Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/14/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598 zastúpený spoločnosťou Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36 865 141 proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 15506/10 o vymoženie 1 541,83 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k.: - 24 zo dňa 27.10.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie proti výroku I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekučné konanie v časti na vykonanie exekúcie o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,22 % denne zo sumy 1 541,83 eura počnúc od 11.03.2010 do zaplatenia zastavil, vo výroku II. exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. /EX 15506/2010/ vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil a vo výroku III. rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), , , a , , , (ďalej len „“), , o rozhodcovskom konaní s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie začalo vo veci exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 07626/10 zo dňa 09.09.2010 (ďalej aj „exekučný titul“), na vykonanie ktorého bol súdom prvej inštancie poverený JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 15506/10.

4. Súd prvej inštancie pri skúmaní procesných podmienok konania zistil, že exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1 541,83 eura spolu so zmenkovým

úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 541,83 eura od 11.03.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1 541,83 eura od 14.06.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 368,16 eura, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 206200010 zo dňa 16.07.2009 (ďalej aj „zmluva o úvere“), podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v celkovej výške 800 eur. Povinná sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 eur, t. j. celkovo mala povinná zaplatiť 1 572 eur v 12 mesačných splátkach po 131 eur. Povinná úver nesplácala v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, preto došlo k zosplatneniu celej istiny poskytnutého úveru.

5. Súd prvej inštancie k posúdeniu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou uviedol, že napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinnej aj ako fyzickej osoby - podnikateľa s vyznačením, že ide o úver poskytnutý na účely podnikania, súd prvej inštancie túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, keď povinná je v zmluve o úvere súčasne označená aj ako fyzická osoba (nepodnikateľ), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Ustanovenie v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS pripúšťajú, že spotrebiteľ môže vykonávať podnikateľskú činnosť, vylučujú však aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z údajov uvedených v spotrebiteľskej zmluve možno podľa súdu prvej inštancie vysloviť záver, že povinná predmetnú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako fyzickú osobu - podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinnú ako fyzickú osobu (nepodnikateľa), nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinnou (občiansky preukaz). Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení dôvodil, že zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je podľa súdu prvej inštancie ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinnej vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinná vzala na podnikanie, že finančné prostriedky použila na výkon jeho živnostenského oprávnenia. Súd prvej inštancie preto predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou považoval za spotrebiteľskú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom / /.

6. Súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého uznesenia následne konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku, nachádzajúcu sa v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere č. 206200010 zo dňa 16.07.2009. Rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. „formulárovej zmluvy“, ktorú oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Je súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť. Rozhodcovská doložka takto zakotvená v zmluvných dojednaniach, preto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa, a to z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej argumentuje, že v rámci kontraktácie nedošlo k naplneniu zákona v tom zmysle, že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, keďže tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola do zmluvy o úvere vložená formou doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Súd prvej inštancie potom vyslovil záver, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohol predmetnú vec prejednať a ani vydať rozhodcovský

rozsudok, ktorý by bol exekučným titulom, preto exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorý neexistuje nie je prípustná a je potrebné ju zastaviť.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ustanovení a (ďalej len „“) s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený v odvolaní namietal, že dňa 17.09.2008 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 2500013, pričom právny vzťah vyplývajúci z predmetnej zmluvy je tzv. absolútnym obchodom, preto sa spravuje (ďalej aj „“). Súčasne v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Pokiaľ by však odvolací súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, oprávnený potom namieta, že s povinnou uzavrel zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom dlžník svojím podpisom nepochybne prejavuje vôľu byť nimi viazaný. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a je písaná prehľadne, čitateľne, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi dlžníkom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že časová verzia predpisu účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nijakým spôsobom neobmedzovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V súvislosti s prípustnosťou rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch oprávnený poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. júna 2010 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. marca 2009 sp. zn. . Oprávnený preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupujúc podľa , pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia vo výroku I. zisťoval, či odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, či podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ). Odvolací súd postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa odmietnuť voči výroku I. rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné.

10. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok II. a závislý výrok III. napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia preto zrušil a v zmysle ustanovenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne vymedzené v ustanovení . Odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo

všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa.

14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku I. odmietol v zmysle bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

15. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. Podľa ustanovenia § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

17. Podľa ustanovenia , ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

18. Podľa o rozhodcovskom konaní účinného do 30.06.2008 (ďalej aj „“), tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.

19. Podľa , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

20. Podľa , doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

21. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa , spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

25. K odvolaním napadnutému výroku II. a III. odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplynulo, že na základe zmluvy o úvere č. 20620010 zo dňa 16.07.2009 (ďalej aj „Zmluva o úvere“) bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 541,83 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 541,83 eura od 11.03.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 368,16 eura, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 07626/10 zo dňa 09.09.2010. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 20620010 zo dňa 16.07.2009 (ďalej aj „Zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v celkovej výške 800 eur. Povinná sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 eur, teda celkovo mala povinná zaplatiť čiastku vo výške 1 572 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 131 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, v ktorých bod 18. obsahuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené – a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu – b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

26. Oprávnený je obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra teda podnikateľ podľa , pričom vzhľadom na okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu je zrejmé, že pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ( ), avšak povinná je fyzickou osobou, pričom z obsahu zmluvy nemožno jednoznačne ustáliť a teda z okolností pri vzniku záväzkového vzťahu nie je zrejmé, či pri uzatváraní a plnení zmluvy povinná konala alebo nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Napriek uvedenému súd prvej inštancie právne posúdil zmluvu o úvere č. 20620010 zo dňa 16.07.2009 ako zmluvu spotrebiteľskú ( ), keď záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami posudzoval podľa zákona. o spotrebiteľských úveroch a . Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie predčasne posudzoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky opretej o ustanovenie veta prvá , keď pod túto je potrebné subsumovať aj tie prípady podoby rozhodcovskej doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nútiaceho však pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu dodávateľom podrobiť sa právomoci tohto rozhodcovského súdu a následne súd prvej inštancie predčasne vyslovil záver o tom, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci i na vydanie rozhodnutia, a následne exekúciu vyhlásiť za neprípustnú, a túto zastaviť.

27. Z celkového formátu zmluvy síce vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre neobmedzený počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah, avšak napriek tomu nemožno vysloviť jednoznačný záver o tom, že povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď tento je v predmetnej zmluve identifikovaný ako fyzická osoba – podnikateľ, navyše súčasťou zmluvy je jeho prehlásenie o tom, že finančné prostriedky budú poskytnuté na výkon podnikania. Odvolací súd sa potom nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že túto skutočnosť nemožno považovať za relevantnú s odôvodnením, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd konštatuje, že pre posúdenie právneho vzťahu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere je okrem iného dôležité posúdenie skutočného účelu, na ktorý bol úver poskytnutý, keď súčasne z verejne dostupného registra, a to živnostenského registra vedeného Okresným úradom Dunajská Streda (číslo živnostenského registra: 210-24946) vyplýva, že povinná v čase uzatvárania zmluvy vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom A. B., s miestom podnikania C. D. XXX/XX, G., XXXXX E. F., IČO: 44370091 a túto ukončila dňa 20.07.2009.

28. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na podstatný fakt, že išlo o záväzkový vzťah medzi veriteľom a zároveň podnikateľom a dlžníkom spotrebiteľom, na ktorom založil svoje zamietajúce rozhodnutie, ale tento fakt z obsahu spisu nevyplýva, preto je uznesenie súdu prvej inštancie (bez vykonania ďalšieho dokazovania) potrebné považovať za predčasné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.

29. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

30. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. Odvolací dôvod podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk uvedených v o voľnom hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach . 32. V danej veci oprávnený predložil zmluvu o úvere, z ktorej skutočnosť o tom, že by povinná vystupovala v záväzkovom vzťahu ako spotrebiteľka nevyplýva, práve naopak z tejto zmluvy je možné zistiť, že obsahuje identifikačné údaje povinného ako podnikateľa doplnené o jeho prehlásenie, že finančné prostriedky budú poskytnuté na výkon povolania. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenie súdu prvej inštancie, na základe ktorého rozhodol o zastavení exekúcie z vykonaného dokazovania nevyplynulo, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa a v konečnom dôsledku aj odvolací dôvod podľa , že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na vec aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a nemal preukázané, že by išlo o spotrebiteľský vzťah.

33. Odvolací súd s poukazom na odvolaciu argumentáciu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa vo výroku II. a závislom výroku III. zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní zaoberať sa spornou otázkou, či medzi oprávneným a povinným na základe zmluvy o úvere č. 20620010 zo dňa 16.07.2009 vznikol spotrebiteľský vzťah , pričom dôkazné bremeno je v tomto smere na oprávnenom, aby preukázal, že zmluvu o úvere zo dňa 16.07.2009 s povinnou uzavrel ako s podnikateľom a nie spotrebiteľom. Nie je vylúčené, aby súd prvej inštancie aj od povinnej zisťoval okolnosti uzavretia zmluvy a či zmluvu o úvere uzatvárala ako podnikateľ na podnikateľský účel alebo ako spotrebiteľ. Ak súd po vykonanom dokazovaní uzavrie, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah následne podrobí kontrole rozhodcovskú doložku. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že rozhodcovská doložka je platná a rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, bude pokračovať v exekúcii.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).