Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/113/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky – B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. D., F. XXXX, zastúpenej LMH Legal, s.r.o., so sídlom v Modre, Moyzesova 39, IČO: 55 137 652 a otca G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. D., A. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. -142 zo dňa 19. septembra 2023

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Prievidzi zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletého A. A. v sume 160,- Eur mesačne k rukám matky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred. Na zameškanom výživnom za obdobie od 02.11.2022 do rozhodnutia súdu vo výške 382,77 Eur povolil otcovi splátky vo výške 20,- Eur mesačne splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a zároveň žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -171 zo dňa 07.02.2020) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom pre maloletého A.. V čase predchádzajúcej úpravy bol maloletý A. vo veku 7 rokov a navštevoval prvý ročník základnej školy. Matka bola zamestnaná, pričom dosahovala príjem v zamestnaní vo výške 500,- až 550,- Eur mesačne. Mala aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k v tom čase maloletému G., na ktorého uhrádzala jeho otcovi výživné vo výške 80,- Eur mesačne. Otec v čase poslednej úpravy dosiahol príjem 650,- až 700,- Eur mesačne. V súčasnej dobe je maloletý A. vo veku 10 rokov, od septembra 2023 je žiakom piateho ročníka základnej školy. Matka je i naďalej zamestnaná s priemerným čistým príjmom vo výške 1.011,- Eur mesačne a otec dosahuje príjem v sume 1.032,- Eur mesačne. Za takéhoto stavu potom súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že zvýšenie výživného o 35,- Eur mesačne na strane otca je primerané a postačuje na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa v súčasnosti. O trovách konania rozhodol podľa ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne matka maloletého dieťaťa. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať otca platiť zvýšené výživné v sume 200,- Eur mesačne dôvodiac tým, že súd prvej inštancie neprihliadol pri rozhodovaní na všetky rozhodujúce skutočnosti, čo viedlo i k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Na prvom pojednávaní po tom, ako súd vypočul matku a otca maloletého a oboznámil obsah spisu, vyslovil okrem iného svoj predbežný právny názor, pri ktorom doslova uviedol, že vidí čiastočnú dôvodnosť návrhu, a to medzi sumou 170,- až 180,- Eur. Následne v rámci opakovaného pokusu o zmier apeloval súd na otca, či nechce prehodnotiť svoj postoj ohľadom výšky výživného, ktorý uviedol, že s návrhom na zvýšenie na sumu 200,- Eur mesačne nesúhlasí. Aj napriek tomu, že na druhom pojednávaní dňa 19.09.2023 matka okrem iného prezentovala podstatnú skutočnosť v tom, že maloletý nastupuje na druhý stupeň základnej školy, súd prvej inštancie oproti svojim predchádzajúcim vyjadreniam prekvapivo vyhlásil rozsudok, kde určil otcovi platiť značne nižšie výživné, a to vo výške 160,- Eur mesačne. Na strane otca súd prvej inštancie zohľadnil i skutočnosť, že by otec mal platiť maloletému „poistku“, pričom túto poistku otec nikdy neplatil a je hradená z bankového účty starej matky maloletého, ktorá ju v prospech maloletého založila a vždy aj platila. Súd prvej inštancie podľa jej názoru pochybil aj v tom, keď neakceptoval výdavky na strane maloletého dieťaťa v súvislosti so školou v prírode, resp. letnými tábormi, keď je nepochybné, že pobyt dieťaťa v kolektíve má výrazný vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa (jeho samostatnosť, zodpovednosť, nadväzovanie kontaktov a pod.). Na strane 9 odôvodnenia rozsudku súd síce konštatuje majetkové pomery rodičov, ale v týchto dôvodoch nie je zrejmé, aký význam mali zistené skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Už zo samotnej skutočnosti, keď otec je vlastníkom osobného motorového vozidla a zároveň spláca dva spotrebné úvery, je zrejmé, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške, ako požadovala matka.

3. Otec vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že určené výživné pokrýva potreby maloletého syna a v súčasnej dobe je na hranici jeho finančných možností, keďže kvôli prekážkam na strane zamestnávateľa poberá iba 70 % mzdy.

4. Kolízny opatrovník sa vo svojom vyjadrení pripojil k odvolaniu matky, bližšie sa k dôvodom odvolania nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania (ust. a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

7. Zákonná úprava v citovanom ustanovení umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného nastane medzi účastníkmi taká zmena pomerov, kedy už pôvodné rozhodnutie nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, a tým i zvýšenie nákladov na zabezpečenie základných potrieb, nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ako aj na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, rozšírenie, resp. zúženie okruhu vyživovacích osôb a pod.. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o novej – zmenenej vyživovacej povinnosti je vždy porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase pôvodného rozhodnutia, s pomermi, ktoré existujú v čase rozhodovania o zmene výživného, pričom už ale nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu u právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou č.k. -158 zo dňa 21.01.2020, právoplatný dňa 06.03.2020) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloletého A.. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď čiastočne návrhu matky vyhovel a zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletého v sume 160,- Eur mesačne.

9. Od poslednej úpravy výživného v prejednávanej veci uplynula doba približne troch rokov (06.03.2020 – 02.11.2022). Za takéhoto stavu, keď i podľa názoru odvolacieho súdu došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa najmä v dôsledku jeho fyzického vyspievania ako i na strane otca maloletého v dôsledku zvýšenia jeho príjmu, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že zvýšenie výživného o 35,- Eur mesačne je primerané a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako je to už i vyššie uvedené, ako vecne správne potvrdil.

10. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádza zo skutočností, ktoré tu existujú v čase rozhodnutia, ale zároveň prihliada na to, že sa jedná o plnenie do budúcna, a preto súd prvej inštancie, i keď konštatoval zmenu pomerov od podania návrhu matkou, správne prihliadol i na to, že maloletý od 01.09.2023 nastúpil na druhý stupeň základnej školy, čím došlo i k zvýšeniu nákladov súvisiacich so zabezpečením školských pomôcok. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti nemôže súd prihliadať na všetky jednorazové výdavky, ktoré nastanú v budúcnosti v súvislosti so záujmovou činnosťou maloletého dieťaťa, resp. s mimoškolskými aktivitami, keďže sa jedná o nepravidelné výdavky často i sezónneho charakteru (korčuľovanie, letné tábory a pod.), a preto ani odvolací súd neprihliadol na námietky matky súvisiace s jednorazovými výdavkami na školu v prírode, resp. letný tábor. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je povinný plniť výživné v pravidelných mesačných splátkach a výživné zo strany otca vo výške 160,- Eur mesačne s prihliadnutím na majetkové pomery všetkých účastníkov konania postačuje i na pokrytie nepravidelných výdavkov súvisiacich s mimoškolskými aktivitami maloletého A..

11. Pokiaľ matka poukazovala na nezodpovedný prístup otca v súvislosti s realizovaním, resp. nerealizovaním styku s maloletým synom, ani na túto námietku odvolací súd prihliadnuť nemohol. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti (tak, ako je to už i vyššie uvedené) súd nemôže predpokladať všetky skutočnosti, ktoré tu nastanú v súvislosti s realizovaním rodičovských práv a povinností. Realizovanie, resp. nerealizovanie styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, nemá výrazný vplyv na výšku vyživovacej povinnosti, keďže sa tu nejedná o striedavú starostlivosť a rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, je vždy povinný dieťa na styk s druhým rodičom pripraviť, t.j. zabezpečiť mu všetky potrebné veci v súvislosti s ošatením a pod. a bežné náklady súvisiace so zabezpečením stravy, hygieny a pod., ktoré znáša oprávnený rodič, nie sú ani dôvodom na zníženie výživného, resp. neplnenie vyživovacej povinnosti v čase realizácie styku.

12. Pokiaľ i súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci, pokúsiac sa o dohodu medzi rodičmi, vyslovil názor týkajúci sa rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca, nejedná sa tu o právne posúdenie veci a pokiaľ na základe preukázaných skutočností ustálil výšku výživného, nemožno považovať jeho rozhodnutie za prekvapivé, a preto ani na túto námietku zo strany matky odvolací súd nemohol prihliadnuť.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. 396 ods. 1 s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).