Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3C-19-2019.pdf
PDF · 83.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3C/19/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu Byty Púchov, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Robotnícka 4351, IČO: 51 191 768, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51, IČO: 50 469 258, proti žalovaným 1/ IU. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R.. L. XXX/X, a 2/ N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R.. L. XXX/X, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vchodu č. X obytného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. KNC XXXX, k. ú. Q. V. pozostávajúceho z dvoch izieb a kuchyne, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal žalobu, ktorou sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal uloženia povinnosti vypratať byt č. XX, na druhom poschodí vchodu č. X, obytného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele KN C č. XXXX, k. ú. Q. V., pozostávajúceho z dvoch izieb a kuchyne, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil, že je výlučným vlastníkom predmetného bytu, pričom žalovaní 1/ a 2/ tento byt užívajú bez akéhokoľvek právneho titulu. Ani on, a ani predchádzajúci vlastník s nimi nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu. Žalovaní nikdy neplatili nájomné. Žalobca vykonal viacero osobných stretnutí s nájomníkmi tohto obytného domu vrátane žalovaných, a hoci ich opakovane žiadal o predloženie dôkazu, z ktorého by bolo možné usúdiť, či im vznikol nájomný pomer, takýto dôkaz nepredložili. obytný dom je dezolátnom stave, nie je vhodný na bývanie, a preto všetci užívatelia, ktorí v tomto obytnom dome bývajú, boli vyzvaní, aby sa do 31.03.2019 z bytov vysťahovali. Žalovaní tak neučinili.
K žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy - čestné prehlásenie zo dňa 15.05.2019, čiastočný výpis z LV č. XXXX k. ú. Q. V., oznámenie zo dňa 15.01.2019 a dva kusy čiernobielych fotografií.
2. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 17.07.2019 uviedli, že s tvrdením žalobcu, že v danom byte bývajú bez právneho titulu nesúhlasia, rovnako tak ani s tvrdením, že dom je v dezolátnom stave. Ku vyjadreniu nepriložili žiadne listinné dôkazy.
3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žiada žalobe vyhovieť a to z dôvodov uvedených v žalobe. Zopakoval, že žalovaní mu neplatia nájomné a neplatili ho ani predchádzajúcemu vlastníkovi. Na pojednávaní predložil listinný dôkaz - dotazník. Žalovaní sa pojednávania nezúčastnili.
4. Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil na podporu svojich tvrdení a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX, vo vchode č. X, obytného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele KN C XXXX, k. ú. Q. V.. Tiež je nesporné i to, že žalovaní nikdy neplatili žiadne nájomné žalobcovi, a ani predchádzajúcemu vlastníkovi, a tiež aj to, že žalobca vykonal viacero osobných stretnutí so žalovanými, pričom napriek žiadosti zo strany žalobcu títo nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci vznik nájomného pomeru žalovaných k predmetnému bytu. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe žalovaní výslovne nepopreli, preto v zmysle § 151 CSP sa považujú za nesporné.
6. Skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu je preukázaná aj listinným dôkazom
- čiastočným výpisom z LV č. XXXX k. ú. Q. V.. Ďalší listinný dôkaz - čestné prehlásenie K.. Y. V. zo dňa 15.05.2019 preukazuje to, že v čase, keď menovaný bol vlastníkom jedenástich bytov na ulici R.. L. XXX, T., nemal s obyvateľmi týchto bytov spísané žiadne nájomné zmluvy a títo obyvatelia mu neplatili ani žiadne poplatky za nájom, réžiu (elektrika, voda, plyn, kúrenie...).
7. Z oznámenia zo dňa 15.01.2019 vyplýva, že Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. XXX v T. za účelom zistenia technického stavu tohto bytového domu nachádzajúceho sa na ulici R.. L. XXX/X v T. dalo vykonať príslušné revízne správy, na základe ktorých bolo zistené, že v danom dome sú nevyhovujúce komíny, elektrická inštalácia nie je schopná bezpečnej prevádzky (je nutná oprava, resp. jej výmena) a tiež bolo zistené, že je potrebné kompletne vymeniť rozvody vody. Spoločenstvo vyzvalo užívateľov, ktorí byty užívajú bez právneho titulu, aby tieto vypratali do 31.03.2019. Na jednej z predložených čiernobielych fotografiách je zachytený vchod do bytového domu s tabuľkou s číslom X bez akýchkoľvek vchodových dverí, pričom je zrejmé, že zovňajšok tohto bytového domu je ošarpaný, evidentne neudržiavaný.
8. Z dotazníka o neoprávnených užívateľoch bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome R.. L. XXX, T., vyplýva, že byt č. XX, domu č. XXX/X, užíva 6 osôb - žalovaní 1/ a 2/ a štyri maloleté deti, ktorý byt je bez elektriny a vody. Uvedený dotazník je podpísaný osobou K. F. a N. F. s tým, že v dolnej časti pri poznámke „Vyjadrenie užívateľov, či majú platnú nájomnú zmluvu, ak áno nech predložia kópiu“, resp. „Mám záujem uzavrieť nájomnú zmluvu na dobu určitú, t. j. na čas, pokiaľ si nájdem nové bývanie“ nie je uvedený žiadny údaj, resp. poznámka.
9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
10. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 22.10.2019, keď na začiatku pojednávania súd uznesením rozhodol, že pojednávania sa bude konať v neprítomnosti žalovaného 1/ a 2/. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo nasledovné:
11. Pred prvým pojednávaním vo veci samej vytýčenom na deň 03.10.2019 bol prijatý pracovníčkou tunajšieho súdu telefonický hovor, kde sa osoba, ktorá uviedla, že sa volá K. F., ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že s družkou N. F. majú chrípku, pričom majú ročné dieťa, ktoré je tiež choré a nemajú ho pri kom nechať. Požiadali o určenie nového termínu pojednávania. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.10.2019 vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu pojednávania nezúčastnili a vzhľadom na telefonickú informáciu bol vytýčený nový termín pojednávania na 22.10.2019 o 10,30 hod. za účelom opätovného predvolania strán sporu. Žalovaným spolu s predvolaním bola zaslaná výzva, aby na ďalšom pojednávaní predložili lekárske potvrdenie preukazujúce to, že sa nemohli dňa 3.10.2019 zúčastniť pojednávania z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu; zároveň boli upozornení v zmysle § 183 ods. 2 veta posledná CSP. Žalovaní 1/ a 2/ si predvolanie na pojednávanie prevzali dňa 07.10.2019. Krátko pred pojednávaním dňa 22.10.2019 o 10,00 hod. prijala pracovníčka tunajšieho súdu telefonický hovor, v ktorom osoba, ktorá uviedla, že sa volá N. F., ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného 1/ K. F. z dôvodu, že sú odcestovaní a majú choré dieťa s tým, že požiadala súd o odročenie pojednávania na iný termín. Súd na pojednávaní rozhodol tak, ako je uvedené v bode 10. odôvodnenia tohto rozsudku, a to z nasledovných dôvodov:
12. V prvom rade treba uviesť, že o odročenie pojednávania môže požiadať výlučne strana sporu. Súdu pred pojednávaním dňa 22.10.2019 nebol doručený písomný návrh na odročenie pojednávania, z ktorého by bolo zrejmé, že tento návrh robia žalovaní, resp. niektorí z nich. Bol prijatý len telefonický hovor, z ktorého však nebolo možné bezpečne zistiť, či o odročenie pojednávania žiadajú práve žalovaní. Pokiaľ súd akceptoval takúto formu ospravedlnenia a návrhu na odročenie pojednávania pred pojednávaním dňa 03.10.2019, bolo tomu tak preto, že v tom čase nebol dôvod pochybovať o dôvode nedostavenia sa žalovaných na pojednávanie. Bežne sa totiž stáva, že v deň pojednávania strana sporu nepredvídateľne ochorie, prípadne dôjde k zhoršeniu jej zdravotného stavu tak, že musí navštíviť lekára za účelom vyšetrenia/ošetrenia, pričom sa inak, ako telefonicky nemôže ospravedlniť, resp. inak ako telefonicky (prípadne obyčajným mailom) nemôže požiadať o odročenie pojednávania. Na ďalšom pojednávaní však je povinná o tejto návšteve lekára v deň odročeného pojednávania predložiť lekárske potvrdenie. Preto súd akceptoval aj takúto formu ospravedlnenia žalovaných vo vzťahu k pojednávaniu dňa 03.10.2019. Vo vzťahu k pojednávaniu dňa 22.10.2019 mali však žalovaní dostatok času na to, aby požiadali o odročenie pojednávania riadne, t. j. písomne, a včas, t. j. nie 30 minút pred začiatkom pojednávania.
13. Súd uvádza, že ak by aj tento telefonický hovor skutočne uskutočnila žalovaná 2/ (ako sa osoba v telefóne predstavila), neboli by splnené podmienky na odročenie pojednávania. Ako dôvod nedostavenia sa na pojednávanie primárne uviedla, že sú odcestovaní. Uvedené však nemožno považovať za dôležitý dôvod, pre ktorý by nebolo možné vykonať pojednávanie. Je evidentné, že predvolanie na termín pojednávania si prevzali obaja žalovaní dňa 07.10.2019. Mali teda dostatok času zariadiť sa tak, aby sa mohli pojednávania zúčastniť a v konaní sa účelne brániť, veď od výsledku predmetu konania závisí, či budú v predmetnom byte ďalej bývať alebo nie. Podľa názoru súdu sa žalovaní opakovanými účelovými návrhmi na odročenie pojednávania snažili oddialiť rozhodnutie súdu vo veci samej. O tom, že oba návrhy na odročenie pojednávania boli podané účelovo svedčí aj to, že žalovaní ani nepredložili lekárske potvrdenie o ich zdravotnom stave dňa 03.10.2019, ktoré by mohlo preukazovať opak.
14. K veci samej súd uvádza nasledovné:
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, a toto nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je vlastníkom bytu, ktorého vypratanie je predmetom tohto konania. Tiež bolo preukázané, že daný byt užívajú žalovaní 1/ a 2/ a žalobcovi neplatia žiadne poplatky spojené s užívaním bytu, pričom podľa tvrdenia žalobcu ho žalovaní užívajú bez právneho dôvodu. Žalovaní síce v konaní tvrdili, že právny dôvod na užívanie bytu majú, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázali (napr. platnou nájomnou zmluvou uzavretou so žalobcom, prípadne s jeho právnym predchodcom).
16. V zmysle čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z uvedeného článku zákona vyplýva to, že dôkazná povinnosť je špecifickou procesnou povinnosťou, ktorou je zaťažená sporová strana, ktorá v spore niečo tvrdí. Inak povedané, dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí; dôkazné bremeno v kontradiktórnom procese nesvedčí len žalobcovi, ale aj žalovanému. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je sankcionovaná stratou sporu - je rozhodnuté v jeho neprospech. Dôkazy v sporovom konaní navrhujú strany sporu, súd následne rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Bez aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Civilný proces je totiž riadený princípom dispozičným, prejednacím, princípom kontradiktórnosti a koncentrácie, ako i princípom formálnej pravdy. Súd môže pri vytváraní skutkového základu zohľadňovať všeobecne známe skutočnosti a skutočnosti známe súdu z jeho úradnej činnosti, zohľadňovať rozhodnutia iných orgánov, ktorými je súd viazaný, vychádzať zo skutkových zistení, vyplývajúcich z nepopretia skutkových tvrdení, ako i osvojiť si zhodné tvrdenia strán. Súd vychádza pri svojom rozhodovaní len z toho, čo vyšlo v konaní najavo.
17. Z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno v súvislosti s právnym titulom užívania predmetného bytu, súd uzavrel, že byt užívajú neoprávnene a bez právneho dôvodu. Z uvedeného
dôvodu súd žalobe vyhovel a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti byt vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, a tento priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením - 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).