Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11Cpr/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX X. P., zast.: JUDr. Dušan Antol, advokát so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 31 962 238 proti žalovanému: DELTA EN PLUS s.r.o., so sídlom Dlhá 44, 949 01 Nitra, IČO: 36 796 107, o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva znalcovi MED-PRO-ORTO, s.r.o., znalecká organizácia so sídlom Tatranská 11, 040 01 Košice, časť odmeny v sume 177,28 eura a upravuje učtáreň Okresného súdu Topoľčany poukázať uvedenú sumu na účet znalca z finančných prostriedkov štátu po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Dňa 07.11.2017 podala na tunajšom súde žalobkyňa žalobu voči žalovanému domáhajúc sa určenia, že žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá žalobkyni ako zamestnancovi, za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze dňa 01.02.2017 v rozsahu 100 %. Žalobu podala z dôvodu, že u žalovaného pracovala v Belgicku od 24.11.2016, kde jej žalovaný ponúkol prácu. Šlo o upratovacie práce a umývanie riadu. Jej práca bola v zahraničí vkuse 5 týždňov každý deň. Dňa 01.02.2017 sa jej stal v práci pracovný úraz na pracovisku počas pracovnej doby. Počas práce si vykonávala svoju prácu, v priebehu dňa kuchárovi sa vysypala uvarená zelenina na dlážku, on to nespratal, a keď došla do kuchyne po špinavé veci a vzala ich do ruky, vtedy sa jej na obuv prilepila uvarená zelená fazuľka a po návrate do jej miestnosti v zákrute cez chodbičku sa šmykla, spadla na dlažbu a narazila si oba lakte o zem. Jej pracovný úraz nebol ošetrený v Belgicku ani na Slovensku. Následkom úrazu a s bolesťami v rukách vykonávala prácu naďalej až do 20.07.2017. Potom 21.07.2017 bola nútená to riešiť, lebo nevládala pokračovať a od 23.07.2017 je práceneschopná. Jej odborné vyšetrenia naďalej pokračujú a hrozí jej operácia ruky. Ďalej uviedla, že je vo veľkej finančnej kríze, nakoľko jej jediný príjem sú nemocenské dávky v sume 307,- eur. Príjem jej nepokryje jej výdavky, a to na lieky a hlavne na stravu. Žije sama.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva. Žiadnym spôsobom ako zamestnávateľ žalovanej neporušil právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V prípade úrazu na pracovisku v Belgicku postupoval tak, ako je uvedené v ustanovení . Objektívne prešetril príčinné súvislosti drobného pracovného úrazu. Zaevidoval úraz žalobkyne do knihy evidencie drobných pracovných úrazov, postaral

sa o ošetrenie poranenej a prijal opatrenia na predchádzanie opakujúcich sa úrazov. Toto vykonal autorizovaný bezpečnostný technik. Keďže žalobkyňa sa nikdy nesťažovala na bolesti po úraze, ani konateľovi spoločnosti a ani koordinátorovi prác v Belgicku ani na Slovensku, nebol dôvod sa problémom zaoberať ďalej. Ak by čo i len raz bola spomenula konateľovi v písomnom styku alebo telefonicky, že má nejaké obtiaže, tak by ju okamžite poslali k lekárovi a určite by nedopustili, aby pracovala ďalej. Často komunikovala s konateľom spoločnosti na tému peniaze, ale nikdy nie na tému problémy zdravotné. Je protiprávne a nesprávne klasifikovať úraz, ktorý sa stal žalobkyni dňa 01.02.2017 počas práce na obvyklom pracovisku. Klasifikovať takýto úraz za registrovaný pracovný úraz je nedôvodné. Nespĺňa podmienky, odvoláva sa na ustanovenie O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalovaný žiada preskúmať zdravotný stav žalobkyne pred nástupom do zamestnania teda pred 24.11.2017 z dôvodu poškodenia resp. poranenia ľavej ruky už skôr.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v Belgicku bola ošetrená iba obväzom a od bolesti jej dal kuchár iba dve tabletky. Vôbec sa nepostaral zamestnávateľ z Belgicka ako aj zo Slovenska. S problémami pracovala ešte v Belgicku 6 mesiacov, jej zdravotný stav sa zhoršil a ma zápal tenisového lakťa, na ktorý sa lieči už 6 mesiacov. Ďalej uviedla, že mala v minulosti operovanú ruku, keď sa jej pred dvomi rokmi stal úraz, keď spadla doma na Slovensku. V písomnom podaní zo dňa 11.09.2018 žalobkyňa uviedla, že utrpela úraz ako zamestnanec žalovaného, pre ktorého vykonávala prácu na základe pracovnej zmluvy. Úraz zároveň utrpela priamo pri plnení pracovných úloh takže jej úraz je pracovným úrazom. V prípade pracovného úrazu je daná objektívna zodpovednosť za škodu zamestnávateľa. Danosť naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby je v tom, že práve od určenia miery zodpovednosti žalovaného za škodu je závislé rozhodovanie Sociálnej poisťovne o úrazových dávkach, a to konkrétne o ich výške.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.09.2018 uviedol, že úraz žalobkyne utrpený dňa 01.02.2017 nebo pracovným úrazom, nakoľko nebola následkom poranenia, ktoré si spôsobila pádom na podlahu a ktorým si mala poraniť ľavú ruku, spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni. Podľa žalovaného podstatou sporu je, či sa jedná o pracovný úraz podliehajúci evidencii a registrácii alebo nie. Keďže sa žalobkyňa nikdy po drobnom pracovnom úraze nesťažovala na následné alebo pretrvávajúce bolesti ani konateľovi spoločnosti a ani koordinátorovi prác v Belgicku, ani na Slovensku, nebol dôvod udalosť vyšetrovať ako registrovaný pracovný úraz podliehajúci registrácii. Ak by čo i len raz bola spomenula, že má nejaké obtiaže, tak by ju okamžite poslali k lekárovi a určite by nedopustili, aby pracovala ďalej. Na druhý deň po úraze riadne nastúpila do práce. Bez problémov takto odpracovala 6 mesiacov. Nikdy sa nesťažovala na zdravotné problémy. Neskôr po určitých nezhodách v práci, a hlavne za porušovanie pracovnej disciplíny sa rozhodli žalobkyňu poslať z Belgicka na Slovensko. Ihneď po príchode na Slovensko v prvý pracovný deň navštívila svojho obvodného lekára, ktorý ju uznal PN od 23.07.2017. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti je krížikom X vyznačené lekárom „Úraz“ čo v zmysle platných právnych predpisov nepredstavuje úraz na pracovisku, v práci alebo v priamej súvislosti s prácou. Nepredstavuje úraz pracovný, podliehajúci registrácii, evidencii ( ). Rovnako aj z tohto titulu tzv. ostatný úraz alebo domáci úraz nevyšetrovali, nejedná sa teda o registrovaný pracovný úraz. Naďalej žalovaný trvá na tvrdení, že žalobkyňa nevie hodnoverne preukázať príčinnú súvislosť súčasného ochorenia s drobným pracovným úrazom zo dňa 01.02.2017. Vzhľadom na dlhý časový odstup majú za to, že jej ochorenie môže súvisieť s iným zranením, ktoré sa mohlo stať mimo času výkonu jej práce u žalovaného. Ďalej žalovaný poukázal na článok I pracovnej zmluvy, bod 1., kde sa uvádza druh práce upratovacie práce, umývanie riadu, upriamujúc pozornosť na skutočnosť, že v pracovnej náplni mala žalobkyňa upratovanie podláh. Jej pracovnou úlohou bolo zabezpečiť čistotu podláh na pracovisku, z tohto vyplýva, že bola osobne zodpovedná za stav podlahy v čase úrazu.

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v novembri 2016 nastúpila pracovať pre žalovaného na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy na pozíciu umývacie práce, servis upratovacích prác. Prácu vykonávala v Belgicku, kde pracovala v reštaurácii. Dňa 01.02.2017 prišla do práce o 16:30 hod. a asi o 18:00 hod. sa jej stalo pri výkone práce, že prechádzala chodbičkou smerom do kuchyne a vracala sa so špinavým riadom, v rukách mala dva mixéry, každý v druhej ruke, pričom v kuchyni sa na jej šľapku zospodu sa jej prilepila zelená fazuľka, pošmykla sa, keďže podlaha bola klzká, spadla na zadok ale bála sa pustiť mixéri, ktoré držala, a tak oboma lakťami narazila o dlažbu. Začala plakať, pribehli kuchári, čašníci, ktorým však nerozumela, lebo hovorili po holandsky, stiahli jej to obväzom, dali jej na to ľad. Od kuchára vyrozumela, že nahlásili jej úraz a bola kontaktovaná koordinátorka S. C.. Asi

do hodiny jej telefonovala S. čo sa stalo, povedala jej ako sa to stalo. Povedala jej, aby pokračovala v práci, čo aj urobila a pracovala do 01:00 hod. Na lekárske vyšetrenie sama nešla, pretože sa to platilo, napriek tomu, že boli poistení. Liečila sa sama v dome kde bývala. Na ďalší deň nastúpila do práce a takto pracovala do polovičky júla 2017. Prácu vykonávala tak, že 5 týždňov pracovala a týždeň bola doma, takto to trvalo do mája 2017. Február pracovala celý, v druhom týždni mesiaca marec 2017 išla domov na týždeň, bola na vyšetrení u ortopéda. Povedali jej, že sa ma liečiť a dať sa vypísať, majúc na mysli práceneschopnosť, čo oznámila koordinátorke ale tá to neprijala a tak pokračovala v práci s bolesťami. V júni 2017 pracovala už na štyri týždne a dva týždne bola doma. V júli keď sa vrátila naspäť do Belgicka začala riešiť s konateľom žalovaného ohľadom diét. Keďže sa nedohodli, tak povedala, že keď nemienia platiť to čo majú, dosť bolo. V piatok mala nastúpiť do práce, nebola schopná kvôli ruke. Keď sa to dozvedela koordinátorka, začala robiť veľký humbuk a stalo sa, že musela z Belgicka odísť. Keď prišla domov, bola u lekára, ktorý ju vypísal PN a bola vypísaná jej práceneschopnosť, s tým že má zápal tenisového lakťa. Poukázala pritom na lekársku správu MUDr. Martina Folvarského z 24.09.2018. Ďalej žalobkyňa uviedla, že predtým nemala žiadne zdravotné problémy, pred nástupom do zamestnania musela absolvovať lekársku prehliadku. Tiež uviedla, že jej bola navrhnutá operácia, na ktorú nechcela ísť, pretože už mala zoperované zápästie, k čomu došlo asi pred tri a pol rokom a v zápästí ma titán, stalo sa to v dôsledku pádu, keď sa šmykla, spadla a chytila sa dlaňami.

6. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, keď podľa neho úraz utrpený žalobkyňou 01.02.2017 nebol pracovným úrazom, nakoľko nebola následkom poranenia, ktoré si spôsobila pádom na podlahu a ktorým si mala poraniť ľavú ruku, spôsobená PN zamestnanca trvajúca viac ako tri dni. Keďže sa žalobkyňa po drobnom pracovnom úraze nikdy nesťažovala na následné alebo pretrvávajúce bolesti ani konateľovi spoločnosti a ani koordinátorovi prác v Belgicku ani na Slovensku nebol dôvod udalosť vyšetrovať ako registrovaný pracovný úraz podliehajúci registrácii. Ak by čo i len raz spomenula konateľovi v písomnom styku alebo telefonicky, že má nejaké obtiaže, tak by okamžite žalobkyňu poslali k lekárovi a určite by nedopustili, aby pracovala ďalej. Často s ním komunikovala na tému peniaze ale nikdy nie na tému zdravotné problémy. Poukázal na to, že žalobkyňa na druhý deň nastúpila riadne do práce a bez problémov takto odpracovala 6 mesiacov. Nikdy sa nesťažovala na zdravotné problémy. Neskôr po určitých nezhodách v práci, hlavne za porušovanie pracovnej disciplíny, sa rozhodli poslať žalobkyňu z Belgicka na Slovensko. Ihneď po príchode na Slovensko, v prvý pracovný deň navštívila svojho lekára, ktorý ju uznal PN od 23.07.2017, čo je nedeľa. Na potvrdení o dočasnej PN je krížikom „X“ vyznačené lekárom úraz čo znamená v zmysle platných právnych predpisov, že nepredstavuje úraz na pracovisku v práci alebo v priamej súvislosti s prácou. Nepredstavuje úraz pracovný, podliehajúci registrácii, evidencii v zmysle . Rovnako aj z tohto titulu tzv. ostatný alebo domáci úraz nevyšetrovali. Nejedná sa teda o registrovaný pracovný úraz, pričom sám je autorizovaným bezpečnostným technikom 38 rokov a v praxi sa nestretli s prípadom, aby úraz, ktorý je označený takto na dočasnom potvrdení PN bol klasifikovaný za registrovaný pracovný úraz, ktorý znovu podlieha evidencii a registrácii. Sú minimálne dve knihy na zaznamenávanie úrazu. Kniha evidencie drobných pracovných úrazov, ktorá je na pracovisku doložená v spise a druhá kniha je kniha evidencie registrovaných pracovných úrazov, ktorá je u zamestnávateľa v kancelárii a tam nie je žiaden záznam. Trvá na tvrdení, že žalobkyňa nevie hodnoverne preukázať príčinnú súvislosť súčasného ochorenia s drobným pracovným úrazom zo dňa 01.02.2017. Vzhľadom na dlhý časový odstup majú za to, že jej ochorenie môže súvisieť s iným ochorením, ktoré sa mohlo stať mimo pracovného výkonu u zamestnávateľa. Trvajú na klasifikácii predmetného úrazu za drobný pracovný úraz a nie registrovaný pracovný úraz. Zrejme i ošetrujúci lekár MUDr. Lešková si nezobrala na seba takú zodpovednosť takého konania žalobkyne. V opačnom prípade, keby žalobkyňa doručila potvrdenie o dočasnej PN a je tam uvedené čokoľvek iné, zamestnávateľ musí konať. Opäť uviedol, že pokiaľ s ním žalobkyňa komunikovala tak len na tému peniaze.

7. Svedkyňa S. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala u žalovaného ako administratívny pracovník od júla 2016 do októbra 2017. Nakoľko sa vykonávali práce v Belgicku, bola tam rečová bariéra, tak pomáhala s prekladom a žalovanému pomáhala riešiť plány a vykonávala administratívnu prácu. Pokiaľ ide o úraz žalobkyne, nepamätala si, kto jej volal že žalobkyňa mala úraz, bolo to v ten istý deň, večer, kedy ihneď kontaktovala žalobkyňu a spýtala sa jej, čo sa stalo. Povedala jej, že spadla na lakeť a že ju bolí lakeť. Spýtala sa jej, či má nejaký problém a či môže naďalej pracovať. Žalobkyňa jej povedala, že môže naďalej pracovať a odmietla doktora, nakoľko ju k nemu posielala. Neskôr v ten istý deň asi po dvoch až troch hodinách žalobkyni poslala SMS, že ak by mala nejaké bolesti, nechajú jej tabletky na druhom priváte. Ďalšie informácie už nedostala, žalobkyňa sa nesťažovala že nemôže pracovať. Tak to

bolo až kým neukončila prácu. Po tomto úraze bolo obdobie pol roka, keď žalobkyňa pracovala a keď bolo treba, bola ochotná zostať dlhšie v práci. Nesťažovala sa na zdravotné problémy. Na druhý deň uvedené hlásila konateľovi a zapísala do knihy drobných úrazov. Keďže sa ďalej žalobkyňa nesťažovala na bolesti, ďalej to neriešili, nepovažovali to za pracovný úraz. Žalobkyňa sa nesťažovala na bolesti, a preto nebol dôvod vykonávať ďalšie šetrenie. Nemali potrebné riešiť samotný úrazový dej na základe toho, že sa nikto nesťažoval ani konateľovi žalovanej strany. Žalobkyni sa pýtala, či chce ísť k lekárovi ale ona nechcela. Lekárske ošetrenie by pre žalobkyňu nebolo nákladné, v Belgicku bola u lekára viackrát a poisťovňa jej polovicu preplatila. Viac kolegýň vyhľadalo lekársku pomoc, takže nebol to pre ňu problém. Tiež jej kolegyňa im oznámila, že nemôže ďalej pracovať a išla domov. Takto by to riešili aj so žalobkyňou, keby to bola povedala.

8. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom MED-PRO-ORTO, s.r.o., znalecká organizácia z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia a ortopédia. Zo znaleckého posudku č. 18/2019 vyplýva, že zranenie, ktoré žalobkyňa utrpela dňa 01.02.2017 pomliaždenie ľavého lakťa ľahkého stupňa s povrchovou kožnou odreninou je banálne povrchové zranenie lakťa, ktoré sa spontánne zhojí v priebehu troch až štyroch dní, liečba obdobných zranení nevyžaduje žiadne špecializované ošetrenie, v podstate spočíva v chladení pomliaždenej oblasti ľadovým obkladom na zmiernenie opuchu a bolesti, lokálnym ošetrením odreniny epitelyzačnou masťou, iná liečba nie je potrebná. Zranenie na zdravotnom stave trvalé následky nezanecháva, teda zranenie žalobkyne, ktoré utrpela dňa 01.02.2017 žiadne následky na zdravotnom stave žalobkyne nezanechalo a ani zanechať nemohlo. Znalec v znaleckom posudku ďalej uvádza, že laterálna epikondylitída tzv. tenisový lakeť je chronické degeneratívne ochorenie väzivového úponu vystieračov prstov zápästia a ruky na dolnú časť ramennej kosti a dávať do súvislosti subjektívne ťažkosti žalobkyne s banálnym úrazom - pomliaždením lakťa - z doby 5 mesiacov pred stanovením diagnózy je z medicínskej odbornej stránky výslovne absurdné. Úraz žalobkyne zo dňa 01.02.017 sa na ťažkostiach žalobkyne a jej aktuálnom zdravotnom stave nepodieľal ani marginálne a znalec konštatuje, že neexistuje žiadna kauzálna súvislosť medzi zranením žalobkyne zo dňa 01.02.2017 a jej práceneschopnosťou s odstupom piatich mesiacov od banálneho úrazu lakťa. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je navyše zrejmé, že bolesťami lakťa trpela už v dobe pred úrazom, nevhodným pracovným zaradením žalobkyne sa ťažkosti postupne zhoršovali a samotný banálny úraz lakťa dňa 01.02.2017 ako žalobkyňou udávaná jediná príčina vzniku jej ťažkostí je subjektívnym účelovým výkladom žalobkyne bez akejkoľvek opory v objektívnej skutočnosti.

9. Žalobkyňa na záver vo veci uviedla, že nemohlo ísť u nej o banálny úraz, lebo inak by nebola liečená 9 mesiacov. Stále žije na liekoch, má bandáž, ktorú používa pri práci. V súčasnosti pracuje rukami, pri práci stojí 12 hodín, keďže pracuje ako barmanka, pričom má problém pri držaní tácky v ľavej ruke.

10. Konateľ žalovaného na záver vo veci uviedol, že znalecký posudok potvrdil ich názor na túto vec. Podľa neho zo strany žalobkyne ide o špekulatívne konanie a chce len peniaze.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, konateľa žalovaného Š. L., svedkyne S. Č., znaleckým dokazovaním a oboznámením znaleckého posudku č. 18/2019, obsahom pracovnej zmluvy, potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN), lekárskych správ - nálezov, knihy evidencie drobných pracovných úrazov a zistil tento skutkový stav:

11.1. Žalobkyňa dňa 23.11.2016 uzatvorila ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, predmetom ktorej bol dohodnutý druh práce, a to upratovacie práce, umývanie riadu. Upratovacie práce v interiéroch budov, kancelárskych priestoroch, sociálnych zariadeniach, udržiavanie čistoty, čistenie a leštenie vybavenia okien, vysávanie nečistôt, zmetanie a zmývanie podláh. Dátum nástupu do práce bol dohodnutý dňom 24.11.2016. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú. Práce v rámci pracovného pomeru žalobkyňa vykonávala v reštaurácii v Belgicku. Dňa 01.02.2017, keď vošla do kuchyne, bola tam vysypaná uvarená zelenina a na obuv, ako to uviedla žalobkyňa, sa jej prilepila zelená fazuľka. Keď sa z kuchyne vracala so špinavým riadom, v rukách niesla dva mixéry, pošmykla sa a spadla na zadok, pričom oboma lakťami narazila na dlážku. Pomohli jej prítomní kuchári, čašníci a nahlásili to koordinátorke S. C., toho času Č.. Koordinátorka kontaktovala žalobkyňu, ktorá jej povedala, že spadla a bolí ju lakeť a na otázku, či môže naďalej pracovať, žalobkyňa jej odpovedala súhlasne že môže, pričom lekársku pomoc nevyhľadala. Naďalej vykonávala dohodnutú prácu, a to do polovice júla 2017. Po určitých nezhodách so žalovaným, tento ju poslal z Belgicka späť do Slovenskej republiky. Po

príchode na Slovensko, žalobkyňa navštívila svojho obvodného lekára, ktorý ju uznal za dočasne práce neschopnú od 23.07.2017 s vyznačením na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti kolonky úraz.

11.2. Z knihy evidencie drobných pracovných úrazov, v ktorej evidencii sa zaznamenávajú úrazy ktorými nebola spôsobená pracovná neschopnosť alebo bola spôsobená pracovná neschopnosť kratšia ako jeden deň vyplýva, že dňa 02.02.2017 S. C., toho času Č., vykonala zápis, že dňa 01.02.2017 na základe telefonického rozhovoru bola informovaná, že pracovníčka S. K. spadla na podlahe v kuchyni na prevádzke. Bola ošetrená na pracovisku zamestnancami. Navrhlo sa jej, aby išla k doktorovi na odborné ošetrenie do najbližšieho zariadenia, ktoré odmietla slovami, ak by potrebovala, dá vedieť. Lieky jej boli poskytnuté na ubytovni, v prípade potreby. V práci pokračovala ďalej.

11.3. Zo znaleckého posudku č. 18/2019 vyplýva, že zranenie, ktoré žalobkyňa utrpela dňa 01.02.2017 pomliaždenie ľavého lakťa ľahkého stupňa s povrchovou kožnou odreninou je banálne povrchové zranenie lakťa, ktoré sa spontánne zhojí v priebehu 3 až 4 dní. Zranenie na zdravotnom stave žalobkyne trvalé následky nezanecháva, teda jej zranenie, ktoré utrpela dňa 01.02.2017 žiadne následky na zdravotnom stave žalobkyne nezanechalo a ani zanechať nemohlo. Podľa znalca, tzv. tenisový lakeť laterálna epikondylitída je chronické degeneratívne ochorenie väzivového úponu vystieračov prstov zápästia a ruky na dolnú časť ramennej kosti a dávať do súvislosti subjektívne ťažkosti žalobkyne s banálnym úrazom z doby 5 mesiacov pred stanovením diagnózy je z medicínskej odbornej stránky výslovne absurdné. Úraz žalobkyne zo dňa 01.02.017 sa na ťažkostiach žalobkyne a jej aktuálnom zdravotnom stave nepodieľal ani marginálne a podľa znalca neexistuje žiadna kauzálna súvislosť medzi zranením žalobkyne zo dňa 01.02.2017 a jej práceneschopnosťou s odstupom piatich mesiacov od banálneho úrazu lakťa. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je navyše zrejmé, že bolesťami lakťa trpela už v dobe pred úrazom, pričom nevhodným pracovným zaradením žalobkyne sa ťažkosti postupne zhoršovali a samotný banálny úraz lakťa dňa 01.02.2017 ako žalobkyňou udávaná jediná príčina vzniku jej ťažkostí je subjektívnym účelovým výkladom žalobkyne bez akejkoľvek opory v objektívnej skutočnosti.

12. Podľa až 6 , Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa .

13. Podľa až 6 , Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že: a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že: a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

14. Podľa až 4 O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik: a) pracovného úrazu alebo služobného úrazu (ďalej len „“), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, b) iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, c) nebezpečnej udalosti, d) závažnej priemyselnej havárie. Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti podľa odseku 1. Zamestnávateľ je povinný po oznámení podľa odseku 1 bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska, ak ide o udalosti podľa odseku 5 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti. Zamestnávateľ je povinný registrovať , ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len „registrovaný “), tak, že: a) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný , ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len „závažný “), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika, b) spíše záznam o registrovanom najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu, c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

15 Podľa , Žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Ustanovenie a nasl. , upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi , pričom predpokladom tejto zodpovednosti zamestnávateľa je: a) existencia pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) vznik škody za okolnosti uvedených v zákone, d) príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými v zákone. Zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik

ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. sa rozumie poškodenie zdravia, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V ustanovení , sú upravené liberačné dôvody, ktoré majú za následok zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti na základe liberačného dôvodu je na strane zamestnávateľa.

16.1. Z ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ je povinný registrovať , ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku a spíše záznam o registrovanom .

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami nebola sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom založeného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 23.11.2016. Tiež nebolo sporné, že dňa 01.02.2017 na svojom pracovisku žalobkyňa spadla, tak ako je to uvedené vyššie. Prácu následne vykonávala do polovičky júla 2017 a pri svojom návrate do SR, po návšteve obvodného lekára bola uznaná za dočasne práceneschopnou od 23.07.2017. V súlade s , si uplatnila žalobkyňa svoj nárok na určenie zodpovednosti žalovaného za . Spornou otázkou bola kvalifikácia úrazu pri páde žalobkyne dňa 01.02.2017, keď žalovaný popiera, že by šlo o .

17.1. Posudzujúc nárok žalobkyne, dospel súd k záveru, že v danej veci nebolo preukázané, že žalovaný v plnom rozsahu zodpovedá za škodu, ktorú žalobkyňa utrpela v súvislosti s , k čomu malo dôjsť dňa 01.02.2017. Rozhodnutie o žalobe záležalo na posúdení skutočností, na ktoré treba poznatky vyžadujúce znalecké dokazovanie. Preto súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia a ortopédia, pričom zo záveru znaleckého posudku mal preukázané, že zranenie na zdravotnom stave žalobkyne trvalé následky nezanecháva, teda jej zranenie, ktoré utrpela dňa 01.02.2017 žiadne následky na zdravotnom stave žalobkyne nezanechalo a ani zanechať nemohlo. Podľa znalca, tzv. tenisový lakeť laterálna epikondylitída je chronické degeneratívne ochorenie väzivového úponu vystieračov prstov zápästia a ruky na dolnú časť ramennej kosti a dávať do súvislosti subjektívne ťažkosti žalobkyne s banálnym úrazom z doby 5 mesiacov pred stanovením diagnózy je z medicínskej odbornej stránky výslovne absurdné. Úraz žalobkyne zo dňa 01.02.017 sa na ťažkostiach žalobkyne a jej aktuálnom zdravotnom stave nepodieľal ani marginálne a podľa znalca neexistuje žiadna kauzálna súvislosť medzi zranením žalobkyne zo dňa 01.02.2017 a jej práceneschopnosťou s odstupom piatich mesiacov od banálneho úrazu lakťa. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne je navyše zrejmé, že bolesťami lakťa trpela už v dobe pred úrazom, pričom nevhodným pracovným zaradením žalobkyne sa ťažkosti postupne zhoršovali a samotný banálny úraz lakťa dňa 01.02.2017 ako žalobkyňou udávaná jediná príčina vzniku jej ťažkostí je subjektívnym účelovým výkladom žalobkyne bez akejkoľvek opory v objektívnej skutočnosti. Zo záveru znaleckého posudku mal tak súd za preukázané, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za škodu spôsobenú žalobkyni , tak ako sú vymenované vyššie. Zo znaleckého posudku tak bolo preukázané, ako tvrdí žalovaný, že neexistuje žiadna kauzálna súvislosť medzi zranením žalobkyne zo dňa 01.02.2017 a jej práceneschopnosťou s odstupom 5 mesiacov, kedy k úrazu malo dôjsť. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ako žalobkyňa sama uviedla, bez vyhľadania lekárskej pomoci, naďalej vykonávala pracovnú činnosť pre žalovaného takmer 5 mesiacov, teda od pracovného úrazu 01.02.2017, pričom až 24.07.2017 jej bola vystavená PN s dátumom od 23.07.2017. Žalobkyňa tiež vo svojej výpovedi uviedla, že práce vykonávala tak, že pracovala 5 týždňov a týždeň bola doma, pričom lekársku pomoc nevyhľadala ihneď po svojom príchode do Slovenskej republiky, ale až v júli 2017. O svojich zdravotných problémoch nehovorila ani počas komunikácie s konateľom žalovaného, ktorý vo veci uviedol, že žalobkyňa často s ním komunikovala na tému peniaze, ale nikdy sa nesťažovala na zdravotné problémy. Potvrdzuje to aj výpoveď svedkyne S. Č., ktorá uviedla, že žalobkyňa jej sama povedala, že môže ďalej pracovať a odmietla lekárske ošetrenie. Po jej páde bolo obdobie pol roka, keď žalobkyňa pracovala a bola ochotná ostať aj dlhšie v práci a nesťažovala sa na zdravotné problémy.

17.2. Preto súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä závery znaleckého posudku, dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť a túto bolo potrebné zamietnuť, pretože nie je dôvodná.

18. Podľa , Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa , , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa , Svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

22. Podľa , Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

23. O odmene znalca a trovách štátu, čo do sumy 177,28 eura, rozhodol súd za použitia článku 4 ods. 2 a a , nakoľko uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.05.2019 č.k. -173 bola priznaná odmena znalcovi vo výške 677,28 eura, z toho bola suma 500,- eur poukázaná zo zálohy, tak ako je to uvedené v tomto uznesení s tým, že v konečnom rozhodnutí vo veci samej bude rozhodnuté o náhrade priznanej znaleckej odmeny v sume 177,28 eura. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v odseku 2.

23.1. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal, ktorému síce vznikli voči neúspešnej strane sporu, teda žalobkyni, ktorá je v tomto konaní zo zákona oslobodená, podľa ,

24. O trovách konania vo vzťahu strán sporu vychádzal súd zo zásady úspešnosti v konaní, v ktorom bol úspešný žalovaný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobkyni. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).