Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2Sd-56-2015.pdf
PDF · 94.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/56/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky B. G., bytom L., L. XXX/X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., so sídlom Košice, Krivá 23, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 27.05.2015 č. XXX XXX XXXX X.
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím odporcu z 27.05.2015 bol navrhovateľke podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) odňatý od 14.07.2015 invalidný dôchodok. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 12.05.2015 navrhovateľka nie je od 12.05.2015 invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto jej nárok na invalidný dôchodok zanikol. Neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia tvoril odborný posudok o invalidite zo dňa 12.05.2015, v ktorom bola vyjadrená miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. V zákonnej lehote podala navrhovateľka návrh na preskúmanie rozhodnutia, ktoré podľa názoru navrhovateľky vychádza z nesprávne zisteného skutočného stavu veci, je nepreskúmateľné a nesprávne odôvodnené, a preto odporca neposúdil správne mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej osobe. Navrhovateľka nesúhlasila ani so záverom posudkového lekára, že od posledného posudzovania jej zdravotného stavu sa jej zraková ostrosť zlepšila, v dôsledku čoho ju zaradil pod inú položku kapitoly VII., oddiel A, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Podľa názoru navrhovateľky posudkový lekár sa nevysporiadal, vzhľadom na jej zlepšenie zdravotného stavu, s možnosťou priradiť jej zdravotné postihnutie pod položku, ktorá je najviac blízka položke 11.3 písm.b), a to položka 11.2 písm.b) ako ľahké dlhotrvajúce liečenie, a vzdorujúce obojstranné poškodenie zraku, ktoré je hodnotené 40 - 50 %-nou mierou poklesu. Poukázala na lekársku správu očného lekára, z ktorého vyplýva, že recidíva jej poranenia nie je vylúčená, musí byť dlhodobo sledovaná a zraková ostrosť je na úrovni 50 %-nej normy, čo je na hranici medzi strednou a ťažkou slabozrakosťou. Navrhovateľka si zadovážila znalecký posudok znalca z odboru medicíny, odvetvie oftalmológia z Českej republiky, ktorý určil mieru poklesu pracovnej schopnosti 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhla preto, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
3. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 15.12.2015 č.k. 2Sd/56/2015-29 napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli posudkové závery posudkových lekárov spochybniť alebo vyvrátiť. Stanovenie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť zákon zveruje posudkovým lekárom sociálneho poistenia, preto záver znalca, na ktorý navrhovateľka poukazovala, nie je pre rozhodnutie relevantný. Zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľka obaja posudkoví lekári náležitým spôsobom zdôvodnili vo svojom posudku, a keďže u navrhovateľky došlo k zániku invalidity, odporca rozhodol v súlade so zákonom.
5. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala, že sa súd nevysporiadal s jej námietkami, nebral do úvahy stanovisko G.. M. - odbornej lekárky, nenechal si vyhotoviť znalecký posudok, aby dospel k spravodlivému rozhodnutiu vo veci.
6. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.10.2017 č.k. 7So/20/2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15.12.2015 č.k. 2Sd/56/2015-29 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa Najvyššieho súdu SR doterajšie závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré boli podkladom pre opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie, neboli dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky, ale jeho následkoch na pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Ich závery sú vzhľadom na závery znaleckého posudku G.. Š., ktorú predložila navrhovateľka, nepresvedčivé pre posúdenie schopností navrhovateľky vykonávať sústavné zamestnanie, resp. odporúčané práce. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR znalec v súdnom konaní posúdi invaliditu invalidity podľa zákona o sociálnom poistení. Jeho úlohou bude zistiť, kedy došlo k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľky, a v akom rozsahu.
7. Súd vo veci ustanovil znalkyňu G.. Y. E. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia. Znalkyňa po preštudovaní dostupnej dokumentácie v posudku konštatovala, že navrhovateľka bola po roku 1990 sledovaná v ambulancii očného lekára pre krátkozrakosť a astigmatizmus. V roku 1995 bol potvrdený obojstranne keratokonus, v úvode korigovaný okuliarmi a kontaktnými šošovkami. V septembri 2008 sa navrhovateľka podrobila operácii rohovky pravého oka - bola vykonaná implantácia keraringu, t.j. aplikácia intrastromálneho rohovkového prstenca. V októbri roku 2009 bola vykonaná operácia rohovky pravého oka - Cross linking, t.j. fotodynamická terapia. V apríli 2010 bola vykonaná transplantácia rohovky ľavého oka - predná lamelárna transplantácia rohovky. V auguste roku 2012 bola vykonaná transplantácia rohovky pravého oka.
8. Znalkyňa na otázku súdu, kedy došlo k zlepšeniu zdravotného stavu a v akom rozsahu, uviedla, že po zrealizovaní transplantácie rohovky na pravom oku a prednej lamelárnej transplantácii rohovky na ľavom oku došlo k stabilizácii očného nálezu, po zhojení sa zraková ostrosť bez korekcie pohybovala na pravom oku 0,4 a na ľavom oku 0,5, s korekciou na pravom oku 0,63 a na ľavom oku 0,63. V dôsledku nutnosti dlhodobej liečby kortikoidmi sa objavuje na oboch očiach viac na pravom oku šedý zákal, ktorý spôsobuje a bude aj do budúcnosti spôsobovať zhoršenie videnia. Nejde o zhoršenie videnia v dôsledku nálezu na rohovke, t.j. keratokonusu, tam je stav podľa dokumentácie stabilizovaný, ale v dôsledku nálezu na šošovke ako komplikácia pri liečbe kortikoidmi. Z toho dôvodu nastáva opätovne pokles zrakovej ostrosti na pravom oku údaj 0,4 - 0,2, na ľavom oku 0,5 - 0,3.
Vzhľadom na uvedené znalkyňa posúdila mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly VII., oddiel A, položka 1, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9. Navrhovateľka vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že posudok nespĺňa základné atribúty znaleckého posudku, pretože v ňom chýba odôvodnenie, na základe ktorého by bol preskúmateľný. Obsahovo posudok iba kopíruje správy posudkových lekárov Sociálnej poisťovne a zo znaleckého posudku G.. Š. znalkyňa vytrhla z kontextu vetu „Môžeme hodnotiť kvalitu videnia ako strednú slabozrakosť“, no opomenula ďalšiu vetu, ktorá uvádza, že objektívne výsledky sú ďaleko pesimistickejšie. Navrhovateľka tiež namietala, že ju znalkyňa osobne nevyšetrila, nekontaktovala a nesnažila sa vlastnou aktivitou zabezpečiť aktuálne lekárske záznamy, pričom posudok vypracovala
ďaleko po termíne, ktorý jej bol určený súdom. Považuje celkovo znalecký posudok za nepreskúmateľný a žiadala, aby bol súdom stanovený kontrolný znalec.
10. Znalecký posudok bol posudzovaný odporcom prostredníctvom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice, dňa 19.11.2018. Posudkový lekár konštatoval, že po opakovanom preštudovaní celej spisovej dokumentácie a znaleckých posudkov súhlasí so záverom znaleckého dokazovania zo dňa 02.10.2018. Vzhľadom na uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár zaradil opätovne do kapitoly VII. - choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 1 - stredná slabozrakosť (zraková ostrosť s najlepšou možnou korekciou menej ako 6/18, ale viac ako 6/60) s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 35 %.
11. Navrhovateľka doručila súdu dňa 24.05.2019 lekársku správu z kontrolného vyšetrenia odborným lekárom oftalmológom. Z lekárskej správy vyplýva, že u navrhovateľky ide o degeneratívne tzv. ektatické ochorenie oboch rohoviek typu keratokonus, ktoré bolo nutné riešiť pre dekompenzáciu steny rohoviek obojstrannou transplantáciou. Toho času je klinický nález uspokojivý, napriek tomu pretrváva mierne chronické uveálne dráždenie, naturálna zraková ostrosť na diaľku je na úrovni 45 - 50 % pravé oko, 50 % ľavé oko. Pre iregularitu rohoviek a výraznú anisometropiu nie je možné dosiahnuť zlepšenie zrakovej ostrosti ďalšou korekciou. Deformácia obrazu je aj pri čítaní, resp. na PC, mierne zlepšenie prináša iba minimálna plusová dioptria, merané cyklindrické dioptrie navrhovateľka netoleruje.
12. Uvedený lekársky nález súd predložil znalkyni na vyjadrenie, či jeho obsah má vplyv na jej posudkový záver, ktorý uviedla vo svojom posudku z 02.10.2018 č. 2018-24. Znalkyňa vo svojom vyjadrení z 20.09.2019 svoj posudkový záver nezmenila. Konštatoval, že opakovaný nález u navrhovateľky dokumentuje zrakovú ostrosť na hranici 6/18, a preto je naďalej stanovená miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť pri dolnej hranici príslušného percentuálneho rozpätia.
13. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
14. Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým a administratívnym spisom odporcu, doplnil dokazovanie podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
15. Odporca vydal napadnuté rozhodnutie na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, zo dňa 12.05.2015, podľa ktorého po operačnom riešení rohovky oboch očí je zraková ostrosť obojstranne u navrhovateľky v medziach dolnej hranice normy bez korekcie. Zdravotný stav teda vykazuje zlepšenie od posledného posúdenia pre výrazné zlepšenie zrakovej ostrosti, a preto posudkový lekár zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky do kapitoly VII., oddiel A, položka 1, a určil mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 35 % od 12.05.2015, kedy posudzoval jej zdravotný stav.
16. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice, dňa 01.10.2015. V posudku posudkový lekár vyhodnotil očné vyšetrenia z 11.12.2014, 28.01.2015, 23.04.2015, 26.05.2015 a navrhovateľkou predložený znalecký posudok znalca z odboru oftalmológie G.. B. Š.. V posudku posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka v roku 2010 bola uznaná invalidnou so 60 %-nou mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, keď v tom čase bola realizovaná transplantácia rohovky ľavého, a neskôr pravého oka. Toho času opakované očné nálezy dokumentujú po transplantácii zlepšený zdravotný stav so zlepšením vízu na oboch očiach. U navrhovateľky stanovil, rovnako ako posudkový lekár pobočky, 35 %-nú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. pri dolnej hranici príslušného percentuálneho rozpätia kapitoly VII., oddiel A, položka 1 - stredná slabozrakosť, ktorá je charakterizovaná zrakovou ostrosťou s najlepšou možnou korekciou menej ako 6/18, ale viac ako 6/60. U navrhovateľky opakovaný nález dokumentuje zrakovú ostrosť na hranici 6/18, a preto bola stanovená dolná hranica príslušného percentuálneho rozpätia 35 % poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou.
17. Od uvedeného zhodného posudkového záveru oboch posudkových lekárov sa neodchýlila ani znalkyňa G.. Y. E.Č. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie oftalmológia, ktorá rovnako konštatovala, že u navrhovateľky došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu po zrealizovaní transplantácie rohovky na pravom oku, a prednej lamelárnej transplantácii rohovky na ľavom oku. Zhoršenie videnia viac na pravom oku spôsobuje šedý zákal, ktorý sa u navrhovateľky vyskytol ako dôsledok dlhodobej liečby kortikoidmi. V danom prípade však nejde o zhoršenie videnia v dôsledku nálezu na rohovke, ale ako dôsledok nálezu na šošovke. Z toho dôvodu nastáva opätovný pokles zrakovej ostrosti na oboch očiach. Znalkyňa tento svoj záver nezmenila ani po zaujatí stanoviska k lekárskej správe z kontrolného vyšetrenia navrhovateľky dňa 29.04.2019.
18. Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods.3 prvá veta zákona o sociálnom poistení).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie, alebo rekvalifikácie (§ 71 ods.4 zákona o sociálnom poistení).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods.5 zákona o sociálnom poistení).
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods.10 zákona o sociálnom poistení).
19. Podľa § 112 ods.1 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku, alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
20. Podľa § 153 ods.1 písm.a), b), c) zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia.
Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods.3 písm.a) zákona o sociálnom poistení).
Podľa § 153 ods.5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia (ďalej len „posudkový lekár“).
21. Navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 17.09.2010 s priznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Invalidita s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jej bola ponechaná aj pri kontrolnej prehliadke vo februári 2012. Pri ďalšej kontrolnej prehliadke, ktorá sa uskutočnila v máji 2015, posudkový lekár konštatoval zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky pre výrazné zlepšenie zrakovej ostrosti oboch očí v dôsledku transplantácie rohovky pravého a ľavého oka. V dôsledku toho navrhovateľka nebola naďalej uznaná invalidnou
a jej rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo posudkovým lekárom zaradené do kapitoly VII., oddiel A, položka 1, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola vzhľadom na výsledok objektívneho odborného vyšetrenia stanovená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 35 %. Tento posudkový záver považoval za správny aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, ktorý posudzoval zdravotný stav navrhovateľky v odvolacom konaní, a ktorý stanovenie dolnej hranice príslušného percentuálneho rozpätia odôvodnil tak, že u navrhovateľky opakovaný nález očného vyšetrenia dokumentuje zrakovú ostrosť na hranici 6/18. Po doplnenom dokazovaní znalcom z odboru oftalmológie sa skutkový stav nezmenil, a aj znalec konštatoval zlepšenie zdravotného navrhovateľky v dôsledku transplantácie rohovky ľavého a pravého oka. Podľa znalca zhoršenie videnia spôsobuje u navrhovateľky šedý zákal ako dôsledok dlhodobej liečby kortikoidmi. Nejde teda o zhoršenie videnia v dôsledku rozhodujúceho zdravotného postihnutia na rohovke, t.j. keratokonusu, tam je stav stabilizovaný. Aj opakovaný nález z odborného vyšetrenia, ktorý navrhovateľka predložila po vyhotovení znaleckého posudku, nesvedčí podľa znalkyne o zhoršení zrakovej ostrosti. Tá je naďalej na hranici 6/18, ktorej zodpovedá 35 %-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
22. Uvedené zhodné závery posudkový lekárov, ako aj znalca z odboru oftalmológie, nezakladajú dôvod na ďalšie doplnenie dokazovania s kontrolným znalcom. Samotná skutočnosť, že sa obsah znaleckého posudku zhoduje v závere s posudkami posudkových lekárov, neznamená, že znalecký posudok je nesprávny, keďže ako posudkoví lekári, tak aj znalkyňa, vychádzala z tých istých lekárskych nálezov a vyšetrení. Znalec je oprávnený sám rozhodnúť, či predložené lekárske nálezy sú postačujúce na vyhotovenie znaleckého posudku, a odpovedanie na otázky, ktoré sú mu kladené zo strany súdu. Preto námietka navrhovateľky, že znalecký posudok bol vyhotovený bez toho, aby bola znalcom vyšetrená, nie je dôvodná. Napokon svedčí o tom aj najnovší lekársky nález z 29.04.2019, ktorý ani podľa znalca neuvádzal žiadne nové skutočnosti svedčiace o zmene zdravotného stavu navrhovateľky v zmysle zhoršenia.
23. Súd preto na základe výsledkov vykonaného dokazovania nepovažoval návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodnutia odporcu za dôvodný, a preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako zákonné podľa § 250q ods.2 O.s.p.
24. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a súd jej preto nepriznal právo na náhradu trov konania, odporcovi toto právo nepatrí zo zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.