Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-1S-13-2019.pdf
PDF · 116.37 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-1S/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. B. C., trvale bytom: D. E. XX, XXX XX F. B. F. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, právne zastúpený: KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 35 977 272, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-95/2018 zo dňa 27.11.2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 23.08.2018 spracoval riaditeľ H. I. D. F. J. K. prezídia policajného zboru (ďalej „riaditeľ H. F. L.“) návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej „návrh“) podľa § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „zákon o štátnej službe“). Podaniu návrhu predchádzalo oznámenie riaditeľa H. F. L. o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru č. L./XXXX-XX zo dňa 18.07.2018 (ďalej len „oznámenie“). Žalobca sa k oznámeniu vyjadril podaním zo dňa 19.07.2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s prepustením zo služobného pomeru a zároveň poukázal na to, že okrem osoby žalobcu pracujú na finančnej spravodajskej jednotke štyria policajti, ktorí dovŕšili vek 55 rokov a voči nim nebolo začaté obdobné konanie.
2. Pred predložením návrhu prezidentovi policajného zboru bola Odborovému zväzu polície Slovenskej republiky zaslaná žiadosť o stanovisko k návrhu na prepustenie žalobcu, ktorý s týmto návrhom nesúhlasil (vyjadrenie Odborového zväzu zo dňa 20.07.2018). K návrhu sa podaním zo dňa 27.07.2018 vyjadril aj žalobca, ktorý s návrhom nesúhlasil s tým, že ho považuje za diskriminačný. Stanovisko k návrhu podal aj riaditeľ národnej kriminálnej agentúry prezídia policajného zboru, ktorý prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe odporučil realizovať.
3. Prezident Policajného zboru vydal dňa 22.08.2018 personálny rozkaz číslo XX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe s tým, že podľa § 194 ods. 2 predmetného zákona sa jeho služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov. Prezident Policajného zboru prvostupňové rozhodnutie
odôvodnil naplnením dôvodov na postup podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe, keď žalobca dňa 30.08.2015 dovŕšil vek 55 rokov a podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení“) splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 04.09.2018 (ďalej len „odvolanie“). Žalobca v odvolaní (i) uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje uvedenie ustanovenia a právnej normy, podľa ktorej bolo konanie vedené, uvedený bol len dôvod konania, (ii) namietal personálnu právomoc riaditeľa finančnej spravodajskej jednotky, ktorý podľa žalobcu nemal právomoc viesť konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru, keďže táto patrí iba riaditeľovi národnej kriminálnej agentúry, a preto bolo konanie nezákonné, (iii) uviedol, že oznámenie považuje za diskriminačné, keďže okrem žalobcu boli v služobnom pomere ešte štyria policajti, ktorí spĺňali podmienky na výsluhový dôchodok a zároveň dovŕšili vek 55 rokov a nebolo voči nim začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru, čo svedčí o zjavnej diskriminácii, (iv) uviedol, že mu nebol poskytnutý spis k nahliadnutiu, (v) Odborový zväz polície Slovenskej republiky nesúhlasil s prepustením žalobcu zo služobného pomeru, (vi) konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo dôvod prepustenia, a preto prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo zákonné skutočnosti a (vii) počas trvania služobného pomeru mu nebolo ani raz uložené disciplinárne opatrenie a bol hodnotený najvyšším stupňom „A“. Z uvedených dôvodov navrhoval prvostupňové rozhodnutie zrušiť.
5. Žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-95/2018 zo dňa 27.11.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný vo vzťahu k námietke označenej v odseku 4. odôvodnenia tohto rozsudku ako (i) konštatoval jej nedôvodnosť, keďže inštitút prepustenia príslušníka Policajného zboru je možné aplikovať počas celej doby existencie zákonom stanovených podmienok na jeho aplikáciu. Námietku (ii) vyhodnotil ako neopodstatnenú z dôvodu, že riaditeľ H. F. L., ktorý je bezprostredným nadriadeným žalobcu, bol v súlade s § 232 zákona o štátnej službe oprávnený realizovať úkony smerujúce k spracovaniu návrhu s tým, že rozhodnúť o prepustení môže len na to oprávnená osoba - prezident Policajného zboru. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou (iii), keďže s odkazom na § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) sa tento zákon nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia alebo veku, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov ozbrojených bezpečnostných zborov. Z administratívneho spisu nevyplynula ani dôvodnosť námietky (iv) tvrdenej žalobcom, keď bol žalobca oboznámený s kompletným spisovým materiálom a zároveň z neho nevyplýva, že by žalobca žiadal predložiť k nahliadnutiu požadované písomnosti. Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkou (v), keď uviedol, že nesúhlasné stanovisko odborového orgánu má výlučne odporúčací charakter a orgán príslušný na rozhodovanie ním nie je viazaný. Napokon, dôvodnosť nemal žalovaný preukázanú ani vo vzťahu k námietke (vi) - v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia boli uvedené skutočnosti, pre ktoré bol žalobca prepustený zo služobného pomeru, dôvod prepustenia žalobcu bol založený na kumulatívnom splnení podmienok dovŕšenia zákonom stanoveného veku a súčasne existujúceho nároku na výsluhový dôchodok.
II.
Správna žaloba (žalobné body)
6. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 29.01.2019 (ďalej „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť. Namietal, že v rámci administratívneho konania konal nepríslušný orgán, keď konanie bolo začaté riaditeľom H. F. L. podľa § 192 ods. 2 v spojení s § 235 ods. 1 zákona o štátnej službe, na ktorý postup však nebol oprávnený. Zároveň namietal absenciu uvedenia ustanovenia zákona o štátnej službe, na základe ktorého sa vo veci viedlo administratívne konanie. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, v rámci ktorého správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav pre riadne posúdenie veci. Uvedené vyplýva aj z prístupu správnych orgánov k výkladu a odôvodneniu rozhodnutí v súvislosti s § 192 ods. 2 a § 194 ods. 1 zákona o štátnej službe. Namietaným aspektom konania pred správnymi orgánmi je aj žalobcom tvrdené porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Keďže sa v prvostupňovom rozhodnutí neuvádzajú iné skutočnosti ako len formálne splnenie podmienok podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe, tak znakom
diskriminácie je, že so žalobcom nebolo zaobchádzané rovnako ako s jeho kolegami, ktorí v čase vydania prvostupňového rozhodnutia formálne spĺňali podmienky podľa predmetného zákonného ustanovenia. Podľa žalobcu mal byť jeho nižší vek (v porovnaní s inými príslušníkmi H.) výhodou, a preto nemožno uplatniť § 4 ods. 1 písm. b) antidiskriminačného zákona. Žalobca konaniu pred správnymi orgánmi vytkol aj rozhodnutie žalovaného až po zákonom stanovenej lehote (§ 243 ods. 2 zákona o štátnej službe), absenciu podpisov na prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí (§ 241 ods. 1 zákona o štátnej službe) a odňatie možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu (§ 237 ods. 2 zákona o štátnej službe).
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.03.2019 (ďalej len „vyjadrenie“), žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa konania nepríslušného orgánu uviedol, že oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi doručené dňa 18.07.2018 a keďže v oznámení bol výslovne uvedený zákonný dôvod prepustenia s odvolaním sa na zmocňovacie ustanovenie § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe, je nepochybné, že v danom prípade ide o konanie vo veciach služobného pomeru podľa dvanástej časti predmetného zákona. Námietku žalobcu o absencii ustanovenia, podľa ktorého sa malo začať konanie, tak žalovaný považoval za bezpredmetnú.
8. K námietke nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a arbitrárnosti prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe obsahuje dve podmienky, za kumulatívneho splnenia ktorých môže služobný úrad prepustiť policajta zo služobného pomeru. Správna úvaha sa vzťahuje na to, či konkrétneho policajta pri kumulatívnom splnení podmienok zo služobného pomeru prepustí alebo má dôvody na ponechanie v služobnom pomere. Konštatovanie obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobca dosiahol vek 55 rokov života a súčasne mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok bolo konštatovaním objektívne existujúcich faktorov a táto situácia oprávňovala služobný úrad na prepustenie policajta zo služobného pomeru bez ďalších dodatočných podmienok. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa porušovania zákazu diskriminácie žalovaný dal do pozornosti § 4 ods. 1 písm. b) antidiskriminačného zákona s tým, že postup dotknutého administratívneho konania nemožno posudzovať podľa tohto, či aj iní kolegovia žalobu splnili alebo nesplnili rovnaké podmienky na prepustenie zo služobného pomeru a ani či v skutočnosti boli prepustení alebo nie. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa tvrdených procesných porušení v priebehu administratívneho konania.
IV.
Ďalšie vyjadrenia
9. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca podaním zo dňa 11.04.2019. Zotrval na svojej žalobnej argumentácii a uviedol, že nemožno jednostranne a bezdôvodne skončiť zamestnanie so zamestnancom z podnetu zamestnávateľa, ak neexistuje platný dôvod na takéto skončenie. Uviedol, že každé jednostranné skončenie zamestnania z podnetu zamestnávateľa podlieha určitým pravidlám, postupom a má byť riadne odôvodnené.
10. Ďalšie vyjadrenia neboli správnemu súdu doručené.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/13/2019.
12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, s následkom jej zamietnutia podľa § 190 SSP.
13. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.01.2024 (§137 ods. 4 SSP).
14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2a zákona o štátnej službe, práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
17. Podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe, policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôvodoch podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 193 ods. 1 zákona o štátnej službe, návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru.
19. Podľa § 194 ods. 1 zákona o štátnej službe (časť pred bodkočiarkou), rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
20. Podľa § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka I. A. I. alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
21. Podľa § 243 ods. 2 zákona o štátnej službe, odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.
22. Podľa § 266 ods. 3 zákona o štátnej službe, rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou
na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.
23. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) antidiskriminačného zákona, tento zákon sa nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodu zdravotného postihnutia alebo veku, ktoré vyplýva z ustanovení osobitných predpisov upravujúcich služobný pomer príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Hasičského a záchranného zboru; to neplatí, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v pracovnoprávnom vzťahu. Predmetné ustanovenie priamo odkazuje na Zákon o štátnej službe.
24. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.
25. Predmetom tohto konania je prieskum zákonnosti prvostupňového rozhodnutia (personálny rozkaz prezidenta policajného zboru) v spojení s napadnutým rozhodnutím (rozhodnutie ministerky vnútra Slovenskej republiky), ktorými bol žalobca podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, ako aj postup správnych orgánov pri vydávaní uvedených rozhodnutí.
26. Správny súd považoval za nedôvodnú žalobnú námietku týkajúcu sa konania začatého pred nepríslušným orgánom. Ako vyplýva z § 193 ods. 1 zákona o štátnej službe, návrh na prepustenie príslušníka policajného zboru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený. V danom prípade návrh zo dňa 23.07.2018 spísal riaditeľ H. F. L., t. j. bezprostredne nadriadený žalobcu. Rovnako tak aj konanie predchádzajúce vypracovaniu návrhu, začaté oznámením o začatí konania zo dňa 18.07.2018, bolo iniciované priamym nadriadeným žalobcu, t.j. riaditeľom H. F. L. v súlade s § 232 zákona o štátnej službe. Postavenie nadradenosti a podradenosti subjektov v rámci policajného zboru upravuje Nariadenie prezídia policajného zboru č. 53/2015 v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého riadi úrad prezídia, odbor prezídia, odbor úradu, jednotku, expozitúru, riaditeľstvo, útvar úradu a ústredňu práve riaditeľ (čl. 7 ods. 2 tohto nariadenia). V tejto súvislosti správny súd dodáva, že návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru nemusí vždy spracovávať bezprostredne nadriadený, pretože aj keď uvedený tak koná „spravidla“ (dikcia dotknutého ustanovenia zákona o štátnej službe), kompetencia spracovať návrh podľa § 193 ods. 1 zákona o štátnej službe prislúcha ktorémukoľvek nadriadenému zaradenému do personálnej pôsobnosti dotknutého príslušníka policajného zboru, pretože samotné ustanovenie § 193 ods. 1 to nevylučuje.
27. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj argumentáciu žalobcu, ktorý striktne oddeľuje konanie podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe od konaní vo veciach služobného pomeru podľa § 231 a nasl. predmetného zákona, keď konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru jasne spĺňa kritérium konania, ktoré sa týka služobného pomeru dotknutého subjektu.
28. Procesný postup orgánu konajúceho v prvom stupni zároveň v plnom rozsahu korešpondoval s príslušnými ustanoveniami § 231 a nasl. Zákona o štátnej službe, ktorými sa upravuje konanie vo veciach služobného pomeru (vrátane konania o prepustení policajta zo služobného pomeru). Vo vzťahu k absencii výslovného uvedenia § 231 zákona o štátnej službe v oznámení o začatí konania zo dňa 18.07.2018, správny súd uvádza, že sa nejedná o také pochybenie správneho orgánu, ktoré by relevantným spôsobom zasahovalo do subjektívnych práv žalobcu vo vedenom správnom konaní a ktorých následkom by bola nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.
29. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ktorú žalobnú námietku správny súd neposúdil ako dôvodnú. Ako vyplýva z § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pre možnosť správneho orgánu prepustiť policajta zo služobného pomeru sa obligatórne vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok - 1/ policajt spĺňa podmienky nároku na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a 2/ policajt dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. Žalobca v priebehu administratívneho konania ako ani v rámci podanej žaloby nenamietal nesplnenie týchto predpokladov vo vzťahu ku svojej osobe. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentoval bližší popis skutkových okolností týkajúci sa splnenia podmienky vzniku nároku žalobcu na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu - § 143aa písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený nedostatok však žalovaný v rámci administratívneho konania v plnom rozsahu odstránil a na strane 3 napadnutého rozhodnutia špecifikoval skutkové okolnosti, pre ktoré žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok v rozhodnom čase vznikol. Keďže prvostupňové a druhostupňové správne konanie v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva tvorí jeden celok, správny súd takto korigovaný stav považoval za dostatočný, ktorým došlo k zhojeniu prípadnej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.
30. Správny súd ďalej nezistil ani žalobcom namietanú arbitrárnosť postupu a rozhodovania správneho orgánu. Vzhľadom na znenie § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe bolo v možnostiach správneho orgánu vykonať správnu úvahu a rozhodnúť o tom, či ponechá žalobcu v služobnom pomere alebo ho prepustí zo služobného pomeru pri splnení zákonných podmienok uvedených v predmetnom zákonnom ustanovení. Je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodnutí vydanom správnym orgánom na základe zákonom povolenej správnej úvahy preskúmava správny súd iba to, či jeho rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd neposudzuje a ani to nie je jeho úlohou, účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej správy.
31. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav správnymi orgánmi, keď prvostupňový orgán a následne ani žalovaný neprihliadli na skutočnosť, že zákonom stanovené podmienky pre prepustenie policajta zo služobného pomeru v rozhodnom čase spĺňali aj iní policajti – príslušníci finančnej spravodajskej jednotky. Ani túto žalobnú námietku správny súd nepovažoval za dôvodnú. V rámci konania o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe správny orgán pri zisťovaní skutkového stavu neskúma podmienky služobného pomeru iných policajtov, ale toto zisťovanie a následné dokazovanie sa vedie vo vzťahu ku konkrétnemu policajtovi, ktorého sa konanie týka. Na tomto mieste správny súd dáva opätovne do pozornosti diskrečnú právomoc správneho orgánu ako aj vymedzenie súdneho prieskumu v rámci konania o správnej žalobe.
32. Z obsahu predloženého spisového materiálu správny súd zistil, že žalobca v priebehu administratívneho konania (konkrétne vo vyjadrení zo dňa 19.07.2018 ako aj v odvolaní zo dňa 04.09.2018 voči prvostupňovému rozhodnutiu) poukázal na existenciu ďalších policajtov, ktorí rovnako ako on spĺňajú podmienky na prípadné prepustenie podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe, týchto však žiadnym bližším spôsobom v rámci administratívneho konania nekonkretizoval. Konkrétnych príslušníkov policajného zboru s ich označením titulu, mena a priezviska, roku narodenia a veku označil žalobca až v podanej žalobe, pričom uvedená argumentácia bola spojená s komplexom námietok žalobcu vo vzťahu k ním tvrdenému diskriminačnému konaniu správneho orgánu a porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Ani tento žalobný bod neposúdil správny súd ako dôvodný. Pokiaľ žalobca poukázal na rozpor konania správnych orgánov s ustanoveniami antidiskriminačného zákona, správny súd uvádza, že § 4 ods. 1 písm. b) antidiskriminačného zákona vylučuje aplikáciu predmetného zákona na konania v otázkach služobného pomeru policajta z dôvodu jeho veku. V danom prípade sa tak ustanovenia antidiskriminačného zákona na vedené konanie podľa § 192 ods. 2 neuplatňujú, keďže predmetné ustanovenie zákona výslovne uvádza vek ako jedno z kritérií pre možnosť prepustenia policajta zo služobného pomeru, ako aj z dôvodu, že argumentácia žalobcu vo vzťahu k iným príslušníkom policajného zboru bola naviazaná práve na kritérium veku. Správny súd rovnako nezistil ani porušenie zásady rovnakého zaobchádzania upravenej v § 2a zákona o štátnej službe. Žalobca totiž v rámci svojej argumentácie tvrdenej v administratívnom konaní ako aj v priebehu tohto súdneho konania nekonkretizoval, v súvislosti s čím (s ktorou kategóriou dôvodov) bol k jeho osobe uplatnený iný postup, než k iným osobám spĺňajúcim podmienky podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe. Inými slovami, pokiaľ bol žalobca toho názoru, že je s ním zaobchádzané inak než s inými subjektami v rovnakom postavení, t. j. vníma porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, bolo na ňom, aby uviedol, z akých konkrétnych dôvodov tento jeho subjektívny pocit vyplýva (napr. pohlavie, rasa, náboženské vyznanie,
politické alebo iné názory či iné dôvody). Len v takom prípade by bolo možné zo strany správneho orgánu v administratívnom konaní či správneho súdu v konaní o podanej žalobe takto špecifikované tvrdenia žalobcu vyhodnotiť a v objektívnej rovine ustáliť, či postupom správnych orgánov k zásahu do zásady rovnakého zaobchádzania došlo alebo nedošlo. Len samotné tvrdenie žalobcu o tom, že v čase konania o jeho prepustení tu boli aj iní príslušníci policajného zboru, vo vzťahu ku ktorým bolo taktiež možné viesť konanie podľa § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe, bez ďalšieho na relevantné posúdenie prípadného zásahu do zásady rovnakého zaobchádzania neobstojí.
33. Správny súd nevidel dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí ani v súvislosti so žalobcom tvrdenými procesnými vadami konania.
34. Pokiaľ žalovaný o podanom odvolaní nerozhodol v lehote 60 dní od podania opravného prostriedku podľa § 243 ods. 2 zákona o štátnej službe, uvedené konanie bez ďalšieho nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože samotné uplynutie poriadkovej lehoty na možnú nezákonnosť rozhodnutia nestačí. Formálne zopakovanie odvolacieho konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru za účelom vydania rozhodnutia o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania by v tomto prípade, t. j. v prípade zhojenia procesného postupu žalovaného, nepredstavovalo pre žalobcu reálnu možnosť priaznivejšieho rozhodnutia. V správnom súdnictve sa napadnuté rozhodnutie nezrušuje len z dôvodu, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
35. K námietke absencie podpisov na prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí v rozpore s § 241 ods. 1 zákona o štátnej službe správny súd poukazuje na § 266 ods. 3 predmetného zákona, podľa ktorého sa účastníkom administratívneho konania doručuje odpis napadnutého rozhodnutia, ktorý náležitosť podpisu a ďalších zákonom predpísaných náležitostí podľa § 241 ods. 1 predmetného zákona nemusí obsahovať. Z obsahu predložených administratívnych spisov správny súd zistil, že prvopis napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti jeho vyhotovenia, vrátane ich opatrenia podpismi osôb, ktoré rozhodnutia vydali.
36. Napokon ani námietku, že žalobcovi bolo odopreté právo nahliadnuť do spisu, správny súd neposúdil ako dôvodnú. Vychádzajúc z administratívnych spisov je nutné konštatovať, že žalobca o nahliadnutie do ich obsahu v priebehu administratívneho konania nepožiadal a z prvostupňového rozhodnutia rovnako vyplýva, že žalobca bol oboznámený s kompletným spisovým materiálom a opak žiadnym konkrétnym a dôvodným spôsobom nepreukázal.
37. Na základe uvedených dôvodov tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a rozhodol o jej zamietnutí.
38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).