Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-87-2006.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Subarea
5Er/87/2006
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, W. U. XXXX/XX, XXX XX G. G. - W., v konaní o vymoženie 4,98 eur takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému, Exekútorský úrad so sídlom Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou trovy exekúcie vo výške 27,11 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, pôvodného zastúpeného Krajským úradom v Prešove, na vykonanie exekúcie zo dňa 10.2.2006 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.k. 2003/00404-064 pr zo dňa 12.5.2003 vydaného Okresným úradom v Starej Ľubovni, sa dňa 20.2.2006 začalo exekučné konanie proti povinnému. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2003 a vykonateľnosť dňa 7.7.2003.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému dňa 3.3.2006 poverenie pod číslom 5710 009333.
3. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, kde žiadal súd, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie spolu vo výške 55,- eur.
4. Podľa § 1 zákona č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z., zrušujú sa krajské úrady.
5. Podľa § 2 zákona č. 254/2007 Z. z. pôsobnosť krajských úradov prechádza na obvodné úrady a ministerstvá podľa osobitných zákonov.
6. Podľa § 8a ods. 4 zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe obvodný úrad k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný úrad vykonáva pôsobnosť podľa osobitného zákona.
7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.
8. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy výkon rozhodnutia okresného úradu uskutočňuje ministerstvo, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
9. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd v konaní pokračoval ako s oprávneným so Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR.
10. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
12. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.
13. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
14. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.
15. Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
16. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2003, teda povinný mal uhradiť pokutu a trovy konania najneskôr do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 7.7.2003, t.j. po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 7.7.2006 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
17. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenie dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
18. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
19. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
20. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
21. V danom prípade trojročná prekluzívna lehota uplynula pred nadobudnutím účinnosti vyššie uvedenej novely priestupkového zákona. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že ak podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už pred prijatím novely v roku 2008, nemôže toto právo opätovne vzniknúť.
22. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 30.11.2006 zastavil, z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
23. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 30.11.2006, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
24. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.11.2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
25. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.11.2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
26. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 30.11.2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
27. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.11.2006, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
28. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
29. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
30. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
31. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa ods.1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
32. Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
33. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
34. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
35. Podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
36. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.11.2006 je zakotvená všeobecná zásada, podľa ktorej, trovy exekúcie uhrádza v zásade povinný. Exekučný poriadok v znení účinnom do 30.11.2006 upravoval dve výnimky z tejto zásady. Tieto prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného a druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 1, ods. 2 EP v znení účinnom do 30.11.2006). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.11.2006 zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.
37. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b),ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhl. (po prepočítaní na menu euro podľa § 2 ods. 2, ods. 3 z. o zavedení meny euro)
- získanie poverenia 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €
- zisťovanie majetku povinného 3,32 € Spolu 9,96 €
2/ odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a),ods. 2 cit. vyhl. (po prepočítaní na menu euro podľa § 2 ods. 2, ods. 3 z. o zavedení meny euro)
- vypracovanie podnetu na zastavenie ex. 30 minút Spolu 30 minút 6,64 €
3/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. a) poštovné
- žiadosť o udelenie poverenia 0,83 €
- upovedomenie o začatí exekúcie 0,96 €
- podnet na zastavenie exekúcie + predložený spis 1,40 €
- vrátenie poverenia 1,40 €
- vyúčtovanie exekúcie 1,40 € Spolu 5,99 €
4/ DPH vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z., § 196 EP v znení účinnom do 30.11.2006) zo sumy 22,59 € t.j. 4,52 €.
38. Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal. V ustanovení § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008 sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 cit. vyhl. paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. a časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. Úkony exekučnej činnosti ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe jej vykonania, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, účtu a majetku povinného a pod. sú odmeňované paušálnou sumou a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia (napr. vyhotovenie žiadosti exekútora o udelenie poverenia, zaevidovanie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu resp. spracovanie súčinnosti a pod.). Úkony podľa § 15 cit. vyhl. nesporne v sebe zahŕňajú aj ich samotné vypracovanie. Súd z uvedeného dôvodu nepriznal odmenu za úkony: vyhotovenie žiadosti exekútorom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie s náležitosťami uvedenými v EP), nakoľko ide o úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhl., a preto nie je prípustné tieto úkony odmeňovať aj podľa časovej špecifikácie, keďže by išlo o duplicitné priznanie odmeny. Navyše exekútorovi prislúcha náhrada účelne vynaložených trov exekúcie, za ktorú je možné považovať iba úkony vykonané do prekludovania pohľadávky, keďže aj súdny exekútor je povinný skúmať podmienky a predpoklady vedenia exekúcie a ak vykonával úkony po uplynutí prekluzívnej lehoty, takéto úkony nemožno považovať za účelne vynaložené. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti súd nepriznal exekútorovi odmenu (či už časovú alebo paušálnu) za úkony vykonané po 8.7.2006. Z rovnakého dôvodu priznal súd exekútorovi náhradu poštovného iba vo výške uvedenej v predchádzajúcom odseku.
39. Súd preskúmal aj dôvodnosť a účelnosť trvania jednotlivých úkonov - t. j. či čas vynaložený súdnym exekútorom je primeraný vykonaniu úkonu, či sa nejedná o bežné administratívne práce, ktoré sú súčasťou odmeny. Čo sa týka úkonu vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + uplatnenie trov exekúcie súd považoval exekútorom špecifikovaný čas za neprimerane vysoký, pričom za primeraný čas na vypracovanie tohto úkonu, s prihliadnutím na poznatky z iných exekúcií, považuje 30 minút. Súd poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo7/2006 z 28.5.2007, v ktorom Najvyšší súd podrobným spôsobom judikuje spôsob priznávania odmien za výkon exekučnej činnosti súdnym exekútorom, predovšetkým spôsob sčítavania časov za jednotlivé úkony tzv. hodinovej odmeny podľa § 14 ods. 1 a) cit. vyhl., ako aj možnosť jej časového krátenia z dôvodu posúdenia účelnosti času úkonov, ktorým sa pri rozhodovaní riadil aj tunajší súd.
40. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony: zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých návrhov, vypracovanie vrátenie poverenia, vypracovanie vyúčtovania exekučného konania, pretože sa nejedná o úkony, ktoré priamo súvisia s vykonaním exekúcie a podľa názoru súdu sa jedná o administratívne úkony a tieto nesmerujú bezprostredne k nútenému výkonu exekúcie a v zmysle ust. § 25 cit. vyhl. je v odmene exekútora
zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Okrem toho, úkon „zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých návrhov“ je úkonom smerujúcim k získaniu poverenia na vykonanie exekúcie a za získanie poverenia prináleží súdnemu exekútorovi paušálna odmena (§ 15 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.), ktorú si súdny exekútor uplatnil v rámci paušálnej odmeny a súd mu ju v uplatnenom rozsahu aj priznal.
41. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Súd v tejto súvislosti posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov na kancelárske potreby (papier, kopírovanie, obálky) vo výške 3,32 eur. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na kancelársky papier, kopírovanie, tlač, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
42. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,11 eur (9,96 eur + 6,64 eur + 5,99 eur + 4,52 eur).
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.