Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-107-2019.pdf
PDF · 77.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/107/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného K. T., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/54/2019 zo dňa 14.06.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2019 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. T. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zo dňa 14.06.2019 Okresný súd Dunajská Streda pod sp. zn. 18T/54/2019 uznal obžalovaného K. T. vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 02.07.2018 v čase o 20,15 hod v obci Kútniky, okres Dunajská Streda, na ceste 1/63, na parkovisku pre osobné motorové vozidlá spoločnosti JOER Nábytok neoprávnene prechovával u seba 1 ks zatavenú plastovú injekčnú striekačku s obsahom 369 mg metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 31,1 % hmotnostných ktoré považuje KEÚ PZ minimálne za 3 bežné jednotlivé dávky drogy, 1 ks alobalovú skladačku s obsahom 96 mg metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu (metylsulfonylmetán, MSM) s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 34,8 % hmotnostných ktoré považuje KEÚ PZ minimálne za 1 bežnú jednotlivú dávku drogy a 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce sušené konope (marihuana) s hmotnosťou 666 mg a koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,5 % hmotnostného ktoré považuje KEU PZ minimálne za 4 bežné jednotlivé dávky drogy, podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod číslom PPZ-KEU-BA- EXP-2018/9075, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a tetrahydrokanabinol je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok. Za to obžalovanému prvostupňový súd uložil podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písmeno m), 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu zo žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, svoje konanie oľutoval, pričom na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne. Okresný prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, na čo okresný súd toto vyhlásenie prijal a vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste.
Vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd okrem iného uviedol, že za prejednávanú trestnú činnosť uložil obžalovanému trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na prejednávaný skutok, t. j. podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, ktorý prvostupňový súd považoval za dostatočný vzhľadom na jeho osobu a predchádzajúci život i s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu za zákonný a primeraný. U obžalovaného zároveň neboli vzhliadnuté žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovení týkajúcich sa mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 Trestného zákona. Obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil ani nie mesiac po tom, ako bol podmienečne prepustený z výkonu predchádzajúceho nepodmienečného trestu odňatia slobody (dňa 06.06.2018), ktorý mu bol nariadený po tom, ako sa v priebehu skúšobnej doby dopustil opätovne trestnej činnosti. Predchádzajúce tresty u neho zjavne nenaplnili dostatočný prevýchovný účel. Pre výkon uloženého trestu zaradil prvostupňový súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona), keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Voči predmetného rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby Krajský súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a rozhodol vo veci tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby a umožní dohodu o vine a treste. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o priznaní viny, pretože si bol vedomý, že tým podstatne uľahčí súdne konanie tým, že súd prvého stupňa nemusí vykonávať v danom konkrétnom prípade rozsiahle dokazovanie týkajúce sa viny. Dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, avšak dostal veľmi prísny a neprimeraný trest. Konanie o dohode o vine a treste prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda nezačal napriek tomu, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali záver, že skutok, ktorého sa dopustil obžalovaný, je prečinom, tento sa k spáchaniu skutku priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčovali pravdivosti jeho priznania. Okresný súd pochybil, keď obžalovanému ukladal trest len podľa ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona a to z dôvodu, že obžalovanému nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré prvostupňový súd prijal. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhol, aby Krajský súd zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, zohľadnil uvedené skutočnosti pri výmere uloženého trestu a umožnil dohodu o vine a treste. Prokurátor odvolanie voči rozsudku nepodal. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 22.10.2019, na ktoré sa dostavila zástupkyňa krajskej prokuratúry a obžalovaný, pričom obžalovaný zotrval na podanom odvolaní a dodal, že teraz síce nepracuje, ale chce ísť s priateľkou pracovať do zahraničia. Vyhýba sa aj zlým ľuďom, aby nepáchal trestnú činnosť. Opakovane uviedol, že ľutuje svojho konania. Zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný, rovnako tak trest uložený obžalovanému považuje za primeraný a spravodlivý, a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Čo sa týka obžalovaným v odôvodnení uvádzaného, že žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu, oslobodil obžalovaného spod obžaloby a umožnil dohodu o vine a treste, odvolací súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný po príslušnom zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, svoje konanie oľutoval, pričom na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne a
prvostupňový súd toto jeho vyhlásenie po súhlasnom stanovisku prokuratúry uznesením prijal, je v tomto rozsahu rozsudok nenapadnuteľný odvolaním, preto odvolací súd nemohol na podklade obžalovaným podaného odvolania preskúmavať rozsudok čo do výroku o vine. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd postupoval na hlavnom pojednávaní dňa 14.6.2019 správne, keď v zmysle § 255 ods. 3 Trestného poriadku vyzval procesné strany na vyjadrenie, či nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste, pričom potom ako prokuratúra nesúhlasila s uzatvorením dohody o vine a treste, pokračoval prvostupňový súd v hlavnom pojednávaní na podklade pôvodnej obžaloby, nakoľko do uzatvorenia dohody o vine a treste nie je možné žiadnu z procesných strán nútiť. Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku (aj čo do výroku o treste) je presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje. Vo vzťahu k odvolacej námietke obhajoby, že obžalovanému mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť
- podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, odvolací súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017, podľa ktorého „Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona.“, preto prvostupňový súd postupoval správne, keď obžalovanému pri ukladaní trestu nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu teda prvostupňový súd následne správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako vyrovnaný a preto nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona. Čo sa týka odvolacej námietky obžalovaného, že uložený trest je veľmi prísny a preto neprimeraný, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, no najmä vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery, trestnú minulosť a možnosť jeho nápravy (na ktoré skutočnosti správne poukázal už prvostupňový súd a odvolací súd si argumentáciu prvostupňového súdu v tomto smere bez potreby jej opakovania v celom rozsahu osvojuje), ani odvolací súd nevidel žiaden dôvod na uloženie miernejšieho trestu a uložený trest považuje, rovnako ako súd prvostupňový, za primeraný, zákonný a dostatočne spĺňajúci tak individuálnu ako i generálnu výchovnú funkciu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.