú. To je však len jedna strana veci, ktorej je potrebné venovať pozornosť, druhou, nemenej významnou stránkou veci však je, či financované aktivity dieťaťa (ich rozsah), vo výsledku nie sú spôsobilé k pochybnostiam o možnej kolízii (či už aktuálnej, alebo výhľadovo budúcej) s jeho záujmom. I keď nemožno spochybniť, že matka má snahu dieťaťu poskytnúť širokospektrálnu možnosť účasti na záujmových aktivitách, nemožno vylúčiť (na čo odvolací súd upriamuje pozornosť nielen matky, ale aj dohliadajúceho kolízneho opatrovníka), že táto snaha môže byť vo výsledku vo vzťahu k maloletému dieťaťu kontraproduktívnou. Počet a frekvencia aktivít (športových či ďalších), ktoré dieťa počas každého bežného týždňa absolvuje (vychádzajúc z tvrdení matky nielen počas pracovných, ale aj voľných dní), totiž minimalizuje priestor nielen na plnenie si školských povinností (v zmysle prípravy na vyučovanie), ktoré by mali byť prioritné, ale a to je rovnako významné, eliminuje priestor na oddychový režim maloletého dieťaťa, ktorý vzhľadom na to, v akom vývojovom štádiu sa nachádza, je nepochybne pre jeho ďalší fyzický a psychický zdravý vývin nevyhnutným. Nie je zrejmé, či tieto aktivity sú výsledkom predstáv matky o tom, ako má dieťa tráviť svoj čas, alebo sú výsledkom záujmu samotného maloletého dieťaťa. Bez ohľadu na to však je potrebné si na strane každého zodpovedného rodiča uvedomiť, že aj fyzické možnosti dieťaťa vo veku maloletej G. majú svoje limity a v kolízii s možnými predstavami rodiča, ale nakoniec tiež samotného dieťaťa, musia byť jednoznačne na prioritnejšom mieste.

29. Pokiaľ ide o samotné náklady, ktoré sú s týmito aktivitami spojené a ktoré predstavujú zmenu na strane maloletého dieťaťa od doby posledného rozhodovania o výživnom, i keď v princípe prestavujú zmenu pomerov na strane dieťaťa, spôsobilými k potvrdzujúcemu rozhodnutiu, však podľa názoru odvolacieho súdu boli až spolu so zohľadnením ďalšej zmeny, ktorou bola v čase rozhodnutia odvolacieho súdu skutočnosť, že maloletá G. už navštevuje 2. stupeň základnej školy, reflektovaním na ktorú významnú zmenu pomerov na strane dieťaťa, možno dospieť k záveru, že aj napriek pomerne krátkemu obdobiu, ktoré uplynulo od doby posledného rozhodnutia o výživnom, výška zvýšeného výživného zohľadňuje všetky významné zmeny, ktoré na strane maloletého dieťaťa ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu nastali.

30. V konečnom dôsledku v odvolaní rezonuje námietka otca, že matka mu upiera plnohodnotný výkon rodičovských práv obmedzovaním jeho kontaktu s deťmi a vymedzuje mu len úlohu platcu výživného. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným tvrdením považuje za potrebné uviesť, že otec je rovnocenným rodičom ako matka, i keď v dôsledku odlúčenia rodičov nemôže reálne plnohodnotne svoje rodičovské práva vykonávať. Jeho právo na týchto participovať, má byť jednoznačne naplnené práve prostredníctvom jeho kontaktu s deťmi, ktorý je matka otcovi povinná nielen umožniť, ale deti vhodným spôsobom k tomuto tiež viesť a motivovať, keďže nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že rodičovské práva otca by boli legitímnym spôsobom, t.j. v súlade so zákonom obmedzené. Vo svetle uvedeného je tiež namieste, aby do budúcnosti matka rodičovským právam otca prejavila rešpekt nielen prostredníctvom vytvárania podmienok pre jeho plnohodnotný kontakt s deťmi, ale tiež pokiaľ bude zvažovať vynakladanie ďalších mimoriadnych výdavkov na to-ktoré dieťa, ktoré presahujú rámec bežných pravidelných výdavkov (príkladmo ako nákup gitary, nového mobilného telefónu, vodičského kurzu), či umožnenie dieťaťu účastniť sa záujmových aktivít vyžadujúcich si nemalé finančné prostriedky (príkladmo profesionálny šport, či tanec), aby o tomto v konkrétnostiach s otcom ako druhým rovnocenným a plnoprávnym rodičom hovorila a v zásade by sa na spoločnom postupe v tomto mali dohodnúť a spoločne posúdiť, či ich finančné pomery krytie takýchto aktivít umožňujú, ako je tomu v prípade štandardných vzájomných rodičovských vzťahov, pretože nemožno do budúcna vylúčiť, že so zreteľom na možnosti rodičov z udržateľných medzí vybočujúce výdavky, nemusia byť nevyhnutne kryté výživným od otca.

31. S poukazom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia v časti, ktorým bolo zvýšené bežné výživné na mal. G., v nadväznosti na čo je za vecne správne potrebné považovať aj rozhodnutie v časti vyčísleného nedoplatku na výživnom v prospech maloletej G., rozsudok súdu prvej inštancie v častiach, ktorými bolo rozhodnuté o bežnom zvýšenom, ako aj zročnom výživnom a v nadväzujúcich výrokoch dotýkajúcich sa mal. G., ako vo výroku vecne správne podľa ako potvrdil.

32. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností však identický záver nebolo možné prijať pokiaľ ide o rozhodnutie v častiach, týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca k mal. M..

33. Ťažiskovým dôvodom, pre ktorý matka požadovala zvýšenie výživného na toto dieťa, bola skutočnosť, že mal. M. začal navštevovať strednú školu, býva na internáte, navštevuje tam niekoľko záujmových krúžkov, s čím sú spojené zvýšené náklady na jeho potreby. Otec dieťaťa však v odvolacom konaní tvrdil, že od triednej učiteľky dieťaťa zistil, že dieťa je už dávnejšie z internátu odhlásené, čím podľa neho je prakticky nemožné, aby navštevovalo matkou tvrdené krúžky vo svetle čoho nemá podľa neho opodstatnenie súdom prvej inštancie priznané mu zvýšené výživné, keďže jeho rozsah zohľadňoval odlišný, matkou tvrdený, aktuálne však už neexistujúci stav. Faktom je, že matka sa k tejto otcom tvrdenej skutočnosti v odvolacom konaní nevyjadrila, preto vo svetle tzv. vyšetrovacieho princípu, ktorým je ovládané mimosporové konanie, pri súčasnej existencii možnosti uvádzať v tomto druhu konania tiež nové skutočnosti aj v rámci odvolacieho konania, nebolo možné z hľadiska potreby zistenia skutočného stavu veci (keďže vyvodené skutkové a právne závery sú vo svetle tvrdení otca predčasné), pričom rozsah potreby doplnenia dokazovania presahuje účelnosť jeho vykonania odvolacím súdom, postupovať inak, ako napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k mal. M. za použ. ust. zrušiť a za použ. ust. vrátiť vec v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Súd prvej inštancie po vrátení veci nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a podrobne ich na rozhodujúce skutočnosti vypočuje, vykoná potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci bez ohľadu na to, či jeho vykonanie účastníci budú navrhovať, bude sa zaoberať aj všetkými argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (produkovanými tiež v odvolacom konaní), vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotí podľa zásad uvedených v ust. a vo veci opätovne rozhodne, pričom v konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené , a . Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. .

35. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.