Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-57-2019.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Subarea
11CoP/57/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov: matky L. M., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, zast. JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka, so sídlom J., C. R. X a otca M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, právne zast. LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Žilina, Kálov 653/23-2, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o neodkladnom opatrení, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/144/2019-154 zo dňa 04.09.2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhoval zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a uloženie povinnosti matke prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur mesačne.
2. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu otca, s prihliadnutím na vyjadrenie matky a správu kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine dospel k záveru, že nariadenie tohto neodkladného opatrenia nie je opodstatnené. V danom prípade neboli osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletého dieťaťa alebo maloleté dieťa samotné je ohrozené, alebo že by utrpelo, prípadne by mu hrozila nejaká ujma zo strany matky, teda že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a zveriť maloleté dieťa do starostlivosti otca. Otec neosvedčil, že by nebola zabezpečená riadna a vhodná starostlivosť o maloleté dieťa a že by bolo ohrozené zdravie maloletého dieťaťa. Ani kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Otcovi v septembri končí materská dovolenka a v súčasnosti starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, nakoľko otec odišiel zo spoločnej domácnosti. Otec súdu nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť zverenia maloletého dieťaťa do jeho starostlivosti a uloženie povinnosti matke prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bezodkladná úprava pomerov nie je naliehavá, nie je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní vo veci samej bude súd prioritne prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a prostredie, v ktorom sú predpoklady pre jeho lepší zdravý fyzický a duševný vývoj. Nerozhodujú pritom iba okolnosti zabezpečujúce lepšie hmotné zaopatrenie maloletého dieťaťa, ale predovšetkým to, ktorý z rodičov má pre celkový ďalší pozitívny vývoj maloletého dieťaťa lepšie podmienky. Dôkladné posúdenie všetkých okolností spočíva hlavne v šetrení pomerov na strane otca aj matky, vzájomný vzťah rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj podrobné skúmanie všetkých tvrdení účastníkov. Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v rozpore s účelom neodkladného opatrenia.
3. Voči citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, v ktorom navrhoval, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že maloletý sa do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca. Poukázal na to, že je spôsobilý maloletého vychovávať, má záujem o jeho osobnú starostlivosť, má stabilnú prácu, príjem a bývanie, tak, aby mohol v plnej miere zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia, ktoré dieťa v tomto veku tak potrebuje. Manželka neustále podstupuje kroky, ktorými bezdôvodne bráni styku otca s maloletým. Tvrdenie matky, že sa otec o dieťa nezaujíma považoval za nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko matka si neprávom sama syna privlastnila a otec mohol byť so synom iba podľa jej určenia, a to len raz za dva týždne, cez víkend na jednu noc, s čím navrhovateľ ako otec nemôže súhlasiť. Až po určitom čase matka súhlasila s tým, aby si otec mohol vziať syna aj cez deň. Otec zároveň v celom rozsahu znáša všetky cestovné náklady týkajúce sa jeho stretávania so synom a spoločnej starostlivosti o maloletého syna. Keď otec navrhol matke, aby si v rámci spoločnej starostlivosti o maloletého v určité dni vyzdvihla syna v bydlisku otca, matka otcovi uvádzala, že ak syna nedovezie sám - viac ho už nebude môcť vidieť. Maloletý syn je na otca veľmi naviazaný o čom značí aj to, že vždy keď ho odovzdáva manželke, prejavuje záujem ostať s otcom. Podľa názoru otca manželka dala zámerne výpoveď zo svojho zamestnania a účelne zostala doma, a to z dôvodu, aby otcovi zabránila stretávať sa so synom a preukázala finančnú neschopnosť platiť svoje záväzky voči banke, čo otec považuje za absolútne nezodpovedné a neuvážené riešenie. Ak by mala skutočne nezištný záujem zabezpečiť svoje a synove živobytie, nedala by výpoveď a tieto záväzky by za ňu nemusel hradiť manžel. Otec okrem iných výdavkov, zabezpečuje pre syna stravu, oblečenie, plienky, náklady na výlety a pod. Matka však nepravdivo uvádza, že jej otec na syna nič neprispieva a že musí platiť výdavky za dom, pričom predmetný dom sama užíva v celosti - nad rámec svojho podielu. Predmetný rodinný dom je aj jeho vlastníctvom, ktoré má právo užívať, nakoľko majetok ktorý nadobudli spolu s manželkou príslušne zveľaďoval, pričom od jeho odchodu sa manželka správa nezodpovedne a túto nehnuteľnosť neudržiava. Otec preto navrhoval súdu prešetriť majetkové pomery matky a jej schopnosť postarať sa o maloletého syna a zabezpečiť mu jeho potreby, nakoľko nemá žiadny príjem, hrozí jej neplatenie inkás a pôžičiek vynaložených na spoločný majetok, pričom v najhoršej situácií by tak mohla prísť o rodinný dom ako aj ostatný majetok. Maloletý potrebuje, najmä vo veku, v ktorom sa momentálne nachádza, otca. Stretávaniu otca s maloletým však trvalo bráni manželka.
4. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec neuviedol žiadne zásadné skutkové tvrdenia odôvodňujúce zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Otec nepravdivo popisuje dôvody, ktoré viedli matku k návratu do zamestnania, keďže pravdou je, že práve potreba finančného prilepšenia v rodine donútila matku vrátiť sa do zamestnania a priniesť do rodiny lepší príjem ako otec. Je smutné, že postup matky, ktorá musela zo dňa na deň odísť zo zamestnania a zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, otec zneužíva a upiera pozornosť súdu na skúmanie majetkových pomerov matky a jej schopnosť zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa pre nedostatok príjmu. Matke je v tomto ťažkom období oporou jej matka, ktorá jej finančne vypomáha. Je to práve otec, ktorý v súčasnosti nalieha na matku, aby súhlasila s predajom rodinného domu, v ktorom býva matka s maloletým dieťaťom, čo je zrejme dôležitejšie ako vyriešiť problémy, ktoré medzi manželmi vznikli. Bol to práve otec, ktorý opustil spoločnú domácnosť a to bez maloletého syna, pričom matka otcovi umožňuje stretávanie sa s maloletým synom a to bez akýchkoľvek obmedzení. Súd prvej inštancie rozhodol správne, nakoľko nie je dôvod neodkladným opatrením upraviť pomery v rodine maloletého, ktorý je v osobnej starostlivosti matky a táto ju zabezpečuje plne v záujme maloletého syna v jeho stabilnom rodinnom prostredí. Nie je dôvod starostlivosť o maloletého meniť a to ani dočasne.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 65 a § 66 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá požiadavkám pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 220 CSP a odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia.
7. Odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.
8. Neodkladné opatrenie je len dočasným opatrením, ktoré neprejudikuje výsledok konania pred súdom vo veci samej, preto je potrebné odlíšiť povahu neodkladného opatrenia od definitívnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti preukazujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodov na dočasnú úpravu pomerov k maloletému dieťaťu.
10. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý po odchode otca zo spoločnej domácnosti býva s matkou. Otec bol od 04.03.2019 do 16.09.2019 na materskej dovolenke s maloletým, v súčasnosti pracuje v spoločnosti DAECHANG SEAT SK s.r.o. na tri zmeny. Od odchodu zo spoločnej domácnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletého matka.
11. Z doterajšieho priebehu konania nevyplynula naliehavá potreba úpravy starostlivosti o maloletého. Nebolo preukázané, že by maloletému dieťaťu hrozila ujma z dôvodu, že matka nezabezpečuje riadnu a vhodnú starostlivosť alebo že by bol ohrozený život alebo jeho zdravie. Dôvodnosť obavy otca o zdravie, psychický a fyzický vývoj maloletého neboli osvedčené. Šetrením vykonaným kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Maloletý žije s matkou v prostredí, v ktorom sa nachádza už od narodenia a ktoré je mu dôverne známe a v ktorom má vytvorené vhodné podmienky. Súd nespochybňuje spôsobilosť otca postarať sa o maloletého, je však potrebné zohľadniť aj to, že otec pracuje v trojzmennej prevádzke a teda nie je zrejmé, ako by zabezpečoval starostlivosť o neho v čase, keď je v práci.
12. Hoci otec tvrdí, že matka mu neumožňuje styk so synom, aj z jeho vyjadrení vyplynulo, že s maloletým sa po odchode zo spoločnej domácnosti stretol a maloletý u neho aj prespal. Nehrozí teda, že by došlo k pretrhnutiu väzieb medzi otcom a synom, ako sa obáva otec maloletého. Nezhody rodičov ohľadne styku otca s maloletým, ako ani nepriaznivé majetkové pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, nie sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave starostlivosti o dieťa, otec sa úpravy styku s maloletým nedomáha. Otcom navrhované neodkladné opatrenie tak nemá charakter naliehavosti a nevyhnutnosti. Úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, čo v danom prípade splnené nie je.
13. Zároveň odvolací súd dodáva, že v konaní vo veci samej okresný súd vykoná dokazovanie a posúdi všetky okolnosti potrebné na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností tvrdených matkou a otcom maloletého dieťaťa, v rámci ktorého sa podrobne preskúmajú skutočnosti potrebné pre definitívne rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. V štádiu nariadenia neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie vo vlastnom zmysle slova, ale vychádza z tvrdení účastníkov (uvedených v návrhoch, opravných prostriedkoch) a listín, ktoré sú súčasťou spisu.
14. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)