Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-253-2018.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/253/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore v spore žalobcu I., proti žalovaným: 1/ P., 2/ G., 3/ C., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 9. júla 2018, č. k. 1C/7/2016-129, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ - 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 9. júla 2018, č. k. 1C/7/2016-129 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ až 3/ určiť neplatnosť kúpnej zmluvy V XXXX/XX z 18.11.2013 - XXX/XX, týkajúcej sa nehnuteľnosti vedenej na LV XXXX a zrušiť predmetnú zmluvu v plnom rozsahu, žalovaným 1/ - 3/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, keďže sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu určitý právny vzťah nie je. Zákonným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu, pričom tento záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd však nevzhliadol skutočnosť, že by naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu, a preto existenciu tohto záujmu skúmal ex offo, teda z úradnej povinnosti. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná z nasledovných dôvodov: žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili so žalovanou 3/ kúpnu zmluvu, obsahom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese G., obec D., k.ú. D., vedených na LV č. XXXX parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaná 3/ rade je pravdepodobne manipulovaná a nie je schopná robiť takéto právne úkony z dôvodu zdravotného stavu. Žalobca však tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Nejestvuje dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaná 3/ má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ako ani netrpí žiadnou duševnou poruchou, ktorá by ju robila na takýto právny úkon neschopnou. V prípade, že by aj súd určil, že napadnutá kúpna zmluva je neplatná, na právnom postavení žalobcu by sa tým nič nezmenilo, pretože vlastníčkou nehnuteľnosti by tak zostala žalovaná 3/ ako predávajúca, ktorá môže so svojím majetkom disponovať a nakladať s ním podľa svojho uváženia. Žalobca tak v spore nepreukázal naliehavý právny záujem, ako ani nie je vecne legitimovaným na podanie žaloby, pretože rozhodnutie o platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy sa nijakým spôsobom nedotýka jeho právnej sféry vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu, ktoré zákon v prípade určovacej žaloby vyžaduje. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi nikdy nevzniklo žiadne predkupné právo, nakoľko nikdy nebol spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom napadnutej kúpnej zmluvy. V zmysle dedičského
rozhodnutia D XXXX/XX zo dňa 12.11.1982 bolo potvrdené žalovanej 3/ po I. C. (otcovi žalobcu a žalovaného 2/) nadobudnutie dedičstva - nehnuteľností špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí. Takže nie je pravdou, že žalobca po svojom otcovi zdedil spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Navyše, predmetné zdedené nehnuteľnosti boli neskôr prečíslované a následne zamenené, v zmysle zámennej zmluvy zo dňa 24.09.1999, uzatvorenej medzi žalovanou v 3/ rade a pani S. C.. Preto nie je daný ani rozpor dedičského rozhodnutia D XXXX/XX zo dňa 12.11.1982 s kúpnou zmluvou. K tvrdeniam žalobcu o tom, že žalovaná 3/ mala žalobcovi sľubovať polovicu rodičovského domu, a to aj za účasti svedkov, súd prvej inštancie uviedol, že disponovanie s majetkom je výlučne osobnou vecou a vôľou žalovanej 3/, preto môže nakladať so svojím majetkom tak, ako uzná za vhodné. Navyše, žalobcovi bola v rámci dohody o vyrovnaní dedičstva, uzavretej medzi ním a bratom (žalovaným 2/), vyplatená suma 10.000,- eur. Žalobca síce náznakom spochybnil, že v dohode absentuje špecifikácia dedičstva, zároveň však uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nepoprel ani nevyvrátil. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaní boli v celom rozsahu úspešní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1/ až 3/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že trovy konania nežiadali. Vec právne posúdil podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 137 písm. c/ CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Vytýkal súdu, že neskúmal, či sa jednalo o „pravdivo uzatvorenú kúpnu zmluvu, alebo nepravdivo uzatvorenú kúpnu zmluvu s cieľom obohatenia sa kupujúcich na úkor žalovaného“, že nenariadil, aby predávajúca vykonala psychiatrickú kontrolu a s tým spojené psychologické testy, či dobrovoľne, alebo s donútením súhlasila s uzatvorením kúpno- predajnej zmluvy z 18.11.2013. Žalovaná 3/ nebola vypočutá, či berie alebo brala niekedy „lieky na hlavu“. Tvrdil, že žalovaná 3/ pred predajom nehnuteľnosti tvrdila, že 1 domu bude žalobcova a 1 domu bude žalovaného 2/. Žalovaná 1/, t.j. nevesta už pred podpísaním kúpnej zmluvy ovplyvňovala žalovanú 3/ matku žalobcu, aby obrala žalobcu o polovicu domu. Žalovaná 3/ bola donútená k podpísaniu vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Doposiaľ neboli na súd predložené listinné dôkazy, či žalovaní 1/ a 2/ vyplatili peniaze žalovanej 3/, keď na predbežnom pojednávaní povedala, že nevie premeniť koruny na eur atď. Namietal, že 10.000,- eur nie je hodnota polovice domu. Jeho naliehavý právny záujem je „vrátenie polky domu“, o vrátenie sa snažil od konca roku 2013 až doposiaľ, pretože je bez strechy nad hlavou, nevlastní žiadne bývanie. Taktiež naliehavý právny záujem sú rodinné vzťahy, ktoré boli narušené žalovanou 1/ a žalovaným 2/. Naliehavý právny záujem je, že dedičské konanie po nebohom otcovi I. C. sa obnovilo na Okresnom súde v Topoľčanoch, bol zaslaný poplatok. Dohodu o vyplatení dedičstva si dohodol žalovaný 2/ so žalovanou 1/, on žalobca bol figúra. Na radu psychológa prevzal sumu, a to aj vzhľadom na vek žalovanej 3/. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným 2/ zo dňa 14.05.2015 na čl. 59 spisu je neplatná, a to z dôvodu, že v uvedenej dohode nie je uvedené, čoho sa výplata týka, nakoľko žalovaná 3/ mala väčší obnos peňazí, dohoda nemala žiadneho svedka a nebola vyhotovená v zmysle zákona.
3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými závermi, v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
6. Rozhodujúca v danej veci je procesná prípustnosť žaloby upravená v § 137 C.s.p. Určovacím žalobám sú venované dve vety citovaného ustanovenia a to písm. c/ a písm. d/.
7. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 137 písm. d/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Žalobca v danej veci podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy.
10. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája).
11. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný.
12. Zároveň určenie existencie právnej skutočnosti je riešením čiastkovej otázky, ktorá sa posudzuje len ako predbežná otázka. Preto aj rozhodnutie, ktorým súd deklaruje, že určitá právna skutočnosť nastala alebo nenastala, nevedie k vyriešeniu sporu, ale môže medzi tými istými stranami vyvolať ďalší spor o to, aký právny význam má okolnosť, že tu je platná alebo neplatná zmluva, teda či z existencie alebo neexistencie právnej skutočnosti vyplýva, že je niekto povinný na určité plnenie, či tu vzniklo či nevzniklo vlastnícke právo atď. Riešenie týchto otázok je samozrejme závislé od zhodnotenia existencie určitej právnej skutočnosti, rozhodnutie o existencii určitej právnej skutočnosti však spravidla nepredstavuje konečné vyriešenie sporu.
13. Z opísaných dôvodov, ktoré rezonovali v súdnej praxi už za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 31.06.2016), aktuálna právna úprava Civilného sporového poriadku (§ 137 písm. d/ C.s.p.) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).
14. Prípustnosť podanej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Takáto žaloba nie je efektívnym a vhodným prostriedkom (spôsobom), ako sa domôcť ochrany právnych záujmov žalobcu. Preto správne súd prvej inštancie žalobu ako procesne neprípustnú zamietol.
15. V prípade, že súd zamieta žalobu o určenie právnej skutočnosti pre jej procesnú neprípustnosť, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmaval po stránke vecnej. Preto odvolací súd ostatné - vecné námietky žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nepreskúmaval.
16. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
17. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní 1/-3/ boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaných v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).