Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BB-74S-22-2023.pdf
PDF · 75.22 KB
Case nature
Subarea
BB-74S/22/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu : T.R.I.M.S. Security, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 9627/19, 960 01 Zvolen, IČO: 46 557 563, právne zast.: Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100493782/2023 zo dňa 03.02.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 21.04.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako správnemu súdu, bola dňa 24.04.2023 doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100493782/2023 zo dňa 03.02.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102697211/2022 zo dňa 03.10.2022, ktorým správca dane v zmysle § 68 ods. 5. a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určil rozdiel v sume 7527,10 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021, nepriznal nadmerný odpočet v sume 1144,70 Eur a vyrubil daň v sume 6 382,40 Eur.
2. Obsahom správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, finančná škoda a iný nenapraviteľný následok a to z dôvodu, že výkon napadnutého rozhodnutia môže mať pre žalobcu likvidačný charakter, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/22/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/22/2023.
4. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 22.12.2023 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca
nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, pretože v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že vyrubený rozdiel dane má mať vplyv na činnosť žalobcu, pričom neuviedol ani aký vplyv by mal mať vyrubený rozdiel dane na jeho činnosť a súčasne tvrdené skutočnosti nijakým spôsobom neosvedčil. Žalobca hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nepredložil žiadne doklady potrebné pre posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie, a ani na posúdenie prípadnej hrozby, závažnej ujmy, finančnej škody či iného likvidačného charakteru, ktorý žalobca v žalobe uvádza. Vzhľadom na uvedené, žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutým rozhodnutím.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k predmetnému návrhu žalobcu nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba konštatovaním, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, finančná škoda a iný nenapraviteľný následok a to z dôvodu, že výkon napadnutého rozhodnutia môže mať pre žalobcu likvidačný charakter, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca vôbec nepreukázal, že by mu prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia vznikla ujma takej intenzity, ako predpokladá zákonná úprava pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Žalobca rovnako vôbec nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia môže nastať situácia, ktorá bude mať pre žalobcu likvidačný charakter, ako tvrdí v návrhu. Samotná možnosť núteného výkonu rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Hoci žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
12. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Tvrdenia žalobcu o hrozbe závažnej ujmy či finančnej škody resp. iného nenapraviteľného následku, v podobe núteného výkonu rozhodnutia, ktorý by následne mohol mať pre žalobcu likvidačný charakter žalobca bližšie nešpecifikoval a návrh konkrétne neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
13. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).