Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-10-2019.pdf
PDF · 94.64 KB
No categories available
17C/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Lucián Očkovský, advokát so sídlom Popradské nábrežie 440/17, 058 01 Poprad, IČO: 32 873 468, proti žalovanej G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená JUDr. Martin Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, o zaplatenie sumy 20.000,-- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,-- eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.04.2019 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobným návrhom doručeným súdu 04.03.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 20.000,-- eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 11.04.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že strany sporu boli manželmi a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P 217/2017 z 03.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.03.2018. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vyporiadané dohodou zo dňa 05.04.2018, na základe ktorej žalobca uhradil žalovanej 10.04.2018 sumu 40.000,-- eur bezhotovostne. Strany sporu sa ústne dohodli na zmluve o pôžičke, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 20.000,-- eur, ktorá mala spolu so sumou 40.000,-- eur slúžiť na kúpu bytu pre žalovanú a jej odchod z posledného spoločného bydliska. Dňa 10.04.2018 uhradil žalobca žalovanej sumu 20.000,-- eur bezhotovostne. Žalovaná sľúbila, že podpíše písomnú zmluvu o pôžičke, to sa nestalo.
2. Žalovaná so žalobným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že medzi ňou a žalobcom došlo po rozvode k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorého jej žalobca vyplatil sumu 40.000,-- eur. Po rozvode manželstva pre seba a maloletého syna musela zabezpečiť bývanie. Na byt nemala dostatočnú sumu peňazí. Žalobca sa ponúkol, že na kúpu predmetného bytu jej poskytne nenávratný finančný príspevok vo výške 20.000,-- eur. Pri poskytovaní peňažného príspevku so žalobcom nedohadovala žiadne okolnosti vrátenia, nejednali o pôžičke. Sumu 20.000,-- eur považovala za dar. V prípade poskytnutia sumy 20.000,-- eur od žalobcu nešlo o bezdôvodné obohatenie žalovanej, ani o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že išlo o poskytnutie pôžičky, nevie preukázať spôsob dojednania, ani lehotu splatnosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tvrdení, že poskytnutím sumy 20.000,-- eur ide o majetkový prospech žalovanej. Ak by súd 20.000,-- eur považoval za poskytnutie pôžičky, tvrdila, že išlo o poskytnutie daru, nedošlo k určenému
konkrétnemu termínu splatnosti pôžičky. V prípade, že splatnosť sumy bola ponechaná na vôli dlžníka, dlžník nežiadal o vrátenie dlhu. Žalobu je potrebné v tejto súvislosti považovať za predčasnú.
3. Žalobca v replike uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca poskytol žalovanej nenávratný finančný príspevok vo výške 20.000,-- eur. Sumu 20.000,-- eur poskytol žalovanej na základe jej žiadosti a prosby v deň rozvodu s tým, že chce kúpiť trojizbový byt a nemá dosť peňazí. Sľúbila, že rozvod prebehne bez problémov a bude súhlasiť so striedavou starostlivosťou mal. syna a opustí spoločnú domácnosť - dom, ktorý je majetkom otca žalobcu. Tvrdila, že pôžičku vráti v splátkach do 2 rokov, a že sa nemá starať akým spôsobom zarobí peniaze, že bude podnikať a aj pôjde do práce. V žiadnom prípade nemienil darovať žalovanej sumu 20.000,-- eur. A aj na bankovom príkaze na úhradu uviedol do poznámky „Pôžička“.
4. Žalovaná sa v duplike nevyjadrila.
5. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Uviedol, že strany sporu boli manželia. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad v konaní sp. zn. 14P 117/2017 dňa 03.03.2018. Následne došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 05.04.2018, na základe ktorej bola zo strany žalobcu žalovanej vyplatená suma 40.000,-- eur dňa 10.04.2018 bezhotovostne. Následne požiadala žalovaná žalobcu o poskytnutie pôžičky vo výške 20.000,-- eur, aby si mohla kúpiť trojizbový byt. Žalobca jej poskytol sumu 20.000,-- eur dňa 10.04.2018 bezhotovostne. Predložil jej návrh písomnej dohody o pôžičke, ktorú žalovaná nepodpísala. keďže žalovaná asi po roku nevrátila žalobcovi žiadnu časť poskytnutej pôžičky, žalobca ju SMS-kami a ústne žiadal o vrátenie sumy. V konaní právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 20.000,-- eur žalobca uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia s tým, že žalobca chápal poskytnutie sumy 20.000,-- eur ako pôžičku. Žalovaná uvedené tvrdenie neakceptuje. Bez toho, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke, resp. darovacia zmluva, žalobca poskytol žalovanej sumu 20.000,-- eur.
6. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že v deň rozvodu ho v priestoroch súdu žalovaná prosila, aby jej požičal 20.000,-- eur, že si chce kúpiť trojizbový byt, nie dvojizbový. V byte chcela podnikať. Povedala, že sa nemá starať akým spôsobom, ale že do dvoch rokov mu vráti peniaze. On s tým súhlasil. Žiadal, aby uzatvorili zmluvu aj písomne. Bolo to po vyplatení sumy 20.000,-- eur. Žalovaná mu stále hovorila, že zmluvu podpíše, ale nikdy písomnú zmluvu o pôžičke nepodpísala. Žalobca chcel vyjsť žalovanej maximálne v ústrety. Celý rok po poskytnutí sumy 20.000,-- eur čakal čo mu z tejto sumy žalovaná vráti. Nič sa nestalo, preto ju začal vyzývať formou SMS-iek a ústne na vrátenie sumy. Žalovanej nemal záujem darovať peniaze, keď jej už titulom vyporiadania BSM vyplatil sumu 40.000,-- eur. Prečo by jej mal ešte niečo darovať? Žalovaná mu povedala, že keď nebude mať zabezpečený byt v Poprade, odíde do Michaloviec. Uvedené by narušilo celú starostlivosť o maloletého syna, nemohla by fungovať striedavá starostlivosť. Preto aj v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej poskytol sumu 40.000,-- eur a suma 20.000,-- eur jej bola poskytnutá ako pôžička, pričom sumy mal vyplatené titulom bolestného za ťažký pracovný úraz, ktorý utrpel v roku 2003 ako záchranár.
7. Právny zástupca žalovanej so žalobou nesúhlasil. Žiadal žalobu zamietnuť. Vykonaným dokazovaním bolo vyvrátené, že by malo dôjsť zo strany žalobcu k poskytnutiu plnenia bez právneho titulu, nakoľko sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predtým ako poskytol sumu 20.000,-- eur žalovanej sa s ňou ústne dohodol, že táto suma bude vrátená najneskôr do dvoch rokov. Minimálne samotný žalobca tvrdí, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. To, že žalovaná popiera, že došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu, ale že bol uzatvorený iný zmluvný vzťah zároveň nemôže mať za následok to, aby poskytnutie peňazí bolo na strane žalobcu realizované bez právneho dôvodu. Žalovaná nenamieta, že žalobca jej poskytol sumu 20.000,-- eur. Tvrdil, že táto suma bola poskytnutá ako dar na základe jej žiadosti. Navyše, ak by bol nárok uplatnený titulom zmluvy o pôžičke a nebola dohodnutá lehota splatnosti, nie je možné titulom dlhu žiadať plnenie, bez toho, aby predchádzala výzva žalovanej na zaplatenie.
8. Žalovaná na pojednávaní súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu. Uviedla, že v období rozvodu požiadala žalobcu o poskytnutie sumy 20.000,-- eur mala záujem kúpiť si byt. Žiadala žalobcu, aby jej daroval sumu 20.000,-- eur, aby sa jej ľahšie žilo so synom, aby sa nezadĺžila. Na zabezpečenie bytu jej poskytli finančné prostriedky vo výške 7.500,-- eur aj rodičia, niečo mala našetrené. Žalobca jej dňa
10.04.2018 poskytol sumu 20.000,-- eur, túto mu však nemala vrátiť. Žalobca ju nikdy nevyzýval na podpis písomnej zmluvy o pôžičke. Žalobcu nenútila, aby jej peniaze poslal, slušne ho požiadala, aby to bolo pre ich spoločného syna, aby mal syn detskú izbu.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, listinnými dôkazmi: rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P 217/2017 z 06.03.2018, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 05.04.2018, návrhom zmluvy o pôžičke z 10.04.2018, výpisom o bankových operáciách, mailovou komunikáciou a prostriedkami procesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu žalovanej, žalovanej a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
10. Žalobca voči žalovanej v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 20.000,-- eur titulom zmluvy o pôžičke, resp. titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobca odôvodnil tým, že strany sporu v minulosti boli manželia. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P 217/2017 z 03.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.03.2018. Dňa 05.04.2018 strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej dňa 10.04.2018 bezhotovostne žalobca poskytol žalovanej sumu 40.000,-- eur.
11. Podľa zhodného vyjadrenia strán sporu v čase konania o rozvod žalovaná žiadala žalobcu o poskytnutie sumy 20.000,-- eur na kúpu trojizbového bytu, v ktorom by bývala žalovaná aj s maloletým synom strán sporu. V konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 10.04.2018 žalovanej poskytol sumu 20.000,-- eur. Žalobca tvrdil, že suma 20.000,-- eur bola poskytnutá titulom zmluvy o pôžičke, žalovaná uvádzala, že táto suma bola poskytnutá titulom daru. Žalobca v konaní poukázal na návrh zmluvy o pôžičke, ktorý predložil na podpis žalovanej po vyplatení sumy 20.000,-- eur. Žalovaná zmluvu o pôžičke nepodpísala.
12. Vo výpise z banky 10.04.2018 je uvedená k prevodu 20.000,-- eur informácia o tom, že ide o pôžičku. Po cca jednom roku od vyplatenia sumy 20.000,-- eur žaloba žiadal mailovou komunikáciou, i ústne žalovanú o vrátenie sumy 20.000,-- eur s čím žalovaná nesúhlasila.
13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
16. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná okrem časti uplatneného úroku z omeškania.
17. V konaní sa žalobca domáhal voči žalovanej plnenia sumy 20.000,-- eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke. Žalobca tvrdil, že zmluva o pôžičke bola medzi stranami sporu uzavretá ústne niekedy v období marca 2018 s tým, že dňa 10.04.2018 bezhotovostne poskytol žalovanej sumu 20.000,-- eur, ktorá podľa vyjadrenia žalovanej mala byť vrátená najneskôr do 2 rokov, neboli dohodnuté splátky. Po vyplatení sumy 20.000,-- eur na výzvu žalobcu žalovaná nepodpísala písomný návrh na uzavretie zmluvy o pôžičke. Žalovaná potvrdila vyplatenie sumy 20.000,-- eur dňa 10.04.2018 zo strany žalovaného, uvádzala právny titul darovaciu zmluvu. V konaní nebolo sporné, že žalobca skutočne dňa 10.04.2018 vyplatil žalovanej sumu 20.000,-- eur, ktorú sumu žalovaná mala použiť na zaplatenie časti kúpnej ceny za byt, ktorý kupovala po rozvode manželstva so žalobcom. Sporný bol právny titul poskytnutia sumy 20.000,-- eur. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní kvalifikoval nárok na zaplatenie sumy 20.000,-- eur titulom bezdôvodného obohatenia, keď prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu a ani darovacej zmluvy ako uvádzala žalovaná.
18. Za danej dôkaznej situácie súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej sumu 20.000,-- eur plnením bez právneho dôvodu. Žalobca plnil žalovanej v domnení, že plní na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústnou formou, domnieval sa, že dôjde aj k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke písomnou formou dodatočne po odovzdaní peňazí. V konaní prostriedkami procesného útoku žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovanou a naopak žalovaná nepreukázala uzavretie darovacej zmluvy so žalobcom. Každá zo strán sporu popierala právny titul poskytnutia sumy 20.000,-- eur tvrdený druhou stranou sporu.
19. O bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením bez právneho dôvodu ide práve v prípade poskytnutia plnenia jedným subjektom druhému bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu plnenia. Žalobca plnil, keď si myslel, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke, čo v priebehu konania preukázané nebolo, žalovaná prijala plnenie tvrdiac, že išlo o dar, čo v priebehu konania taktiež preukázané nebolo.
20. Samotný údaj „pôžička“ uvedený na potvrdení o platbe z 10.04.2018 zadaný žalobcom ešte nepreukazuje uzavretie zmluvy o pôžičke. Uvedené nevyplýva ani z komunikácie SMS medzi žalobcom, žalovanou, ktorú predložil súdu žalobca.
21. Podstatným znakom prípadu bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu je to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. V tomto prípade žalobca plnil žalovanej v domnení, že plní na základe zmluvy o pôžičke. Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením žalobcu. Je potrebné vychádzať podľa názoru súdu aj zo skutočnosti, že predsa žalobca ako rozvedený manžel žalovanej po tom, čo žalovanú vyplatil titulom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemal logický dôvod, aby žalovanej daroval sumu 20.000,-- eur. Súdu sa takéto správanie žalobcu javí ako vysoko nepravdepodobné. Už vôbec sa súd nestotožnil s tvrdením žalovanej o tom, že žalobca bol ochotný poskytnúť žalovanej sumu 20.000,-- eur v domnení, žeby sa k nemu vrátila. Predsa aký dôvod by bol na to, aby žalovaná kupovala byt, ak by sa mala vrátiť k žalobcovi.
22. Keďže z dôkaznej situácie vyplynulo, že žalobca plnil žalovanej bez právneho dôvodu, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré zaviazal žalovanú vydať žalobcovi, keďže žalovaná sa plnením sumy 20.000,-- eur bez právneho dôvodu obohatila na úkor žalobcu.
23. Súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. Cpj 37/78 (R 1/79), podľa ktorého nároky na vrátenie neoprávneného majetkového prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahrňujú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od počiatku nemalo právny dôvod. Najčastejším prípadom neoprávneného majetkového prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu je prijatie preddavku na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci zamýšľali (najmä o predaji a kúpe nehnuteľnosti a automobilov), k uzavretiu ktorej však nedošlo. V praxi súdov sa však vyskytujú aj iné prípady. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Ináč by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi účastníkmi nedošlo napr. ku skrytému darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie z titulu neoprávneného majetkového prospechu.
24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t. j. od 30.04.2019, keď žalobca v konaní nepreukázal existenciu výzvy na plnenie adresovanej žalovanej pred podaním žaloby. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu zamietol.
27. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako bolo uvedené v enunciáte rozsudku.
28. K prostriedkom procesnej obrany žalovanej týkajúcej sa predčasnosti podanej žaloby súd konštatuje, že v prípade, ak by sa žalobca domáhal plnenia na základe zmluvy o pôžičke a bolo by preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, súd by žalobu musel posúdiť ako predčasne podanú vzhľadom na tvrdenú splatnosť pôžičky - do 2 rokov, t. j. do 10.04.2020.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď neúspech žalobcu bol nepatrný, iba v časti úroku z omeškania. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.